Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/169/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F., právne zastúpená: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F., 2/ G. G., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, F., žalovaní v 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Gabriela Holmová Divková, MBA, advokátka, so sídlom H. XXX/X, F. I., o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 29. júna 2023 č.k. -101, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyni priznáva voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne k jej nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. E. – k pozemkom registra „C“ – parc.č. 9/5, parc.č. 9/6, parc.č. 271, parc.č. 9/4 a stavbe súpisné č. XXX označenej ako dom, postavenej na pozemku parc.č. 9/4, ako aj k príslušenstvu a súčastiam označených nehnuteľností – k oploteniu, nachádzajúcich sa na uvedených nehnuteľnostiach, ktorá (povinnosť) spočíva vo vykonávaní stavebných, terénnych a výkopových prác na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, k.ú. E., vedených na žalovaných v rade 1/, 2/ v BSM, a to na pozemkoch registra „C“ – parc.č. 9/12, parc.č. 9/1, parc.č. 9/11, parc.č. 9/2, bez toho, aby vykonali dostatočné opatrenia na upevnenie označených nehnuteľností žalobcu pred hrozbou zosuvu pôdy z jeho pozemkov, ako aj zosuvu v tomto rozsudku označeného domu žalobkyne (výrok I.). O trovách konania rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. územie E., obec F. (okrem iných) pozemkov – parciel registra „C“ – par.č. 9/4, parc.č. 9/5, parc.č. 9/6, parc.č. 271 a rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na par.č. 9/4. Z predloženého listu vlastníctva č. XX, k.ú. E., obec F. mal preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú v BSM v podiele 1/1 pozemky, parcely registra „C“ – parc.č. 9/1, parc.č. 9/2, parc.č. 9/11, pričom medzi stranami bolo nesporné, že pozemky žalobkyne a žalovaných sú susediacimi pozemkami. Predmetom sporu bolo uloženie povinnosti žalovaných zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, ku ktorým došlo činnosťou žalovaných podľa tvrdenia v žalobe – výrazným odkopaním zeminy z pozemkov žalovaných, najmä z pozemku parc.č. 9/1 a parc.č. 9/2 – čím vznikol medzi pozemkami žalobkyne a pozemkami žalovaných na niektorých miestach výškový rozdiel, keď

k takejto činnosti došlo bez povolenia príslušného stavebného úradu, hlavne bez náležitého upevnenia pozemkov žalobkyne tak, aby nehrozil zosuv pôdy z pozemkov žalobkyne, znehodnotenie/zničenie oplotenia/ohrady a hlavne ohrozenie rodinného domu žalobkyne, keď uvedený zásah do dňa podania žaloby trval a vzniknutý svah nebol spevnený tak, aby bolo eliminované riziko poškodenia stavieb žalobkyne a jeho pozemkov. Žalobkyňa v priebehu konania predložila Geotechnický posudok č. 8/2022 vyhotovený Ing. Marekom Záchenským za účelom geotechnického posúdenia celkového zhodnotenia územia, ako aj pozemku, na ktorý je dom žalobkyne zo stabilitného hľadiska po zásahu (odkopu svahu) na hranici so susedným pozemkom, keď na základe vykonaného zhodnotenia bolo možné považovať uvedený zásah do svahu na susednom pozemku za neprimeraný. Z uvedeného odborného vyjadrenia vyplýva, že v prípade extrémnych atmosférických zrážok hrozí zosuv svahu (šmyková plocha A-Á) a tým aj narušenie statiky rodinného domu. Skutočnosť, že žalovaní vykonávajú úpravu terénu na svojich pozemkoch susediacich s pozemkami žalobkyne, mal preukázané z rozhodnutia stavebného úradu Obce Petrovice o prerušení konania, z vyjadrenia Odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenie Štátnej stavebnej správy Žilina a z Geodetického posudku týkajúceho sa stability územia – Setechov a parciel 9/4, 9/3/, 9/5, 9/6 z 08.02.2022. Je zrejmé, že žalobkyňa listom z 08.07.2022 upozornila Obecný úrad Petrovice na vykonávanie stavebných/terénnych úprav na pozemkoch žalovaných bez príslušného povolenia; v dôsledku nečinnosti tohto úradu sa žalobkyňa obrátila listom z 16.07.2021 na Okresný úrad Žilina s podnetom na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ktorý uvedené podanie odstúpil listom z 24.08.2021 Obci Petrovice s pokynom na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu a v prípade zistenia zásahu na prijatie nevyhnutných opatrení. Žalovaní v priebehu konania voči listinným dôkazom a voči odbornému vyjadreniu – Geotechnickému posudku z 08/2022 nevzniesli žiadne námietky, hoci im bol doručený už dňa 12.11.2022. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobkyňa nepreukázala, že by svojím konaním ohrozovali jej majetok a že by vykonali nejaké neoprávnené zásahy, uvádzali, že disponujú množstvom fotografií na preukázanie nedôvodnosti žaloby, súdu ich však v konaní nepredložili. Žalovaní ďalej vykonanie dostatočného opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku netvrdili, ani nepreukázali, neuviedli súdu, či vykonali nejaké opatrenia na stabilizáciu svahov, len všeobecne popierali tvrdenia žalobkyne, odkazovali na fotografie, ktoré do vyhlásenia dokazovania nepredložili, pričom nenavrhli žiadne iné relevantné dokazovanie. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní podmienky dôvodnosti žaloby v zmysle v konaní preukázala, pričom, vychádzajúc z teórie dôkazného bremena, bolo povinnosťou žalovaných tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobkyne vylučujú, ktorú (povinnosť) z hľadiska tzv. bremena tvrdenia v konaní neuniesli. Z uvedených dôvodov preto žalobe na uloženie povinnosti v zmysle vyhovel.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/. Namietali, že v konaní im bola znemožnená realizácia tých procesných práv, na ktoré majú v zmysle zákona právo, a to konaním ich právnej zástupkyne D. J. K., ktorej dňa 11.11.2022 vypovedali plnú moc, ktorú skutočnosť do dňa vyhlásenia rozsudku ich právna zástupkyňa súdu neoznámila. Po vypovedaní plnej moci D. J. K. mal byť im doručený geodetický posudok, ktorý dala vyhotoviť žalobkyňa dňa 12.11.2022, doručené predvolanie na pojednávanie, o termíne ktorého ich právna zástupkyňa neinformovala, na základe čoho nemohli na pojednávaní reagovať, predkladať dôkazy a vyjadriť sa k predloženému Geodetickému posudku č. 08/2022 vyhotovenom Ing. Marekom Záchenským. Súd prvej inštancie rozhodol len na základe predložených dôkazov a vyjadrení zo strany žalobkyne, s ktorými sa nemali možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim, prípadne predložiť dôkazy, v dôsledku čoho súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol, keďže zistený skutkový stav vyplýval len z tvrdení uvádzaných žalobkyňou. V zmysle súd nemohol uložiť žiadnu povinnosť, keďže žalobkyňa sa mohla domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie uloženia povinnosti niečo konkrétne konať, takýto výrok nemôže obstáť. Ak v zmysle daného výroku súdu sa majú zdržať v budúcnosti neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne, nebudú v ničom konať, teda ani vykonávať dostatočné opatrenia na upevnenie označených nehnuteľností žalobkyne. Ich pozemky sú v súčasnej dobe upravené navezením kameňov, čo však podľa názoru žalobkyne nie je dostatočné. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných o vypovedaní plnej moci ich právnej zástupkyne dňa 11.11.2022 s porušením povinnosti ich právnej zástupkyne uvedenú skutočnosť oznámiť súdu a nemožnosti vykonávania procesných úkonov v konaní, poukazovala na ust. , , , v zmysle ktorých je možné vyvodiť, že porušenie povinnosti zastúpenej strany alebo dotknutého

