Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-37-2019.pdf
PDF · 75.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/37/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného F. M., a.s., so sídlom V., N. XX, C.: 35 XXX XXX, proti povinnému Y. X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom U., V. XXX/X, o vymoženie 165,96 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05. septembra 2019, č. k. 5Er/1078/2011- 27 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu o vymoženie 165,96 eur. Výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 104,64 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 10.11.2011 na základe vykonateľného rozhodnutia č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/BOH zo dňa 28.07.2011 vydaného Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Novom Meste nad Váhom. Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 29.07.2019 exekútor súdu oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a žiadal exekúciu zastaviť s poukazom na ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následne na výzvu súdu exekútor dňa 29.07.2019 doručil exekučný spis za účelom kontroly uplatnených trov konania. Právne vec súd posúdil podľa Podľa § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); § 166e ods. 2, § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/270/2019 zo dňa 07.05.2019 súd podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. exekúciu zastavil. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 136,80 eur. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 196 Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej vyhláška) v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 104,64 eur. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za internetové a telefónne poplatky nakoľko z predloženého spisu tieto výdavky nevyplývajú a súd nemá akým spôsobom preskúmať a vyvodiť sumu, ktorá bola reálne využitá pri konkrétnej exekúcii, keďže súdny exekútor tieto poplatky nijako bližšie nešpecifikoval. Z tohto dôvodu súd exekútorovi nepriznal vyúčtované trovy za internet a telekomunikačné poplatky vo výške 7,21 eur bez DPH. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1písm. b), 2 úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1písm. d) a 1 úkon exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1písm. e) to z dôvodu, že exekútor má nárok iba na započítanie 1 takéhoto úkonu podľa písm. b), d) a e). Ak by zákonodarca zamýšľal priznať súdnemu exekútorovi odmenu za každý takýto úkon použil by formuláciu ako v § 15 ods. 1 písm. g) až j) s dôrazom na " každé". Za ostatné úkony prislúcha exekútorovi vynaložené poštovné, ktoré je preukázané v exekučnom spise. Súd nepriznal exekútorovi ani odmenu
za stratu času vo výške 2,99 eur nakoľko so spisu nie je jasne preukázateľné, či pracovnú cestu, za ktorú si exekútor stratu času uplatňuje vykonal osobne alebo ju vykonal zamestnanec Exekútorského úradu, pričom táto odmena exekútorovi patrí len v prípade, že by cestu absolvoval osobne.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený zastával názor, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je po vecnej stránke nesprávne, nakoľko exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 01.01.2012, je potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú do 31.12.2011. Náhrada trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nebola predmetom právnej úpravy ani v zákone o konkurze a reštrukturalizácií, a taktiež ani v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011. Oprávnený zastával názor, že vyhlásením konkurzu súdny exekútor nemá možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ v danom exekučnom konaní vznikne exekútorovi proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásení konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. Uviedol, že oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, podľa oprávneného mu nie je možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, ako aj rozhodnutia I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008. Oprávnený navrhoval, aby súd v zmysle ustanovenia § 376 Civilného sporového poriadku vyhovel odvolaniu v celom rozsahu a zrušil predmetné uznesenie súdu prvej inštancie.
3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 203 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
11. Z obsahu podaného odvolania oprávneného je zrejmé, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku o trovách exekúcie. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd odvolanie oprávneného ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol. 12. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.
13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).