Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-139-2019.pdf
PDF · 89.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/139/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. decembra 2019, v trestnej veci obžalovaného X. N. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, 3 písm. a) Tr.zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 23.09.2019, sp.zn. 0T/40/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.,
obžalovaného X. N., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvalým bydliskom N., H. XX/XX
o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l), n) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr.zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 (šesť) rokov.
Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný X. N. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.. 1, 3 písm. a) Tr.zák. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 14.08.2019 o 00.30 h v D. na ulici J., ako nevodič viedol pod vplyvom alkoholu (1,10 mg/l alkoholu v dychu) osobné motorové vozidlo zn. V. P., ev.č. W. XXXO.,
pričom trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 0T/34/2019, právoplatným dňa 15.06.2019, bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák., za čo mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov.
Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 3 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák, § 36 písm. l), n) Tr.zák., § 37 písm. h), m) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr.zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie proti výroku o treste s tým, že nesúhlasil s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, žiadal uloženie trestu povinnej práce, najmä z toho dôvodu, že je otcom troch maloletých detí a chce sa zamestnať.
Podané odvolanie odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý mu bol ustanovený v odvolacom konaní, keďže bol vzatý do väzby v inej trestnej veci, a to písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 12.12.2019. Najprv poukázal na splnenie zákonných procesných podmienok, ktoré dodržal s tým, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považoval za neprimerane prísny. Proti časti výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 6 rokov, nenamietal, keďže ho považoval za zákonný.
Pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody neboli dôsledne zohľadnené všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., predovšetkým nebolo dostatočne prihliadnuté na povahu spáchaných trestných činov, ako aj jeho osobu a jeho pomery. Zdôraznil, že je otcom troch maloletých detí, o ktoré sa bude musieť starať len jeho manželka, ktoré je zamestnaná, čo by nemusela zvládať. Z týchto dôvodov považoval za dostatočné uloženie alternatívnych druhov trestov, a to trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce. Okresný súd pred rozhodnutím zisťoval splnenie zákonných podmienok na ich uloženie, pričom zistil, že tieto boli v celom rozsahu v oboch prípadoch splnené.
Argumentoval aj tým, že trestnou činnosťou nespôsobil žiadnu škodu, resp. iné nežiaduce následky. V budúcnosti chce viesť riadny život a starať sa o svoju rodinu. Naviac, k trestnej činnosti sa priznal, jej spáchanie oľutoval, a zároveň napomáhal pri jej objasňovaní príslušným orgánom. Tým, že urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, uľahčil súdu vykonávanie dokazovania, a preto bolo namieste priznať mu aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr.zák., súčasne bolo potrebné prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti vo väčšej miere, než sa v skutočnosti stalo.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste v časti, v ktorej mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmer 6 mesiacov, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží trest domáceho väzenia, ako aj trest povinnej práce, oba v primeranej výmere.
Ďalej navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol ako nedôvodné.
Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.09.2019, a to čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, pričom ho odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.10.2019. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa, pokiaľ ide o výrok o vine, stotožnil. Nesúhlasil však s pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré prvostupňový súd ustálil na 2 : 2 (§ 36 písm. l/, n/ Tr.zák., § 37 h/, m/ Tr.zák.). Poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr.zák. nemala byť obžalovanému priznaná, pretože samotné vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní je už zahrnuté v poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák. (priznanie sa k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie), teda by išlo o duplicitné priznanie poľahčujúcej okolnosti, čo vyplýva aj zo zjednocujúceho stanoviska NS SR. V konečnom dôsledku mal byť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností ustálený na 1 : 2, preto mal byť obžalovanému ukladaný trest aj podľa § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák., a to najmenej na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potretom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný, ako aj jeho obhajca zotrvali na dôvodoch uvedených v písomne vyhotovenom odvolaní a navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste odňatia slobody a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný trest domáceho väzenia, alternatívne trest povinnej práce.
Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch uvedených v ním písomne podanom odvolaní a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora zistil, že ich podali oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne, odvolanie okresného prokurátora dôvodne podané nebolo.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie Trestného zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd na základe odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste v celom rozsahu, následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozsudkom, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Vo zvyšných častiach zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, súčasne podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora zamietol.
Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku, ako aj jeho právnu kvalifikáciu ako dvoch vyššie uvedených prečinov, t.j. výrok o vine, krajský súd nepreskúmaval, nakoľko obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, pričom následne odpovedal na všetky Trestným poriadkom stanovené otázky kladne, preto okresný súd správne jeho vyhlásenie uznesením prijal. Výrok o vine nadobudol právoplatnosť už dňa 23.09.2019.
Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchaní trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresný súd postupoval správne, keď zistil u obžalovaného existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, t.j., že sa priznal k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval, taktiež aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (ust. § 36 písm. l/, n/ Tr.zák.), a zároveň existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, t.j., že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm. h/ Tr.zák.). Na rozdiel od prvostupňového súdu však odvolací súd ustálil, že u obžalovaného neexistoval zákonný dôvod, aby mu priťažovala okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m/ Tr.zák.).
