Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-278-2019.pdf
PDF · 98.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/278/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne: B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. G. XXXX/XX, E., zastúpená B. C. st., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, proti žalovanému: B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária J & J Partners, s.r.o., so sídlom Palackého 2, Košice, o zaplatenie 563,05 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30. mája 2019, č. k. 2Csp/75/2016-223
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 185,52 Eur (I), v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol (II) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,10 % (III).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 563,05 Eur pozostávajúcu z úrokov z omeškania vo výške 400,- Eur a v ostatnej časti z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému, v mene ktorého konal jej zástupca v tomto spore (B. C. st.), v období od 28.6.2011 do 6.7.2012 postupne požičala peniaze v celkovej výške 6.390,- Eur, ktoré jej mal podľa pôvodnej ústnej dohody vrátiť najneskôr do jedného roka. Nakoľko žalovaný v takto dohodnutom čase zročnosti nebol schopný požičané peniaze vrátiť, uzavrel so žalobkyňou dňa 13.8.2012 písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou prevzal záväzok vrátiť žalobkyni už poskytnuté peniaze v lehote splatnosti do 24 mesiacov spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 10 %. Dňa 12.8.2013 strany uzavreli v písomnej forme ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 700,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť s dohodnutými úrokmi vo výške 10 % v lehote splatnosti 24 mesiacov. Podľa tvrdenia žalobkyne jej žalovaný prenechané peniaze v niekoľkých plneniach v čase od 23.5.2012 do 23.3.2016 postupne vrátil. S uplatnením splatnej pohľadávky pred začatím konania žalobkyňa tvrdila, že vynaložila hotové výdavky (poštovné, správny poplatok za úradné overenie podpisu, notársky poplatok za spísanie dohody o splnomocnení) a zaplatila tiež odmenu advokátovi za predžalobnú výzvu.
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že (tiež) na základe pracovných zmlúv (posledná zo dňa 7.7.2009) B. C. st. vykonával pre žalovaného práce manažéra. Pre účely výkonu prác žalovaný dňa 14.1.2004 udelil B. C. st. splnomocnenie vo forme notárskej zápisnice, spísanej JUDr. M. K., notárkou pod č. N 33/2004, Nz 2730/2004, ktoré ho oprávňovalo
(tiež) zastupovať žalovaného pri všetkých právnych úkonoch spojených s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. K zániku splnomocnenia na zastupovanie žalovaného pri právnych úkonoch spojených s výkonom jeho podnikateľskej činnosti došlo podľa zistenia prvoinštančného súdu dňa 31.5.2015. Súd prvej inštancie mal za preukázané tiež tvrdenie žalobkyne, že na základe ústnych zmlúv o pôžičke, ktoré na strane dlžníka uzavrel za žalovaného na základe splnomocnenia B. C. st., poskytla žalovanému dňa 28. 6. 2011 sumu 200,- Eur, dňa 8. 7. 2011 sumu 3.330,- Eur, dňa 18. 11. 2011 sumu 1.660,- Eur, dňa 12. 1. 2012 sumu 1.000,- Eur a dňa 6. 7. 2012 sumu 200,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do jedného roka. Nakoľko sa tak nestalo, dňa 13.8.2012 uzavrela žalobkyňa so žalovaným, v mene ktorého konal B. C. st., písomnú zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne prenechať žalovanému peňažnú sumu 6.390,- Eur oproti povinnosti žalovaného vrátiť poskytnuté peniaze s dohodnutými úrokmi vo výške 10 % ročne najneskôr do dvoch rokov. Podľa zistenia súdu prvej inštancie, za rovnakých podmienok (čo do splatnosti a odplaty) uzavreli strany (za žalovaného B. C. st.) dňa 12.8.2013 ďalšiu písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa prenechala žalovanému peňažnú sumu 700,- Eur. V dodatku k obom zmluvám o pôžičke zo dňa 12.9.2014 sa strany dohodli na splatnosti záväzkov najneskôr do 31.12.2015. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa zaplatila požičané peniaze na bankový účet B. C.Í. st., ktorý ich, podľa nadväzujúceho skutkového nálezu prvoinštančného súdu, priebežne použil na podnikateľskú činnosť žalovaného. Počas výkonu pracovnej činnosti B. C. st. pre žalovaného bola žalobkyni postupne vrátená suma spolu 4.000,- Eur (z toho dňa 23. 5. 2012 bola zaplatená suma 2.000,- Eur, 16. 4. 2014 suma 500,- Eur, 12. 9. 2014 suma 500,- Eur, 6. 11. 2014 suma 500,- Eur a 10. 4. 2015 suma 500,- Eur). V ďalšom období žalovaný niekoľkými úhradami splnil aj ostávajúcu časť záväzkov zo zmlúv o pôžičke v sume 3 090,- Eur (z toho dňa 15. 6. 2015 bola zaplatená suma 1 000,- Eur, 21. 10. 2015 suma 700,- Eur, dňa 23. 3. 2016 suma 1.390,- Eur, 14. 3. 2016 suma 700,- Eur a 23.3.2016 suma 690,- Eur). Súd prvej inštancie napokon vyšiel tiež zo skutkového nálezu, že žalobkyňa vynaložila v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči žalovanému sumu 130,- Eur na zaplatenie odmeny a náhrady hotových výdavkov advokátovi za predžalobnú výzvu žalovaného sumu 28,90 Eur na úhradu poplatkov za úradné overenie podpisu na plnomocenstvách a sumu 4,50 Eur na poštovnom.
