Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-9-2020.pdf
PDF · 75.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej veci proti obžalovanému D. K. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/118/2019 zo dňa 17. 12. 2019, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 1. júna 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 15T/118/2019 zo dňa 17. 12. 2019 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 20.07.2019 okolo 15.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf Variant, ev. č. RV 007 CI, smerom od obce Štítnik na obec Kunová Teplica, okres Rožňava, kde pri predchádzaní miernej pravotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe mokrej vozovky, svojim schopnostiam, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, dostal šmyk, prešiel do protismeru, kde zišiel z vozovky vľavo, narazil pravou bočnou stranou vozidla do stromu a následne bolo vozidlo odrazené do poľa, pričom pri nehode spolujazdci F. X. a V. X. utrpeli zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie, správne vyhodnotil skutkový stav týkajúci sa kvalifikácie konania obžalovaného, ale tieto správne zistenia nedostatočne vyhodnotil pri ukladaní trestu obžalovanému. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal možnosť zabrániť dopravnej nehode za predpokladu, ak by jazdil správnou technikou jazdy. Pri jazde povolenou rýchlosťou by k predmetnej dopravnej nehode nedošlo. Obžalovaný sa v nehodovom úseku pohyboval rýchlosť okolo 113 km/h. Pri jazde prekročil maximálne povolenú rýchlosť pre daný úsek, pričom súčasne prekročil aj reálnu kritickú rýchlosť na bezpečný prejazd uvedenou zákrutou v daných poveternostných podmienkach. Rýchlosť jeho jazdy bola na dané podmienky vysoká a bola v priamej príčinnej súvislosti s fatálnymi následkami nehody.
Obžalovaný svojím konaním hrubo porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, zapríčinil dopravnú nehodu, spôsobil nenapraviteľný následok a to smrť dvom osobám. Podľa jeho názoru súd pochybil pri uložení trestu. Účelom trestu je, aby tento trest pôsobil nielen na samotného páchateľa, ale aj ostatných členov spoločnosti a je potrebné zabezpečiť ochranu spoločnosti pred takýmito páchateľmi, preto mu mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a rozhodol v intenciách tohto odvolania.
Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátora a uviedol, že je pravda, že sa skutku dopustil tak, ako mu to bolo kladené obžalobou za vinu, ku svojmu konaniu sa v plnom rozsahu priznal, prejavil úprimnú ľútosť nad tým, čo sa stalo, nesmieme ho mrzí celá dopravná nehoda, najmä však fatálny dôsledok, ku ktorému pri nej došlo. Okrem iného jasne svedčí o tom aj jeho ospravedlnenie sa pozostalým poškodeným po nehode a to ešte predtým, než bolo rozhodnuté o vznesení obvinenia. Celý tento jeho sebakritický postoj vyústil aj do účinného vyhlásenia o vine, ktoré na návrh prokurátora súd aj prijal. Je nepochybné aj to, že doposiaľ nikdy nebol súdne trestaný, je zamestnaný, zamestnávateľom je kladne hodnotený. Nie je negatívne hodnotený ani z miesta jeho trvalého bydliska.
Je nepochybné aj to, že na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodoval o treste pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami o to viac, že žiadna takáto priťažujúca okolnosť zistená nebola. Táto skutočnosť v zmysle citovanej právnej normy má za dôsledok, že znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Aj keď sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, súd mu nepriznal aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. V tomto smere poukázal na § 36/k Trestného zákona v tom, že sa snažil pričiniť o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že celá táto udalosť bola riadne a včas nahlásená ako poistná udalosť v poisťovni GENERALI poisťovňa a. s., v ktorej na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bola uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení, čo bude mať za následok, že poškodení budú odškodnení v rámci inštitútu PZP. Poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj/55/2016 a aj na danosť i ďalšej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., ktorá je daná aj vyhlásením o vine. Z týchto dôvodov sa nemôže stotožniť s názorom odvolateľa, že mu bolo potrebné uložiť práve nepodmienečný trest odňatia slobody. Navyše odvolateľ podané odvolanie neodôvodnil presvedčivo a dostatočne konkrétne a podané odvolanie sa opiera len o tvrdenia všeobecnej povahy, bez uvedenia konkrétností, pričom odvolateľ sa len formálne odvoláva na jednotlivé ustanovenia Trestného zákona, aj keď ich výslovne cituje. Platí to i napriek tomu, že je pravda, že odvolateľ poukazuje na jedinú konkrétnu skutočnosť a to na nesprávnosť techniky jeho jazdy spočívajúcej v prekročení maximálne povolenej rýchlosti a zároveň aj reálnej kritickej rýchlosti. S poukazom na vyššie uvedené navrhol odvolanie odvolateľa zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právne závery okresného súdu.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný D. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, na základe čoho okresný súd riadnym a zákonným postupom po súhlasnom stanovisku prokurátora v zmysle § 257 ods. 1 a nasl. Tr. por. toto vyhlásenie prijal a následne vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o uložení druhu trestu a jeho výmery.
Tak na základe vyhlásenia o vine, ako aj dôkaznej situácii nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný a v tomto smere ani o ustálení právnej kvalifikácie jeho konania ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. Po dôslednom preskúmaní všetkých okolností majúcich význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery sa krajský súd aj vo vzťahu k napadnutému výroku o treste v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, vrátane riadneho, dôsledného až vyčerpávajúceho odôvodnenia tohto výroku, na ktoré krajský súd v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje.
Krajský súd jednak so zreteľom na skutkové okolnosti prípadu, vrátane nenapraviteľného následku v podobe smrti dvoch osôb s prihliadnutím zároveň na skutočnosť, že ide o nedbanlivostný trestný čin a na prevahu poľahčujúcej okolnosti, v dôsledku čoho došlo k zníženiu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jeden rok, t. j. na 4 roky, je toho názoru, že trest odňatia slobody v polovici takto upravenej trestnej sadzby vo výmere troch rokov je trestom zákonným a primeraným. Len pre úplnosť v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že okolnosti prípadu, vrátane uvedeného nenapraviteľného následku sú zároveň dôvodom, na základe ktorého okresný súd postupoval správne, keď neaplikoval stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj. 55/2016, podľa ktorého v prípade vyhlásenia o vine môže súd rozhodnúť o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.
Rovnako zákonným a primeraným je aj podľa názoru krajského súdu trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 rokov a to aj s ohľadom na záznamy o doterajších priestupkoch obžalovaného v evidenčnej karte vodiča.
Dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s dôvodmi, pre ktoré sa nestotožnil s návrhom prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa od začiatku priznával k spáchaniu trestného činu, svoje konanie viacnásobne oľutoval, blízkym osobám nebohých sa ospravedlnil, na hlavnom pojednávaní s pokorou ponechal rozhodnutie na súd, ktoré následne bez námietok rešpektoval a vzdal sa práva na podanie odvolania. Zohľadniac celkový postoj obžalovaného k trestnej činnosti s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že ide o doposiaľ netrestanú osobu s výrazne pozitívnym hodnotením zamestnávateľa, tak nemal ani krajský súd dôvod pochybovať o tom, že takto uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov s probačným dohľadom, za súčasného uloženia primeranej povinnosti podrobiť sa programu sociálneho výcviku a za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.