Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/123/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Y. Z., bytom J. Q. XXXX/XX, O. W., zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o. , Karadžičova 47, Bratislava proti žalovaným: 1/. Mgr. I. L., bytom J. Q. XXXX/XX, O. W., 2./ Ing. G. L., bytom J.Q. XXXX/XX, O. W., 3/. S. B., rod. L., bytom Z. - L., W. XXXX/XX, všetci zastúpení advokátom: Mgr. Peter Gazdík, AK , Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie 18.860,78,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -529 zo dňa 07.11.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o uložení povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1073,75 eur s 8% úrokom z omeškania od 1.12.2004 do zaplatenia, o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 3 962,88 eur s 8% úrokom z omeškania od 1.12.2004 do zaplatenia a uložení povinnosti žalovanej 3/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 284,65 eur s 8% úrokom z omeškania od 1.12.2004 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e, v zostávajúcej časti rozsudok m e n í a žalobu z a m i e t a.

Odvolací súd priznáva žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 74% a žalovanej 3/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho v rozsahu 36%.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 22% .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 8.336,47 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8 % ročne od 8.12.2004 do zaplatenia, žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.480,56 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8 % ročne od 1.12.2004 do zaplatenia, žalovanú 3/ zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.043,75 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8% od 1.12.2004 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať právneho predchodcu žalovaných ako spoločníka spoločnosti BELAGRO spol. s r.o., založenej žalobcom a právnym predchodcom žalovaných spoločenskou zmluvou zo dňa 17.10.2000, k zaplateniu odplaty za prevod obchodného podiel, na ktorej sa dohodli vo výške 3.755 000,- Sk. Právny predchodca žalovaných zaplatil žalobcovi časť z dohodnutej ceny a zaviazal sa nedoplatok vo výške 661.800,- Sk zaplatiť v čiastke 83.600,- Sk najneskôr do 01.12.2003 a v čiastke 568.200,- Sk najneskôr do 30.11.2004. Súčasne si dohodli pre prípad včasného nezaplatenia dohodnutého plnenia úrok z omeškania podľa úpravy

uvedenej v . Právny predchodca žalovaných zaplatil dohodnutú splátku v sume 83.600,- Sk podľa dohody a zostatok 568.200,- Sk napriek výzvam žalobcu nezaplatil. Žalobca sa z toho dôvodu plnenia nezaplateného zostatku ceny obchodného podielu v časti 18.860,78 eur (568.200,- Sk) domáhal žalobou.

3. V priebehu súdneho konania žalovaný zomrel. K dedičstvu po ňom bolo notárom vydané Osvedčenie pod č. , , ktorým dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, keď notár na základe šetrenia údajov dedičoch a listinných dôkazov zostavil súpis aktív a pasív dedičstva a určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa výškou 58 170,50 eur, výšku dlhov 56 672,96 eur a z toho čistú hodnotu dedičstva 1 497,54 eur.

4. Z osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že po žalovanom ako poručiteľovi dedičstvo nadobudla jeho manželka Ing. S. L. a deti I. L., G. L. a S. B..

5. V priebehu súdneho konania zomrela i jedna z dedičov po poručiteľovi, jeho manželka Ing. S. L.. Na základe Osvedčenia o dedičstve pod č. , dedičstvo po nej nadobudli žalovaní 1/,2/ a 3/. Podľa predbežného vyšetrenia údajov o dedičov bol zostavený súpis aktív a pasív dedičstva a všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola určená vo výške 38.523,24 eur, výška dlhov poručiteľky vo výške 35.562,84 eur a čistá hodnota dedičstva v sume 2.960,40 eur.

6. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť, poukazovali na to, že dedičstvo, ktoré nadobudli po zomrelom žalovanom Ing. Y. L. bola stanovená vo výške 1.497,54 eur a túto sú ochotní žalobcovi zaplatiť.

7. Vo veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. -182 zo dňa 11.09.2008, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom rozsudkom č.k. -214 zo dňa 23.06.2009. NS SR uznesením č.k. -256 zo dňa 30.04.2010 zrušil rozsudok odvolacieho i prvoinštančného súdu z dôvodu zistenia procesnej vady a vec vrátil Okresnému súdu Dunajská Streda. Následne prvoinštančným súdom bol dňa 27.03.2012 vydaný v poradí druhý rozsudok č.k.7 Cb/1/2006-360, ktorý bol uznesením č.k. -395 Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho zrušený dňa 28.06.2013 a vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd rozhodol vo veci v poradí tretím rozsudkom č.k. -430 zo dňa 15.04.2014, ktorý bol zrušený uznesením odvolacieho súdu č.k. -449 zo dňa 29.12.2015 a v poradí štvrtý rozsudok prvoinštančného súdu je predmetom tohto odvolacieho konania.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí odkázal na uznesenie č..k. -449, ktorým odvolací súd zdôraznil nesprávnosť určenia hodnoty majetku poručiteľa zdedeného žalovanými s tým, že vo veci konajúci súd v sporovom konaní nie je viazaný takto určenou hodnotou dedičstva. Ak prvoinštančný súd vychádzal iba z ceny dedičstva určenej dohodou dedičov v dedičskom konaní, nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s výhradami žalobcu voči takémuto určeniu.

