Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-53-2018.pdf
PDF · 135.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5C/53/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: Vítkovské stajne, spol. s r.o., IČO: 36 544 761, so sídlom Vítkovce 64, 956 21 Kuzmice, právne zastúpený: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., so sídlom Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra proti žalovanému: Gardengrass, s.r.o., IČO: 46 651 471, so sídlom Stummerova 1677/99, 955 01 Topoľčany, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri,s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trovy konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobu proti žalovanému domáhal nahradenia prejavu vôle za žalovaného predať žalobcovi spoluvlastnícke podiely na nižšie uvedených pozemkoch s tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov v katastrálnom území Kovarce, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX a disponuje informáciou, že žalovaný uzavrel dňa 12.10.2015 kúpnu zmluvu, ktorou v postavení kupujúceho kúpil od Ing. B. V. (C.. XX.X.XXXX) a X. L. V. (C.. XX.X.XXXX), obaja v postavení predávajúcich, spoluvlastnícke podiely na pozemkoch zapísaných na listoch vlastníctva uvedených v bode 1. Žaloby. Okresný úrad Topoľčany - katastrálny odbor povolil vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 9.11.2015 pod č. A.-XXXX/ XXXX. Predmet kúpy nebol prednostne ponúknutý žalobcovi na odkúpenie. Žalobca uplatnil v písomnej forme námietku určenú všetkým účastníkom kúpnej zmluvy a dovolal sa tzv. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") je povinnosťou spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný podiel najprv ostatným spoluvlastníkom, s výnimkou prípadu ak ide o prevod na blízku osobu. V posudzovanej veci sa nejednalo o prevod na blízku osobu (žalovaného). Predávajúci Ing. B. V. a X. L. V. porušili právnu povinnosť uloženú v § 140 OZ. Žalobca je postihnutý dôsledkami porušenia tejto povinnosti. Kúpna zmluva s vadami, ktoré spočívajú v porušení § 140 OZ, má účinky platného úkonu až do času, kým sa dotknutá osoba dovolá neplatnosti. V posudzovanom prípade má žalobca postavenie dotknutej osoby, lebo k predmetu kúpy mu prislúcha zákonné predkupné právo. Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe 1 ak sa oprávnená osoba dovolá tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vecné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Ustálená súdna prax priznáva osobe dotknutej porušením zákonného predkupného práva (popri iných) aj taký druh právnej obrany, ktorý spočíva v nároku požadovať, aby nadobúdateľ previedol spoluvlastnícky podiel dotknutej osobe za rovnakých podmienok, za ktorých nadobúdateľ kúpil podiel od pôvodného spoluvlastníka. Žalobca sa
domáhal poskytnutia právnej ochrany a navrhol, aby súd cez nahradenie prejavu vôle uložil žalovanému povinnosť predať žalobcovi spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v katastrálnom území KOVARCE, ktoré boli predmetom kúpy v kúpnej zmluve uzavretej dňa 12.10.2015 medzi predávajúcimi Ing. B. V. a X. L. V. a žalovaným (kupujúcim), u ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Topoľčany - katastrálny odbor dňa 9.11.2015 pod č. A.-XXXX/XXXX.
2. Podaním zo dňa 22.10.2019 žalobca zmenil petit tak, že žiadal, aby súd vydal rozsudok:
I. Súd nahrádza prejav vôle žalovaného, ktorý v postavení predávajúceho cez kúpnu zmluvu tvoriacu pevnú súčasť tohto rozsudku predáva žalobcovi v postavení kupujúceho za kúpnu cenu 3.362,44 € pozemky v Obci Kovarce, katastrálne územie KOVARCE, okres Topoľčany, evidované v registri "E" na mape určeného operátu, zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX.
II. Žalovaný je povinný uzavrieť v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu tvoriacu pevnú súčasť tohto rozsudku, ktorou žalovaný predáva žalobcovi v postavení kupujúceho za kúpnu cenu 3.362,44 € pozemky v Obci Kovarce, katastrálne územie KOVARCE, okres Topoľčany, evidované v registri "E" na mape určeného operátu, zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXa č. XXX.
