Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-63-2017.pdf
PDF · 115.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: B. M.O. (J. F.), L. J. X, L., C. na G.: J. XX, R., zastúpenej Mgr. Miroslavom Gašparíkom, advokátom, so sídlom Podzámska 66, Sereď, proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska č. 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, o určenie povinnosti vyplatiť zostatkovú hodnotu členského podielu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23. júna 2016, č. k. 43C 6/2015 - 102, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný je povinný vyplatiť jej sumu zodpovedajúcu podielu vo veľkosti 1/2 - ice zo zostatkovej hodnoty členského podielu na trojizbovom družstevnom byte č. XX, X. R. na Y.. J. L. G. R. R.. Č.. XXXX Y. F.. Ú.. J., N.. J. Č.. X Y. L., B. na Z. Y. Č.. XXXX pre F.. Ú.. J.. Uviedol, že žalobkyňa podala žalobu pôvodne ku konaniu vedenému pod sp. zn. 6C/122/2012, v ktorom vystupuje v procesnom postavení vedľajšieho účastníka konania, avšak po posúdení obsahu podľa § 41 ods. 2 O.s.p. bola zapísaná pod vlastnou sp. zn. ako samostatná sporová vec, pretože nemohla byť prejednávaná s odlišným okruhom účastníkov, kde nemožno ukladať povinnosť na plnenie v prospech vedľajšieho účastníka konania. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že sa stala právoplatnou dedičkou po svojej nebohej matke A.. F. a ku dňu smrti poručiteľky s účinkami ex tunc dňa 17.07.2008 nadobudla majetkové právo na vyplatenie 1/2 - ice zostatkovej hodnoty predmetného družstevného bytu a poukázala na právny názor Krajského súdu v Bratislave uvedený v uznesení č. k. 6Co/215/2013 - 63, v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/122/2012, podľa ktorého jej svedčí ako vedľajšej účastníčke v konaní o vypratanie bytu, vedenom na návrh Bytového družstva J. proti žalovanému E. F. - otcovi žalobkyne, majetkové právo na výplatu 1/2
- ice zostatkovej hodnoty bytu, a aj pri vyprataní je potrebné zaoberať sa otázkou súvisiacich nárokov vedľajšej účastníčky, pokiaľ ide o vyporiadanie zostatkovej hodnoty členského podielu k predmetnému bytu. Uviedla, že reálne mohla po prvýkrát pristúpiť k uplatneniu svojho majetkového práva na vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu až po dni 22.08.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve, ktorým bolo ukončené dedičské konanie pod sp. zn. 1D 675/2008, avšak dňa 03.04.2012, teda viac ako štyri mesiace predtým, ako mohla uplatňovať svoje majetkové práva, bola nájomcovi - jej otcovi E. F. doručená výpoveď nájmu družstevného bytu zo dňa 02.03.2012 z dôvodu nezaplatenia troch mesačných úhrad súvisiacich s plnením s užívaním bytu a vychádzajúc zo žalobného návrhu o vypratanie bytu sp. zn. 6C/122/2012 podanej dňa 24.08.2012 bytovým družstvom proti nájomcovi, v zákonom stanovenej lehote nepodal na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede, pričom trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť od 01.05.2012 do 31.07.2012. Ku dňu 01.08.2012 bol teda právny
stav taký, že E. F. už nedisponoval členskými právami k predmetnému bytu, a teda ani majetkovými právami, dispozičnými právami a inými právami a možnosťami s tým súvisiacimi. So zánikom členských práv nadobudlo výlučnú majetkovú a právnu dispozíciu s členskými právami výlučne bytové družstvo, ktoré je zároveň vlastníkom a správcom predmetného bytu. Stalo sa tým výlučným a neobmedzeným nositeľom všetkých majetkových práv k predmetnému bytu v dôsledku splynutia práv vlastníckeho s členskými právami, čím nadobudlo nikým neobmedzenú právnu dispozíciu a majetkové obohatenie s možnosťou napr. predaja bytu cez dobrovoľnú dražbu, čo je obvyklý postup. Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný žalobkyňou tvrdený skutkový stav, ktorý nebol medzi stranami sporný. Osvedčením o dedičstve č. k. 1D/675/2008 - 80, Dnot/87/2008 zo dňa 22.08.2013, právoplatným dňa 22.08.2013 bol žalobkyni ako závetnej dedičke po poručiteľke A.. H. F. potvrdený celý predmet dedičstva, ktorého aktíva okrem iných tvorila 1/2 - ica zostatkovej hodnoty trojizbového družstevného bytu na J. N. Č.. X Y. L. v stanovenej hodnote 49.790 eur, pri stanovení celkovej zostatkovej hodnoty predmetného trojizbového družstevného bytu na sumu 99.580 eur. Poručiteľka zomrela so zanechaním holografického závetu, ktorým odkázala všetok hnuteľným a nehnuteľný majetok, ktorý ku dňu smrti bude vlastniť, dcére B. F.. Po vyhlásení závetu pozostalý manžel poručiteľky E. F. podal na Okresnom súde Bratislava V žalobu o jeho neplatnosť, o ktorej súd rozhodol rozsudkom č. k. 12C/135/2010 - 115 právoplatným dňa 21.02.2013 tak, že žalobu zamietol. V čase smrti poručiteľky zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve zaradená medzi aktíva dedičstva a hnuteľnosti bola v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľky s manželom E. F., keď právo na družstevný byt nadobudli za trvania manželstva. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 707 ods. 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že predmetom dedičského konania neboli členské práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve a s užívaním družstevného bytu - jeho nájmom, tzn. na žalobkyňu tieto práva a povinnosti neprešli, keďže v danom prípade za trvania manželstva nešlo o voľne prevoditeľné výlučné majetkové právo poručiteľky, s ktorým by mohla nakladať podľa vlastného uváženia aj pre prípad smrti. Predmetom dedičstva bola stanovená iba „zostatková“ hodnota členského podielu (vyjadriteľná v peniazoch v zmysle hodnoty, za ktorú by bolo v čase smrti poručiteľky možné nadobudnúť obdobný byt, resp. previesť majetkové práva k nemu), t. j. úplne odlišná právna kategória od členských práv a povinností v bytovom družstve. Hodnota vyporiadacieho podielu, ktorý notárka určila ako predmet dedičstva, bola v dedičskom konaní zjavne ocenená tržne, tzn., vytvorená na základe ponuky a dopytu, pričom vychádzal z hodnoty pri prevode členských práv a povinností - teda nie vo vzťahu člena k družstvu, ale vo vzťahu medzi prevodcom (ktorým mohol byť iba člen družstva, t. j. v danom prípade manžel poručiteľky) a potenciálnym nadobúdateľom členských práv a povinností v bytovom družstve. Prisvedčil argumentácii žalobkyne, že majetkové právo na vyplatenie 1/2 - ice zo zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktoré dedením nadobudla žalobkyňa, je majetkové právo viažuce sa k bytu, avšak dospel k záveru, že za možnosť plnenia zodpovedal ten, kto mal v čase smrti poručiteľky právo nakladať ako člen družstva s členskými právami, a teda aj touto majetkovou hodnotou. Poukázal na to, že uvedenú majetkovú hodnotu predstavoval súhrn práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, pričom v danom prípade polovica hodnoty, avšak bez súvisiacich práv a povinností, prináležala žalobkyni titulom dedenia a druhá jej otcovi, ktorý bol súčasne členom družstva a ktorý jediný mohol v danom čase s právami a povinnosťami spojenými s členstvom v družstve nakladať. Pokiaľ do rozhodnutia súdneho komisára v dôsledku zavineného konania manžela poručiteľky/otca žalobkyne E. F. ako výlučného člena družstva po smrti manželky došlo následkom realizácie práva prenajímateľa (a súčasne vlastníka bytu) na vypovedanie nájmu a následné vylúčenie z členstva v bytovom družstve k zániku možnosti člena družstva previesť členské práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu za finančnú protihodnotu uvedenú v osvedčení o dedičstve, nemôže si žalobkyňa uplatňovať náhradu takéhoto zmareného plnenia na základe žiadneho právneho titulu voči bytovému družstvu ako vlastníkovi bytu, ktorý je v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj stanov družstva v právnom vzťahu výlučne s členom družstva, resp. nájomcom bytu, pričom zo strany žalovaného nedošlo vo vzťahu k žalobkyni ani k naplneniu žiadneho z pojmových znakov bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen družstva zákonný nárok na vyporiadací podiel, ktorý však taktiež predstavuje odlišnú právnu kategóriu, pričom ide výlučne o nárok bývalého člena družstva a