Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13Co-145-2019.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/145/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX o zaplatenie 760,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/123/2018 - 117 zo dňa 13. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/123/2018 - 117 zo dňa 13. marca 2019 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a v závislom výroku, ktorým rozhodol, že žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok III.) p o t v r d z u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny 8,48 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 757,11 Eur od 05.12.2015 do 11.09.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 752,11 Eur od 12.09.2018 do zaplatenia zastavil (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 760,59 Eur spolu s príslušenstvom. So žalovanou uzatvoril dňa 03.04.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.018,50 Eur na kúpu spotrebného tovaru. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 36. mesačných splátkach v sume 38,40 Eur a to do zaplatenia celkovej sumy pôžičky vo výške 1.382,40 Eur. Do dňa podania žaloby uhradila sumu 535,20 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca listom zo dňa 28.09.2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.11.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.11.2015. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 760,59 Eur
3. Žalovaná vzniesla námietku premlčania voči žalobcom uplatnenému nároku.
4. Dňa 04.03.2019 žalobca svojim vyjadrením zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 3,48 Eur s prísl. titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky.
5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 565, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonník.
6. V konaní bolo nesporne zistené, že dňa 04.03.2009 bola uzatvorená zmluvu o pôžičke zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ide o zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa ustanovenia § 2 písm. d), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver na kúpu vodného filtra za kúpnu cenu 1.455,-- Eur. Žalovaná zaplatila akontáciu vo výške 30% sumy 436,50 Eur a zaviazala sa splatiť poskytnutú pôžičku v 36. mesačných splátkach po 38,40 Eur, splatných do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 8 ods. 8.4 zmluvných podmienok poskytovateľ úveru mal právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak bol klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
7. Žalovaná platila pravidelne splátky až do 07.05.2015, posledná splátka zo strany žalovanej bola zaplatená dňa 07.05.2015. Celkovo zaplatila sumu 971,70 Eur. Žalobca dňa 28.09.2015 zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, v ktorej žalovanú upozornil, že keď nedôjde k zaplateniu dlžných splátok, pristúpi k zosplatneniu celej pôžičky. Zároveň žalovaná bola touto upomienkou upozornená, že v prípade nezaplatenia splátky splatnej v júli 2015 žalobca pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Žalovaná nevykonala následne žiadnu ďalšiu úhradu v dodatočne poskytnutej lehote, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru, ktoré bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 29.11.2015.
8. S poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti nesplatenej splátky. Je teda zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Teda splatnosť nenastáva uplynutím 3 mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh. Tento názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1MObdoV 15/2006. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 20.06.2015. S poukazom na to, že ide o prvú splátku, kedy žalovaná si nesplnila svoju povinnosť pre ktorú sa stal celý dlh zročným. Z daného dôvodu premlčacia doba uplynula dňa 20.09.2018, zatiaľ čo žaloba bola podaná na súde až dňa 27.09.2018 t.j. až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že zákon nestanovuje, pre ktorú konkrétnu splátku sa viaže možnosť zosplatnenia okresný súd uviedol, že je pravdou, že žalobca môže zosplatniť úver pre nezaplatenie akejkoľvek splátky, ak je žalovaná v omeškaní so zaplatením tejto splátky v trvaní 3 mesiace, to však nemá vplyv na to, kedy začne plynúť premlčacia doba. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po 3 mesačnom omeškaní s niektorou splátkou, práve táto splátka je tou splátkou „ pre nesplnenie ktorej sa stane zročný celý dlh “ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka preto od zročnosti tejto splátky (a nie až zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve 3 mesiace a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Pretože si účastníci sporu dohodli v prípade nesplatenia čo i len jednej splátky zosplatnenie celého dlhu pričom žalobca toto právo aj v zmysle zmluvných dojednaní využil a teda vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, okresný súd nemohol tak ako to navrhoval žalobca pristúpiť k skúmaniu premlčania pri každej splátke jednotlivo. Čo sa týka úrokov z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku (§ 121 ods. 3 OZ) tento podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný a teda premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie úrokov z omeškania. (výrok I.).
9. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a do súvisiaceho výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote podľa § 362 ods. 1 CSP. Odvolanie podal z dôvodu § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd vyhovie jeho návrhu. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 103, druhá veta, keď začatie premlčacej doby uplatneného nároku určil od splátky splatnej dňa 20.6.2015, t. j. prvej riadne a včas neuhradenej splátky úveru. Ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta OZ na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu
dňa 27.9.2018 mohli podliehať splátky splatné od 20.6.2015 do 20.9.2015, ktoré však žalovaný zaplatil čiastočne pred podaním žaloby v sume 41,00 €. Premlčanie zosplatneného celého úveru by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Listom zo dňa 29.11.2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.11.2015 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2015, žaloba bola na súde podaná dňa 27.9.2018, a teda časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2015 premlčaná nie je. Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Vyplýva z neho len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co/228/2016-74, ktorý uviedol, že premlčacia lehota začne plynúť od splátky, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Tiež odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 456/20016, podľa ktorého zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi.
11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
12. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.
16. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú žalobca uplatnil z dôvodu neplnenia povinností žalovanej vyplývajúcich jej zo zmluvy o pôžičke. V konaní bolo nesporné, že bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, a preto okresný súd správne aplikoval vo veci § 52 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka, a to vrátane posúdenia premlčania. Bolo tiež nesporne zistené, že z dôvodu porušenia povinností žalovanej došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, tvrdil, že Listom zo dňa 29.11.2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.11.2015 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2015, žaloba bola na súde podaná dňa 27.9.2018, a teda časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2015 premlčaná nie je.
17. Na základe skutkových zistení je nesporné, že plnenie na základe zmluvy o pôžičke bolo dohodnuté v splátkach, a tiež, že žalobca, z dôvodu nesplnenia splátok žalovanou pristúpil k zosplatneniu dlhu.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Ak bolo pre splnenie dlhu (úveru, pôžičky) dohodnuté plnenie v splátkach, a dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, vzniká veriteľovi právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (úveru, pôžičky) len v tom prípade, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Ust. § 53 ods. 9 OZ dopĺňa, spresňuje ďalšie kumulatívne zákonné podmienky umožňujúce právo veriteľa žiadať dlžníka - spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky, pozostávajúce z oddialenia výkonu tohto práva veriteľa (o 3 mesiace) a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (výzva).
22. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok §-u 53 ods. 9 OZ ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 OZ má predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku 9 môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace trvá.
23. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24. Ustanovenie § 103 OZ treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (s omeškaním, ktorej došlo k platnému zosplatneniu dlhu).
25. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní 3 mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka a od splatnosti tejto nesplnenej splátky začne plynúť premlčacia doba. Ak dôjde k zosplatneniu dlhu prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala (splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní 3 mesiace).
26. Zákon teda v tomto prípade osobitne stanovuje, kedy začína plynúť premlčacia lehota v prípade zročnosti celého dlhu. Ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie, v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti (zročnosti) ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo, ktorá zosplatnenie vyvolala). V konaní bolo nesporne zistené, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver k 19.11.2015, po tom, čo žalovanú v zmysle § 59 ods. 3 OZ upozornil na možnosť využitia predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 28.09.2015, žalovaná uhradila poslednú splátku 07.05.2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.09.2018 (splatnosť splátky bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci), teda žalobca jednoznačne podal žalobu na súd po uplynutí premlčacej doby (k zosplatneniu bola žalovaná 3 mesiace v omeškaní so splátkou splatnou 20.08.2015). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ku dňu 19.11.2015 zosplatnil dlh pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2015, a teda nárok nie je premlčaný, odvolací súd udáva, že so splátkou splatnou 20.10.2015, nebola žalovaná v omeškaní dlhšie ako tri mesiace ku dňu zosplatnenia, a teda nespĺňala podmienky pre zosplatnenie dlhu, a preto od jej zročnosti nezačína plynúť premlčacia doba celého dlhu. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že ak dlžníčka zaplatila zmeškané splátky po tom, čo veriteľ platne využil právo na zosplatnenie, nemá to vplyv na zosplatnenie celej pohľadávky. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemôže po vznesenej námietke premlčania uplatnený nárok priznať, a preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a tento aj správne vyložil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto jej vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).