Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/118/2019

Potvrdené rozhodnutím 8To/9/2020
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej veci proti obžalovanému D. K. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/118/2019 zo dňa 17. 12. 2019, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 1. júna 2020 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.12.2019 v Rožňave, takto

rozhodol:

Obžalovaný D. K., N.. XX.XX.XXXX M. T., C. A. B. XX,

uznáva sa za vinného, že

dňa 20.07.2019 okolo 15.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf Variant, ev. č. T. XXX E., smerom od obce Štítnik na obec Kunová Teplica, okres Rožňava, kde pri predchádzaní miernej pravotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe mokrej vozovky, svojim schopnostiam, čím porušil ustanovenie o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, dostal šmyk, prešiel do protismeru, kde zišiel z vozovky vľavo, narazil pravou bočnou stranou vozidla do stromu a následne bolo vozidlo odrazené do poľa, pričom pri nehode spolujazdci F. X. P. V. X. utrpeli zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa , písmeno a/ , písmeno h/

za to mu ukladá:

Podľa , , ( ) trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa , výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa , ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa , , ( ) trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov.

odôvodnenie:

Obžalovaný D. K. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle , , , a a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný viacnásobne priestupkovo postihnutý, z toho 5x za priestupky na úseku dopravy.

Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Obžalovaný od 10.06.2019 pracuje u zamestnávateľa L.-B. B. B..T..Y.. na pozícii operátor výroby. Od začiatku pracovného pomeru u neho nie je problém s prácou, dochádzkou, rešpektovaním nadriadeného. V práci podáva stabilný pracovný výkon na linke, rešpektuje štandardy, pravidlá a príkazy nadriadených, je polyvalentný, prispôsobivý, nemá problém pracovať na rôznych linkách a zmenách podľa pokynov nadriadeného.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto vychádza z

myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. Tr. zák. významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Súd zastáva názor, že na obžalovaného musí represívne pôsobiť aj uložený podmienečný trest vo výmere 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Pre lepšie dosiahnutie účinkov trestu súd obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti. Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný od začiatku nepopieral spáchanie trestného činu, toto konanie viacnásobne oľutoval, pričom sám prokurátor v záverečnej reči uviedol, že išlo o nenapraviteľný následok nedbanlivostného konania obžalovaného. Svoju snahu po náprave deklaroval obžalovaný postojom k spáchanému trestnému činu, kde obžalovaný okrem toho, že priznal spáchanie trestného činu od začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a ospravedlnil sa blízkym osobám pozostalých. Zároveň v prípade obžalovaného ide o doposiaľ netrestanú osobu s výrazne pozitívnym hodnotením zamestnávateľa. Nemožno opomenúť ani vyjadrenie obžalovaného na pojednávaní, kde s pokorou ponechal rozhodnutie na súd a po vyhlásení toto bez námietok rešpektoval a vzdal sa práva na podanie odvolania. Skutočnosti uvádzané prokurátorom a to týkajúce sa následku trestného činu zohľadnil súd pri výške trestu, kde obžalovanému neuložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Zároveň povinnosťou obžalovaného bude počas trvania skúšobnej doby viesť riadny život a splniť uloženú povinnosť, inak súd rozhodne, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná. Súd popri treste odňatia slobody uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov. Aj vo vzťahu k trestu zákazu činnosti súd aplikoval vyššie uvedený zásady ukladania trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.