Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Csp-75-2016.pdf
PDF · 119.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobkyne B. G., G.. XX. XX. XXXX, E. K. L.. G. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej B. C., G.. XX. XX. XXXX, K. K. XXX, XXX XX K., proti žalovanému B. C., G.. XX. XX. XXXX, E. K. K. XXX, O. K. K. XX, XXX XX K., zastúpenému Advokátskou kanceláriou J & J Partners, s. r. o., IČO: 50 369 482, Palackého 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 563,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 185,52 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému, na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária J & J Partners, s. r. o., 34,10 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu 16. 09. 2016, domáhala sa voči žalovanému nároku na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 563,05 eur, ktorá pozostáva z úrokov z omeškania 400 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 08. 2012 a 12. 08. 2013, z poplatku za splnomocnenie na MsÚ v E.e, poštovného vo výške 4,15 eur, z poplatku za predžalobnú výzvu vo výške 130 eur a poplatku za dohodu o plnomocenstve vo výške 24,46 eur s odôvodnením, že uplatnený nárok vyplýva z ústnej zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril B. C. A.., otec žalovaného, ako osoba splnomocnená konať za žalovaného so žalobkyňou, pričom k odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov dochádzalo postupne na účet a meno B. C. A.., ktorý s nimi disponoval.
2. Žalobkyňa postupne požičala peniaze celkom vo výške 7 090 eur v čase od 28. 06. 2011 do 06. 07. 2012. Až následne uzatvorila zmluvu o pôžičke prostredníctvom splnomocniteľa, B. C. A.., ktorý vystupoval za dlžníka „C. B., G. V., XXX XX K. XXX, T.: XXXXXXXX, T. V.: A. XXXXXXXXXX“. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 08. 2012 - bola požičaná suma 6 390,00 eur na dobu dvoch rokov s úrokom 10 %, pôvodne so splatnosťou k 13. 08. 2014 a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 08. 2013 - bola požičaná suma 700 eur na dobu dvoch rokov s úrokom 10 %, s dobou splatnosti do 12. 08. 2015. V čase uplatnenia nároku pôžička - istina bola v celom rozsahu uhradená. Peniaze preberal splnomocniteľ firmy, ktorú riadil v období od 01. 02. 1994 až do 31. 05. 2015 a vyššie uvedený finančný obnos použil na plnenie záväzkov firmy v záujme zabezpečenia jej chodu.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Csp/75/2016-77 zo dňa 20. 10. 2016, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal kvalifikovaný odpor s odôvodnením žalovaný, uplatnený nárok neuznal, navrhol podľa § 267 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušiť, nariadiť vo veci pojednávanie, žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania vo výške 100 %.
4. V odpore argumentoval tým, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústnou formou, ktorú uzatvoril B. C. A.., ako osoba splnomocnená konať za žalovaného so žalobkyňou, pričom k odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov dochádzalo na účet a meno splnomocneného, ktorý s nimi následne aj disponoval. Zdôraznil, že akýkoľvek záväzok zo zmluvy o pôžičke môže byť právne účinný len medzi tými stranami, ktoré sa k nemu zaviazali, pokiaľ iná osoba k tomuto záväzku nepristúpila alebo s ním dodatočne nevyslovila svoj súhlas. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že v záväzkovom práve nikto nemôže inej osobe jednostranne vnútiť právo alebo povinnosť, žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne, že žalovaný by mal byť povinný zaplatiť úroky a príslušenstvo vo výške 563,05 eur, ktoré vznikli zo zmluvy o pôžičke, v ktorej žalovaný nebol zmluvnou stranou, neuzatváral ju, ani ju dodatočne neschválil a peňažné prostriedky z nej plynúce neboli pripisované na jeho účet a nimi ani nedisponoval, za rozporné a zásadne porušujúce zásady individuálnej autonómie a ekvity.