3. Uznesením dňa 23.10.2019 súd na pojednávaní pripustil zmenu žalobného petitu podľa podania žalobcu zo dňa 22.10.2019.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Je toho názoru, že žalobca si žalobou v tej podobe, v akej bola podaná, uplatňuje práva, ktoré mu nepatria a žaloba, tak ako bola podaná je nezrozumiteľná a neobstojí. Je pravdou, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré uvádza vo svojej žalobe, vedené v KN Okresného súdu Topoľčany, odbor katastrálny, v LV č. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX, T. Č.. XXX k.ú. Kovarce, pričom časť týchto podielov nadobudol pred napádanou zmluvou, ktorá bola odvkladovaná pod č. V-XXXX/XXXX a časť podielov nadobudol až po tejto zmluve. Správne je tvrdenie žalobcu, že sú podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnostiach, zapísaných v KN Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor v LV č. XXX podiel 2/50, LV č. XXX podiel 14/300, LV č. XXX podiel 2/180, LV č. XXX podiel 2/30, LV č. XXX podiel 22/120, LV č. XXX podiel 2/50, LV č. XXX podiel 2/30, LV č. XXX podiel 2/40, LV č. XXX podiel 14/180, LV č. XXX podiel 2/50 k. ú. Kovarce. Tieto podiely nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2015, uzavretou s predávajúcimi Ing. B. V. X. X. L. V., vklad vlastníctva bol povolený Okresným úradom Topoľčany, odbor katastrálny pod V XXXX/XXXX. Treba však zároveň povedať, že na nehnuteľnostiach všetkých týchto LV sú viacerí ďalší spoluvlastníci, ktorí tam vlastnia spoluvlastnícke podiely. Žalobca sa dovoláva nahradenia prejavu vôle ako dôsledok porušenia predkupného práva, a to tak, že navrhuje, aby bola žalovanému uložená povinnosť predať žalobcovi spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v k.ú. Kovarce, ktoré boli predmetom kúpy v kúpnej zmluve uzavretej dňa 12.10.2015 medzi predávajúcimi Ing. B. V. X. X. L. V. a žalovaným, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor dňa 09.11.2015 pod č. A.-XXXX/XXXX. V tomto sa však nezhodujú. Podľa nich žalobca toto právo v takomto rozsahu nemá. Dôvody sú tieto: Ako už vyššie uviedli, na všetkých uvedených LV, na ktorých sú vedené nehnuteľnosti, touto žalobou dotknuté, okrem nich a žalobcu spoluvlastníkom sú ešte tretie osoby. Preto pokiaľ ide o podmienky uplatnenia práv z porušenia predkupného práva pri napádanej kúpnej zmluve, tu žalobca si môže v zmysle § 140 OZ uplatňovať svoje práva len v takom pomere, v akom pomere je jeho spoluvlastnícky podiel k spoluvlastníckym podielom zostávajúcich spoluvlastníkov (resp. bol jeho spoluvlastnícky podiel v čase uzavretia napádanej zmluvy). Tento pomer nevie teraz určiť, nakoľko žalobca nadobúdal spoluvlastnícke podiely aj po napádanej kúpnej zmluve. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu na podporu ich stanoviska: Ustanovenie § 140 OZ hovorí: Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Znamená to, že predkupné právo svedčí všetkým zostávajúcim spoluvlastníkom, preto každý dotknutý spoluvlastník môže sa domáhať svojho predkupného práva len v takom pomere, aký mu svedčí s prihliadnutím na podiely ostatných dotknutých spoluvlastníkov. V tejto časti našu argumentáciu
opieram aj o právny názor, vyslovený NS SR v rozsudku zo dňa 12.05.2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008: „Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1 len polovicu, t.j. potom 1 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd.“ Z tohto právneho názoru a z tejto argumentácie potom vychádzali ich úvahy a prepočty, uvedené v bode 4. tohto vyjadrenia. Sú toho názoru, že prevažná časť práv, ktoré si žalobca uplatnil touto žalobou, nemajú právny základ a teda žaloba z väčšej časti je nedôvodná.