9. Prvoinštančný súd vykonal vo veci dokazovanie, vychádzal z výsluchov strán sporu, z výsluchu svedkyne S. Z., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dedičskými spismi po nebohom žalovanom Ing. Y. L. a po nebohej Ing. S. L., na ktoré zistenia aplikoval ust. § 470 ods. 1 , § 148, §149 a § 150 ods.1 Obč. zák., a žalobe vyhovel tak, že zaviazal žalovaných na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom podľa pomerov nadobudnutého dedičstva, keď v rozhodnutí skonštatoval, že v konaní o zaplatení pohľadávky veriteľa voči dedičom poručiteľa, ktorý bol dlžníkom žalobcu, nie je viazaný cenou uvedenou v dedičskom konaní, otázku nadobudnutého majetku dedičstvom posudzuje samostatne, k čomu veriteľ musí dokázať, že nadobudnuté dedičstvo má vyššiu cenu než je uvedené v súpise aktív a pasív, čo má vplyv na všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa a tým i čistú hodnota dedičstva.

10. Žalobca v konaní namietal v Osvedčení o dedičstve po poručiteľovi Ing. Y. L., dlžníkovi žalobcu, uvedené údaje o výške všeobecnej hodnoty dedičstva, o výške hodnoty podielu v obchodnej spoločnosti BELAGRO s.r.o., ktorý podľa notárskeho osvedčenia o dedičstve mal hodnotu 0,- eur. Hodnota bola notárom stanovená na základe správy o výške hodnoty obchodného podielu, ktorú predložil dedič po poručiteľovi Mgr. I. L., ako konateľ spoločnosti BELAGRO s.r.o. , hoci podľa znaleckého posudku č. 172/2001 vyhotovenom Ing. arch. S. G. bola len cena nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom ku dňu smrti poručiteľa bola uvedená spoločnosť, stanovená v sume 278.133,07

eur. Žalobca tým spochybnil hodnotu podielu obchodnej spoločnosti BELAGRO s.r.o., pričom žalovaní obchodný podiel, ktorý nadobudli previedli na spoločnosť SIMPLE BUY, s.r.o. s peňažným vkladom 252 609,-eur. Žalobca uvedené zistenia použil ako argument k notárom určenej hodnote majetku poručiteľa, ale na dokazovaní a zisťovaní hodnoty obchodného podielu z hľadiska hospodárnosti konania netrval.

11. Súd ustálil, že predmetom sporového konania je nárok na zaplatenie sumy 18.860,78 eur s príslušným úrokom z omeškania z titulu úhrady zostatku ceny prevedeného obchodného podielu. Keďže podľa dedičského Osvedčenia č. a po nebohom poručiteľovi Ing. Y. L. a následne Osvedčenia o dedičstve č. a po nebohej manželke poručiteľa Ing. S. L. zdedili žalovaní, ktorí sú deťmi nebohého poručiteľa a jeho manželky, nižšiu sumu než je žalovaná pohľadávka, súd sa venoval otázke hodnoty nadobudnutého dedičstva žalovanými po nebohom poručiteľovi a následne po nebohej Ing. S. L..

12. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že poručitelia Ing. Y. L. a Ing. S. L. boli manželmi. Smrťou Ing. Y. L. /v tomto konaní pôvodne žalovaného/, BSM zaniklo a súdna komisárka ho mala vyporiadať podľa § 150 ods. 1 Obč. zák. Pri zostavení súpisu aktív a pasív súdna komisárka zahrnula do dedičstva na strane pasív ako dlhy poručiteľa pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. zo zmluvy o úvere v plnej výške 9.134,70 eur a z ďalšej zmluvy o úvere tiež v plnej výške 44.941,78 eur, napriek tomu, že tieto pohľadávky mala vyporiadať tak, že polovica z nich patrí z dôvodu BSM Ing. S. L., manželke po poručiteľovi, preto len polovica mala byť predmetom dedičstva (4.567,35 eur + 22.470,89 eur), čo stanovenú výšku dlhov poručiteľa určenú súdnou komisárkou sumou 56 672,96. Skutočná výška dlhov poručiteľa ale mala byť iba vo výške polovice a to 27.038,24 eur, a tak výška dlhov poručiteľa je 29 836,48,72 eur a čistá hodnota dedičstva mala byť určená v sume 26 836,2428. eur.

13. Súd preto vychádzal z pomeru nadobudnutého dedičstva tak, že žalovaný 1/ zdedil po otcovi majetok vo výške 117,- eur, po matke vo výške 12.498 eur t.j. spolu majetok 12.615 eur, čo predstavuje 44,20 % dedičstva a v číselnom vyjadrení tak zodpovedá za dlhy poručiteľa do sumy 8.336,47 eur. Žalovaný 2/ zdedil po otcovi majetok vo výške 4.682,72 eur , po matke majetok vo výške 5,121,08 eur t.j. spolu 9.803,80 eur , čo predstavuje 34,36 % z dedičstva a tak žalovaného 2/ zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 6.480,56 eur a žalovaná 3/ zdedila po otcovi majetok vo výške 995,90 eur , po matke majetok vo výške 5.121,08 eur spolu 6.116,98 eur , čo v percentuálnom vyjadrení je 21,44 % z dedičstva a v číselnom vyjadrení predstavuje sumu 4.043,85 eur, ktoré uložil žalovaným zaplatiť.

