Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-147-2013.pdf
PDF · 71.82 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/147/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., v exekučnom konaní pre vymoženie 83,48 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 45,11 eur v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.05.2019 podal súdny exekútor na Okresný súd Dolný Kubín podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), keďže lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny jeho majetok. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 53,87 (č.l. 7). 2. V zmysle § 243b ods. 1 EP v aktuálne účinnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 3. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). 4. V danom prípade má súd z pripojeného exekučného spisu EX 1544/2013 preukázané, že súdny exekútor v priebehu vykonávania exekúcie zistil podrobným šetrením majetkových pomerov povinného skutočnosti, ktoré preukazujú jeho nemajetnosť. Súd pritom nie je povinný overovať si tvrdenia súdneho exekútora, ktorý na základe poverenia súdu tvorí v tomto smere súčasť súdnej moci, a preto jeho tvrdenia sú pre súd dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinného. Súd tiež dodáva, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, a teda jeho prípadný nesúhlas so zastavením nie je pre exekučný súd záväzný. Súd má vždy povinnosť zastaviť exekúciu, ak nastane objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zodpovednosť za podklady pre takéto rozhodnutie súdu pritom nesie súdny exekútor. 5. Súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že ak by u povinného nastala do budúcnosti mimoriadna udalosť, ktorá by znamenala nadobudnutie takého majetku, ktorá by umožňovala uspokojenie pohľadávky oprávneného, právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie (pre nemajetnosť) nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). 6. Na základe vyššie uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, v spojení s § 58 ods. 1 EP, exekúciu v celom rozsahu zastavil.
7. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil súdu aj špecifikáciu uplatnených trov exekúcie, t.j. v celkovej výške 53,87 eur (odmena = 33,19 eur, náhrada poštovného = 11,70 eur a DPH 20% = 8,98 eur). 8. V zmysle § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 EP). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 EP). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta EP). 9. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. 10. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 11. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v ním požadovanej minimálnej výške 33,19 eur, ktorá mu prináleží v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. 12. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v ním uplatňovanej výške. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 1544/2013 vyplýva, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2013 dve doporučené zásielky do vlastných rúk a v roku 2019 jednu doporučenú zásielku. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného súd vychádzal z tzv. Poštového poriadku, podľa ktorého bola v roku 2013 cena doporučenej zásielky do vlastných rúk vo výške 1,40 eur a v roku 2019 je cena doporučenej zásielky vo výške 1,60 eur. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 4,40 eur (1,60 + [2 x 1,40]). Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. 13. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- odmena (§ 14 ods. 1 vyhlášky) 33,19 eur
- náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky): o náhrada poštovného 4,40 eur
SPOLU: 45,11 eur 14. Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta EP uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 15. V súvislosti s posúdením hospodárnosti a účelnosti jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom súd uvádza, že úkony, ako aj priznané hotové výdavky, boli nevyhnutné pre riadne vykonávanie exekučného konania zo strany súdneho exekútora. Je zrejmé, že súdny exekútor, ktorý žiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané počas exekúcie, nemohol dôvodne predpokladať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinného zastavená. Súd preto konštatuje, že v danom prípade bol oprávnený zaviazaný na úhradu len nevyhnutných trov exekúcie. 16. Trovy exekúcie vo výške 45,11 eur je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku a § 58 ods. 5 EP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).