Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-197-2019.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/197/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. T., nar. X.X.XXXX., trvale bytom C. XX, XXX XX S., o vymoženie 487,61 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 2771/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Er/492/2011-19 zo dňa 11. júla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a n a ď a l š i e k o n a n i e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,78 Eur.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 07.05.2018 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Z predloženého podnetu súdneho exekútora a exekučného spisu súd prvej inštancie zistil, že na osobu povinného je vedených celkovo 6 exekúcii. Z majetkového šetrenia v katastri nehnuteľností bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Šetrením v evidencii vozidiel bolo zistené, že nie je vlastníkom motorového vozidla, šetrením v evidencii bánk so sídlom na území Slovenskej republiky bolo zistené, že nemá vedený žiadny bankový účet, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávku. Z odpovede Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky, nie je zamestnaný a nie je poberateľom žiadnych dávok. Povinný bol naposledy vedený ako zamestnaný od 19.09.2011 do 20.10.2011. Z uvedených skutočností mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný záver o nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na súdnu prax, v zmysle ktorej súhlas oprávneného so zastavením exekúcie nie je nevyhnutným predpokladom pre postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je podľa súdu prvej inštancie povinný bezodkladne predložiť vec po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, existenciu dôvodom na zastavenie exekúcie. Dáva do pozornosti aj to, že skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť, respektíve mať príjem je významná len v tom, že oprávnený môže opakovane v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že povinný je v produktívnom veku, pričom v budúcnosti nie je vylúčené, že bude mať príjem, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Podľa jeho názoru súdny exekútor nedostatočne preskúmal to, či povinný je vlastníkom tých práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený považoval zastavenie exekúcie za predčasné. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležite, aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd prvej inštancie pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v danom prípade bola zistená negatívna majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z výsledkov lustrácií je možné konštatovať nemajetnosť povinného, preto ďalšie vedenie exekúcie by v danom prípade bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iuducatae) pre začatie konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi konania. V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd zistil, že dňa 10.06.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 23.06.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.06.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2011. Podaním zo dňa 04.05.2018 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o nemajetnosti povinného. Oprávnený podal proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je
zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
12. Podľa § 220 ods. 2 CSP; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
14. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.
15. Súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je bližšie upravené v § 220 ods. 2 CSP. V zmysle uvedeného, v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie.
16. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzajú len z tzv. súhrnného zistenia, teda všeobecne uvedených vykonaných šetrení na podklade ktorých sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť majetkovú hodnotu povinného, ktorá by mohla byť speňažená za účelom uspokojenia vymáhaného nároku. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia teda nevyplýva, na podklade ktorých konkrétnych zistení, respektíve ktorých konkrétnych šetrení, dospel súd prvej inštancie k záveru o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, respektíve výsledky vykonaných lustrácií majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom za spolupráce osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie tak nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nerešpektovanie zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
17. Okrem uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade má z predloženého súdneho ako aj exekučného spisu preukázané, že povinný je fyzická osoba (nar. v roku XXXX), pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné pomery povinnému nedovoľovali zabezpečiť príjem. Na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver, podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním.
18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znova posúdi, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného a v prípade, že dospeje k záveru, že je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia, tento dôvod dostatočne určitým spôsobom špecifikuje v odôvodnení súdneho rozhodnutia.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).