14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania vo výške 8 % s poukazom na nar. vlády č. , pretože od 01.12.2004 boli žalovaní v omeškaní s úhradou dlhu, keďže sa pôvodný žalovaný Ing. Y. L. zaviazal splatiť predmetný dlh do 30.11.2004. Súd ale výšku úroku z omeškania stanovil s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z Obč. zák., v ostatnej časti úroky z omeškania žiadané v sadzbe 15 % ročne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi ich priznal voči žalovaným v rozsahu 100%.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, okrem zamietajúcej časti, podali žalovaní odvolanie, ktoré založili na odvolacích dôvodoch uvedených v , , , , a žiadali, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania, ktoré v priebehu konania vznikli, prípadne, aby vec zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V odvolaní zdôraznili, že súd pochybil, pretože nezohľadnil rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je hodnota nadobudnutého dedičstva po Ing. Y. L., určená na základe právoplatného Osvedčenia o dedičstve zo dňa 05.10.2011. Ak mal súd za to, že chce dospieť k inému rozhodnutiu o dedičstve, či ho reparovať, mal ich na takéto právne kroky upozorniť. Podľa žalovaných nie je možné žiadnym právne relevantným spôsobom rozhodnutie o dedičstve spochybňovať a meniť, pretože ku dňu vydania osvedčenia je dedičstvo pre všetkých záväzné a dedičom garantuje ich právnu istotu. V tejto súvislosti poukázali na ust. a obdobne na Osvedčenie o dedičstve spochybňoval iba žalobca, s ktorého argumentáciou sa ale prvoinštančný súd v celom rozsahu stotožnil a nad rámec svojich oprávnení vyčíslil skutočnú hodnotu dedičstva inak a v ostrom kontraste s hodnotou dedičstva, ktorá je uvedená v Osvedčení o dedičstve, čo je teda v rozpore s ustanoveniami, ktoré upravujú dedičské konanie. Žalobca vedel, že pôvodný žalovaný zomrel a prebehlo dedičské konanie, ktoré mohol

ovplyvniť, čo neurobil, ale sa v tomto súdnom konaní snaží reparovať svoje pochybenie napriek tomu, že sa v dedičskom konaní mohol právne relevantným spôsobom domáhať svojho nároku. V súčasnosti tak ale už urobiť nemôže, pretože nevyužil svoje právo uplatniť si nárok v dedičskom konaní podľa ust. , ak mal za to, že do dedičstva neboli zaradené všetky aktíva a pasíva a mohol sa svojho práva domáhať žalobou v samostatnom konaní, ktoré mu ale v lehote 3 rokov od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve zaniklo z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie síce skonštatoval, že žalobca nebol účastníkom dedičského konania, svoju pohľadávku si do dedičstva neprihlásil, ale uznesenie o dedičstve mu nebráni, aby sa domáhal svojho práva i v samostatnom súdnom konaní a namietal správnosť súpisu poručiteľovho majetku vrátane ceny. Podľa odvolateľov tak mal urobiť samostatným návrhom na začatie príslušného konania, kde by sa táto otázka riešila. Namiesto toho žalobca žiada, aby súd „opravil“ nesprávnosť osvedčenia o dedičstve. Súd si pri rozhodovaní len osvojil vyčíslenie, ktoré mu bolo predložené žalobcom, žalovaných s výsledkami svojich výpočtov a inak určenou všeobecnou hodnotou dedičstva neoboznámil a iba tieto údaje preniesol do svojho rozhodnutia. Okrem toho sa prvoinštančný súd dopustil i procesného pochybenia, keď konanie potom ako sa dozvedel, že žalovaný zomrel neprerušil, napriek tomu, že podľa v tom čase účinného ust. tak urobiť mal a následne mal rozhodnúť po právoplatnom skončení dedičského konania o pokračovaní v tomto sporovom konaní a uznesení o pokračovaní dedičom doručiť. Žalovaní ako poručiteľove deti v tom čase nemuseli vedieť, že medzi žalobcom a ich zosnulým otcom prebieha súdny spor, preto sa účastníkmi tohto sporového konania stali nesprávne. Súd prvej inštancie podľa zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 07.11.2017 odvolateľov síce oboznámil s podstatným obsahom spisu, čo v žiadnom prípade nezakladá právo súdu pri nezákonnom určení všeobecnej hodnoty dedičstva reparovať dedičské rozhodnutie. K uvedenej zmene neboli vykonané ani žiadne dôkazy a hoci v rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručnú anamnézu predmetného sporu a zhrnutie tvrdení strán, absentujú v ňom ale informácie súvisiace s procesnými prostriedkami, ktoré na svoju obranu žalovaní použili, súd nevysvetlil, ako sa vyporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, ako z nich vychádzal a tak je takéto rozhodnutie nepresvedčivé. Prvoinštančný súd nevykonal žiadne dôkazy potom, ako bolo jeho posledné rozhodnutie zrušené odvolacím súdom, ktorého názorom je viazaný a v uzneseniach odvolacieho súdu nemožno nájsť riešenie sporu v prospech žalobcov tak, ako to vníma právny zástupca žalujúcej strany.