Vzhľadom k tomu, poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 2 : 1, v dôsledku čoho sa znižovala horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (ust. § 38 ods. 3, 8 Tr.zák.). Za prísnejší z prečinov bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zmysle predchádzajúce právnej úpravy až na 16 mesiacov, pričom krajský súd prihliadol aj na mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súčasne zohľadnil v prospech obžalovaného, že na hlavnom pojednávaní
vyhlásil vinu, čo však nepovažoval za poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr.zák. Takýto prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní by na báze analógie s dohodou o vine a treste eventuálne odôvodňoval aplikáciu ust. § 39 ods. 4 Tr.zák., v dôsledku ktorej by mu mohol byť znížený trest o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak ide len o možnosť takejto aplikácie a nie je obligatórne použitie, teda odvolací súd na ňu síce v určitej miere prihliadol, ale priamo ju pri ukladaní trestu nepoužil.
Možno súhlasiť s argumentáciou okresného prokurátora, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle judikatúry samo o sebe neodôvodňuje aj priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. n) Tr.zák., pretože by išlo o duplicitu z ust. § 36 písm. l) Tr.zák., avšak v danom prípade sa obžalovaný priznal k trestnej činnosti už v prípravnom konaní, pričom vo svojej výpovedi ozrejmil aj určité okolnosti, ktoré by inak neboli zistené, napr. objasnil svoju pohnútku, uviedol, z akého miesta viedol osobné motorové vozidlo až po miesto, kde bol zastavený policajnou hliadkou, teda jednoznačne aktívne napomáhal príslušným orgánom (OČTK) pri objasňovaní svojej trestnej činnosti.
Na druhej strane, hoci to nenamietala žiadna z procesných strán, a ustálil to aj súd prvého stupňa, obžalovanému nemohlo priťažovať za daného stavu, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m/ Tr.zák.). Obžalovaný bol totiž doposiaľ päťkrát súdom trestaný, z toho sa ale v prvých štyroch prípadoch na neho hľadí, ako by odsúdený nebol (tzv. fikcia neodsúdenia). Posledné odsúdenie (Okresný súd Banská Bystrica, sp.zn. 0T/34/2019) síce zahladené nemá, avšak toto je jedným zo zákonných znakov obidvoch uvedených prečinov, zároveň je súčasťou ustáleného skutkového stavu, teda na ňu nemožno súčasne prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť (ust. § 38 ods. 1 Tr.zák.), pretože by pri takomto postupe došlo k jej dvojitému pričítaniu v neprospech obžalovaného, čo je neprípustné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v prvej polovici zníženej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. Obžalovanému boli už v minulosti ukladané aj tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený na skúšobné doby, no napriek tomu obžalovaný, hoci bolo rozhodnuté o jeho osvedčení, po ich uplynutí opätovne páchal ďalšiu úmyselnú trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že si v dostatočnej miere nevážil dobrodenie zákona. Doposiaľ uložené tresty evidentne neviedli k jeho náprave a nezabezpečili ani dosiahnutie účelu trestu. Dokonca trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu v tomto konaní, sa dopustil počas skúšobnej doby, a to len dva mesiace po začatí jej plynutia. Dôležitým bolo i to, že obžalovaný je nevodičom, napriek tomu opakovane pácha rovnaký druh trestnej činnosti, čiže ho možno považovať za tzv. špeciálneho recidivistu. Za tohto stavu nebolo možné obžalovanému povoliť podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody, pretože takýto postup vylučuje ust. § 49 ods. 2 Tr.zák. Zároveň neboli splnené zákonné podmienky ani na to, aby bol obžalovanému uložený niektorý z miernejších, alternatívnych druhov trestov tak, ako sa toho dožadoval, prihliadajúc predovšetkým na jeho osobu, keď sa opakovane dopúšťa obdobnej úmyselnej trestnej činnosti, a to v tzv. priamom úmysle, berúc do úvahy aj vyššie zmienené okolnosti prípadu.
Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovanému bol zároveň uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 rokov, pretože sa dopustil trestných činov v súvislosti práve s touto činnosťou. Nakoľko už bol za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. ako vodič dopravného prostriedku v jednom prípade odsúdený, musel mu byť ukladaný tento druh trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorej horná hranica sa znižovala o 1/3, pričom výmera 6 rokov zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám.
Takto uložené tresty popri sebe, vrátane ich výmery, pri treste odňatia slobody aj s ohľadom na spôsob jeho výkonu, zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 Tr.zák., ktorý upravuje zásady ukladania trestov a súčasne v dostatočnom rozsahu obsahujú prvky generálnej a individuálnej prevencie, ako aj prvok represie. Napokon uložený trest má byť nielen zákonný, ale aj primeraný a spravodlivý.
Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, ako aj o odvolaní okresného prokurátora, ktoré dôvodné nebolo, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.