zástupcu oznámiť ukončenie zastupovania súdu nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu ostatným sporovým stranám, a už vôbec nie v rozsahu, že tým mali byť porušené nejaké procesné práva strany sporu, ktorá si nesplnila povinnosť podľa . Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vykonateľný, vychádzajúc zo správy NS SSR z 23.05.1985 sp.zn. Pls 1/85. V konaní preukázala svoje tvrdenia posudkom/odborným vyjadrením, že činnosť žalovaných na ich pozemku je spôsobilá zasiahnuť do jej vlastníckeho práva, na základe čoho súd správne prikázal žalovaným, aby sa zdržali v žalobe uvádzaného konania. Súd prvej inštancie vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, vo vzťahu ktorému žalovaní v priebehu konania nemali žiadne námietky.

5. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. replike) uviedli, že v dôsledku odvolania plnej moci ich právnej zástupkyne táto ich o ničom neinformovala, na základe čoho nemohli vykonávať v konaní svoje procesné práva. Zotrvávajú na stanovisku, že formulovaný žalobný petit nemôže slúžiť na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne, a ani v následnom stavebnom konaní nie je vykonateľný.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (v tzv. duplike) uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení z 13.10.2023, v ktorom reagovali na všetky odvolacie tvrdenia žalovaných a to, že im boli upreté nejaké procesné práva a že napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné, s ktorou argumentáciou sa nestotožňuje, poukazujúc na ust. , ako aj rozhodnutia slovenských aj českých súdov.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý podľa ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa teórie dôkazného bremena v kontradiktórnom civilnom súdnom konaní, základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ (nie je jasné), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru, či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macúr Jozef, Důkazní břemeno v Civilním soudním řízením, 1. vydaní Brno, Masarykova univerzita v Brně, 1995).