17. Žalovaní namietli i nesprávnosť výroku o trovách konania. Súdne konanie trvá už viac ako 13 rokov a nie je správne, aby znášali povinnosť hradiť vzniknuté trovy pre prieťahy v konaní sú žalovaní vystavení mimoriadnemu finančnému a psychickému tlaku.

18. Odvolanie žalovaných bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorý v podaní zo dňa 05.04.2018, doručenom prvoinštančnému súdu dňa 16.04.2018 (č.l. 552) žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v krátkosti zhrnul priebeh záverov prvoinštančného i odvolacieho súdu a zdôraznil, že práve s poukazom na nesprávne stanovenie hodnoty pasív v dedičskom konaní po poručiteľovi Ing. Y. L., a následnej smrti jednej z dedičov Ing. S. L., bola súdom správne stanovená hodnota dedičstva, vychádzajúca z reálneho stavu veci a žalobca sa v celom rozsahu s rozhodnutím stotožňuje.

19. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené žalovaným, ktorí k nemu podali odvolaciu repliku zo dňa 10.07.2018 (č.l. 601). Pridŕžali sa argumentácie uvedenej v odvolaní, opakovane zdôraznili, že výsledky dedičského konania nemožno meniť spôsobom ako žiadal žalobca, a ktorému súd vyhovel bez toho aby vysvetlil, z akého dôvodu si osvojil tvrdenia žalobcu. V závere vyslovili dojem o možnej zaujatosti sudkyne. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považujú za nepresvedčivé, nespravodlivé, až arbitrárne.

20. Odvolacia replika bola doručená žalobcovi, ktorý k nej odvolaciu dupliku nepodal.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní ( ) keď dospel k záveru,

že rozhodnutie prvoinštančného súdu je z hľadiska skutkových zistení a právneho posúdenia správne, ale z dôvodov pochybenia pri matematickom výpočte ho je potrebné vo výroku zmeniť.

22. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

23. Odvolací súd nevstupoval v tomto konaní do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a nemenil ani stránku právnu, preto nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa a nevznikla potreba nariadenia pojednávania odvolacím súdom. Odvolací súd vzal do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a z prednesov strán v konaní pred prvoinštančným súdom, pričom prevzal tiež možnosť rozhodnúť o odvolaní odvolacím súdom i bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v konaní v danom prípade daná. S poukazom i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Valer Assalino v. Portugalsko z 20.04.2002) v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, najmä, ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné.

24. Podľa

Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Podľa Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

25. Odvolací súd zmenu rozhodnutia spôsobenú nesprávnym matematickým výpočtom, z ktorého prvoinštančný súd vychádzal, nižšie vysvetľuje.

26. Odvolatelia v odvolaní presne označili jednotlivé odvolacie dôvody poukazom na ust. ,,,,

27. Odvolací súd k nim uvádza, že ust. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, že zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že nezistil odvolací dôvod, ktorý by založil dôvodnosť odvolania čo do záverov, na ktorých je rozhodnutie prvoinštančného súdu založené, rozhodnutie je preskúmateľné a zrozumiteľne vysvetlené i k námietke odvolateľov podľa ktorej, „osvedčenie o dedičstve, ktoré súd neprijal a sám si vyčíslil skutočnú hodnotu dedičstva, ktorá je v ostrom kontraste s hodnotou dedičstva,

ktorú žalovaní nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve“. Uvedené je vysvetlené v odseku 11. až 16. odôvodnenia, ktoré odvolací súd označuje za správne. Odvolací súd nepovažuje za porušenie práva na spravodlivý proces ani argumentáciu odvolateľov s odkazom na povinnosť súdu po smrti žalovaného prerušiť konanie do právoplatne skončenia dedičského konania, následne vydať uznesenie o pokračovaní v konaní a toto dedičom doručiť. Pôvodne žalovaný Ing. Y. L. dňa 15.04.2011 zomrel. V tom čase súd postupoval v súlade s platným procesným predpisom a podľa ust. žiadneho pochybenia sa nedopustil. Do práv a povinností žalovaného jeho smrťou vstúpili dedičia, ktorých okruh je daný zákonom a preukazje ho i osvedčenie o dedičstve. Nárok smrťou žalovaného prešiel na dedičov, ktorých súdu na základe jeho žiadosti oznámil notársky úrad (č.l.312) a tak ex lege bolo založené ich procesné nástupníctvo na základe univerzálnej sukcesie, o čom sa žiadne rozhodnutie nevydáva a súd s nimi automaticky pokračuje v konaní.

28. Podľa konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod sa týka takého procesného pochybenia prvoinštančného súdu, ktoré nie je možné podradiť pod ostatné odvolacie dôvody. Medzi takéto patrí i poučovacia povinnosť, ku ktorej odvolací súd nezistil, že by nebola splnená dostatočným spôsobom, nebolo zistené žiadne pochybenie súvisiace s prípadne nezákonným spôsobom získaným dôkazom, existenciu tohto odvolacieho dôvodu odvolací dôvod nezistil a žalovaní žiadny konkrétny neoznačili.

29. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podradeného pod vyžaduje, aby súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Musí teda ísť o taký navrhnutý dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, pretože jeho nevykonaním je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Odvolatelia síce poukázali v odvolaní i na tento odvolací dôvod, ale neuviedli a neoznačili žiaden konkrétny dôkaz, ktorého vykonanie navrhli a ktorý prvoinštančný súd odmietol vykonať a ktorý by založil dôvod nesprávnosti rozsudku. Všeobecný odkaz na ustanovenie právneho predpisu bez konkrétnej informácie ako odvolací dôvod neobstojí. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvody prihliadol i na obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa 07.11.2017 (č.l.523-524) z ktorej zistil, že zo strany žalovaných nebol ani predtým, ako súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, žiadny návrh na vykonanie dokazovania vznesený.

30. Odvolanie založené na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení. Odvolací súd nemá za to, že by vec trpela vadami v skutkových zisteniach. Za vadu nemožno považovať zistenie súdu o hodnote žalovanými dedičmi nadobudnutého majetku, i keď nie je totožná z čistou hodnotou dedičstva uvedenou súdnou komisárkou v právoplatnom osvedčení o dedičstve po poručiteľovi Ing. Y. L.. Nie je sporné, že dlh v čase smrti poručiteľa existoval. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za podstatné pre odvolateľov zdôrazniť, že od ceny dedičstva určenej v dedičskom konaní sa môže odchýliť súd v občianskoprávnom konaní, v ktorom si uplatňuje veriteľ svoju pohľadávku voči dedičom a v takom prípade konajúci súd nie je viazaný cenu určenou v dedičskom konaní.

31. Pre odvolací dôvod uvedený v platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Súd prvej inštancie nepochybil, keď uznal žalovaných za zodpovedných za dlhy svojho otca Ing. Y. L.. Podľa § 579 ods. 1 Obč. zák. totiž povinnosť smrťou dlžníka v zásade nezaniká, takže ju možno uplatňovať proti jeho dedičom za podmienok vymedzených v § 470 Obč. zák, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (1). Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu (2). Žiadne ustanovenie ani účinného v čase smrti otca i matky žalovaných neukladá veriteľovi povinnosť prihlásiť si svoju pohľadávku, o ktorej sa už vedie súdne konanie, do dedičského konania a stať sa účastníkom dedičského konania. Žalobca sa nestal účastníkom dedičského konania a tak ani osvedčenie o dedičstve, ktoré po právoplatnosti má účinky uznesenia, čo odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevylučuje a nepopiera, nie je pre žalobcu záväzné, pretože je záväzné len pre účastníkov (porov. v spojení s ). Naopak, zo znenia ust. vyplýva, že nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve(1). Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva ). Uvedené je presný opak toho, čo tvrdia žalovaní. Z dokonca vyplýva, že uplatniť právo môže aj ten, kto bol účastníkom konania o dedičstve, do ktorého nebolo pojaté určité aktívum alebo pasívum. Z citovaných ustanovení tak jasne vyplýva nesprávnosť odvolacej námietky žalovaných, podľa ktorej rozhodnutie o dedičstve nemožno spochybňovať.

33. Za odvolací dôvod nemožno považovať neoboznámenie žalovaných s výsledkami prepočtu, pretože ide o údaje, ktoré sú obsiahnuté vo výroku rozsudku, ktorý je výsledkom činnosti súdu vychádzajúci zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a jeho právnym posúdením. Súd nemá povinnosť s obsahom výroku strany vopred oboznámiť.

34. Odvolací súd sa však stotožňuje s námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil mieru zodpovednosti za dlhy ich otca Ing. Y. L.. Príčina nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie spočívala v tom, že zákonne neprípustným spôsobom spočítal výšku a podiel jednotlivých žalovaných na dedičstve po otcovi a potom po matke, následkom čoho vyvodil pre každého žalovaného jeden „jednotný“ podiel na celom dlhu 18.860,78 eur. Z cit. § 579 ods. 1 Obč. zák. však vyplýva, že dlh smrťou dlžníka prechádza na jeho dedičov, pričom tí zaň zodpovedajú podľa § 470 Obč. zák., teda v zásade podľa ceny nadobudnutého dedičstva. Prechodom príslušnej časti dlhu na dlžníkovho dediča sa táto časť dlhu stane novým dlhom takéhoto dediča a on sám sa stáva dlžníkom tejto časti dlhu. Ak potom tento dedič zomrie, vzťahuje sa na prechod tejto časti jeho dlhu na jeho dedičov znova § 579 ods. 1 v spojení s § 470 Obč. zák. Nemožno vtedy postupovať tak, že sa následne „nanovo“ prepočítajú podiely pôvodných dedičov po pôvodnom poručiteľovi.

35. V prerokúvanej veci to konkrétne znamená, že pôvodný dlh Ing. Y. L. (otca žalovaných) jeho smrťou nezanikol, ale podľa § 579 ods. 1 Obč. zák. prešiel na dedičov, ktorými v danom čase boli nielen žalovaní, ale aj ich matka Ing. S. L.. Preto je najskôr potrebné určiť, aká časť pôvodného dlhu poručiteľa (s obmedzením § 470 Obč. zák.) prešla na žalovaných priamo smrťou po ňom a aká časť tohto dlhu prešla na ich matku. Týmto okamihom sa tá časť dlhu, ktorá prešla na matku, stala vlastným dlhom matky vo výške, ktorá vyplynie z aplikácie § 470 Obč. zák. Následnou smrťou matky táto časť dlhu nezanikla, ale znova prešla na žalovaných ako jej dedičov podľa § 579 ods. 1 Obč. zák. Preto je v tomto kroku potrebné určiť, ako tento dlh matky prešiel na žalovaných ako jej dedičov, s obmedzením podľa § 470 Obč. zák. Potom je potrebné obe časti spočítať a zistiť, za akú výšku dlhu tak dedičia zodpovedajú.