v dôsledku dedenia v danom prípade nevznikol žiaden právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. S poukazom na § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že vyporiadací podiel je odrazom hospodárskej bilancie družstva a nejde o tzv. zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, z ktorej sa vychádzalo v dedičskom konaní po poručiteľke. V prípade zrušenia/zániku práva spoločného nájmu družstevného bytu, kedy jeden z manželov zostáva nájomcom a členom družstva, nenastávajú predpoklady pre výplatu vyporiadacieho podielu - dochádza len k redukcii členstva, pretože nejde o vyporiadanie vzťahu medzi členom družstva a družstvom,
ale o majetkový vzťah medzi členom družstva a treťou osobou pri nakladaní s členským právami a povinnosťami. Ak súhrn práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve mal majetkovú hodnotu, ktorá prináležala pôvodne spoločným nájomcom bytu, t. j. poručiteľke a jej manželovi E. F., a po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve žalobkyni spoločne s jej otcom a vzhľadom na obligatórny zákonný postup podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohla fakticky pripadnúť v súvislosti s výlučným členstvom v družstve iba E. F., bolo možné túto majetkovú hodnotu vyporiadať výhradne medzi osobami, ktorým spoločne v podiele 1/2 - ica prináležala, t. j. medzi žalobkyňou a jej otcom. Tomuto záveru svedčí analogicky bežný postup v prípade zániku spoločného členstva manželov v bytovom družstve po rozvode manželstva, kedy sa stáva výlučným členom družstva jeden z manželov, majetková hodnota súhrnu práv a povinností spojených s členstvom prináležiaca ku dňu zániku manželstva obom manželom, sa po jej pripadnutí výlučne jednému z nich oceňuje a vyporadúva medzi bývalými manželmi v rámci konania o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. K tvrdeniam žalobkyni o splynutí práv prenajímateľa a člena družstva uviedol, že nedošlo k „pohlteniu“ práv vlastníka/prenajímateľa a člena družstva/nájomcu, čo je vylúčené samotnou podstatou žalovaného, ktorý ako právnická osoba vo forme družstva nemôže byť súčasne vlastným členom, a teda nemohlo dôjsť k splynutiu práva vlastníckeho s členskými právami. Vzhľadom na to dospel k záveru, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne uložiť súdu prvej inštancie pokyn, aby konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 6C/122/2012, alternatívne žiadala v zrušujúcom uznesení vysloviť právny názor, že náhradová pohľadávka žalobkyne vo výške 1/2 - ice zo zostatkovej hodnoty na členských právach viažucich sa k družstevnému bytu podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/675/2008 - 80, Dnot 87/2008, sa viaže k veci, a nie k osobe, a teda vecne pasívne legitimovaným nositeľom povinnosti vyplatiť predmetnú pohľadávku je žalovaný a vecne aktívne legitimovaným je žalobca, a že súd prvej inštancie vykoná súdnoznalecké dokazovanie určením všeobecnej - trhovej hodnoty vo veľkosti 1/2 - ice na zostatkovej hodnote členských práv viažucich sa k predmetnému bytu. Namietala nesplnenie procesných podmienok z dôvodu, že súd prvej inštancie sa v súvisiacom konaní sp. zn. 6C/122/2012 nezaoberal ňou podanou vzájomnou žalobou a uviedla, že proti rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 6C/122/2012 - 192 sa v mene vedľajšieho účastníka odvolala, uvedené konanie prebieha pred Krajským súdom v Bratislave a nebolo právoplatne skončené. V obidvoch súdnych konaniach sa duplicitne rieši rovnaký predmet konania a vzhľadom na to je postup súdu prvej inštancie v rozpore s litispendenčnou prekážkou a jeho závery v tomto konaní sú predčasné. Za daného stavu mal súd konanie prerušiť až do obdobia, kedy príslušný súd rozhodne v odvolacom konaní proti rozsudku sp. zn. 6C/122/2012 - 192 a potom podľa povahy mal toto konanie zastaviť alebo meritórne rozhodnúť. Namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nevykonanie navrhnutých dôkazov, keď nesúhlasila so záverom súdu, že jej nevzniklo voči žalovanému právo vyplývajúce z náhradovej