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sporným sa v konaní stal výklad § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka: „Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“ Žalovaný argumentuje názorom, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 12.5.2009 č.k. 2Cdo 91/2008. Stručne zhrnuté, NS SR v citovanom rozsudku vychádza z názorovej konštrukcie, že v situácii, keď nastane porušenie predkupného práva a ostatní spoluvlastníci ostanú pasívni, tomu spoluvlastníkovi, ktorý sa domáha porušenia predkupného práva (žalobcovi), prislúcha odkúpiť od nadobúdateľa (žalovaného) iba pomernú časť podielu dotknutého porušením predkupného práva. Citovaný názor NS SR je len jedným z možných výkladových prístupov k § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka. Či je aj správny, je vecou právnej diskusie. Napokon treba vziať do úvahy, že názor NS SR nemá povahu zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR, ale sa jedná o názor len jedného konkrétneho senátu NS SR. Tento názor nebol vyslovený v inštančnom postupe tunajšieho konania a preto súd nie je týmto názorom právne viazaný. Podľa ich mienky sa treba postaviť k názoru NS SR kriticky. Je to predovšetkým z toho dôvodu, že vkladá všetky nádeje v spravodlivosť výlučne do gramatického výkladu právnej normy. Takýto jednostranný a formalistický výkladový prístup považujú za nesprávny. Právna teória predsa pozná okrem gramatického výkladu aj ďalšie základné výkladové metódy: teleologickú (hľadajúcu ratio legis, t.j. zmysel a účel právnej úpravy); systematickú (skúmajúcu materiálne a formálne súvislosti medzi právnymi normami a právnymi disciplínami); logickú (využívajúcu prostriedky výrokovej logiky, dedukciu, indukciu, atď.); komparatívnu (porovnávajúcu právne úpravy v iných oblastiach práva alebo dokonca v iných štátoch); historickú (skúmajúcu predchádzajúce právne úpravy v totožnej oblasti). Striktná aplikácia len jednej výkladovej metódy spravidla vedie k vadným a z pohľadu elementárnej spravodlivosti neakceptovateľným záverom. Gramatický výklad je totiž úzko spojený s rutinný presadzovaním formalizmu, bez toho, aby bolo prihliadnuté na zmysel a účel právnej úpravy (=ratio legis). Pri voľbe pomeru jednotlivých výkladových metód treba mať v úcte aj rímsko právnu tradíciu, na ktorej historickom posolstve sú vybudované moderné európske právne poriadky. Ak má byť uvádzaná do praxe rokmi osvedčená rímskoprávna zásada „ius est ars boni et aequi“, ako ju zdôrazňoval právnik Celsus, potom je nemožné neprihliadnuť na ratio legis aj v súdenej veci. Vyslovujú presvedčenie, že najmä v súčasnej dobe legislatívnej neprehľadnosti treba teleologickú výkladovú metódu postaviť na popredné miesto medzi výkladovými metódami, lebo zmysel a účel zákona je element, ktorý je spojený s citom pre prirodzenú spravodlivosť. Tá je základnou hodnotou ius- naturalistickej právnej koncepcie, ktorá vníma aj nepísané (avšak implicitne prítomné) hodnotové idey v právnom poriadku, na rozdiel od ius- pozitivistickej koncepcie, ktorá za právo považuje len strohý text zákona. Pred nepriaznivými dôsledkami mechanického gramatického výkladu varujú aj významné právne autority: „Interpretácia právnej normy bez akceptácie jej zmyslu a účelu vedie k absurdným dôsledkom, ktoré robia z právneho poriadku nie systém, ale obyčajný, viac-menej náhodný zhluk noriem.“. Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) už v náleze zo dňa 17.12.1997 č.k. Pl. ÚS 33/1997 vyslovil jasnú kritiku voči jednostrannej aplikácii gramatického výkladu: „Naprosto neudržitelným momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity. Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci.“ Problematike výkladu právnych noriem sa venuje aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), ktorý napr. v náleze zo dňa 1.7.2008 č.k. III. ÚS 341/2007: upozorňuje, že „žiadna z výkladových metód nemá absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu“; pripomína, že všeobecný súd „nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia“, ale že „môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov“; poznamenáva, že v prípade rozporu znenia právnej normy so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia „možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom“; uzatvára, že „viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu [...] a nepredstavuje viazanosť štátnych orgánov iba textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.
