Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Uznesenie_2CoE-138-2017.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/138/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zast. Mgr. Ľudovít Pavela, usadený euroadvokát, Mlynská 2, 040 01 Košice, proti povinnému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. ulica XX/ XX, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 769,30 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 335/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Zuzanou Papcunovou, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 11Er/191/2010 - 17 zo dňa 17. júla 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 11Er/191/2010 - 17 zo dňa 17. júla 2017 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/191/2010 - 17 zo dňa 17. júla 2017 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 02. mája 2017 súdna exekútorka doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K návrhu priložila exekútorsky spis EX 335/10. Exekučný súd mal za preukázané, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nehnuteľného majetku, povinný nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní ani hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky a ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Povinný rovnako nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri a nemá otvorený účet v banke. Súdna exekútorka oznámila, že pohľadávka oprávneného bola ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie vymožená v časti 679,98 Eur s tým, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. Trovy exekúcie si súdna exekútorka neuplatnila.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku obligatórne časovo neobmedzuje trvanie exekúcie, má za to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie je nesprávne a predčasné, dôsledkom ktorého došlo k zmareniu účelu exekúcie, t.j. k zmareniu uspokojenia nároku oprávneného, ktorý mu bol riadne priznaný a ktorého vymožením bol súdny exekútor poverený. Podľa jeho názoru nie je vylúčené, že súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného nie je dostatočne preukázaná a môže byť len dočasného charakteru, nakoľko k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného došlo jednak zrážkami z iných príjmov povinného, a teda nie je vylúčené opätovné sa zamestnanie povinného, prípadne iný spôsob nadobudnutia majetku povinným, napr. dedením alebo darovaním. Nesprávny postup súdu videl oprávnený aj v tom, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 07. marca 2017. Oprávnený mal za to, že nebolo dôvodné sa zaoberať návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, a to predovšetkým z dôvodu, že tento návrh bol podaný neskôr ako návrh na zmenu súdneho exekútora
a pokiaľ nebude rozhodnuté o tejto zmene, nemal by súdny exekútor, o ktorého zmenu oprávnený žiada, iniciovať úkony, ktoré majú podstatný vplyv na vývoj exekučného konania. V prípade, ak by vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor navrhnutý oprávneným, tento by mohol mať na vec iný pohľad a jeho prístup k vymáhaniu pohľadávky oprávneného môže byť efektívnejší než uzavrel súdny exekútor, ktorý podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 31. mája 2010 udelil súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 033343, sp. zn. 11Er/191/2010 voči povinnému M. P.. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - Platobný rozkaz sp. zn. 1Ro/455/2009 zo dňa 05. októbra 2009, právoplatným a vykonateľným dňa 05. novembra 2009, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť pohľadávku vo výške 769,30 Eur s príslušenstvom. Z podnetu na zastavenie exekúcie doručeného súdnym exekútorom súdu prvej inštancie dňa 02. mája 2017 vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, nie je zamestnaný, nemá žiaden príjem, ktorý by bol postihnuteľný výkonom exekúcie, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá účet v banke v SR a nemá v peňažných ústavoch finančné prostriedky, ktoré by pokryli náklady na trovy exekúcie a nepoberá dôchodok, nie je evidovaný v živnostenskom registri a nie je ani podnikateľsky aktívne činný, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti.
10. V § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky
justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil.
13. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.
14. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.
15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd považoval rovnako za irelevantnú námietku oprávneného spočívajúcu v tvrdenom nesprávnom postupe exekučného súdu, keď ten podľa jeho názoru sa prv, než rozhodol o zastavení konania, mal zaoberať návrhom oprávneného na zmenu exekútora, nakoľko ak by vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor navrhnutý oprávneným,
tento by mohol mať na vec iný pohľad a jeho prístup k vymáhaniu pohľadávky oprávneného by mohol byť efektívnejší, než uzavrel súdny exekútor, ktorý podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. V danom prípade exekučný súd, rozhodol správne, keď súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie, nakoľko si ich neuplatnila.
18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).