4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 33 ods. 2, § 40 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 488, § 489, § 494, § 516 ods. 1 a 2, § 657 a § 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov; právne posúdil vzťah žalobkyne a žalovaného ako záväzkový zo zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovaného, vrátiť žalobkyni požičané peniaze v lehote splatnosti najneskôr do 31.12.2015. Za omeškanie žalovaného so splnením časti peňažného záväzku vo výške 1.390,- Eur v období od 1.1.2016 do 28.2.2016 súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania v sume 22,47 Eur. V prevyšujúcom rozsahu prvoinštančný súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania (za obdobie pred 1.1.2016 a zo sumy nad 1.390,- Eur), zamietol. Spolu s úrokmi z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobkyni tiež náhradu nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 163,05 Eur. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. čiastočným úspechom oboch procesných strán. Pomer úspešnosti oboch strán (žalobkyne 32,95 % a žalovaného 67,05 %) odôvodnil podľa záveru súdu prvej inštancie nárok žalovaného na náhradu 34,10 % trov konania.
5. Len proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku (I) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že žalobu zamietne aj v jej ostávajúcej časti a prizná mu nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, eventuálne zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný namietal predovšetkým nedostatok podmienok konania. Ten mal podľa jeho názoru spočívať v tom, že žalobkyňa ho v žalobe označila ako fyzickú osobu, hoc v takomto postavení s ňou zmluvu neuzavrel. To podľa presvedčenia odvolateľa vylučovalo jeho spôsobilosť byť stranou sporu. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas tiež s viacerými skutkovými závermi súdu prvej inštancie. V prvom rade sa nestotožnil so zistením prvoinštančného súdu, že z plnomocenstva zo dňa 14.1.2004 vyplývalo pre B. C. st. oprávnenie uzavrieť v jeho mene zmluvy o pôžičke. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že plnomocenstvo nemalo všeobecnú povahu, ale splnomocňovalo B. C. st. len na jeho zastupovanie pri úkonoch, týkajúcich sa ho ako podnikateľa - živnostníka, a to najmä pred štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy, vyššími územnými celkami, daňovými úradmi, súdmi, družstvami, obchodnými spoločnosťami pri jednaní s obchodnými partnermi, pri preberaní peňazí ako aj pri prípadných úkonoch či skutočnostiach, teda týkajúcich sa prevádzkovania jeho živností. Z takto formulovaného rozsahu
udeleného splnomocnenia podľa názoru žalovaného vyplýva, že sa vzťahovalo len na jeho zastupovanie pri úkonoch prevádzkového charakteru, čo podľa jeho presvedčenia znamená, že k takýmto úkonom muselo dôjsť v bezprostrednej súvislosti s prevádzkovaním nákladnej dopravy, ktorá bola predmetom podnikateľskej činnosti. Na uzavretie zmlúv o pôžičke v mene žalovaného teda nemal B. C. st. podľa odvolacej argumentácie oprávnenie. Z tohto dôvodu sú tieto právne úkony neplatné a je potrebné vyjsť podľa názoru žalovaného z toho, že žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu. Okrem tohto momentu má podľa odvolateľa pre posúdenie veci význam tiež skutočnosť, že žalobkyňa poskytla peniaze na bankový účet B. C. st., pričom v doterajšom priebehu konania nepreukázala, že boli určené na podnikateľské účely žalovaného. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatok podmienok konania a vytýkajúcimi súdu prvej inštancie nesprávnosť jeho skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. a) a f) C.s.p. V odvolaní žalovaným citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na neúplnosť vykonaného dokazovania, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalovaným materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 1269).
