Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Co-123-2019.pdf
PDF · 119.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/123/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne W.. P. S., E.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H., XXX XX A. -.., právne zastúpenej Q.. C. K., P. so sídlom N., XXX XX A., proti žalovanému A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. XXX/X, XXX XX W. A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/31/2013-402 zo dňa 14. marca 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiadnej strane sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. marca 2018 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rodinnému domu súpisné číslo XX, postavenému na pozemku CKN parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade v Žiari nad Hronom pre katastrálne územie S. D., okres Žiar nad Hronom, obec S. D. a k pozemku CKN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Žiar nad Hronom pre katastrálne územie S. D., okres Žiar nad Hronom, obec S. D., k pozemku CKN parcela č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S. D., okres Žiar nad Hronom, obec S. D., k nezapísanej stavbe bez súpisného čísla, iná budova postavená na CKN parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, a to podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, kat. územie S. D., vyhotoveného X., J.. T. B., S. D., č. XX, J.: XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overeného Okresným úradom Žiar nad Hronom XX.XX.XXXX (I. výrok). Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovytvorený pozemok CKN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie S. D. z časti pôvodnej CKN parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, novovytvorený pozemok CKN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, katastrálne územie S. D. z časti pôvodnej CKN parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj z časti pôvodnej CKN parcely č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, novovytvorený pozemok CKN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie S. D. z časti pôvodnej CKN parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok CKN parcela č. XXX, záhrady o výmere XXX m2, katastrálne územie S. D., rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na novovytvorenom pozemku CKN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, katastrálne územie S. D., stavbu bez súpisného čísla, iná budova postavená na CKN parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX . m2, a to podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, katastrálne územie S. D., vyhotoveného X., J.. T. B., S. D. č. XX, J.: XX XXX XXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne
overeného Okresným úradom Žiar nad Hronom dňa 10.08.2016 (II. výrok). V III. výroku žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 10.580,- eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 03.09.2013 po viacerých zmenách domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k hore označeným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 18C/31/2013-317 zo dňa 18.10.2016, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/129/2017-371 zo dňa 28.09.2017.
1.2. Na pojednávaní dňa 14.03.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že nehnuteľnosť vyžaduje na rekonštrukciu (výmena prasknutého vodovodného potrubia, opätovné zapojenie elektrickej energie s revíznou správou vyžadujúcou výmenu elektroinštalácie, rekonštrukcia strechy) finančné prostriedky cca 30.000,- - 40.000,- eur. Žalobkyňa zabezpečovala starostlivosť o nehnuteľnosť prostredníctvom bratranca B. K., za čo mu poskytovala finančnú náhradu. Z vlastných zdrojov financovala zavedenie plynu do nehnuteľnosti. V A. vlastní poschodový rodinný dom, z ktorého jedno poschodie využíva ona a druhé iná fyzická osoba; dom a pozemok sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne s vlastníkom iného poschodia. Žalobkyňa je v dôchodkovom veku, podniká v oblasti zdravotnej starostlivosti. Rada by s podnikaním skončila a nehnuteľnosti v Bratislave prenechala svojim deťom a vnukom. Zvyšok života by chcela prežiť v spornej nehnuteľnosti, ku ktorej má citový vzťah, pretože v nej vyrastala. Žalobkyňa disponuje dostatkom finančných prostriedkov pre vyplatenie žalovaného aj na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Na svojom účte ku dňu XX.XX.XXXX disponovala financiami vo výške XX.XXX,XX eur. Nehnuteľnosť nadobudli žalobkyňa aj žalovaný po svojej matke, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-vica.
1.3. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.03.2018 nesúhlasil s prikázaním nehnuteľnosti žalobkyni. Uviedol, že pôvodne navrhnutá suma cca 15.000,- eur by mu nepostačovala na kúpu nehnuteľnosti v W. A., kde býva asi XX rokov v X-izbovom sociálnom byte v podnájme na dobu neurčitú. Keďže sa z bytu môže kedykoľvek vysťahovať do jedného mesiaca (je predpoklad rekonštrukcie objektu v najbližšej dobe), má záujem o trvalé presťahovanie sa do rodinného domu v S. D.. Financie na jeho opravu a rekonštrukciu mu podľa možností poskytne jeho syn; finančné zdroje na vyplatenie žalobkyne má zabezpečené v trezore u svojho syna T. C. v W.. Od začiatku tohto sporu sa na sporných nehnuteľnostiach neurobilo nič. Potvrdil, že asi pred dvoma alebo troma rokmi zrušil odberné miesto elektrickej energie zapísané na jeho meno. Za byt platí nájomné 168,- eur mesačne, ďalšie výdavky má na exekúciu, benzín do automobilu. Jeho mesačný dôchodok je XXX,XX eur. Každý mesiac mu finančne vymáha jeho syn. Uviedol, že nemá žiadne peniaze naviac, aby ich mohol prepierať na nehnuteľnosti, ktoré sa rokmi sa zhodnocujú tak, ako to robí žalobkyňa so svojím partnerom.