pohľadávky na zostatkovej hodnote členského podielu viažuceho sa na predmetný družstevný byt, ale toto právo mohlo vzniknúť iba voči pozostalému manželovi. S poukazom na dlhoročnú súčasť súdnej praxe v dedičských konaniach namietala, že v dedičskom konaní sa vyporadúvala náhradová pohľadávka dediča, ktorá sa viaže na členské práva poručiteľa k veci - družstevnému bytu, z čoho vyplýva, že predmetné náhradové pohľadávky sú majetkovými právami späté s určitou vecou - bytom, a teda majetkom (majetkovým právom), a nie určitou osobou. Uviedla, že nikdy v konaní nespochybňovala prechod členských práv a nájmu bytu v zmysle § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak považuje za dôležité, že týmto prechodom práv v dôsledku smrti sa celá záležitosť neuzavrela, ale naopak, zostatková hodnota členského podielu sa stala predmetom dedičstva. V dedičskom konaní sa vykonalo v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyporiadanie medzi účastníkmi konania, ktorými sú v danom časovom momente dedičia a subjekt majúci majetkové práva, t. j. subjekt, na ktorý ex lege prešli originálne práva podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. v danom prípade pozostalý manžel. V konaní bolo preukázané, že zostatková hodnota vo veľkosti 1/2 - ice prináleží žalobkyni. Nesprávne súd prvej inštancie právo žalobkyne na vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu spája výlučne s osobou pozostalého manžela - člena družstva, pričom neberie do úvahy skutočnosť, že pozostalý manžel v čase, kedy si žalobkyňa mohla objektívne po prvýkrát vymôcť majetkové právo, preukázateľne už nedisponoval členskými právami, a teda žiadnymi majetkovými právami v predmetnej veci. Tieto práva nezanikli, ani sa nestratili, ale stali sa predmetom transformácie - splynutia práv s vlastníckym právom žalovaného do jedného celku, keďže ani predmetný byt nezanikol, ale je naďalej neobmedzeným predmetom občianskoprávnych vzťahov vrátane tých, ktoré súvisia s členstvom v bytovom družstve.
Názor súdu prvej inštancie o nemožnosti splynutí týchto práv je podľa jej názoru v rozpore s podstatou inštitútu splynutia práv a podľa jej názoru je irelevantné, či môže žalovaný ako družstvo objektívne vykonávať členské práva podliehajúce „pohlteniu“, nakoľko sa preukázateľne stalo neobmedzeným vlastníkom bytu a disponuje väčšími právami, ako sú ním pohltené členské práva. V tejto súvislosti poukázala na komparáciu s príbuzným právom nájmu v súbehu s vlastníckym právom k rovnakej veci - napr. kúpa predtým užívanej veci - na základe napr. nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke. V takom prípade nemôžeme byť sami sebe nájomcami, ani prenajímateľmi, a teda nemôžeme vykonávať práva nájomcu, pretože sme vlastníkom a náš nájomný vzťah zanikol v dôsledku splynutia s dominantnejším vlastníckym právom. Ďalej namietala, že nevyplatením predmetnej náhradovej pohľadávky zo strany žalovaného by došlo k bezdôvodnému obohateniu z toho dôvodu, že žalovaný by nadobudol 100% trhovej hodnoty bytu bez povinnosti vyplatiť náhradovú pohľadávku právnemu nástupcovi bývalého člena, ktorým je na základe dedičského titulu žalobkyňa. K argumentácii súdu, že ku dňu smrti, teda ku dňu, kedy žalobkyňa nadobudla predmetnú náhradovú pohľadávku, bol disponentom pozostalý manžel, na ktorého prešli smrťou členské práva, uviedla, že pozostalý manžel v čase, kedy žalobkyňa mohla objektívne po prvýkrát vymôcť majetkové právo po právoplatnom skončení dedičského konania, preukázateľne už nedisponoval členskými právami, a teda žiadnymi majetkovými právami k predmetnej veci a žalobkyňa už od neho nemohla vymáhať tie práva, ktoré sú späté s členskými právami k veci - tieto prešli v dôsledku právnej konzumpcii na osobu žalovaného. Zásada, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, neplatí absolútne; na to, aby mohol žalobca dediť, a teda reálne uplatňovať práva, musí preukázať dve podmienky - okrem dedičskej spôsobilosti aj dedičský titul. Dedičský titul bol preukázaný až dňa 22.08.2013, kedy už pozostalý manžel nebol preukázateľne disponentom členských práv k predmetnému bytu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že smrťou matky žalobkyne sa v zmysle § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka výlučným členom, a aj výlučným nájomcom predmetného družstevného bytu, stal otec žalobkyne E. F., ktorému zanikol jeho nájomný vzťah k predmetnému bytu výpoveďou a jeho následným vylúčením z členstva v BD J., jeho členské práva „neprešli“ na BD J., ani na žiaden iný subjekt, ale členom vo vzťahu k predmetnému bytu v súčasnosti nie je nikto. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že súd sa vyhol priamemu posudzovaniu povahy pohľadávky a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako aj s konštatovaním súdu, že zo strany žalovaného nedošlo vo vzťahu k žalobkyni ani k naplneniu žiadneho z pojmových znakov bezdôvodného obohatenia. Správne súd prvej inštancie podľa jeho názoru konštatoval, že v dôsledku dedenia v danom prípade nevznikol žiaden právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Poukázal na výsledok dedičského konania, kde nárok priznaný v tomto konaní bol na základe dohody, ktorej účastníkom nebol žalovaný, ale boli ním dedičia, teda žalobkyňa a otec žalobkyne, ktorých vzájomné nároky boli v dedičskom konaní riešené. Stotožnil sa aj s konštatovaním súdu, že za možnosť plnenia - vyplatenie 1/2 - ice zo zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve - zodpovedal ten, kto mal v čase smrti poručiteľky právo nakladať ako člen družstva s členskými právami, a teda aj s touto majetkovou hodnotou, teda otec žalobkyne. Uviedol, že v súdnom konaní sp. zn. 6C/122/2012 ide o vypratanie bytu s odlišným okruhom účastníkov, a nie je preto dôvod na prerušenie konania tak, ako navrhuje žalobkyňa. Stotožnil sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nemohlo dôjsť k splynutiu práva vlastníckeho s právami členskými, keď toto je vylúčené už samotnou podstatou žalovaného, ktorý ako právnická osoba vo forme družstva nemôže byť súčasne vlastným členom. Správne preto podľa jeho názoru súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore. 4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojich námietkach uvedených v odvolaní a poukázala na zmenu subjektu majetkovoprávnej dispozície s predmetným bytom ku dňu 28.03.2013, kedy mohla objektívne po prvýkrát uplatniť a vymáhať svoj právoplatne priznaný právny nárok na výplatu 1/2 zostatkovej hodnoty členských práv (hodnoty bytu). Považuje za irelevantné tvrdenie, že žalovaný nenadobudol členské právo, keď príslušná právna úprava neodvodzuje, resp. nepodmieňuje právo na výplatu predmetnej pohľadávky na existenciu členských práv a za podstatné považuje, že žalovaný nadobudol neobmedzené dispozičné vlastnícke právo k bytu. Podstatnou okolnosťou nie je zmena charakteru práv k veci z členského práva na vlastnícke právo a či sa to interpretuje ako splynutie práv alebo ako napr. transformácia práv, ale podstatné je, že sa nič nemení na podstate, že stále ide o vecnú pohľadávku, ktorá právne sleduje vec, na ktorú je viazaná, a teda toho, kto momentálne majetkovoprávne s ňou disponuje, a povinným subjektom bude teda vždy nositeľ takýchto práv, či už sú členské alebo vlastnícke, pretože iba z takýchto vecných práv môžu vyplývať nesporné majetkové výhody a nároky.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukázal na to, že bol v právnom vzťahu výlučne s členom družstva, t. j. s otcom žalobkyne a jeho vylúčením z členstva v bytovom družstve došlo k zániku možnosti člena družstva previesť členské práva a povinnosti k predmetnému bytu za finančnú protihodnotu uvedenú v osvedčení o dedičstve, a preto si žalovaná nemôže uplatňovať náhradu takéhoto zmareného plnenia od vlastníka bytu - žalovaného. Súhrn práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve má majetkovú hodnotu, ktorá pôvodne prináležala nájomcom bytu, t. j. rodičom žalobkyne a po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, keď sa výlučným členom stal otec žalobkyne, bolo možné túto majetkovú hodnotu vyporiadať medzi osobami, ktorým prináležala, t. j. v polovici žalobkyni a v polovici jej otcovi. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď podanie žalobkyne označené ako vzájomný návrh v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 6C/122/2012, v ktorom mala žalobkyňa procesné postavenie vedľajšej účastníčky, posúdil z hľadiska obsahu ako samostatnú žalobu, keď žiadala týmto podaním, aby súd určil, že žalovaný je povinný vyplatiť jej sumu zodpovedajúcu podielu vo veľkosti 1/2 - ice zo zostatkovej hodnoty členského podielu na trojizbovom družstevnom byte, špecifikovanom v žalobnom petite uvedeného podania. Následne vykonal aj náležité dokazovanie na zistenie právne významných skutočností pre posúdenie dôvodnosti tohto žalobkyňou uplatneného nároku, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoju obranu v konaní; jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní; následne tieto správne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, že žalovaný nie je v predmetnom konaní pasívne legitimovaný. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie aj náležite a v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu, a to nielen obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ale aj v ustanoveniach § 226 ods. 1 písmeno d), § 260 a § 233 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka uviedol relevantné a dostatočné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej a právnej stránke a ktoré dôvody odvolací súd posúdil ako vecne správne a z toho dôvodu sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. 8. Žalobkyňa nedôvodne namieta v odvolaní, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, za ktorých bolo možné konať a rozhodnúť z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ňou podanou vzájomnou žalobou v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn. 6C/122/2012, ktorú podala ako vedľajšia účastníčka uvedeného konania, ktoré nebolo skončené v čase vydania napadnutého rozsudku a prebiehalo na odvolacom súde a že toto konanie je vzhľadom na rovnaký predmet oboch konaní v rozpore s litispendenčnou prekážkou. Vzhľadom na procesné postavenie žalobkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/122/2012 ako vedľajšej účastníčky, nebolo možné ňou uplatnený nárok proti žalovanému prejednať v uvedenom konaní, vedenom medzi inými stranami sporu, keď nemožno v konaní uložiť strane povinnosť plniť v prospech vedľajšieho účastníka, na ktorú skutočnosť správne poukázal aj súd prvej inštancie. Správne preto podľa obsahu posúdil žalobkyňou podaný vzájomný návrh podľa jeho obsahu ako novú žalobu. Priebehu tohto konania o žalobe žalobkyne proti žalovanému nebránila prekážka litispendencie v dôsledku konania vedeného pod sp. zn. 6C/122/2012, a to vzhľadom na absenciu totožnosti predmetu konania a totožnosti strán sporu, keď konanie pod sp. zn. 6C/122/2012 bolo vedené žalovaným v tomto konaní ako žalobcom proti otcovi žalobkyne E. F. a jeho predmetom bolo vypratanie bytu. Taktiež neboli splnené podmienky pre prerušenie tohto konania do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 6C/122/2012, keď v uvedenom konaní o vypratanie bytu sa neriešila taká významná otázka pre rozhodnutie súdu v tejto veci, ktorú by si súd nemohol posúdiť sám v tomto konaní, ako predbežnú otázku. Okrem toho odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 6C/122/2012 zo dňa 20.04.2016, ktorým uložil otcovi žalobkyne ako žalovanému povinnosť vypratať predmetný byt, bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/381/2016 - 244 zo dňa 24.04.2019, pričom v odôvodnení rozsudku taktiež odvolací súd konštatoval správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorým vzájomný návrh vedľajšej účastníčky posúdil ako novú žalobu a ďalej v odôvodnení tiež konštatoval, že pokiaľ sa vedľajšia účastníčka domnieva, že má právo na náhradu zostatkovej hodnoty členského podielu, ide o právo, ktoré má voči pozostalému manželovi, t. j. jej otcovi, nie však voči žalobcovi, t. j. bytovému družstvu.
9. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie sa vyhol priamemu posudzovaniu povahy pohľadávky, avšak podľa jej názoru je rozhodujúce, že z hľadiska povahy ide o pohľadávku viažucu sa k veci, a nie ku konkrétnej osobe, avšak súd jej právo na vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu spája výlučne s osobou pozostalého manžela - člena družstva a neberie do úvahy skutočnosť, že tento pozostalý manžel v čase, kedy si ona mohla objektívne po prvýkrát vymôcť majetkové právo, už členskými právami nedisponoval a tieto podľa jej názoru splynuli s vlastníckym právom žalovaného do jedného celku. Súd prvej inštancie sa však s týmito skutočnosťami dostatočne a správne vysporiadal, keď prisvedčil, že majetkové právo na vyplatenie 1/2 - ice zo zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve je majetkové právo viažuce sa k predmetnému bytu, avšak správne prihliadol súčasne aj na tú skutočnosť, že členské práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve a s užívaním predmetného bytu neboli predmetom dedičského konania, predmetom dedičstva bola iba zostatková hodnota členského podielu, vychádzajúca z ponuky a dopytu pri prevode členských práv a povinností medzi prevodcom a potenciálnym nadobúdateľom týchto členských páv a povinností v bytovom družstve. Z uvedených skutočností súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že ten, kto mal v čase smrti poručiteľky právo ako člen družstva nakladať s členskými právami a povinnosťami spojenými s členstvom v bytovom družstve, súhrn ktorých tvorí majetkovú hodnotu, mal teda aj právo nakladať s touto majetkovou hodnotou, a tento preto zodpovedal aj za možnosť plnenia, pokiaľ ide o majetkové právo žalobkyne, ktoré nadobudla ako univerzálna dedička poručiteľky. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci nedošlo k „pohlteniu“ práv vlastníka a člena družstva, keď toto je vylúčené tým, že žalovaný ako právnická osoba nemôže byť súčasne vlastným členom. Skutočnosť, či žalovaný ako družstvo objektívne môže vykonávať členské práva podliehajúce „pohlteniu“, nemožno považovať za irelevantnú, ako namieta žalobkyňa, a to ani vzhľadom na neobmedzené vlastníctvo bytu žalovaného, pretože podľa názoru odvolacieho súdu vlastnícke právo určitého subjektu nemôže pohltiť aj také práva, ktoré tento subjekt nemôže vykonávať, a ako nečlen družstva nemôže byť ani ich nositeľom, t. j. v danom prípade členské práva a povinnosti, výkon ktorých prináleží výlučne členovi družstva, ktorým žalovaný nie je. Žalobkyňa namieta, že žalovaný by sa bezdôvodne obohatil nadobudnutím 100% trhovej hodnoty bytu bez povinnosti vyplatiť náhradovú pohľadávku právnemu nástupcovi bývalého člena, avšak žalobkyňa sa na základe dedičského titulu ani nestala právnym nástupcom člena družstva, a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 707 ods. 2 Obč. zákonníka, ako aj vzhľadom na to, že členské práva a povinnosti ani neboli predmetom dedičského konania. Vzhľadom na uvedené sú irelevantné aj ďalšie námietky žalobkyne, týkajúce sa nevykonania znaleckého dokazovania na zistenie zostatkovej hodnoty vo výške 1/2 na členských právach viažucich sa k predmetnému bytu. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).