6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
7. Zamietavý výrok rozsudku (II) nebol odvolaním napadnutý. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 227 ods. 1 v spojení s § 367 ods. 1 a contrario C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
8. Vo vzťahu k ostatným výrokom napadnutého rozsudku (I a III) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) a f) C.s.p. a s prihliadnutím tiež na prípadné ďalšie vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že podmienky konania v danom prípade boli splnené, a že súd prvej inštancie sa nedopustil ani žiadnej zo žalovaným vytýkaných skutkových vád. Preto odvolanie žalovaného z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.12.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
9. Odvolaciemu súdu sa ani pri vynaložení značného úsilia nepodarilo spoznať samotnú podstatu odvolacej námietky žalovaného, spochybňujúcu splnenie procesných podmienok konania. Javí sa však, že je vystavaná na celkom zrejme neprávnom názore, že fyzická osoba a tá istá fyzická osoba vystupujúca ako podnikateľ sú dva odlišné subjekty (možno to vyvodiť z uvažovania žalovaného, že ako fyzická osoba nepodnikateľ sa so žalobkyňou nikdy nestretol a neuzavrel s ňou zmluvu), a tiež aj na mylnej predstave, že neoznačenie údajov, vzťahujúcich sa na podnikanie žalovaného za situácie, keď uplatnená pohľadávka vznikla z právneho vzťahu, v ktorom vystupoval ako živnostník, vedie k nedostatku jeho procesnej spôsobilosti. Odvolací súd aj vzhľadom na zmätočnosť a celkom zrejmú nesprávnosť týchto úvah žalovaného nepovažuje za potrebné bližšie s nimi polemizovať a vo svojej odpovedi na žalovaným nastolenú otázku spôsobu označovania fyzických osôb v žalobe, považuje za postačujúce len upriamiť pozornosť na to, že v súčasnosti platný procesný poriadok, ktorý je potrebné, pokiaľ ide o označenie strán použiť aj na tento spor (§ 470 C.s.p) oproti procesnej úprave platnej do 30.6.2016, ktorou sa zrejme odvolateľ nesprávne inšpiroval, medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom nerozlišuje (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 489).
10. Žalovaný v odvolaní napadol tiež správnosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že oprávnenie uzavrieť v jeho mene zmluvy o pôžičke vyplývalo pre B. C. st. z písomného splnomocnenia zo dňa 14.1.2004, na podklade tvrdenia, že splnomocnenie sa vzťahovalo len na zastupovanie žalovaného pri jeho prevádzkovej činnosti. Podľa názoru žalovaného takýto záver je možné vyvodiť z v plnej moci použitej formulácie, podľa ktorej B. C. st. splnomocnil na zastupovane pri všetkých úkonoch, ktoré sa ho týkajú ako živnostníka, najmä pred štátnymi orgánmi, organizáciami, orgánmi štátnej správy, samosprávy, vyššími územnými celkami, daňovými úradmi, súdmi, družstvami, obchodnými spoločnosťami pri jednaní s obchodnými partnermi, pri preberaní peňazí ako aj pri prípadných úkonoch či skutočnostiach, týkajúcich sa prevádzkovania jeho živností. Podľa posúdenia odvolacieho súdu, plnomocenstvo oprávňujúce B. C. st. zastupovať žalovaného pri všetkých úkonoch, ktoré sa ho týkajú ako živnostníka s demonštratívnym výpočtom niektorých z do úvahy prichádzajúcich prípadov, medzi ktorými sú spomenuté hmotnoprávne úkony a tiež aj konania pred orgánmi štátnej správy či samosprávy, je potrebné považovať z hľadiska skladby oprávnenia za všeobecné (vzťahujúce sa na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch a vo všetkých konaniach) a čo do rozsahu obmedzené len vecným rámcom, daným podnikateľským charakterom týchto úkonov. Prevzatie peňažnej pôžičky na zabezpečenie výdavkov spojených s podnikateľskou činnosťou žalovaného, alebo na splnenie záväzkov pri tejto činnosti prevzatých, podľa posúdenia odvolacieho súdu do tohto vecného rámca udeleného splnomocnenia rozhodne spadá. Z takto všeobecne formulovaného rozsahu splnomocnenia zároveň v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, aby sa vzťahovalo výlučne len na úkony, majúce povahu prevádzkovej činnosti.
11. Pokiaľ žalovaný v odvolaní nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že peňažné pôžičky boli poskytnuté na účely jeho podnikania, akcentujúc v tejto súvislosti, že žalobkyňa požičané peniaze zaplatila v prospech bankového účtu B. C. st., odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť spôsobu poskytnutia peňažnej pôžičky žalobkyňou (na účet B. C. st.) nebola v spore spornou. Žalobkyňa ju uviedla už v žalobe, pričom zároveň podrobne ozrejmila tiež, ako B. C. st. s každou z postupne poskytnutých súm pôžičky naložil. Na preukázanie svojich tvrdení v tomto smere žalobkyňa predložila celý rad písomností. Žalovaný ale tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých B. C. st. v menšej časti použil poskytnuté peniaze priamo na úhradu konkrétnych podnikateľských záväzkov žalovaného a v ostatnom (prevažnom) rozsahu ich ďalej poukázal na podnikateľský účet žalovaného, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vôbec nepoprel. Pokiaľ z nich preto súd prvej inštancie vyšiel aj bez dôkaznej opory, z pohľadu ust. § 151 ods. 1 C.s.p. jeho skutkovému záveru v tejto otázke niet čo vytknúť.
12. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku, a tiež i v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v pomernom úspechu strán v spore.
13. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
14. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)