1.4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú súrodenci zapísaní na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. S. D. a obci S. D. ako podieloví spoluvlastníci, každý s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X , k pozemkom C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXX, záhrady o výmere XXX m2 a rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX. Predmetom konania bola aj nezapísaná stavba inej budovy bez súpisného čísla, postavená na novovytvorenej parcele č. XXX/X na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX- XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne J.. S. N. z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností bola všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX (okrem nezapísanej stavby hospodárskej budovy bez súpisného čísla) vo výške XX.XXX,- eur; na spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadá suma X.XXX,XX eur a na spoluvlastnícky podiel žalovaného tiež suma X.XXX,XX eur. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne J.. S. N. bola stanovená všeobecná hodnota budovy bez súpisného čísla, postavenej na parcele C-KN č. XXX/X, vytvorenej z pôvodnej parc. č. XXX geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zhotoviteľa X., J.. T. B. zo dňa XX.XX.XXXX sumou X.XXX,- eur; na spoluvlastnícky podiel žalobkyne pripadá suma X.XXX,- eur a na spoluvlastnícky podiel žalovaného suma X.XXX,- eur. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX- XXX/XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX J.. T. B., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že z pôvodnej C-KN parc. č. XXX bola vytvorená parcela C-KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorej je postavený rodinný dom a parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, na ktorej je postavená budova bez súpisného čísla, pričom táto parcela bola vytvorená nielen z pôvodnej C-KN parc. č. XXX, ale aj z parcely C-KN parc. č. XXX, u ktorej
došlo zároveň k zmene výmery z pôvodných XXX m2 na XXX m2. Týmto geometrickým plánom bola vytvorená aj parcela C-KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.
1.5. Po citácii § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam konštatujúc, že žiadneho spoluvlastníka nemožno spravodlivo nútiť k zotrvaniu v spoluvlastníckom vzťahu. Poukázal na viazanosť zákonnými spôsobmi vyporiadania zrušeného podielové spoluvlastníctva. Vychádzajúc zo znaleckého posudku J.. S. N. č. XX/XXXX zistil, že rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné. Za nemožný považoval aj predaj nehnuteľností tretej osobe a rozdelenie výťažku z predaja v zmysle prednesu žalobkyne na pojednávaní dňa 11.10.2016, ktoré prichádza do úvahy až v prípade, ak o nehnuteľnosť nemá záujem žiaden zo spoluvlastníkov. Zdôraznil, že obidve strany sporu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, každá z nich navrhovala jeho vyporiadanie prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva za primeranú odplatu.
1.6. Okresný súd pri rozhodovaní o tom, ktorému spoluvlastníkovi prikáže nehnuteľnosti do vlastníctva vychádzal z rovnosti ich spoluvlastníckych podielov. Uviedol, že prihliadal aj na účelné využitie veci a dospel k záveru, že žalovaný do nehnuteľností neinvestuje, neudržiava ich, neopravuje a nezabezpečuje primeranú starostlivosť o ne, keď dal zrušiť odberné miesto elektrickej energie. V súvislosti so sociálnou situáciou žalovaného nie je u neho podľa súdu prvej inštancie predpoklad schopnosti postarať sa a udržiavať nehnuteľnosti, na rozdiel od žalobkyne, ktorá má o nehnuteľnosti trvalý záujem a stará sa o ne prostredníctvom svojho bratranca a dobudúcna má záujem nehnuteľnosti trvale užívať a bývať v nich. Žalobkyňa mieni z dôvodu dôchodkového veku ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, rodinný dom, ktorý vlastní v Bratislave prenechať svojim deťom a vnukom a zvyšok života stráviť v obci S. D.. Žalovaný má zabezpečené bývanie v byte nájomnou zmluvou na dobu neurčitú, takže v prípade výpovede je prenajímateľ povinný zabezpečiť mu náhradný byt.