Z najnovšej rozhodovacej činnosti ÚS SR treba určite pripomenúť uznesenie zo dňa 16.10.2018 č.k. III. ÚS 388/2018, v ktorom ÚS SR zdôrazňuje osobitnú dôležitosť sudcovskej tvorby práva: pripomína, že „zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych prípadov, pričom osobitné, špecifické situácie, ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti“; upozorňuje, že práve vo špecifických prípadoch „nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba doslovné znenie zákona, ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky“; uzatvára, že „...ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, ale vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný“.
V súvislosti s riešením merita súdenej veci je potrebné položiť si otázku, čo vlastne je skutočným spoločenským zmyslom a účelom predkupného práva a nárokov, ktoré sú spojené s porušením tohto práva. Podľa našej mienky nemôže byť pochybností, že ratio legis spočíva najmä v nasledovnom:
a) Vytvoriť bariéru, aby nedochádzalo k nekontrolovanému drobeniu podielov na spoločnej veci. Už rímske právo v kontexte známej zásady „communio mater rixarum est“ varovalo, že spoločenstvo je matkou sporov. Totiž čím väčšie množstvo spoluvlastníkov je dané, tým sa zvyšuje miera rizika, že nebude dosiahnutá jednota (alebo aspoň väčšina) v otázke nakladania so spoločnou vecou. Takisto sa zvyšuje miera rizika iných majetkových sporov medzi spoluvlastníkmi, napr. v otázke užívania spoločnej veci. b) Vytvoriť garancie, že podiely na spoločnej veci nebudú unikať do vlastníctva tretích subjektov, ktorí nie sú členmi spoluvlastníckej komunity, ale že tieto podiely budú nadobúdať predovšetkým existujúci členovia spoluvlastníckej komunity a až subsidiárne po nich prídu na rad tretie subjekty. Treba poznamenať, že v súdenej veci nastal práve prípad uvedený v bode 12. písm. b) tohto vyjadrenia. Žalovaný totiž bol tzv. tretím subjektom, lebo pred uzavretím kúpnej zmluvy (V-XXXX/XXXX) s predávajúcimi Y.. B. V. X. X. L. V. nemal na príslušných listoch vlastníctva postavenie spoluvlastníka. V okolnostiach súdenej veci musí nastať v prospech žalobcu akrescencia tých častí spoluvlastníckeho podielu dotknutého porušením predkupného práva, ktoré by inak pripadli ostatným spoluvlastníkom. Opačný prístup by znamenal popretie zmyslu a účelu toho, k čomu má slúžiť inštitút predkupného práva. Na rozdiel od ostatných spoluvlastníkov, žalobca neostal pasívny, ale naopak, bol bdelý a tým, že namietol porušenie predkupného práva, konal v súlade v súdnej praxi konštantne uznávanou zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“. Námietka porušenia predkupného práva má zo svojej podstaty vždy účinky in rem, nie účinky in personam. Inými slovami, ak žalobca namietol relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy (V-XXXX/XXXX), jeho námietka má účinky vo vzťahu k celému spoluvlastníckemu podielu, ktorý žalovaný nadobudol a účinky nie sú redukované len vo vzťahu k pomernej (na žalobcu pripadajúcej) časti podielu. Pre zvyšok spoluvlastníkov je príznačná úplná právna pasivita, ktorou dostatočne dali najavo svoj nezáujem o personálne zloženie spoluvlastníckej komunity. Z tejto pasivity predsa nemôže v súdnom spore profitovať žalovaný, ani hmotnoprávne ani procesnoprávne. Otázkou ostáva, ktorému postoju súd poskytne právnu ochranu: či právne bdelému postoju žalobcu alebo právne pasívnemu postoju ostatných spoluvlastníkov, z ktorého sa argumentačne snaží vyťažiť žalovaný. Je tu aj ďalší významný aspekt, ktorý signalizuje vadnosť záverov aplikácie striktne gramatického výkladu § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka. Tento aspekt osobitne vystupuje do popredia na území Slovenskej