36. Pokiaľ ide o prechod dlhu z Ing. Y. L. na jeho dedičov (žalovaných a ich matku), súd prvej inštancie správne vychádzal z Osvedčenia o dedičstva zo dňa 05.10.2011 (č. l. 76), ktorým notár ako súdny komisár určil všeobecnú hodnotu (v zmysle malo ísť správne o „všeobecnú cenu“) majetku sumou 58 170,50 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom a záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého výška dlhov bola nesprávne určená sumou 56 672,96 eur. Pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 193450832 vo výške 9 134,70 eur a zo Zmluvy o úvere č. 192653187 vo výške 44 941,78 eur notár ale nesprávne zaradil ako pohľadávky do súpisu pasív v celom rozsahu, pretože mal prihliadnuť na to, že išlo pasíva patriace do bezpodielového vlastníctva manželov (poručiteľ a manželka boli z nich zaviazaní spoločne a nerozdielne,

keďže nebolo v konaní tvrdené inak), takže medzi pasíva dedičstva mali byť zaradené pohľadávky SLSP, a.s len do výšky jednej polovice, a to v sume 4.567,35 eur (1/2 z 9 134,70) a v sume 22.470,89 eur (1/2 z 44 941,78 ), čo je celkom 27.038,24 eur. Za tohto stavu mali byť pasíva dedičstva správne znížené o sumu polovice oboch úverov, teda mali byť určené len sumou (56.672,96 - 27.038,24 =) 29.634,72 eur. Vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa uvedenej v osvedčení o dedičstve vo výške 58.170,50 eur tak po odrátaní správne určených pasív dedičstva 29.634,72 eur čistá hodnota dedičstva mala byť určená vo výške 28.535,78 eur.

37. Podľa Obč. zák. zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Pod pojmom cena v tomto ustanovení treba rozumieť všeobecnú cenu v zmysle , nie čistú hodnotu dedičstva, ktorá sa určuje práve po odpočítaní toho, za čo dedičia zodpovedajú. Pohľadávka žalobcu nebola prihlásená do dedičstva, ako však už bolo uvedené, tým nie je vylúčená zodpovednosť dedičov za ňu. Po vyššie vykonanej úprave hodnoty pasív je zrejmé, že aj keby sa k celkovým do dedičstva prihláseným pasívam pripočítala pohľadávka žalobcu v sume 18 860,78 eur, predstavovali by pasíva len (29 634,72 + 18 860,78 =) 48 495,50 eur, teda menej než určená všeobecná hodnota (cena) dedičstva. Z toho vyplýva, že dedičia po Ing. Y. L. (žalovaní a ich matka) zodpovedajú za žalobcovu pohľadávku v plnej výške 18 860,78 eur. Podľa Obč. zák., ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Podľa dohody dedičov z Osvedčenia o dedičstve po nebohom Ing. Y. L. dedička Ing. S. L. nadobudla z dedičstva majetok v hodnote 47 800 eur, čo je 82,17 % celého dedičstva, Ing. G. L. nadobudol z dedičstva majetok v hodnote 9 250 eur, (9000+100+100+50), čo je 15,91 %, Mgr. I. L. nadobudol z dedičstva majetok v hodnote 124,80 eur (75,64+49,16), čo je 0,21%, a S. B., rod. L. nadobudla z dedičstva majetok v hodnote 995,70 eur, čo je 1,71% celého dedičstva.

38. Na základe vyššie uvedeného tak z pôvodného dlhu poručiteľa Ing. Y. L. vo výške 18 860,78 eur zodpovedá žalovaný 1/ Mgr. I. L. v rozsahu 0,21 % z neho, čo je suma 39,61 eur, žalovaný 2/ Ing. G. L. v rozsahu 15,91 % z neho, čo je suma 3 000,75 eur a S. B. rod. L. v rozsahu 1,71 % z neho, teda za sumu 322,52 eur. Za zvyšných 82,17 % celkového dlhu, teda za sumu 15 500,90 eur zodpovedala matka žalovaných Ing. S. L.. Ako už bolo uvedené, okamihom smrti poručiteľa jeho dlh v týchto častiach prešiel na dedičov a stal sa ich vlastným dlhom, teda každý z dedičov po poručiteľovi ďalej dlhoval žalobcovi len takú časť dlhu, za ktorú zodpovedal.