1.7. Súd prvej inštancie prihliadal aj na schopnosť každého zo spoluvlastníkov zaplatiť druhému z nich primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa svoju schopnosť splniť túto povinnosť preukázala výpisom zo svojho osobného účtu. Žalovaný uviedol, že má zabezpečené finančné zdroje, ale nepreukázal ich, naopak uviedol, že vzhľadom na výšku jeho dôchodku mu peniaze na živobytie poskytuje syn. Pri výške ceny spoluvlastníckeho podielu okresný súd vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností stanovenej v znaleckých posudkoch č. XX/XXXX a č. XX/XXXX znalkyne J.. S. N.. Takto určená celková hodnota vyporiadavaných nehnuteľností XX.XXX,- eur (XX.XXX,- eur + X.XXX,- eur) nebola spornou, preto súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému sumu XX.XXX,- eur ako primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel.
1.8. Okresný súd zdôraznil, že geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zhotoviteľa X., J.. T. B., S. D. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overený Okresným úradom Žiar nad Hronom dňa 10.08.2016 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
1.9. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) a z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu nepriznal náhradu trov konania. Zdôraznil, že strany sporu sú v rodinnom a príbuzenskom vzťahu, ide o sestru
- žalobkyňu a brata - žalovaného. Výnimočnosť spočíva v okolnostiach sporu, ako aj v okolnosti jeho strán, pričom pri takomto rozhodnutí sa použitie ustanovenia § 257 C.s.p. nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a neodporuje ani dobrým mravom. Okresný súd poukázal aj na charakter sporu, v ktorom ide o vzájomné vyporiadanie majetkoprávnych vzťahov medzi stranami konania.
1.10. V závere súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov štátu rozhodne samostatným uznesením.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovaného, ktorému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu 10.580,- eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Pre prípad iného právneho názoru odvolacieho súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie.
2.1. Žalovaný („odvolateľ“) v odvolaní poukázal na svoj súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu s požiadavkou, aby sporné nehnuteľnosti zostali z dôvodov hodných osobitného zreteľa v jeho vlastníctve. Súdu prvej inštancie vytkol, že v odvolaním napadnutom rozsudku neuviedol, že žalovaný „má sumu, ktorá zodpovedá čiastke, ktorú je potrebné vyplatiť za sporné nehnuteľnosti“. Súd prvej inštancie poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej mal žalovaný preukázať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie primeranej odplaty a jeho tvrdenie, že na požiadanie súdu doloží všetko, čo bude od neho požadovať súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostatok vážneho záujmu žalovaného na prikázaní sporných nehnuteľností do jeho vlastníctva; ustálenú judikatúru, na ktorú súd prvej inštancie odkazuje, však tento nedefinoval. Odvolateľ zdôraznil, že náklady na bývanie v spornej nehnuteľnosti by boli v sume najviac 100,- eur mesačne na rozdiel od súčasných mesačných nákladov žalovaného vznikajúcich v spojení s prenájmom bytu v sume cca 184,- eur mesačne. Podľa názoru žalovaného posudzovanie majetkových schopností strán sporu z ich účtov nezakladá právo na rozhodnutie, či má niektorá zo sporných strán dostatok majetku na vyplatenie druhej strany (sumy 10.580,- eur). Žalobkyňa odišla z rodičovského domu pred viac ako XX rokmi a chodievala do S. D. tak trikrát do roka, preto označil za klamstvo jej tvrdenie, že má k rodičovskému domu určitý citový vzťah. On z rodičovského domu odišiel pred cca XX rokmi a do S. D. chodieval na požiadanie svojej matky najmenej X - X krát ročne vždy, keď niečo potrebovala. V prípade potreby opráv sa matka nikdy neobrátila na žalobkyňu. Takýto právny názor súdu prvej inštancie označil za diskriminačný (rozhodnutie na základe výšky majetku), v rozpore s Listinou základných práv a slobôd a zákonom č. 36/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon, ktorý vychádza z antidiskriminačných smerníc Európskej únie.
2.2. Odvolateľ vyslovil názor, že posledné pojednávanie súdu prvej inštancie bolo zmanipulované žalobkyňou, pretože táto je externou poradkyňou na Ministerstve zdravotníctva SR. Zavádzaním súdu je tvrdenie žalobkyne, že mieni skončiť s podnikaním a prenechať rodinný dom svojim deťom a vnukom a mala by ísť do S. D.. Podľa vedomostí žalovaného má žalobkyňa iba jednu dcéru V.. C. W., ktorej v minulosti zakúpila byt v Bratislave, no ponechala si ho vo svojom vlastníctve a dcére ho prenajíma.