republiky, kde v pôdnom fonde evidujeme výraznú mieru rozdrobenosti spoluvlastníckeho režimu. Nie je účelom tohto vyjadrenia skúmať historicko-právny kauzálny nexus tohto stavu. Podstatné je, že nie sú ničím výnimočné prípady, keď počet spoluvlastníkov jednej pozemkovej parcely dosahuje desiatky, ba až stovky. Ak by v takejto situácii mali prisvedčiť argumentačnej obrane, ktorú prednáša žalovaný, potom by nastala totálna marginalizácia (resp. až zánik) zmyslu a účelu inštitútu predkupného práva a najmä zmyslu a účelu ochrany toho spoluvlastníka, ktorý bol negatívne dotknutý porušením predkupného práva. Právne bdelým spoluvlastníkom, ktorí včas namietli porušenie predkupného práva, by sa dostali len mikroskopické podiely a v dôsledku právnej pasivity ostatných spoluvlastníkov by väčšina prevedeného podielu ostala tretiemu nadobúdateľovi. Apelujú na súd, aby uznal, že toto predsa nikdy nebolo a nie je zmyslom a účelom ochrany predkupného práva. V rámci skúmania správnosti výkladu § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka takisto nemožno nechať bez povšimnutia otázku, čo je v súdenej veci dôvodom, že niet dohody o výkone predkupného práva. Jedinú príčinu tohto stavu treba pripočítať žalovanému, ktorý v kooperácii s predávajúcimi Ing. B. V. X. X. L. V. spôsobili, že sporný spoluvlastnícky podiel vôbec nebol ponúknutý na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom, ale bol priamo kúpnou zmluvou (V-XXXX/XXXX) predaný žalovanému. Žalobca nedostal žiadnu predkupnú ponuku a teda nemal ani len teoretickú možnosť otvoriť rokovanie s ostatnými spoluvlastníkmi o dohode o výkone predkupného práva. V takýchto okolnostiach by bolo absurdné, aby neexistencia dohody tvorila bázu výkladovej výhody v prospech žalovaného. Ak žalovaný v argumentačnej obrane uvádza jeden názorový prúd, je veľmi hodné pripomenúť, že v spornej otázke sa vedie veľmi živá odborná diskusia aj za hranicami Slovenskej republiky a veci nie sú natoľko jednoznačné, ako ich žalovaný prezentuje. Česká republika má totožnú normatívnu úpravu predkupného práva ako Slovenská republika. Oba štáty mali v minulosti jeden právny poriadok, čím je daná aj silná spoločná historická tradícia v oblasti judikatúry.
ÚS ČR v náleze zo dňa 19.11.1996 č.k. IV. ÚS 279/95 dôrazne upozorňuje, že „stejně tak, jak nikdo v zásadě nemůže být spravedlivě nucen, aby setrvával ve spoluvlastnickém vztahu, tak nemůže být nucen, aby přijal jiného spoluvlastníka bez projevu vlastní vůle.“. Niet najmenšieho dôvodu, aby sa táto právna myšlienka obmedzila iba na geografické územie Českej republiky, lebo je univerzálna a uplatniteľná v každom civilizovanom právnom poriadku, kam - pevne veríme - patrí aj právny poriadok Slovenskej republiky. V okolnostiach súdenej veci je zrejmé, že žalobca neprejavil žiadnu vôľu na vstup žalovaného ako ďalšieho spoluvlastníka. Práve naopak, žalobca námietkou protestoval proti kúpnej zmluve (V-XXXX/XXXX). Preto žalobca nemôže byť nútený, aby prijal žalovaného za nového člena spoluvlastníckej komunity. Najvyšší súd Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) dôsledne rešpektujúc ratio legis, v rozsudku zo dňa 31.8.2009 č.k. 33Cdo 603/2008 dospel k záveru o nevyhnutnosti akrescencie častí podielu v prospech právne bdelých spoluvlastníkov:
„Dohodu o výkonu předkupního práva, s níž počítá druhá věta ustanovení § 140 obč. zák., mohou po vykonání nabídky ohlášením všech podmínek uzavřít všichni oprávnění spoluvlastníci; nejde totiž o hospodaření se společnou věcí, takže rozhodování na základě principu majorizace je vyloučeno (§ 139 obč. zák.). Nebylo-li takové dohody jako v souzené věci, právo vykoupit podíl svědčí těm z oprávněných spoluvlastníků, kteří o koupi mají zájem a předkupní právo skutečně vykonali. Protože nabídka zavázaného spoluvlastníka se vztahuje na celý podíl, který zamýšlí zcizit, je z titulu zákonného předkupního práva oprávněným spoluvlastníkům, kteří zájem relevantním způsobem projevili, k dispozici opět celý podíl. Z toho vyplývá, že potenciální nárok těch spoluvlastníků, kteří podíl (resp. tu jeho ideální část, která by na ně připadala, kdyby předkupní právo uplatnili) vykoupit nechtějí, přiroste těm spoluvlastníkům, kteří nabídku k výkupu (včas a řádně) přijali.“.
