Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Er-492-2011.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/492/2011
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX S., o vymoženie pohľadávky vo výške 429,82 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom exekútorského úradu: Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 2771/2011, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,78 Eur v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.06.2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.06.2011, domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 429,82 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s. so sídlom v Bratislave, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2011.
2. Poverením č. 5606 093281 zo dňa 24.06.2011 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2771/2011.
3. Dňa 07.05.2018 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného a zároveň požiadal súd, aby rozhodol o trovách exekúcie a vydal uznesenie, ktorým uloží oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.06.2011, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to nemajetnosť účastníka konania - povinného. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a z predloženého exekučného spisu EX 2771/2011 vyplýva, že voči povinnému je vedených celkovo 6 exekúcii Vykonaným šetrením majetkových pomerov povinného v katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že povinný nemá vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť. Šetrením v evidencii vozidiel bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlá. Vykonaným šetrením v evidencii bánk so sídlom na území na Slovenskej republike bolo zistené, že povinný nemá vedený žiadny bankový účet s kladným zostatkom, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávku. Dotazom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že povinný nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky, povinný nie je v Sociálnej poisťovni vedený ako zamestnanec, ani ako poberateľ niektorej z dávok. Povinný bol naposledy vedený ako zamestnaný od 19.09.2011 do 20.10.2011.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci.
10. Z uvedeného má súd preukázané, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Preto súd z úradnej moci v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu zastavil.
11. Súd poznamenáva, že súdna prax aktuálne zastáva právny názor, že súhlas oprávneného (ako dominus litis) so zastavením exekúcie nie je nevyhnutným predpokladom pre postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pre rozhodnutie exekučného súdu bol v zmysle § 217 ods. 1 a 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda, čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností. Skutočnosť, že povinný by mohol v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok, resp. mať príjem, je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, resp. dosahuje príjem z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takéhoto majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/46/2019-36 zo dňa 25.04.2019)
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
16. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávanie exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
20. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. októbra 2013) aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
21. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 60,67 Eur, spočívajúce v odmene súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a v náhrade hotových výdavkov za poštovné v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky vo výške 17,37 Eur + 20 % DPH vo výške 10,11 Eur.
22. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor a súd ich skúma len z predložených listín. Súd po preštudovaní exekučného spisu EX 2771/2011, vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise nepriznal súdnemu exekútorovi vyúčtované hotové výdavky predstavujúce náklady za poštovné vo výške 10,74 Eur, nakoľko súd vychádzal z predloženého exekútorského spisu a v ňom založených doručeniek. Vynaloženie týchto prostriedkov nebolo v exekučnom spise dostatočne preukázané na to, aby ich súd súdnemu exekútorovi priznal, nakoľko v danom prípade sa v exekučnom spise nachádzalo len 5 doručeniek preukazujúcich skutočné vynaloženie hotových výdavkov. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu za poštovné v celkovej výške 17,37 Eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré účelne vynaložil na vykonávanie exekúcie a ktorých vynaloženie má súd za preukázané, t.j. 5 doručeniek a to za: doručenie žiadosti o udelenie poverenia na Okresný súd Lučenec v roku 2011 v sume 0,23 Eur (súdnym exekútorom uplatnené poštovné v sume 1,60 Eur (za rok 2011) súd rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky a to celkovo 7 exekučných konaní), doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v roku 2011 v sume 1,60 Eur, doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v roku 2011 v sume 1,60 Eur, doručenie Exekučného
príkazu povinnému v roku 2011 v sume 1,60 Eur a doručenie Príkazu na začatie exekúcie vtedajšiemu zamestnávateľovi povinného v roku 2011 v sume 1,60 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 6,63 Eur.
23. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie, exekučný spis sp. zn. EX 2771/2011, pripojené dôkazy preukazujúce ich vynaloženie (najmä pripojené doručenky) a v súlade s vyššie citovanou Vyhláškou priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,78 Eur, spočívajúce v odmene súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky ako náhradu hotových výdavkov vo výške 6,63 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 7,96 Eur.
24. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
25. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017.