5. Podľa skutkových tvrdení, označených žalobkyňou v návrhu na vydanie platobného rozkazu, zmluvu o pôžičke uzatvárala žalobkyňa ústne s osobou B. C. A.., ktorý pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako zamestnanec žalovaného s existujúcim pracovným pomerom od 17. 03. 2000 do 31. 05. 2015. Žalovaná strana tvrdila, že pracovný pomer B. C. A.. bol ukončený dohodou zo dňa 16. 10. 2009, s dátumom rozviazania pracovného pomeru k 31. 10. 2009. K tomuto dátumu mu boli všetky plné moci, vystavené žalovaným, odvolané a bolo mu oznámené, že viac nie je oprávnený na vykonávanie úkonov v mene a na účet žalovaného. Preto ak po dátume 31. 10. 2009 uzatváral menovaný ako zamestnanec zmluvy o pôžičke v prospech žalovaného, nebol na takéto konanie oprávnený a právne následky z takýchto právnych úkonov môžu zaväzovať len jeho samého. Vyslovil presvedčenie, že v žalovanej právnej veci nemôže byť na strane žalovaného daná pasívna vecná legitimácia.
6. Čo sa týka nároku na úroky z pôžičky, tie vznikajú veriteľovi len v tom prípade, že sa na takýchto úrokoch zmluvné strany dohodnú a určia si ich výšku alebo spôsob určenia jej výšky. Žalovaný upozornil, že žalobkyňa v samotnom návrhu neuviedla právny dôvod vzniku nároku na úroky a s tým súvisiace náklady, prípadne aká je ich výška, alebo aký bol zvolený postup pre ich výpočet a pre túto absenciu dochádza zo strany žalobkyne k nepreukázateľnému uplatňovaniu práva.
7. Nakoľko však zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústne s inou osobou ako žalovaným, žalovaný s takouto zmluvou neprejavil ani dodatočne súhlas, neexistuje taká právna skutočnosť, ktorá by preukazovala konkrétnu výšku úrokov, tobôž ktorá by zakladala povinnosť žalovaného na platenie úrokov a s tým súvisiacich nákladov.
8. Súd o nároku žalobkyne rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Csp/75/2016-113 zo dňa 24. 04. 2017 takto: „I. výrokom rozhodnutia žalobu zamietol., II. výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu, Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Dodrv, 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.“
9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, eventuálne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ustanovenia § 380 ods. 22 CSP a priznal jej náhradu trov konania.
10. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/368/2017-164 zo dňa 05. 09. 2018 o podanom odvolaní rozhodol nasledovne: „Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie“.
11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
12. Žalobkyňa sa z neúčasti na pojednávaní písomne ako aj prostredníctvom splnomocneného zástupcu ospravedlnila, súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v neprítomnosti žalobkyne v súlade s ustanovením § 180 CSP.
13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi 14. 01. 2004, sp. zn. N 33/2004, Nz 2730/2004, pracovnou zmluvou B. C. A.. zo dňa 17. 03. 2000, 28. 02. 2001, pracovnou náplňou zo dňa 02. 04. 2000, pracovnou zmluvou zo dňa 31. 12. 2002, zo dňa 07. 07. 2009, rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.: OU-PO-OCDPK-DI/2013/04068 zo dňa 07. 11. 2013 o udelení povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy pre dopravcu - žalovaného, zmluvou o pôžičke zo dňa 13. 08. 2012 a 12. 08. 2013, dodatkom k zmluve o pôžičke zo dňa 12. 09. 2014, výpismi UniCredit Bank, príjmovými pokladničnými dokladmi, dokladmi o čiastočnom plnení žalovaného, výzvami na vrátenie pôžičky, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav.
14. Žalovaný na základe rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.: OU-PO-OCDPK-DI/2013/04068 zo dňa 07. 11. 2013, mal udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy s počtom vozidiel 2.
15. Splnomocniteľ B. C. A.., otec žalovaného, riadil firmu od 01. 02. 1994 až do 31. 05. 2015, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17. 03. 2000 v pozícii manažér firmy, odborné riadenie, s pracovnou náplňou zo dňa 02. 04. 2000, ďalšej pracovnej zmluvy zo dňa 28. 02. 2001, zastupoval žalovaného ako živnostníka pri všetkých úkonoch, ktoré sa týkajú jeho ako živnostníka na základe Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi, F.. B.. I. Č.. XX dňa 14. 01. 2004. Činnosť splnomocniteľa skončila 31. 05. 2015 a k tomuto dňu sa skončil pracovný pomer so žalovaným na základe písomnej výpovede majiteľa firmy.
16. Firma žalovaného vykazovala pasíva, preto splnomocniteľ zapožičal žalovanému svoje peniaze, požičal peniaze od svojich známych ako aj od žalobkyne, ktorú v tomto konaní zastupuje. Od žalobkyne, na základe ústnej zmluvy o pôžičke, bolo zapožičaných celkom 7 090 eur, a to postupne nasledovne: 28. 06. 2011 suma 200 eur, 18. 07. 2011 suma 3 330 eur, 18. 11. 2011 suma 1 660 eur, 12. 01. 2012 suma 1 000 eur, 06. 07. 2012 suma 200 eur, 12. 08. 2012 suma 700 eur. Všetky obnosy boli pripísané na účet B. C.Í. A.., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX Z. F. K., ktorý ich priebežne použil na podnikateľskú činnosť žalovaného.
17. Zapožičané peniaze neboli vrátené v lehote jedného roka, preto z dôvodu právnej istoty boli uzatvorené dodatočne zmluvy o pôžičke na už požičané peniaze, na dielčie sumy rozvedené v bode 16 odôvodnenia, na celkom zapožičaný obnos vo výške 7 090 eur. Dňa 13. 08. 2012 bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi veriteľkou B. G., v tomto konaní v postavení žalobkyne a dlžníkom, C.C. B., G. Q., K. XXX, v zastúpení splnomocniteľa B. C. A.. Na základe uvedenej zmluvy podľa bodu I. veriteľ dňom podpísania zmluvy požičiava dlžníkovi sumu 6 390 eur na dobu dvoch rokov s úrokom 10 %, so splatnosťou k 13. 08. 2014.
18. Dňa 12. 08. 2013 bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi veriteľkou B. G., v tomto konaní žalobkyňou a dlžníkom, C. B., G. Q., K. X86, v zastúpení splnomocniteľa B. C. A.. Na základe uvedenej zmluvy podľa bodu I., veriteľ dňom podpísania zmluvy požičiava dlžníkovi 700 eur na dobu dvoch rokov s úrokom 10 %, so splatnosťou k 12. 08. 2015.
19. Dňa 12. 09. 2014 bol spísaný dodatok zmluvnými stranami k zmluve o pôžičke zo dňa 13. 08. 2012 (na sumu 6 390 eur) a k zmluve o pôžičke zo dňa 12. 08. 2013 (na sumu 700 eur) s týmto obsahom: „Veriteľ a dlžník uzavreli dodatok dohody k zmluve o pôžičke zo dňa 13. 08. 2012 a 12. 08. 2013 o vrátení požičaných peňazí najneskoršie do 31. 12. 2015“.
20. Peniaze boli žalobkyni vracané postupne, podľa možností firmy. Za pôsobenia B. C. A.. vo firme žalovaného bolo žalobkyni vrátených 4 000 eur, a to 23. 05. 2012 suma 2 000 eur, 16. 04. 2014 suma 500 eur, 12. 09. 2014 suma 500 eur, 06. 11. 2014 suma 500 eur a 10. 04. 2015 suma 500 eur.
21. Žalovaný poukázal žalobkyni celkom 3 090 eur postupne: 15. 06. 2015 suma 1 000 eur, 21. 10. 2015 suma 700 eur. Po výzve Advokátskej kancelárie JUDr. Ján Vozár zo dňa 23. 03. 2016 žalovaný zaplatil v prospech žalobkyne 1 390 eur, a to 14. 03. 2016 zaplatil 700 eur a 23. 03. 2016 sumu 690 eur.
22. Splnomocnený zástupca žalobkyne sa v celom rozsahu pridržiaval písomného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ozrejmil, že vo firme pracoval s malým prerušením dvadsaťjeden a pol roka od roku 1994 do 31. 05. 2015, na základe splnomocnenia spísaného formou notárskej zápisnice. Firma bola vo finančných ťažkostiach, UniCredit Bank dlhovala viac ako 16 596 eur, daňovému úradu cca 19 916 eur. Na leasing zabezpečili nákladné auto Scania, ktoré bolo kvalitnejšie a bol predpoklad dosiahnutia zisku pre firmu. Splátky boli štvrťročne vo výške 3 319 eur. Firma bola v platobnej neschopnosti, neplnila záväzky, preto sa splnomocniteľ vzdal svojej mzdy s tým, že po splatení záväzkov ho žalovaný odmení, ale firmu riadil ďalej, s výnimkou vybavovania dôchodku v marci 2009. Od 07. 07. 2009 mal splnomocniteľ opäť obnovenú pracovnú zmluvu, v novembri 2009 sa rozhodol, že nebude poberať mzdu, lebo nebolo ani na mzdy zamestnancov. Vo firme na základe podnetu žalovaného skončil v máji 2015. Celkom pre firmu požičal peniaze od 62 veriteľov, z toho vrátil peniaze 58 veriteľom, niektorým veriteľom peniaze vrátil žalovaný osobne.
23. Splnomocniteľ vo výpovedi potvrdil, že peniaze od žalobkyne v prospech žalovaného boli poukazované na jeho účet ako sprostredkovateľa, v časovom slede ako je uvedené v bode 16 odôvodnenia, a to od 28. 06. 2011 do 12. 08. 2012. Zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 08. 2012 a 12. 08. 2013 boli spísané dodatočne kvôli právnej istote, na základe nich neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Žalobkyňa trvala, aby peniaze mala vrátené do jedného roka, ale to nebolo v možnostiach splnomocniteľa ani firmy, preto dodatočne boli spísané zmluvy o pôžičke s návratnosťou do dvoch rokov.
24. B. C. A.. prehlásil, že žalovaný nikdy nebol v osobnom kontakte so žalobkyňou, boli len v telefonickom kontakte. Peniaze vybavoval v záujme firmy. Istina 7 090 eur bola vrátená, predmetom uplatneného nároku sú úroky z omeškania vo výške 400 eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 163,05 eur (4,50 eur - poplatok za overenie podpisu na splnomocnení zo dňa 06. 08. 2015, 130 eur - odmena advokáta B.. B. C. za predžalobnú výzvu, 24,40 eur - poplatok notárovi M.. O. G. za úkon o plnomocenstve z 11. 08. 2016; 4,15 eur poštovné náklady), a to všetko vo výške 563,05 eur. Záverom dodal, že nemá záujem sa súdiť, ale tu ide o jeho charakter a meno. Žalovaný, jeho syn, mu dlhuje na mzde cca 23 235 eur, od firmy odkúpil auto, na ktorom plnil služobné povinnosti, najazdil 252 000 km, za odjazdené kilometre podľa tarify by mal mať zaplatených 43.152,00 eur. Ďalej dal do zálohu svoj dom na poskytnutie úverov pre žalovaného. Preto vyvíjal snahu dlhy splatiť.
25. Splnomocnený zástupca zotrval na vyčíslení úrokov z omeškania podľa ich vyčíslenia v predžalobnej výzve z 09. 03. 2016 v sume 400 eur s uvedením, že v oboch zmluvách o pôžičke bol dohodnutý termín vrátenia peňazí spolu s 10 % úrokom, a to do 24 mesiacov, zo sumy 6 390 eur (pôžička z 13. 08. 2012 splatná do 13. 08. 2014) a zo sumy 700 eur (pôžička z 12. 08. 2013 splatná do 12. 08. 2015). Z požičanej sumy 7 090 eur, v splátkach bolo vrátených 4 700 eur, dlh dlžníka bol vo výške 2 390 eur plus 10 % úrok z omeškania. Úroky boli počítané odo dňa, kedy mala byť pôžička vrátená, teda z prvej sumy od 14. 08. 2014 a z druhej sumy od 13. 08. 2015. Žalobkyňa uplatnila 10 % úrok z omeškania z oboch pôžičiek, teda zo sumy 2 390 eur do konca mesiaca február 2016 - úrok predstavuje 358,50 eur a zo sumy 700 eur predstavuje úrok 40,85 eur. Podľa predžalobnej výzvy z 09. 06. 2016 (čl. 65), dlžná suma 2 390 eur spolu s úrokom 400 eur mala byť vrátená do 31. 03. 2016.
26. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval svojho písomného podania a dal do pozornosti, že so žalobkyňou zmluvu o pôžičke neuzatvoril, túto osobu vôbec nepozná, neboli mu známe podmienky uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ktorá bola spísaná až 13. 08. 2012 a druhá dňa 12.08.2013. Z týchto zmlúv o pôžičke žalovaný nikdy peniaze neobdržal. Peniaze mu boli fyzicky poskytnuté v roku 2011 a v roku 2012. Pokiaľ žalovaný splácal istinu, preukázateľne vo výške 3 090 eur, tak len z dôvodu, aby pomohol svojmu otcovi. Pokiaľ splnomocnený zástupca vystupoval v jeho mene ako splnomocnenec na vykonávanie úkonov firmy a došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, tak bolo jeho povinnosťou oboznámiť ho s podmienkami zmluvy, aby mohol zvážiť, či pristupuje k zmluve o pôžičke. Také úkony preukázateľne urobené neboli. Okrem toho vzniesol námietku premlčania na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky.
27. Žalovaný dodal, že B. C. A.., jeho otec, mu 21 rokov v podstate nepomáhal, ale míňal jeho peniaze, na požiadanie účel výdaja nevysvetlil, resp. povedal, že je to jeho záležitosť. Dva roky prevádzkuje firmu
sám, pracuje od 3:00 hodiny denne, vyrovnal všetky dlhy, ktoré narobil jeho otec, kúpil hydraulickú ruku za 60 000 eur, preddavky na cestnú daň platí v predstihu, nepožičiava si ako to robil otec, za rok 2016 zaplatil daň zo zisku vo výške 4 500 eur, na odvodoch mesačne platí 900 eur, na dovolenky nechodí ani do kúpeľov, pričom otec absolvuje kúpele tri krát do roka.
28. Splnomocnený zástupca žalobkyne dodal, že žalovaný mal náležitý prehľad o realizovaných transakciách, dokonca mu vybavil príspevok z eurofondov vo výške 45143 eur, pomáhal mu, požičal peniaze a nie okrádal. To, že sa dostali do sporu, je záležitosťou ekonómky, T.. Š., ktorá žalovanému poskytla nesprávnu informáciu ohľadom najazdených kilometrov a spotreby PHM pre firmu za rok 2014.
29. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocniteľovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocniteľ konal.
30. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
31. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
32. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, namä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
33. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
34. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
35. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
36. Podľa § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
40. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Jej pojmovými znakmi sú: prenechanie veci na voľné nakladanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia.
42. V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že žalobkyňa žalovanému, v mene ktorého konal jej zástupca v tomto spore (B. C. A..), v období od 28. 06. 2011 do 06. 07. 2012, postupne požičala peniaze v celkovej výške 6 390 eur, ktoré jej mal podľa pôvodnej ústnej dohody žalovaný vrátiť najneskôr do jedného roka.
43. Nakoľko žalovaný v takto dohodnutom čase zročnosti nebol schopný požičané peniaze vrátiť, uzavrel so žalobkyňou 13. 08. 2012 písomnú zmluvu o pôžičke, ktorou prevzal záväzok vrátiť žalobkyni poskytnuté peniaze vo výške 6 390 eur, v lehote splatnosti 24 mesiacov (do 13. 08. 2014), spolu s dohodnutým úrokom vo výške 10 %.
44. Dňa 12. 08. 2013 strany uzavreli v písomnej forme ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 700 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s dohodnutým úrokom 10 % v lehote splatnosti 24 mesiacov (do 12. 08. 2015).
45. V písomných zmluvách o pôžičke bola vyjadrená dohoda strán o novej lehote splatnosti pôžičky a tiež o odmene za požičanie peňazí. Písomnými zmluvami o pôžičke z 13. 08. 2012 a 12. 08. 2013 strany nezamýšľali založiť nové zmluvné záväzky, ale zmeniť podmienky medzi nimi už v ústnej forme uzavretej zmluvy o pôžičke, v časti týkajúcej sa zročnosti záväzku vrátiť požičané peniaze, v dôsledku čoho nastali účinky zmeny záväzku v časti dohodnutého času zročnosti pôžičky.
46. Zmluva o pôžičke má reálnu (a teda nie iba konsenzuálnu) povahu. To znamená, že vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Skutočné odovzdanie predmetu pôžičky v sebe nesubsumuje požiadavku osobného, bezprostredného alebo časovo nadväzujúceho odovzdania.
47. Podľa právnej teórie a súdnej praxe k nemu totiž môže dôjsť nielen pri uzavretí zmluvy, ale i skôr a aj v inej podobe ako len osobným odovzdaním. Nemožno v tomto zmysle dokonca vylúčiť ani to, že k odovzdaniu predmetu pôžičky dôjde na základe iného právneho dôvodu, ktorý účastníci záväzkového vzťahu dohodou o privatívnej novácii nahradia záväzkom zo zmluvy o pôžičke (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 209/2005 z 28. 03. 2007).
48. V danom prípade k odovzdaniu sumy 6 390 eur žalovanému došlo nepochybne na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Nesporným medzi stranami je tiež fakt, že písomnou zmluvou o pôžičke z 13. 08. 2012 strany nemienili založiť nový pôžičkový vzťah, ale že ňou zamýšľali v záujme právnej istoty písomne zachytiť existujúce práva a povinnosti ohľadne už poskytnutej sumy 6 390 eur, zároveň zmeniť pôvodnú dohodu o splatnosti tejto peňažnej pôžičky a tiež doplniť obsah ich právneho vzťahu o povinnosť žalovaného zaplatiť za peňažnú pôžičku úrok.
49. Z povahy občianskoprávnych záväzkových vzťahov, ovládaných princípom zmluvnej slobody vyplýva, že ich účastníci majú vždy možnosť dohodou zmeniť obsah (práva a povinnosti) už založených (existujúcich) záväzkových vzťahov; táto zmena sa nazýva kumulatívna novácia (§ 516 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade to bol písomne vyhotovený dodatok datovaný 12. 09. 2014 k zmluve o pôžičke z 13. 08. 2012 a k zmluve o pôžičke z 12. 08. 2013, obsahom ktorého bolo vrátenie peňazí najneskôr do 31. 12. 2015.
50. Jej podstatou je, že k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorá daný právny vzťah založila, pristupuje ďalšia právna skutočnosť, ktorá mení práva a povinnosti z pôvodného právneho vzťahu tak, že právnym dôvodom sa stávajú obe právne skutočnosti za predpokladu, že vedľa seba obstoja. Zároveň platí, že pre zmenu obsahu záväzku zvláštna forma predpísaná nie je; pokiaľ však prvotná právna skutočnosť, zakladajúca záväzkový právny vzťah, bola vyjadrená písomnou formou (či už preto, že sa na tom účastníci dohodli, alebo že písomnú formu vyžadoval zákon), je treba túto formu rešpektovať aj pri zmene záväzku (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Takto je potrebné z hľadiska premlčania nazerať aj na zmenu zročnosti pohľadávky. Nové dojednanie zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť. Menia sa teda jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Je totiž treba rozlišovať záväzok ku konkrétnemu plneniu (t. j. jednotlivú povinnosť) a celý záväzkový právny vzťah (por. Švestka/Jehlička/Škárová/Spáčil a kol., Občanský zákoník, komentář, C. H. Beck, 10. vydání 2006, str. 917).
51. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd na vznesenú námietku premlčania žalovaným neprihliadol, lebo podľa písomne vyhotoveného dodatku datovaného 12. 09. 2014 k zmluve o pôžičke z 13. 08. 2012 a k zmluve o pôžičke z 12. 08. 2013, obsahom ktorého bolo vrátenie peňazí najneskôr do 31. 12. 2015 k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo, nastala len zmena termínu povinnosti dlžníka plniť, nedošlo k zániku povinnosti plniť. Konečný termín plnenia bol stanovený k 31. 12. 2015 a žaloba bola podaná 16. 09. 2016, z čoho je zrejmé, že nárok bol uplatnený riadne a včas s poukazom na ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
52. Nie je sporné, že peniaze žalobkyni boli vrátené postupne, podľa možností firmy. Za pôsobenia B. C.Q. A.. vo firme žalovaného bolo žalobkyni vrátených 4 000 eur, a to 23. 05. 2012 suma 2 000 eur, 16. 04. 2014 suma 500 eur, 12. 09. 2014 suma 500 eur, 06. 11. 2014 suma 500 eur a 10. 04. 2015 suma 500 eur.
53. Samotný žalovaný poukázal žalobkyni celkom 3 090 eur postupne: 15. 06. 2015 suma 1000 eur, 21. 10. 2015 suma 700 eur. Po výzve Advokátskej kancelárie JUDr. Ján Vozár z 23. 03. 2016 žalovaný zaplatil v prospech žalobkyne 1 390 eur, a to 14. 03. 2016 sumu 700 eur a 23. 03. 2016 sumu 690 eur. Týmto plnením priamo potvrdil, že je si vedomý záväzku, ktorý vyplýva pre neho zo zmlúv o pôžičke. Jeho obranu, že plnil len preto, že chcel otcovi pomôcť, súd vyhodnotil ako vysoko účelovú, lebo z konania je zrejmé, že majú medzi sebou veľmi vážne narušené vzťahy, nekomunikujú a pomoc v tvrdenej forme je viac než vylúčená.
54. Podľa písomne vyhotoveného dodatku datovaného 12. 09. 2014, k zmluve o pôžičke z 13. 08. 2012 a k zmluve o pôžičke z 12. 08. 2013, termín plnenia bol stanovený k 31. 12. 2015, teda dlžník sa mohol dostať do omeškania s peňažným plnením až 01. 01. 2016. V čase od 23. 05. 2012 do 10. 04. 2015 (bod 51 odôvodnenia), bolo na pôžičku uhradených 4 000 eur. S poukazom na uvedené v bode 52 odôvodnenia, žalovaný uhradil žalobkyni 3 090 eur, z uvedenej sumy v lehote splatnosti pôžičky do 31. 12. 2015 zaplatil 1 700 eur. Do omeškania sa dostal 01. 01. 2016. Žalobkyni dlhoval 1 390 eur (3 090 - 1 700 = 1 390 eur). Z tejto sumy boli vypočítané aj úroky z omeškania za obdobie od 01. 01. 2016 do 28. 02. 2016, pridržiavajúc sa ohraničenej doby omeškania plnenia a tým aj požadovania úrokov z omeškania, a to do 28. 02. 2016 (čl.65), na čom aj trval splnomocnený zástupca, neberúc v úvahu nováciu záväzku a naďalej trval na zaplatení úrokov v pôvodne vyčíslenej výške 400 eur.
55. Súd vyčíslil výšku úrokov z omeškania z dlžnej sumy 1 390 eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 28. 02. 2016 (podľa dojednania 10 %) v sume 22,468493150683, zaokr. 22,47 eur (výpočet: dlžná suma 1 390 eur, úrok 10 % ročne =139 eur : 365 dní = 0,3808219178082 eur denne x 59 dní omeškania = 22,468493150683). S poukazom na uvedené súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 22,47 eur a v prevyšujúcej časti požadované úroky zamietol.
56. V konaní žalobkyňa riadne preukázala, že pre správanie žalovaného musela vynaložiť finančné prostriedky, aby sa domohla vrátenia požičaných peňazí, a to celkom vo výške 163,05 eur, ktoré riadne zdokladovala a súd ich uznal za opodstatnené, lebo boli spojené s uplatnením a bránením práva.
57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 34,10 %. Predmetom konania bolo zaplatenie 563,05 eur. Žalobkyňa bola v konaní úspešná vo výške 185,52 eur, čo reprezentuje 32,95 %, žalovaný bol úspešný vo výške 377,53 eur, v percentuálnom vyjadrení vo výške 67,05 %, a teda rozdiel na náhradu ktorého má žalovaný vo vyčíslení trov právneho zastúpenia nárok, činí 34,10 % (67,05 % - 32,95 % = 34,10 %).
58. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.