39. Matka žalovaných Ing. S. L. dlžila žalobcovi po smrti Ing. Y. L. sumu 15 500,90 eur, na ktorej zaplatenie mal od nej nárok. Počas trvania sporu však zomrela aj Ing. S. L.. Podľa Osvedčenia o dedičstve po nej, vydanom súdnym komisárom (č.l. 405) dňa 25.03.2013, bola určená všeobecná hodnota (opäť správne „cena“) dedičstva sumou 38 523,24 eur, výška dlhov 35 526,84 eur a čistá hodnota dedičstva sumou 2 960,40 eur. Podľa obsahu tohto Osvedčenia boli pasíva dedičstva tvorené len pohľadávkou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo Zmluvy o úvere č. 192653187, ktorá bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť, ktorá tvorila aktíva dedičstva. Proti obsahu tohto osvedčenia žalobca nevzniesol žiadne námietky a v konaní ani nebolo sporné, že táto pohľadávka skutočne zaťažovala len matku žalovaných (neboli na nej ďalší spoludlžníci). Podľa obsahu Osvedčenia o dedičstva ale nebola do pasív dedičstva zahrnutá suma 15 500,90 eur, za ktorú matka žalovaných zodpovedala žalobcovi. Pokiaľ by sa táto suma do pasív dedičstva zahrnula, predstavovali by celkové pasíva (35 526,84 + 15 500,90 =) 51 027,74 eur, čo je viac ako jeho všeobecná cena a dedičstvo by bolo predlžené.

40. Z už opakovane uvádzaného a citovaného ust. Obč. zák. a vyplýva, že dedič zodpovedal za dlhy poručiteľa do výšky ceny dedičstva, a to aj za taký dlh, ktorý nebol do dedičstva prihlásený. Žiadne ustanovenie však neustanovuje, aký je rozsah zodpovednosti dediča v prípadoch, kedy je dedičstvo predlžené a nebola vykonaná jeho likvidácia ( až 175v ). Zo žiadneho ustanovenia nemožno ani vyvodiť výslovnú úpravu, či v týchto prípadoch má dedič zodpovedať tým poručiteľom, ktorí si uplatnia pohľadávky prví, alebo či má zodpovedať viacerým veriteľom pomerne. Podľa odvolacieho súdu však v týchto prípadoch treba na určenie rozsahu zodpovednosti primerane použiť ustanovenia o poradí pohľadávok hradených z výťažku likvidácie ( ). Ust. Obč. zák. totiž zodpovednosť dediča upravuje rovnako bez ohľadu na to, či bola alebo nebola nariadená likvidácia. Postavenie dediča, ale ani veriteľa teda nemôže byť odlišné len v závislosti od toho, či sa súd rozhodol likvidáciu nariadiť alebo nie. Dedič by teda nemal zodpovedať za viac než by zodpovedal v prípade likvidácie a naopak, veriteľ by nemal mať nárok na väčšie uspokojenie než v

prípade likvidácie. Z týchto dôvodov treba na určenie zodpovednosti žalovaných ako dedičov po svojej matke Ing. S. L. použiť pravidlá uvedené v a

41. Podľa sa z výťažku uhrádzajú postupne pohľadávky podľa týchto skupín: a) náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné, b) dlžné dane a poplatky, c) ostatné pohľadávky. Podľa , ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložnými právami. V dedičstve po Ing. S. L. podľa skutkových zistení v prerokúvanej veci nebola ani pohľadávka za náklady jej choroby, pohrebu ani trovy konania ani splatné výživné, ani dlžné dane a poplatky. Existovali len dve pohľadávky, z ktorých obidve by patrili do skupiny c). Z týchto však pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., bola zabezpečená záložným právom, takže by sa podľa uspokojovala pred druhou pohľadávkou - pohľadávkou žalobcu na 15 500, eur. Pretože jej výška 35 526, eur nebola v konaní spochybnená, po jej odpočítaní od všeobecnej ceny dedičstva po Ing. S. L. by na uspokojenie pohľadávky žalobcu voči nej zostala len suma 2 960,40 eur. Žalovaní ako dedičia po svojej matke tak podľa Obč. zák. v spojení s zodpovedajú za pohľadávku žalobcu voči nej len do celkovej výšky 2 960,40 eur.

42. Podľa § 470 ods. 2 Obč. zák. aj v tomto prípade platí, že žalovaní ako dedičia po svojej matke zodpovedajú za jej dlhy podľa pomeru toho, čo nadobudli z jej dedičstva. Podľa uvedeného Osvedčenia o dedičstve z 25.03.2013 Ing. G. L. nadobudol po matke dedičstvo v hodnote 12 521 eur (1/3 nehnuteľnosti), čo je 32,50% z celého dedičstva 38 523,24 eur, Mgr. I. L. dedičstvo v hodnote 13 481,24 eur (12 521+650,16+310,08), čo je 35,00% z celého dedičstva a S. B. rod. L. dedičstvo v hodnote 12 521 eur, čo je 32,50% z celého dedičstva. Na základe uvedeného tak za dlh Ing. S. L. vo výške 15 500,90 eur (čo predstavuje tú časť pôvodnej pohľadávky žalobcu, za ktorú Ing, S. L. zodpovedala ako dedička po svojom manželovi Ing. Y. L.) zodpovedajú jej dedičia - žalovaní len do výšky 2 960,40 eur, a to žalovaný 1/ Mgr. I. L. v rozsahu 35 % z tejto výšky, teda zodpovedá za sumu 1 036,14 eur, žalovaný 2/ Ing. G. L. v rozsahu 32,50% z tejto výšky, teda za sumu 962,13 eur, a S. B. rod. L. takisto v rozsahu 32,50 %, teda tiež za sumu 962,13 eur.