Podobne NS ČR v rozsudku zo dňa 29.2.2012 č.k. 22Cdo 2358/2010 dospel k týmto presvedčivým záverom: „Předkupní právo spoluvlastníků, kteří podíl (resp. tu jeho ideální část, která by na ně připadala, kdyby zákonné předkupní právo uplatnili) vykoupit nechtějí, přiroste ostatním spoluvlastníkům. To platí i v případě, že prodávající spoluvlastník poruší předkupní právo více spoluvlastníků, a někteří z nich dají najevo, že nárok z porušení předkupního práva uplatnit nechtějí. Přitom není třeba, aby byla o neuplatnění uzavřena výslovná dohoda; postačí, když spoluvlastník dá zřetelně, byť i konkludentně, najevo, že předkupní právo uplatnit nechce. [...] Účelem zákonného předkupního práva (ratio legis) je, aby podle možnosti bylo zachováno vlastnické právo dosavadním spoluvlastníkům, resp. některému z nich. Při výkladu § 140 obč. zák. je tak třeba dát přednost ochraně práv stávajících spoluvlastníků před právy třetích osob.“
Poznamenávame, že obidve citované rozhodnutia NS ČR pochádzajú z obdobia po rozhodnutí NS SR, o ktoré sa opiera žalovaný. Minimálne z časového hľadiska sa jedná o prelomenie názorového prúdu, ku ktorému sa priklonil NS SR.
Zástancom názorového prúdu, ktorý podporuje akrescenciu, je aj významná česká právna autorita, prof. JUDr. Karel Eliáš, ktorý o tom píše v článku5 „O zákonném předkupním právu spoluvlastníků“. Menovaný autor konštatuje, že „účelom zákona je dať spoluvlastníkom právny nástroj na zabránenie prístupu inej osoby do ich kruhu v prípade, že sa jeden z nich rozhodne spoločenstvo opustiť“.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že so žalobu nesúhlasí, žalobca si uplatňuje práva, ktoré mu nepatria, žaloba ako bola podaná je nezrozumiteľná a neobstojí. Žalobca ako spoluvlastník sa môže domáhať a) buď, aby mu bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj podľa §603 ods.3OZ, b) môže sa dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu §140,§40aoz. Tieto dve možnosti sa vzájomne vylučujú. Žalobca zaslal žalovanému námietku neplatnosti zo dňa 09.10.2018 podľa §40a OZ, teda si vybral možnosť b), preto nemá právo sa už domáhať, aby mu bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj, t.j. nahradenia prejavu vôle. Z toho dôvodu považuje žalobu za nedôvodnú.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k zmene petitu žaloby uviedol, že žalovaný uzatvoril s predávajúcimi dňa 12.10.2015 kúpnu zmluvu, spoluvlastník, žalobca sa v prípade porušenia predkupného práva môže domáhať toho: a) buď, aby mu bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj ,b) môže sa dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu, dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osbou , c) nemusí vykonať žaidny úkon a zsotáva mu zachované predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi. Tieto možnosti sa vzájomne vylučujú. Žalobca listom zo dňa 09.10.2018 uplatnil voči žalovanému a predávajúcim námietku neplatnosti. Táto námietka má účinky okamihom dôjdenia do dispozičnej sféry adresátov. Dôjdením dovolania sa neplatnosti účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR z 31.08.2010, sp.zn.5Cdo211/2009. Nakoľko sa žalobca už dovolal podľa §40a OZ relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, nemá právo domáhať sa , aby mu bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj, t.j. nahradenia prejavu vôle, nakoľko dovolaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy je táto v napadnutej časti od počiatku neplatná (ex tunc). Z tohto dôvodu je žaloba nedôvodná a žalobca sa mal domáhať keď už, tak relatívnej neplatnoSti kúpnej zmluvy. Na všetkých uvedených listoch vlastníctva, na ktorých sú vedené nehnuteľn osti dotknuté žalobou, okrem neho a žalobcu sú spoluvlastníkom ešte tretie osoby, preto si žalobca môže uplatňovať svoje práva len v takom pomere, v akom je jeho spoluvlastnícky podiel k spoluvlastníckym podielom zostávajúcich spoluvlastníkov a nie v celom spoluvlastníckom podiele žalovaného. (§140OZ). Znamená to, že predkupné právo svedčí všetkým zostávajúcim spoluvlastníkom, preto každý z nich sa môže domáhať svojho predkupného práva len v takom pomere, aký mu svedčí s prihliadnutím na podiely ostatných spoluvlastníkov. Poukáza l na rozsudok NS SR sp.zn.2Cdo 91/2008 z 12.05.2009.
8. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s námietkou neplatnosti, vkladovým spisom V XXXX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil, že:
10. Žalobca zaslal žalovanému aj predávajúcim: Y.. B. V. (C.. XX.X.XXXX) a X. L. V. (C.. XX.X.XXXX) dňa 09.10.2018 Námietku neplatnosti, v ktorej uviedol, že spoločnosť Gardengrass, s.r.o. (IČO: 46651471) v postavení kupujúceho, Ing. B. V. (C.. XX.X.XXXX) a X. L. V. (C.. XX.X.XXXX) obaja v postavení predávajúcich uzavreli dňa 12.10.2015 kúpnu zmluvu, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 9.11.2015 pod č. A.-XXXX/XXXX. Výsledkom kúpnej zmluvy je stav, že v katastrálnom území Kovarce je v príslušných spoluvlastníckych podieloch v evidencii katastra zapísaný kupujúci Gardengrass, s.r.o. na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX X. Č.. XXX. Spoločnosť Vítkovské stajne, spol. s r. o., so sídlom Vítkovce č. 64, 956 21 Kuzmice, IČO. 36544761 ako podielový spoluvlastník pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva podľa bodu 2. bola obídená, lebo pred uzavretím kúpnej zmluvy jej neboli prednostne ponúknuté jednotlivé spoluvlastnícke podiely. Postupom podľa bodu 3. došlo k porušeniu zákonného predkupného práva,
ktoré Vítkovským stajniam priznáva § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"). Odkazujúc na § 40a OZ sa Vítkovské stajne dovolávajú neplatnosti kúpnej zmluvy. Táto námietka má účinky okamihom dôjdenia do dispozičnej sféry adresátov. Vítkovské stajne sa domáhajú, aby ten, kto nadobudol kúpnou zmluvou jednotlivé spoluvlastnícke podiely na listoch vlastníctva podľa bodu 2., previedol dotknuté podiely Vítkovským stajniam za peňažnú odplatu.
11. Z Vkladového spisu A. vyplýva, že Ing. B. V. (C.. XX.X.XXXX) X. X. L. V. (C.. XX.X.XXXX) v postavení predávajúcich a spoločnosť Gardengrass, s.r.o. (IČO: 46651471) v postavení kupujúceho uzavreli dňa 12.10.2015 kúpnu zmluvu, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 9.11.2015 pod č. V-XXXX/XXXX. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol v katastrálnom území Kovarce v príslušných spoluvlastníckych podieloch v evidencii katastra zapísaný kupujúci Gardengrass, s.r.o. na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX X. Č.. XXX.
12. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
13. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
14. Na základe prevedeného dokazovania , zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného podľa §-u 229 CSP a druhým petitom zaviazania povinného uzavrieť v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu tvoriacu pevnú súčasť tohto rozsudku, ktorou žalovaný predáva žalobcovi v postavení kupujúceho za kúpnu cenu 3.362,44 € pozemky v Obci Kovarce, katastrálne územie KOVARCE, okres Topoľčany, evidované v registri "E" na mape určeného operátu, zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXXa Č.. XXX.
16. Dôvodom žaloby bola námietka žalobcu, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva v súvislosti s kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12.10.2015 medzi žalovaným ako kupujúcim a InV.. B. V. (C.. XX.X.XXXX) X. X. L. V. (C.. XX.X.XXXX) v postavení predávajúcich, ktorou zmluvou sa prevádzal spoluvlastnícky podiel predávajúcich na nehnuteľnostiach v kat. úz. Kovarce zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX X. Č.. XXX, pričom žalobca v žalobe ani počas priebehu konania neuviedol a nepreukázal, v akých podieloch je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností.