3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom (poradí druhom) rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné otázky, stručne, jasne, presvedčivo a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení aj ako vec právne posúdil. Navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho.
3.1. Žalovaný v odvolaní poukazuje na dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) C.s.p., nijako však nezdôvodňuje, ktoré procesné podmienky konania neboli splnené, akým nesprávnym procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uplatniť svoje procesné práva, akú vadu malo mať konanie, ktorej následok by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.
3.2. K tvrdeniu odvolateľa o rozhodnutí súdu prvej inštancie na základe výšky majetku uviedla, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliadne na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Okresný súd posudzoval komplexne celý súbor relevantných skutočností napr. aj schopnosť a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady, uspokojenia bytovej potreby aj odkázanosti na bývanie niektorej zo strán sporu. Súd prvej inštancie aplikoval koncentračnú zásadu a strany sporu vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich ich majetkové pomery a schopnosť a včasnosť zaplatenia náhrady za vyporiadanie. Svoju povinnosť splnila iba žalobkyňa, ktorá preukázala dostatok financií nielen na vyplatenie náhrady, ale aj na nevyhnutnú rekonštrukciu nehnuteľnosti za účelom odstránenia jej havarijného stavu pre jej riadne užívanie. Žalovaný svoje tvrdenie o dostatku finančných prostriedkov na vyplatenie druhej spoluvlastníčke aj údržbu nehnuteľností, ktoré má mať v trezore u syna, nepreukázal. O pochybnosti a účelovosti tohto tvrdenia svedčí jednak exekúcia vedená voči žalovanému, aj jeho vlastná výpoveď o tom, že má iba dôchodok vo výške cca 314,- eur mesačne a finančne mu vypomáha syn, aby mohol žiť. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, že býva v podnájme v sociálnom byte na základe zmluvy uzatvorenej na neurčitú dobu. Mestský úrad v Považskej Bystrici, prideľujúci sociálne byty, žalovaného ako svojho nájomcu neeviduje. Ak má žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu na neurčitú dobu, ide o chránené bývanie, výpoveď mu môže byť daná iba z dôvodov uvedených v § 711 Občianskeho zákonníka so zabezpečením bytovej náhrady. Na pojednávaní žalovaný tvrdil, že bol vlastníkom X-izbového bytu v W. A., ktorý previedol na syna. Vyporiadavaná nehnuteľnosť v súčasnosti nie je v užívania schopnom stave, vyžaduje investovanie značného množstva financií. U žalovaného
podľa žalobkyne nie je predpoklad schopnosti jej vyplatenia ani predpoklad schopnosti riadne sa o nehnuteľnosti starať a udržiavať ich. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
5. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
6. Odvolateľ tvrdil existenciu odvolacích dôvodov daných v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) C.s.p. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. trpí konanie v prípade, keď súd spor prejednal a rozhodol napriek nesplneniu procesných podmienok (nedostatok žaloby, nedostatok právomoci súdu, nedostatok súdnej príslušnosti, nedostatok procesnej subjektivity, nedostatok procesnej spôsobilosti, litispendencia, res iudicata). Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
7. O spoluvlastníctve hovoríme vtedy, ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Občiansky zákonník upravuje spoluvlastníctvo bezpodielové a podielové. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Základnou formou zániku spoluvlastníckeho vzťahu uprednostňovanou Občianskym zákonníkom (§ 141 ods. 1) je dohoda spoluvlastníkov. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd (§ 142 ods. 1 veta prvá OZ). Osobou oprávnenou na podanie žaloby je výhradne spoluvlastník bez ohľadu na veľkosť podielu. Predmetom vyporiadania môže byť len celá vec, nie iba spoluvlastnícky podiel. Súd pri vyporiadaní spoluvlastníctva prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Týmito kritériami sa riadil aj súd prvej inštancie, ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného bola rovnaká (1/2). Pri účelnom využití veci súd prvej inštancie zvažoval záujem žalobkyne o užívanie nehnuteľnosti aj finančné možnosti
strán sporu na jej nevyhnutnú rekonštrukciu (jej potreba nebola sporná). Bytová potreba každej strany sporu, ako vyplýva z obsahu spisu, je v súčasnosti uspokojená. Žalobkyňa býva vo vlastnom rodinnom dome, žalovaný podľa vlastného tvrdenia v prenajatom sociálnom byte. Starostlivosť o nehnuteľnosti zabezpečovala žalobkyňa prostredníctvom príbuzného, žalovaný sa posledné roky o nehnuteľnosti nestaral, na jeho žiadosť došlo k odpojeniu elektriny. Nebolo sporné, že domová nehnuteľnosť má poškodené vodovodné potrubie, je potrebná výmena elektroinštalácie a oprava strechy. V takomto stave nehnuteľnosť v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou obývateľná nie je. Nebolo tiež sporným, že nie je možné reálne rozdelenie veci, preto súd prvej inštancie rozhodol o jej prikázaní do vlastníctva žalobkyne, ktorej uložil povinnosť vyplatiť ďalšiemu spoluvlastníkovi náhradu (jej výška, zistená znaleckým posudkom, nebola sporná). Účelné využitie veci patrí do úvahy súdu. Kritériami u obytných domov sú bytová potreba spoluvlastníkov, kto v dome doteraz býval, kto ho udržiaval, opravoval, príp. do neho investoval a kto je schopný aj naďalej sa postarať o jeho údržbu (R 54/1973). Možno však zohľadniť aj iné okolnosti, než je veľkosť podielu a účelné využitie veci (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1727/2006). Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS 102/94). Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (NS ČR sp. zn. 22Cdo 885/2001).
8. Tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie rozhodol diskriminačne, iba na základe výšky majetku, podľa obsahu spisu nemôže obstáť. Okresný súd starostlivo zvažoval všetky zákonné kritériá relevantné pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (potreba jeho zrušenia spornou nebola). Žalovaný v tomto sporovom konaní skutočne nepreukázal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2018 žalovaný iba uviedol, že má zabezpečené finančné zdroje v trezore svojho syna T. C.. V závere pojednávania žalovaný uviedol, že nemá žiadne podklady ani doklady, aby preukázal svoje tvrdenia, pretože toto nebolo uvedené v predvolaní. Na požiadanie súdu je ochotný do určitého termínu doložiť všetko, čo od neho bude súd požadovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už v uznesení č. k. 12Co/129/2017-371 zo dňa 28. septembra 2017 (v odseku 12) odvolací súd uložil súdu prvej inštancie podrobne vypočuť žalobkyňu aj žalovaného za účelom zistenia ich aktuálnych osobných, majetkových, zárobkových pomerov (výšku príjmov, výdavkov, úspor, vlastníctvo majetku väčšej hodnoty, príp. reálnu schopnosť vyplatiť primeranú náhradu z úverových prostriedkov alebo z prostriedkov z pôžičky aj predložením potvrdenia ich potencionálneho poskytovateľa). Žalovaný mal teda vedomosť o predmete ďalšieho dokazovania, keďže toto uznesenie mu bolo doručené dňa 04.01.2018. V predvolaní na pojednávanie je obsiahnuté aj poučenie o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany v zmysle § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, § 154 aj § 181 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Žalovaný nepredložil aspoň písomné vyjadrenie svojho syna o zabezpečení dostatku finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady za zrušovaný spoluvlastnícky podiel, nenavrhol výsluch tohto svedka. Na druhej strane samotný žalovaný vypovedal, že je poberateľom starobného dôchodku 318,49 eur mesačne, býva v sociálnom X-izbovom byte, jeho syn mu finančne mesačne prispieva, aby mohol žiť. Aj vzhľadom na dobu trvania súdneho konania a jeho dovtedajší priebeh, s poukazom na zmenu procesnej právnej úpravy (ktorú zdôraznil odvolací súd už bode 6 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 12Co/129/2017) odvolací súd nezistil také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo za následok existenciu procesnej vady konania.
9. Preskúmaním obsahu spisu, najmä výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.03.2018 odvolací súd nezistil (odvolateľom bližšie nešpecifikovanú) manipuláciu posledného pojednávania žalobkyňou. Žalobkyňa na tomto pojednávaní z dôvodu svojej práceneschopnosti ani nebola prítomná, žalovaný na ňom predniesol tvrdenie o zmanipulovaní svedka K. žalobkyňou.
10. Iné relevantné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania (IV. výrok), hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil, že okresný súd podľa odôvodnenia rozsudku o trovách konania rozhodol správne, keď aplikoval § 257 C.s.p. jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou, preto ho ako vecne správny s odkazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
11. Aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z toho, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Aj rozhodovanie o trovách konania má potom svoje špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú právo zrušiť podielové spoluvlastníctva a povinnosť uskutočniť jeho vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu. Úspech, alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane, a v tomto smere nezáleží na návrhu, súd postupuje ex offo. Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť. Odvolací súd z týchto dôvodov, aplikujúc § 257 C.s.p., rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).