43. Z titulu zodpovednosti za dlhy poručiteľa Ing. Y. L. a po ňom Ing. S. L. je tak žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi sumu (39,61 + 1036,14 =) 1073,75 eur s 8% úrokom z omeškania od 1.12.2004 do zaplatenia, žalovaný 2/ zaplatiť sumu (3000,75 + 962,13 =) 3 962,88 eur s 8% úrokom z omeškania od 1.12.2004 do zaplatenia a žalovaná 3/ zaplatiť sumu (322,52 + 962,13=) 1 284,65 eur s 8% úrokom z omeškania od 1.12.2004 do zaplatenia. V tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil a v ostatnej časti ho podľa zmenil tak, že žalobu zamietol.

44. Žalobca si uplatnil k istine i úroky z omeškania v sadzbe 15% ročne, z čoho mu prvoinštančný súd priznal úroky z omeškania v sadzbe 8% odo dňa nasledujúceho po dni 30.11.2004, do ktorého sa pôvodný žalovaný dlžník zaviazal dlh žalobcovi zaplatiť . Odo dňa 1.12. 2004 nastalo omeškania, z ktorým sa spája o nárok veriteľa na úroky z omeškania, ktoré prvoinštančný súd priznal vo výške určenej podľa a vo zvyšku nárok zamietol. Sadzba úrokov je v súlade so zákonom, odvolací súd sa s touto časťou rozhodnutia stotožňuje, ale z dôvodu zrozumiteľnosti ju vo výroku opakuje.

45. Odvolatelia v odvolacej replike vyslovili dojem o možnej zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne, ktorá v priebehu konania vyslovila svoju zaujatosť. K tomuto odvolací súd uvádza, že námietkou vznesenou sudkyňou sa zaoberal nadriadený súd, ktorý ju uznesením č.k. -463 zo dňa 23.06.2016 z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Dojem odvolateľov o zaujatosti sudkyne nespĺňa zákonom predpísané náležitosti ako vyžaduje ust. a ustanovenia o odstraňovaní vád takéhoto podania sa v takomto prípade nepoužijú. Okrem toho sú strany zastúpené advokátom, u ktorého sa predpokladá jeho vedomosť o náležitostiach takéhoto právneho úkonu, preto „dojem“ žalovaných nepovažoval za kvalifikované uplatnenú námietku zaujatosti. Odvolací súd pre zaistenie záruky správneho a spravodlivého procesu preskúmal toto tvrdenie i podľa , podľa ktorého rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Opodstatnenosť pre takúto argumentáciu i vzhľadom na to, že bola uvedená v odvolaní, ale až v odvolacej replike nezistil.

46. Odvolatelia namietli aj správnosť výroku o trovách konania, ktoré vznikli počas súdneho sporu, ktorého dobu trvania nezavinili. K tomuto argumentu odvolací súd uvádza, že bolo na žalovaných, aby i vzhľadom na právne názory, ktoré z jednotlivých rozhodnutí vyplývali, ukončili spor skôr a to či už zmierom alebo plnením.

47. Vzhľadom na zmenu výpočtu sumy, ktorú súd priznal žalobcovi a uložil žalovaným zaplatiť, odvolací súd pristúpil i ku zmene výroku o nároku na náhradu trov konania, pri ktorom aplikoval ust. , v spojení s založené na zásade úspechu strany sporu podľa pomeru.

48. V prejednávanej veci predmetom konania bola žaloba celkom o zaplatenie 18 860,78 eur, z ktorej žalobca žiadal od žalovaného 1/ istinu vo výške 8 336,47 eur, od žalovanému 2/ vo výške 6 480,56 eur a od žalovanej 3/ vo výške 4 043,75 eur. Pomer úspechu a neúspechu súd vypočítava tak, že sa od miery úspechu odpočíta miera neúspechu tej sporovej strany, ktorú je možné považovať za úspešnejšiu v konaní.

49. Odvolací súd žalobcovi voči žalovanému 1/ priznal plnenie istiny vo výške 1073,75 eur, čo predstavuje podiel v rozsahu 87% úspechu žalovaného 1/ voči 13% úspechu žalobcu vo vzťahu k celku 100 % (1073,75:8 336,47=12,88 po zaokrúhlení t.j. 13.) Od miery úspechu sa odpočítava miera úspechu druhej strany strany, z čoho vyplýva, že úspešnejšou stranou je žalovaný 1/ (100-13=84-13= 74) voči žalobcovi v rozsahu 74%.

50. Žalovaný 2/ je na základe rozhodnutia odvolacieho súdu povinný zaplatiť žalobcovi 3 962,88 eur, oproti žalobcom žiadanej istine vo výške 6 480,56 eur, čo znamená podiel v rozsahu 61 % úspechu žalobcu voči 39 % úspechu žalovaného 2/ vo vzťahu k celku. Po odpočítaní miery úspechu (61-39= 22) úspešnou stranou je žalobca v rozsahu 22 % voči žalovanému 2/.

51. Žalovaná 3/ je povinná zaplatiť žalobcovi 1 284,65 eur, čo je podiel v rozsahu 68% jej úspechu voči 32% úspechu žalobcu. Po odpočítaní miery úspech (68-32=36) úspešnou stranou je žalovaná 3/ v rozsahu nároku 36% voči žalobcovi.

52. S poukazom na uvedené odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa 387 a

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).