Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_28Sa-14-2018.pdf
PDF · 105.73 KB
No categories available
28Sa/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: O. K., bytom M. XX/XX, XXX XX B. Z., právne zastúpený: V.. X. X., advokát, spol. s r.o., so sídlom O. XXX/X, XXX XX B. Z., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2018, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2018 a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 13.04.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2018 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci uvoľnenia výplaty invalidného dôchodku.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2013 podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 112 a 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) uvoľnila žalobcovi od 01.08.2006 výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume 5.323,- Sk mesačne a súčasne rozhodla o jeho valorizácii s účinnosťou od počiatku rokov 2007, 2008 a 2009.
3. Na základe opravného prostriedku podaného žalobcom Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2013 rozsudkom č.k. 15Sd/29/2013-77 zo dňa 20.10.2014 uvedené rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
4. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sd/29/2013-77 zo dňa 20.10.2014 zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Správnemu orgánu vytkol vadu nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodenie rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmý spôsob vysporiadania sa s požiadavkou žalobcu o priznanie úrazového čiastočného invalidného dôchodku. Nie je zrejmé z neho ani to, v akej výške dôchodok žalobcovi patril ku dňu zastavenia jeho výplaty a ako SP dospela k určeniu výšky, v ktorej tento dôchodok uvoľnila od 01.08.2006. NS SR poukázal na to, že v zmysle § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 30.04.1990 a v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona
č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.05.1990 sú na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávacím predpisom aj občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania, ktorí sa stali čiastočne invalidnými následkom úrazu. NS SR uložil SP, aby sa v ďalšom konaní vysporiadala s nárokom žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ako aj otázkou vymerania tohto dôchodku vo výške ustanovenej pre prípad invalidity následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie, správnosti hodnotenia doby učňovského pomeru v odbore baník a uvoľnenia výplaty tohto dôchodku v správnej výške podľa § 112 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
5. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. uvoľnila žalobcovi výplatu invalidného dôchodku, za ktorý sa považuje čiastočný invalidný dôchodok, od 01.08.2016 v sume 6.212,- Sk mesačne. V ďalších výrokoch rozhodla o tom, že žalobcovi podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a príslušných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vydávaných pre každý kalendárny rok na účely valorizácie dôchodkových dávok, sa zvyšuje invalidný dôchodok, a to od 01.07.2007 na sumu 6.601,- Sk mesačne, od 01.07.2008 na sumu 6.932,- Sk mesačne, od 01.01.2009 na sumu 246,20 Eur mesačne, od 01.01.2010 na sumu 253,80 Eur mesačne, od 01.01.2011 na sumu 258,40 Eur mesačne, od 01.01.2012 na sumu 267,- Eur mesačne, od 01.01.2013 na sumu 272,90 Eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu 277,40 Eur mesačne, od 01.01.2015 na sumu 280,10 Eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 281,10 Eur mesačne, od 01.01.2017 na sumu 285,10 Eur mesačne.
6. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu. Zo záverov lekárskej správy posudkového lekára zo dňa 29.06.2017 vyplýva, že žalobca počas základnej služby, ktorú vykonával v rokoch 1987 až 1989, utrpel dňa 13.07.1988 úraz. Z dôvodu splnenia podmienky podstatného poklesu na zárobku bol uznaný čiastočne invalidným od 16.10.1990. Suma žalobcovho čiastočného invalidného dôchodku bola určená opätovne podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku nároku na dôchodok, t.j. k 16.10.1990. Odcitujúc ustanovenia § 37 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1 až 4, § 12 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 100/1988 Zb. prvostupňový správny orgán skonštatoval, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku (ďalej aj „PMZ“) za roky 1989, 1987, 1986, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 3.723,- Kčs. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov; pre výšku dôchodku je rozhodných 42 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 38 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 2 roky. Základná výmera je 60 % PMZ za 20 rokov v I. pracovnej kategórii. Zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods. 2 a 5 zákona č. 100/1988 Zb. predstavuje 26 % PMZ (za 18 rokov v III. pracovnej kategórii 18 % a za 4 roky v I. pracovnej kategórii 8 %). Dôchodok ku dňu vzniku nároku bol 86 % PMZ, t.j. 2.877 Kčs mesačne. Zvýšenie za pracovný úraz je 10 % PMZ, t.j. 373 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok je tak vo výške 3.250,- Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok je 50 % z tejto sumy, t.j. 1.625,- Kčs mesačne.
