Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-3356-2014.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4Er/3356/2014
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, proti povinnému Q.Š. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K. K., o vymoženie povinnosti zaplatiť 683,42 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom, Exekútorský úrad so sídlom Martin, A. Pietra 10645/17, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX zo dňa 29.12.2014 tunajší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 683,42 Eur s príslušenstvom.
2. Dňa 25.09.2019 povinný súdu doručil návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu jeho nemajetnosti. Uviedol, že nemá žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Má minimálny príjem, nepoberá žiadne sociálne dávky. Po uhradení nevyhnutných výdavkov (strava, ubytovanie, cestovné, šatstvo, hygienické potreby, atď.) mu neostávajú žiadne peniaze. Stará sa o manželku, ktorá je zdravotne postihnutá a o dve maloleté deti.
3. Oprávnený podaním zo dňa 23.10.2019 so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasil. Poukázal na to, že povinný je v aktívnom veku, a teda časom môže byť pohľadávka vymožená. Povinný nepredložil nijaký dôkazy svedčiace o zániku vymáhaného nároku.
4. Dňa 04.12.2019 súdny exekútor, na výzvu súdu, aby sa k návrhu povinného vyjadril, doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože zistený majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Náhradu trov exekúcie si uplatnil vo výške 39,83 Eur.
5. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
9. Podľa § 30 Vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho nemajetnosti zo zákonných hľadísk osvedčenia jeho dôvodnosti a dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný, keď nemajetnosť povinného konštatoval aj súdny exekútor.
13. V citovanom ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
14. Nemajetnosť povinného má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“ Su´dny exeku´tor je tak povinny´ zistˇovatˇ za ´konom upraveny´m spo^sobom v priebehu exeku´cie vsˇetky podmienky pre vedenie exekúcie a mozˇnosti uspokojenia pohlˇada´vky opra´vnene´ho a v prípade, ak na za´klade zisteny´ch skutocˇnosti ´ nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (medzi inými aj nemajetnosť povinného), je povinný bezodkladne vec predložiť súdu na rozhodnutie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Pokiaľ teda v predmetnej exekučnej veci podľa súdneho exekútora, ktorý vykonáva podrobné šetrenie majetku povinného, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je toto oznámenie pre exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora dostatočným „dôkazom“ o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.
15. Z obsahu podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie mal súd za preukázané, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Lustráciou bolo zistené, že povinný je zamestnaný, avšak s minimálnym príjmom, keď prostredníctvom nariadených zrážok zo mzdy nebola uhradená žiadna suma (vykonaná žiadna zrážka). Povinný má účet v OTP Banka Slovensko a.s. s nulovým zostatkom a s blokáciami vo výške 58.000,-Eur. Nie je vlastníkom nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ktorý by bol exekvovateľný. V exekučnom konaní nebola vymožená ani časť pohľadávky. V dôsledku uvedených skutočností tak súd konštatuje, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania.
16. Súd na základe vyššie uvedených skutočností preto rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil, keď povinný nedisponuje žiadnym majetkom ani príjmami, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie.
17. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný je v produktívnom veku, teda je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, prípadne nadobudne majetok dedením, túto súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože pre súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/138/2017 zo dňa 21.12.2017)
18. Pretože súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a v danom prípade sa nejedná o pohľadávku na výživnom, súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 na náhradu trov exekúcie oprávneného. Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom s tým, že v zmysle ustanovení vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pozostávajúcich:
- z odmeny za úkony exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky;
- z DPH v sume 6,64 Eur, t.j. 20 % z priznanej odmeny.
19. Súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia súdu n i e j e prípustné odvolanie.