Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Er-1888-2014.pdf
PDF · 77.99 KB
Case nature
Area
Subarea
51Er/1888/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, IČO: 30 807 484 so sídlom Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, proti povinnému: W. - O. S. U..G..C.., N.: XX XXX XXX, U. U. L.G. XX, XXX XX O., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Koči, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Okružná 3, 071 01 Michalovce, pre vymoženie 1.687,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd ukladá oprávnenému p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,91 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením č. 5207*164559 zo dňa 24.10.2014 bol súdny exekútor JUDr. Juraj Koči v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3413973214- GC04/14 zo dňa 11.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.10.2014.
3. Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 20.03.2015 podnet na zastavenie exekúcie a to z dôvodu nemajetnosti povinného podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 49,43 Eur.
4. Oprávnený doručil dňa 29.11.2017 podanie, v ktorom uviedol, že necháva na rozhodnutí súdu, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 6MCdo/13/2012).
8. Na základe lustrácii povinného súdny exekútor dospel k záveru, že v priebehu exekúcie nebola u povinného vymožená žiadna čiastka, povinný nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok (ani žiadne motorové vozidlo), povinný nevlastní žiadne finančné prostriedky, nevykonáva žiadnu činnosť, zo žiadnej dopytovanej banky neprišla žiadna úhrada a povinný nepreberal žiadne zásielky. Povinný nenachádza v Sociálnej poisťovni a ani nemá žiadnych zamestnancov. Vzhľadom na to, že súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, (1) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). (5) Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 196 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „Vyhláška“).
12. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 50,57 Eur (odmenu vo výške 33,19 Eur + poštovné vo výške 8,95 Eur + 20% DPH).
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
15. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
16. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
19. Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 Eur.
20. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 8,95 Eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 3,40 Eur nakoľko preukázal vznik poštovného 2 doručenkami.
21. Nakoľko má súd za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 36,59 Eur v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 7,32 Eur.
22. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 43,91 Eur (odmenu vo výške 33,19 Eur + poštovné vo výške 3,40 Eur + DPH vo výške 7,32 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučným poriadkom oprávneného.
23. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Podľa § 9a ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len: „C.s.p.“). (2) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom, ktorý je upravený v ustanovení § 200 a nasl. Exekučného poriadku, a na ktorých posúdenie platí osobitný režim Exekučného poriadku. Avšak počas exekučného konania vznikajú i trovy exekučného konania, ktoré nie sú priamo upravené v Exekučnom poriadku, a na ktoré je nutné použitie Civilného sporového poriadku podľa § 9a Exekučného poriadku.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p a zásadou úspechu. Súd by tak úspešnému povinnému mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania
o trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov konania 0,00 Eur.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.