17. Predkupné právo spoluvlastníkovi zaručuje ustanovenie §-u 140 Občianskeho zákonníka, pričom porušenie tohto práva zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá sa vyznačuje najmä tým, že ňou dotknutý právny úkon sa považuje za platný až do momentu, keď sa oprávnený, ktorého predkupné právo bolo porušené, dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Definitívna platnosť právnych úkonov taxatívne uvedených v §40a OZ teda nastáva (ak niet iných dôvodov neplatnosti):- po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, -dodatočným schválením relatívne neplatného právneho úkonu, -dodatočným odpadnutím dôvodu relatívne neplatného právneho úkonu. 18. Právnym úkonom uvedeným v §40a Občianskeho zákonníka je, pokiaľ ide o ustanovenie §-u 140 Občianskeho zákonníka, dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol do hmotnoprávneho postavenia - podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo na podiel iného spoluvlastníka. Ak dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom konaní. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.
19. Z dikcie zákonnej úpravy o predkupnom práve vyplýva, že spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel k veci ostatným spoluvlastníkom. Ponuka na prevod nehnuteľností musí byť písomná , pričom v ponuke sa uvádza cena spoluvlastníckeho podielu a čas, do ktorého má byť návrh prijatý. V prípade nerešpektovania predkupného práva sa oprávnený môže domáhať svojho predkupného práva žalobou.
20. Spoluvlastník (tu žalobca) sa v prípade porušenia jeho predkupného práva môže domáhať: a) aby mu bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj podľa §603 ods.3 OZ, b) môže sa dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu (§140,§40aOZ), c) zostáva mu zachované predkupné právo voči novému spoluvlastníkovi, ak predchádzajúce dve možnosti neuplatní.
21. Žalobca predložil súdu písomnú námietku relatívnej neplatnosti- list zo dňa 09.10.2018 preukazujúc, že námietka bola adresovaná a doručená všetkým účastníkom spornej kúpnej zmluvy - žalovanému aj predávajúcim - Y.. B. V. X. X. L. V..
22. Dôjdením dovolania sa neplatnosti účastníkov právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
23. Z Rozsudku NS SR z 31.08.20110 sp.zn.5Cdo/211/2009..... Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §40a OZ sa považuje za platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je účastníkom tohto úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti účastníkov právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
24. Keďže žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa §40a OZ, nemá právo sa už domáhať, aby mu bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj, t.j. nahradenia prejavu vôle resp. povinnosti povinného uzatvoriť v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu, nakoľko dovolaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy je táto v napadnutej časti od počiatku neplatná (ex tunc).
25. V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu sa nemôže oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na kúpu. (Imrich Fekete - Občiansky zákonník - Veľký komentár 2. zväzok k §140OZ z roku 2015).
26. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
27. Súd krátko dodáva, že v danej veci žalobca nepredložil súdu výpisy z LV, na ktorých je spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach, ktoré boli žalobou dotknuté, z ktorých by vyplývalo, v akých spoluvlastníckych podieloch je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom strany sporu zhodne uvádzali, že na dotknutých nehnuteľnostiach sú spoluvlastníkmi ešte ďalšie osoby. Žalobca by si preto pri napádanej kúpnej zmluve mohol (keby sa už nedovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa §40a OZ a keby sa domáhal iba ponúknutia spoluvlastníckeho podielu na predaj v zmysle §140 OZ) uplatňovať svoje práva len v takom pomere, v akom pomere je jeho spoluvlastnícky podiel k spoluvlastníckym podielom zostávajúcich spoluvlastníkov a nie v celom spoluvlastníckom podiele žalovaného.
28. Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa vzájomne dohodli na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného práva. Pokiaľ k dohode nedôjde, majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného
podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. (Imrich Fekete - Občiansky zákonník - Veľký komentár 2. zväzok k §140OZ z roku 2015).
29. Z Rozsudku NS SR z 12.5.2009 sp.zn. 2Cdo91/2008....“ Podľa názoru dovolacieho súdu , keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas , má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril len spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne , teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1 len polovicu, t.j. potom 1 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd“....
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému , ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy , ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).