9. V prejednávanej veci na základe podanej žaloby žalobkyňa žiadala, aby žalovaní sa zdržali neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX, k.ú Setechov, na základe podmienok ust. . Jedná sa o také obmedzenie, ktoré má brániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych práv suseda pri výkone jeho vlastníckych práv. Vážne ohrozovanie výkonu práv tak predstavuje konanie suseda na jeho pozemku, ktorého dôsledkom nemusia byť imisie, ale ohrozenie práv (obvykle vlastníckych) vlastníka susednej nehnuteľnosti, a to v takej miere, že z nej v budúcnosti môže susedovi vzniknúť nezanedbateľná ujma (napríklad zánik veci alebo jej významné poškodenie), alebo bude môcť vykonávať ohrozené právo len v podstatne obmedzenom rozsahu oproti oprávneniu, ktoré mu zákon ako vlastníkovi dáva. Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla znamená i ohrozenie vlastníka vznikom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch – škody. Vážnym ohrozením výkonu práv podľa sa rozumie jednanie vlastníka, ktoré zatiaľ nemá negatívny dopad na výkon práva iného, je však daná značná pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude v dôsledku tohto konania výkon práva suseda vážne obmedzený alebo znemožnený, pričom nie je isté, či bude možné vážne škodlivé následky odstrániť v dobe, keď už nastanú.

10. V prejednávanej veci na základe skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe žalobkyňa odvodzovala uplatnenie ochrany podľa ust. konaním žalovaných, ktorí bez povolenia príslušného stavebného úradu vykonali na svojich pozemkoch stavebné, terénne a výkopové práce spôsobom, že hrozí zosuv pôdy z jej pozemkov, znehodnotenie/zničenie oplotenia ohrady stojacej na hranici susediacich pozemkov, a hlavne ohrozenie rodinného domu žalobkyne, pričom podľa jej tvrdenia tento zásah stále trvá. Žalobkyňa v súvislosti s tvrdením o zásahu do jej vlastníckeho práva a dôvodnosti uplatnenia žaloby na základe podmienok predkladala dôkazy, ktorých vykonanie súd zdôvodnil v bodoch 10. až 15., 17. až 19. a ktoré v súlade s podmienkami uvedenými v vyhodnotil v bode 23. odôvodnenia rozsudku tak, že správne žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj z vyhodnotenia skutkových zistení vyplýva, že žalobkyňa v súvislosti s podaním žaloby vo vzťahu k uvádzaným tvrdeniam predložila dôkazy – najmä Geodetický posudok č. 08/2022 vyhotovený Ing. Marekom Záchenským, ako aj podania adresované stavebným úradom a ktoré súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil v bode 23. odôvodnenia rozsudku, z ktorých bolo možné vyvodiť, že konaním žalovaných došlo/dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne spôsobom predpokladaným v . V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie správne zaoberal aj obranou žalovaných v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keď je zrejmé, že žalovaní okrem všeobecného popretia skutkových tvrdení žalobkyne, že by ich stavebnou činnosťou a terénnymi úpravami by boli ohrozené susediace pozemky a stavba (rodinný dom), poskytli len tvrdenia v záujme spochybnenia dôvodnosti uplatnenej žaloby, avšak na základe ich dôkaznej iniciatívy žiadnym spôsobom uvádzané skutočnosti nepreukázali, ako to vyplýva z vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne odkazuje ( ).

11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalovaných, že im bola znemožnená realizácia procesných práv v zmysle zákona (v zmysle – poznámka odvolacieho súdu), keď sa „nemohli“ vyjadriť k predkladaním dôkazu žalobkyne – Geodetického posudku z 12.11.2022 vyhotoveným Ing. Marekom Záchenským, v možnosti reagovať na tvrdenia žalobkyne na pojednávaní nariadenom súdom prvej inštancie vzhľadom na nevedomosť o tomto pojednávaní, možnosti reagovať na tvrdenia žalobkyne a predkladať dôkazy, a to vzhľadom na skutočnosť, že ich zvolený právny zástupca – advokátka D. J. K., vo vzťahu ktorej došlo k vypovedaniu plnej moci dňa 11.11.2022, ktorá uvedenú skutočnosť súdu prvej inštancie do dňa vyhlásenia rozhodnutia neoznámila.

12. Pokiaľ sa teda jedná o námietku o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcom žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod nie je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak strane bol postupom súdu znemožnený prístup k súdu zriadenému zákonom, ak bolo porušené právo strany na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne.

13. Z prejednávanej veci vyplýva, že strana žalovaných bola v konaní zastúpená zástupcom – advokátkou D. J. K. na základe podmienok , na základe čoho bol takto zvolený zástupca oprávnený (a zároveň povinný) vykonávať všetky procesné práva a povinnosti vyplývajúce tak z ust. a nasl. v spojení s ust. , to znamená, že zvolený zástupca mohol realizovať všetky procesné práva a povinnosti, ktoré prináležia strane konania v civilnom sporovom konaní. Skutočnosť, že podľa názoru a odvolacích námietok žalovaných ich zvolený právny zástupca zákonom prináležiace procesné práva a povinnosti nevykonával, resp., že ich právna zástupkyňa tieto procesné úkony nevykonávala v dôsledku nenaplnenia podmienok , nemôže byť z hľadiska princípu rovnosti zbraní a princípu spravodlivosti vyhodnotené v neprospech druhej procesnej strany (žalobkyne), ktorá nenaplnene/porušenie procesných práv v konaní nevyvolala. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval danú odvolaciu námietku v plnom rozsahu za nedôvodnú.

14. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe skutkových zistení dospel k správnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 127 ods. 1

, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške odvolacích trov rozhodne súd prvej inštancie ( ).

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )