Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-312-2018.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/312/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: D.. P. F., B.: X. X, B., zastúpeného: Okenica Šula & Co., s.r.o., so sídlom: Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: D.. D. B., B.: X. XX, B., zastúpenému: JUDr. Tomáš Plank, advokát, so sídlom: Námestie slobody 10, Bratislava, o zaplatenie 5.947,19 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. apríla 2018 č.k. 14C 234/2013-178 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 947,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.947,19 € od 1.7.2012 do zaplatenia. Žalobcovi proti žalovanému priznal 100%-tnú náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom domáhajúceho sa od žalovaného zaplatenia sumy 5.947,19 Eur s príslušenstvom tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 15.6.2012 Dohodu o zaplatení pôžičky, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť mu čiastku 15.000 Eur v termíne do 30.6.2012 a žalobca sa zaviazal následne vziať späť svoj návrh na začatie konania vedeného proti žalovanému pred Okresným súdom Bratislava I, č.k. 52C/221/2011 o zaplatenie sumy 212 Eur. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z vyššie uvedenej dohody splnil iba sčasti, v rozsahu 9.052,81 Eur, vo zvyšnej časti, t.j. v sume 5.947,19 Eur svoj záväzok nesplnil. Žalobca viackrát telefonicky aj písomne vyzýval žalovaného na úhradu vyššie uvedenej dlžnej čiastky, avšak bezúspešne.
3. Súc prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedka a listinnými dôkazmi.
4. Zistil, že dňa 15.6.2012 došlo medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) k uzavretiu Dohody o zaplatení pôžičky. V tejto dohode je uvedené, že medzi účastníkmi bola uzavretá 24.6.2009 zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi 20 000 Eur na nákup potlačového stroja značky Guason. Pôžička sa mala vrátiť z nájomného za používanie stroja od firmy Petrio a.s. Splatnosť pôžičky nebola presne dohodnutá. Sporové strany sa dohodli na tom, že dlžník zaplatí 15 000 Eur veriteľovi do 30.6.2012 a tým zanikne celý dlh z pôvodnej pôžičky vo výške 20 000 Eur. Veriteľ sa zaviazal zobrať späť svoj žalobný návrh vedený na OS BA II pod sp. zn. 52C 221/2011.
5. Vo firme PETRIO, a.s. bol k 31.12.2009 vykonaný Inventúrny súpis účtu XXX, z ktorého vyplýva, že pohľadávky voči D.. F. (účet XXX-XXX) sú 7 715,38 Eur a pohľadávky voči D.. B.É. (účet XXX-XXX) sú 7 715,38 Eur. Za vykonanie inventarizácie zodpovedali D.. P. F. T. D.. P. X.. Podľa Pokladničného dokladu
- pokladňa D.. F. 2010 za obdobie 1.1.2010 až 31.3.2010 k 31.3.2010 bol pokladničný zostatok 1720,14 Eur. Listom zo dňa 27.6.2012 oznámil predseda predstavenstva firmy PETRIO D.. D. B. žalobcovi, že ich spoločnosť eviduje voči žalobcovi dve finančné pohľadávky a to 1720,14 Eur z dôvodu vybratej a nezúčtovanej zálohy z pokladne za rok 2010 a 7715,38 Eur z dôvodu žalobcovho finančného výberu v roku 2009. Z tejto pohľadávky mu písomne započítali sumu 3488,33 Eur a preto sa ich pohľadávka znížila na sumu 4 227,05 Eur. Tieto pohľadávky písomnou zmluvou previedli na D.. D. B., čo mu v zmysle OZ oznámili. Dohodou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2012 uzavretou medzi firmou PETRIO, a.s. a D.. D. B. (žalovaným) previedla firma PETRIO, a.s. na D.. B. (žalovaného) zvyšok pohľadávky voči D.. P. F. (žalobcovi) a to celú sumu 1720,14 Eur, ako aj zvyšok pohľadávky z pôvodnej sumy 7715,38 Eur a to sumu 4227,05 Eur. Listom zo dňa 15.6.2012 - Splnenie dlhu oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 15.6.2012 na súde uzavreli písomnú dohodu o vrátení pôžičky a má záväzok zaplatiť jemu sumu 15.000 Eur do 30.6.2012, ktorý dlh plní v sume 9.052,81 Eur prevodom na jeho účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX a sumu 5.947,19 Eur /zvyšok/ plní započítaním vzájomných pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Pre vysvetlenie uviedol, že žalobca dlhoval spoločnosti PETRIO, a.s. sumu 1720,14 Eur ako nevrátenú sumu z pokladne a sumu 7715,38 Eur z titulu osobného výberu. Spoločnosť PETRIO, a.s. previedla na neho tieto pohľadávky v sume 5.947,19 Eur, z tohto dôvodu má voči žalobcovi pohľadávku v sume 5.947,19 Eur, ktorú započítava s pohľadávkou žalobcu a tým celý dlh zaniká."
6. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 580 OZ účinného ku dňu 27.6.2012, podľa ktorého ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Tiež vychádzal aj z ust. § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák.
7. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 15.6.2012 k uzavretiu Dohody o zaplatení pôžičky. V tejto dohode je uvedené, že medzi účastníkmi bola uzavretá 24.6.2009 zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi 20 000 Eur na nákup potlačového stroja značky Guason. Pôžička sa mala vrátiť z nájomného za používanie stroja od firmy Petrio a.s. Splatnosť pôžičky nebola presne dohodnutá. Účastníci sa dohodli na tom, že dlžník (žalovaný) zaplatí 15 000 Eur veriteľovi (žalobcovi) do 30.6.2012 a tým zanikne celý dlh z pôvodnej pôžičky vo výške 20 000 Eur. Žalovaný z tejto sumy (15000 Eur) zaplatil žalobcovi sumu 9.052,81 Eur prevodom na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Čo sa týka sumy 5.947,19 Eur, žalovaný v liste zo dňa 27.6.2012 adresovanom žalobcovi uviedol, že túto sumu plní započítaním vzájomných pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenie NS SR č. 1 M Cdo 11/2008, ktorý v odôvodnení tohto uznesenia uviedol: „V zmysle cit. ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky."
8. Zo započítacieho nie je zrejmé, kedy a v akom rozsahu došlo k stretu predmetných pohľadávok a kedy nastala splatnosť pohľadávok, ktorých započítania sa žalovaný domáha. Žalovaný síce preukázal, že firma PETRIO, a.s. previedla na neho pohľadávku, ktorú mala voči žalobcovi, avšak nepreukázal kedy sa predmetná pohľadávka stala splatnou a teda či v čase keď urobil započítací prejav bolo vôbec možné predmetnú pohľadávku započítať. Súd preto vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj citovaným
zákonným ustanoveniam opierajúc sa i o právny názor vyslovený v odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia NS SR žalobe v celom rozsahu vyhovel.
9. Poukázal i na to, že nárok žalobcu premlčaný nie je, pretože žalobca podal žalobu na súd dňa 11.7.2013, k žalobe bolo pripojené plnomocenstvo, ktoré podpísal žalobca ako štatutárny zástupca firmy OWEX TRADING, spol. s.r.o., tento formálny nedostatok PZ žalobcu odstránil vo svojom podaní zo dňa 30.9.2013 doručenom súdu 2.10.2013, kde uviedol že došlo zo strany žalobcu k omylu, keď niektoré vyhotovenia plnomocenstva opatril firemnou pečiatkou pretože zo záhlavia plnomocenstva je zrejmé, že toto udelil svojmu právnemu zástupcovi ako fyzická osoba a preto bolo do spisu s týmto podaním zaslané ešte jedno plnomocenstvo z ktorého je zrejmé že žalobca splnomocni svojho právneho zástupcu ako fyzická osoba a nárok žalobcu bol riadne uplatnený v lehote, ktorá končila 1.7.2015.
10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal právo na náhradu trov konania v 100% -nej výške.
11. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania dôvodiac svojou procesnou obranou, že záväzok zo zmluvy o pôžičke, ktorý je predmetom žaloby, bol splnený v zmysle § 580-581 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pôvodný záväzok z pôžičky bol 15 000 Eur, ktorý dlh splnil kombinovaným spôsobom, a to tak, že sumu 9 052,81 Eur zaplatil žalobcovi na účet, čo žalobca akceptoval, lebo predmetom žaloby je len zvyšok pôžičky v sume 5 947,19 Eur, ktorú časť záväzku z pôžičky splnil jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok, ku ktorému zápočtu boli podľa neho splnené všetky základné náležitosti. Protipohľadávky boli finančného charakteru a jeho pohľadávka bola vo výške pohľadávky žalobcu. Konštatoval, že zápočet bol urobený písomne a s vysvetlením, doručeným žalobcovi, že nadobudol proti nemu pohľadávku od firmy Petrio, a.s., s ktorou uzatvoril dohodu o postúpení pohľadávky firmy Petrio, a.s. voči žalobcovi na neho. K námietkam žalobcu k existencii a platnosti pohľadávok firmy Petrio, a.s. uviedol, že spoločnosť Petrio,a.s. mala voči žalobcovi pohľadávku 7 715,38 Eur z titulu osobného záväzku žalobcu voči Petrio, a.s. a pohľadávku 1 720,14 Eur z titulu nevyúčtovaných finančných výberov, spolu išlo o sumu 9 435,52 Eur. Z tejto celkovej pohľadávky mu postúpila firma Petrio, a.s. časť pohľadávky voči žalobcovi v sume 5 947,19 Eur, ktorú sumu započítal proti pohľadávke žalobcu z pôžičky, ku ktorému zápočtu došlo pred podaním žaloby žalobcom, teda dlh bol podľa neho splnený pred podaním žaloby, z ktorého dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že žalobca bol akcionárom a štatutárom firmy Petrio, a.s. v čase vzniku jeho záväzkov. Mal za to, že záväzok žalobcu v sume 7 715,38 Eur preukázal listinnými dôkazmi, a to inventúrnym záznamom a súvahami, v ktorých žalobca svoj záväzok v sume 7715,38 Eur uznal ako dlžník, ako štatutár, aj ako predseda inventarizačnej komisie. Žalobca ako štatutár mal prístup k účtom, k pokladnici a iste by podľa neho nebol uznal neexistujúci záväzok. Druhý záväzok žalobcu voči Petrio, a.s. v sume 1720,14 Eur je podložený a žalobca ho namieta bez právnych argumentov. Uviedol, že žalobca ako štatutár Petrio, a.s. mal právo výberu z účtu, v účtovnom období pred vznikom záväzku vybral z účtu firmy spolu hotovosť 13 553,39 Eur a zúčtoval použitie sumy 11 933,26 Eur, rozdiel 1720,14 Eur si žalobca ponechal bez vyúčtovania relevantnými dokladmi, čo preukazoval listinnými účtovnými dokladmi. Preto firma Petrio, a.s. mala voči žalobcovi pohľadávky, ktoré v zmysle právnych predpisov oprávnene previedla v časti 5 947,19 Eur na neho, na základe čoho mal právo finančnú pohľadávku započítať proti pohľadávke žalobcu z pôžičky v rovnakej sume. Nemal za dôvodnú námietku žalobcu, že započítaná suma je netransparentná a poukazuje na súdnu prax. K splatnosti a započítateľnosti pohľadávky uviedol, že započítaná pohľadávka je splatná, nejednalo sa o bežný záväzkový vzťah a pohľadávky vznikli z protiprávneho konania žalobcu, keď sa zmocnil ako štatutár firmy Petrio, a.s. sumy 7 715,38 Eur bez preukázania právneho titulu a písomne uznal existenciu záväzku a druhú časť pohľadávky tvorí suma 1 720,14 Eur, ktorej sa zmocnil žalobca podobným spôsobom. Z účtovných podkladov firmy Petrio, a.s. mal za nesporné, že tieto prostriedky žalobca prevzal a nevyúčtoval a ponechal si ich bez právneho titulu. Obidve časti pohľadávky vykazujú podľa žalovaného znaky bezdôvodného obohatenia bez právneho titulu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré platia aj pre obchodnoprávne vzťahy, pričom možno postúpiť aj pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že záväzok plnenia z bezdôvodného obohatenia je záväzok sui generis a nemôže byť úplne stotožnený so záväzkami zo zmluvných vzťahov, splatnosť by mala vzniknúť okamihom naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a nie až po výzve na plnenie. Takýto výklad má logiku, lebo nikto si nesmie bezdôvodne ponechať majetkový prospech a musí ho vydať ako je to uvedené v § 451 Obč. zák. Zákonná formulácia vydania nie je podmieňovaná
žiadnymi formalitami ani výzvami a mal za to, že žalobca vedel komu by mal bezdôvodné obohatenie vrátiť. Konštatoval, že časť záväzku v sume 7715,38 Eur bolo evidované v účtovníctve firmy Petrio, a.s. v roku 2009, o čom doložil inventúrny súpis k 31.12.2009, časť záväzku žalobcu v sume 1 720,14 Eur ješ evidovaná v účtovníctve firmy Petrio, a.s. v roku 2010, o čom pokladničný doklad firmy Petrio, a.s. založil do spisu. Bol toho názoru, že týmito účtovnými dokladmi je preukázané, že žalobca si uvedené sumy ponechal bez právneho titulu, a tým najneskôr ku koncu účtovného obdobia daného roka vzniklo bezdôvodné obohatenie a povinnosť žalobcu sumy vrátiť. Uviedol, že žalobca bol aj písomne vyzvaný na zaplatenie oboch sú, z ktorých pozostáva započítaná suma. Dňa 21.5.2012 (pred započítaním) vyzvala firma Petrio, a.s. písomne žalobcu na zaplatenie sumy 1720,14 Eur, pričom žalobca odmietavo odpovedal písomne listom zo dňa 28.5.2012. Inventúrny súpis ním doložený a podpísaný žalobcom, čím ho schválil a zobral na vedomie, podľa neho označuje menovite žalobcu, voči ktorému pohľadávka smeruje a v kolónke „má dať“ je uvedená suma záväzku 7715,38 Eur.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil spornú otázku, či došlo k úhrade žalovanej sumy a stotožnil sa s ním. Žalovaný sa podľa neho v odvolaní v podstate len obmedzil na reprodukciu jeho doterajšej argumentácie, nie je mu zrejmé, ktoré konkrétne časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku považoval za nesprávne a z akých dôvodov. Z obsahu odvolania žalovaného nemal za zrejmé, ktoré konkrétne časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku považuje žalovaný za nesprávne a z akých dôvodov. Poukázal na ust. § 363 a § 365 CSP a mal za to, že žalovaný v rámci odvolania iba zopakoval tvrdenia uvedené v priebehu doterajšieho konania, ku ktorým sa v priebehu konania aj opakovane vyjadril a na tieto svoje doterajšie prednesy poukazoval.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné zopakovať ani doplniť, prejednal vec bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods.1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Žalobca sa svojou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 5.947,19 Eur s príslušenstvom s tvrdením, že so žalovaným uzatvorili dňa 15.6.2012 Dohodu o zaplatení pôžičky, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť mu čiastku 15.000 Eur v termíne do 30.6.2012 a on sa zaviazal následne vziať späť svoj návrh na začatie konania vedeného proti žalovanému pred Okresným súdom Bratislava I, č.k. 52C/221/2011 o zaplatenie sumy 212 Eur. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z vyššie uvedenej dohody splnil iba sčasti, v rozsahu 9.052,81 Eur, vo zvyšnej časti, t.j. v sume 5.947,19 Eur svoj záväzok nesplnil. Svoje tvrdenie preukázal Dohodou o zaplatení pôžičky zo dňa 15.6.2012. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal tvrdenie žalobcu o existencii jeho dlhu, resp. nesplatení predmetnej mu pôžičky dôvodiac tým, že k jej splneniu došlo tak, že záväzok zo zmluvy o pôžičke, ktorý je predmetom žaloby, bol splnený v zmysle § 580-581 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pôvodný záväzok z pôžičky bol 15 000 Eur, ktorý dlh splnil kombinovaným spôsobom, a to tak, že sumu 9 052,81 Eur zaplatil žalobcovi na účet a sumu 5 947,19 Eur, ktorú časť záväzku z pôžičky splnil jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok, ku ktorému zápočtu boli podľa neho splnené všetky základné náležitosti.
15. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy započítania vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Ak teda strana sporu vznesie v sporovom konaní tzv. kompenzačnú námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Táto kompenzačná námietka sa považuje za hmotnoprávnu námietku (§ 152 CSP), ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP) Súd je povinný vyhodnotiť započítací úkon z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti. Nemožno započítať tie pohľadávky, ktoré nie sú vzájomné. Na dosiahnutie vzájomnosti je možné využiť inštitút postúpenia pohľadávky.
16. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzatvorenej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Výslovne sa vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení. Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, resp. aj proti jeho vôli. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom; nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými aj so všetkými námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť). K týmto námietkam môžu pribudnúť aj iné námietky vzniknuté z nového pomeru medzi dlžníkom a novým veriteľom. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Ustanovenia §§ 524 a 530 Obč. zák., ktoré upravujú postúpenie pohľadávky sa nezmieňujú o pohľadávkach sporných, či fiktívnych, domnelých alebo neistých. Podmienkou však je, že musí ísť o pohľadávku existujúcu.
17. Podmienkou platného jednostranného započítania je pravosť a existencia pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť vymáhateľnosť pohľadávky pre úspešné uplatnenie započítania. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávky, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Z tohto dôvodu je možné jednostranne započítať aj takú pohľadávku, ktorú druhá strana spochybnila, resp. neuznala, súd sa v takom prípade musí zaoberať dôvodnosťou takej pohľadávky. Je povinnosťou súdu posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky, teda jej existenciu a následne po tomto zistení v závislosti od jej posúdenia rozhodnúť o dôvodnosti procesnej obrany procesnej obrany.
18. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany presvedčivo a nad všetky pochybnosti nepreukázal existenciu postúpenej pohľadávky postúpenej mu spoločnosťou Petrio, a.s., ktorú postúpenú pohľadávku chcel vzájomne započítať voči pohľadávke žalobcu voči nemu. Ním doložené listinné doklady nepreukazujú pravosť, existenciu a splatnosť pohľadávky voči žalobcovi, preto nebolo možné na ním vykonané vzájomné započítanie pohľadávok pri rozhodovaní o nároku žalobcu voči nemu prihliadnuť. Nemožno prisvedčiť obrane žalovaného, že záväzok žalobcu v sume 7 715,38 Eur preukázal listinnými dôkazmi, a to inventúrnym záznamom a súvahami, v ktorých žalobca svoj záväzok v sume 7715,38 Eur uznal ako dlžník, ako štatutár, aj ako predseda inventarizačnej komisie, nakoľko nejde o uznanie uvedeného dlhu žalobcom.
19. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok ne možno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.