7. Podľa zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov sa čiastočný invalidný dôchodok zvýšil od 02.03.1991 o 8 % mesačne na sumu 1.755,- Kčs mesačne. Podľa zákona č. 246/1991 Zb. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu zvýšil od 02.07.1991 na sumu 1.810,- Kčs mesačne. Podľa zákona č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu zvýšil na 1.835,- Kčs mesačne. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 1993 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu zvýšil na 2.161,- Sk mesačne. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z.z. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu zvýšil na sumu 2.291,- Sk mesačne. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu zvýšil od 02.09.1994 na sumu 2.542,- Sk mesačne.
8. Žalobca v roku 1995 napriek viacerým výzvam neposkytol Sociálnej poisťovni mesačný priemer hrubých zárobkov za obdobie 12 mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa rozhodovalo o nároku na ďalšiu výplatu čiastočného invalidného dôchodku, teda nepreukázal splnenie podmienok podstatného poklesu zárobku v zmysle § 37 ods. 6 až 13 zákona č. 100/1988 Zb. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie bola preto podľa § 106 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. od 02.08.1995 žalobcovi zastavená výplata jeho čiastočného invalidného dôchodku v sume 2.542,- Sk. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav žalobcu bol posúdený na základe kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 05.02.2009. Podľa záverov posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia bol žalobca posúdený ako naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. pre schopnosť vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
9. Správny orgán ďalej v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., podľa ktorého invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považuje po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy podmienka poklesu na zárobku nemá vplyv na výplatu invalidného dôchodku až po 31. júli 2006, preto výplata invalidného dôchodku žalobcu bola uvoľnená s účinnosťou od 1. augusta 2006.
10. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2017 podal žalobca odvolanie. Uviedol, že nežiadal o zvýšenie invalidného dôchodku v III. pracovnej kategórii, ale aby mu bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný do I. pracovnej kategórie spätne od 16.10.1990 v súlade s rozsudkom NS SR sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016.
11. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.02.2018 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2017 potvrdil. Osvojil si skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu aj ním realizované právne posúdenie. Zdôraznil ustanovenie § 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov, alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku 60 % priemerného mesačného zárobku, ak ide o občana uvedeného v § 22 ods. 1 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Základná výmera invalidného dôchodku žalobcu je 60 % priemerného mesačného zárobku na 20 rokov v I. pracovnej kategórii, teda čiastočný invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie.
12. V správnej žalobe poukázal žalobca na skutkové a časové súvislosti vzniku pracovného úrazu, pre následky ktorého bol neskôr uznaný za čiastočne invalidného. Vysvetlil, že v administratívnom konaní sa domáha priznania invalidného dôchodku ako úrazového, a to s vymeraním podľa I. AA pracovnej kategórie a domáha sa postupu podľa § 112 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. S odkazom na ustanovenie § 34 zákona č. 100/1988 Zb. zdôraznil, že výpočet a jeho zaraďovanie žalovaným do III. pracovnej kategórie v rozsahu 18 rokov je nesprávne, pretože má byť aj ohľadne tejto doby zaradený v celom rozsahu v I. kategórii. Uvedené je základným predpokladom pre to, aby rozhodnutia žalovaného boli zákonné. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný neposúdil správnosť hodnotenia doby jeho učňovského pomeru a invalidity z mladosti. Petitom správnej žaloby požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
13. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný. Uviedol, že podľa § 112 ods. 5 druhá veta zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností. Skutočnosť, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný, bola preukázaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 05.02.2009. Tri roky spätne od tohto zistenia pripadá na deň 05.02.2006. Pretože nebolo preukázané splnenie podmienky poklesu zárobku a vzhľadom na zmenu právnej úpravy, podľa ktorej podmienka poklesu na zárobku nemá vplyv na výplatu invalidného dôchodku po 31.07.2006, bola výplata invalidného dôchodku žalobcu uvoľnená od 01.08.2006. K námietke nehodnotenia učňovského pomeru v odbore baník žalovaný uviedol, že obdobie učňovského pomeru žalobcovi zhodnotil podľa
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 18.07.1990, podľa ktorého I. AA kategóriu získal v roku 1985 v počte 184 dní. Námietke, ktorou sa žalobca domáha priznania invalidného dôchodku vymeraním z I. AA pracovnej kategórie, nie je možné vyhovieť, pretože sa stal invalidným následkom úrazu pri výkone služby v ozbrojených silách a invalidný dôchodok bol vymeraný z I. pracovnej kategórie v súlade s § 34 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.05.1992.
14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
17. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie.
18. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní. Právny zástupca žalobcu požadoval napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že žalovaný sa dôsledne neriadil právnym názorom NS SR vysloveným v jeho rozsudku sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016.
19. Podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.
20. Podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 nárok na invalidný dôchodok má aj občan, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých v čase, keď vykonával službu v ozbrojených silách, s výnimkou služby vojaka z povolania.
21. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 podmienka doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok sa pre nárok podľa odseku 1 považuje vždy za splnenú.
22. Podľa § 38 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 občan má tiež nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa dostatočne invalidným stal za podmienok ustanovených v § 33 ods. 1 a v § 34 ods. 1 a 2; pre výšku čiastočného invalidného dôchodku v týchto prípadoch platí § 34 ods. 3 a 4 a § 37 ods. 5 a 6.
23. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien.
24. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku a) 60% priemerného mesačného zárobku, ak ide o občana uvedeného v § 22 ods. 1 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, b) 55% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo c) 50% priemerného mesačného zárobku.
25. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 k základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26.roku zamestnania za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2 %, II. pracovnej kategórie 1,5 %, III. pracovnej kategórie 1 % a pripočítanej doby 1 % priemerného mesačného zárobku.
26. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.
27. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 k základnej výmere sa podľa odseku 3 pripočíta najviac 25% priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30% priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného § 14 ods. 2 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5 platí obdobne.
28. Podľa § 30 ods. 7 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.01.1991 invalidný dôchodok občana, ktorý sa stal invalidným následkom pracovného úrazu, je o 10% priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa odsekov 1 až 6. Toto zvýšenie nepatrí, ak príčinou úrazu bola opitosť občana alebo zneužitie omamných prostriedkov.
29. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd v zhode s jednou zo žalobných námietok poukazuje na to, že ani po vrátení veci rozsudkom NS SR sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016 nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, ako sa žalovaný vyporiadal s otázkou správnosti hodnotenia doby učňovského pomeru žalobcu v odbore baník. Čo sa týka spôsobu výpočtu výšky invalidného dôchodku, správny súd poznamenáva, že aj keď výsledky rôznych matematických prepočtov, ktoré žalovaný realizoval v súvislosti s dopracovaním sa ku konkrétnej výške dôchodku, môžu zodpovedať zákonným kritériám, je pre účely jeho preskúmateľnosti potrebné, aby z postupu dosadzovania jednotlivých veličín do vzorca vyplývajúceho z príslušných právnych predpisov bol identifikovateľný myšlienkový postup správneho orgánu, pretože len tak je možné ex post preskúmať súladnosť postupu s právnymi predpismi a v tomto prípade aj z toho vyplývajúcu korektnosť aplikačnej metodológie. Z časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v III. pracovnej kategórii mal žalobca odpracovať 38 rokov, na inom mieste sa javí, že je to 20 rokov v I. pracovnej kategórii a 18 v III. pracovnej kategórii, pričom žalovaný deklaruje, že žalobca sa stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a že základná výmera jeho invalidného dôchodku je 60 % priemerného mesačného zárobku za 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Správnemu súdu tiež nie je zrejmé, prečo žalovaný následne uvádza, že pre zvýšenie základnej výmery invalidného dôchodku aplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. (upravujúce zvyšovanie starobných dôchodkov), hoci sám cituje ustanovenie § 30 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Pritom z ustanovenia § 30 ods. 5 v znení účinnom do 31.01.1991 vyplýva, že pre
zvyšovanie základnej výmery invalidného dôchodku sa „obdobne“ použije ustanovenie § 22 ods. 5 a nie aj ustanovenie § 22 ods. 2 citovaného zákona. V kontexte tohto čiastkového výpočtu potom správnemu súdu nie je zrejmé zaradenie položky 18 rokov do III. pracovnej kategórie, ak sám žalovaný deklaruje, že invalidný dôchodok bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Podľa názoru správneho súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť tejto časti myšlienkového postupu žalovaného aj to, že pri dosadzovaní konkrétnych čísiel do uvedených operácií nie je korektne definované a zrozumiteľne rozlíšené, kedy (v akom rozsahu) ide o dobu získanú vykonávaním (reálneho) zamestnania (či už I., II. alebo III. pracovnej kategórie) a kedy o tzv. pripočítanú dobu (§ 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.). S poukazom na uvedené správny súd z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s povinnosťou riadiť sa vyššie vysloveným právnym názorom správneho súdu, nadväzujúcim na právny názor vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 9So/55/2015 zo dňa 28.09.2016.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.