Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743/0, 960 01 Zvolen, IČO: 36 635 529, zast.: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100484330/2019 zo dňa 20. februára 2019, č. 100484906/2019 zo dňa 20. februára 2019, č. 100485386/2019 zo dňa 20. februára 2019, č. 100484114/2019 zo dňa 20. februára 2019, č. 100485098/2019 zo dňa 20. februára 2019, č. 100484649/2019 zo dňa 20. februára 2019 a č. 100485291/2019 zo dňa 20. februára 2019takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100484330/2019 zo dňa 20.02.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100484906/2019 zo dňa 20.02.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100485386/2019 zo dňa 20.02.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100484114/2019 zo dňa 20.02.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

V. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100485098/2019 zo dňa 20.02.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VI. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100484649/2019 zo dňa 20.02.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VII. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100485291/2019 zo dňa 20.02.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) za zdaňovacie obdobie marec, máj, jún, júl, október, november a december 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100534735/2018 zo dňa 12.03.2018. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol žalobcovi doručený dňa 29.03.2018. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril v podaní, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 19.04.2018.

2. V následnom vyrubovacom konaní daňový úrad rozhodnutím č. 101377500/2018 zo dňa 17.07.2018 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) určil rozdiel v sume 71 334,55 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014.

3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období marec 2014 z dodávateľských faktúr od spoločnosti SIVESPOL, s. r. o., Farská 1338/42, 949 01 Nitra.

4. Správca dane konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa SIVESPOL, s. r. o.:

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140041, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 05.03.2014, so základom dane v sume 42 480,98 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 496,20 Eur, spolu v sume 50 977,18 Eur, s predmetom fakturácie: S.,23 867,00 kg, I., 1 626,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 05.03.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140048, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 26.03.2014, so základom dane v sume 5 446,80 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 1 089,36 Eur, spolu v sume 6 536,16 Eur, s predmetom fakturácie: V., 3 026,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 26.03.2014 a Y. zo dňa 26.03.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140062, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 19.03.2014, so základom dane v sume 32 153,30 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 6 430,66 Eur, spolu v sume 38 583,96 Eur, s predmetom fakturácie: V., 19 196,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 19.03.2014,

5. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) neoprávnene vystavil pre spoločnosť UMM DATA Kft. faktúry s oslobodením od dane podľa a to fa č. 2014143, fa č. 2014149, fa č. 2014163 vo výške 122 645,09 Eur a pre spoločnosť Pocak Trans Kft. fa č. 2014101, fa č. 2014102, fa č. 20141008, fa č. 2014109, a fa č. 2014126 vo výške 209 264,90 Eur, nakoľko správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa uvedeného na faktúrach - osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z tohto dôvodu konštatoval správca dane porušenie ustanovenia .

6. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100484330/2019 zo dňa 20.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn.

7. Daňový úrad rozhodnutím č. 101377813/2018 zo dňa 17.7.2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 123 967,10 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014.

8. Správca dane konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 28 589,98 Eur od dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. a neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období jún 2014 z dodávateľských faktúr:

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140150, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 04.06.2014, so základom dane v sume 26 525,52 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 5 305,10 Eur, spolu v sume 31 830,62 Eur, s predmetom fakturácie: V., 15 789,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 04.06.2014, Y. zo dňa 04.06.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140153, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 06.06.2014, so základom dane v sume 43 480,67 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 696,13 Eur, spolu v sume 52 176,80 Eur, s predmetom fakturácie: V., 12 010,00 kg, V.,

4 357,00 kg, V., 7 291,00, V., 1 526,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 06.06.2014, Y. zo dňa 07.06.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140160, interné číslo 14383, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 16.06.2014, so základom dane v sume 31 636,28 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 6 327,26 Eur, spolu v sume 37 963,54 Eur, s predmetom fakturácie: V., 7 444,00 kg, I., 11 614,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 16.06.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140166, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 24.06.2014, so základom dane v sume 41 307,44 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 261,49 Eur, spolu v sume 49 568,93 Eur, s predmetom fakturácie: V., 14 564,00 kg, I., 10 320,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 24.06.2014.

9. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) neoprávnene vystavil pre spoločnosť UMM DATA Kft. faktúry s oslobodením od dane podľa a to fa č. 2014237, fa č. 2014244, fa č. 2014245, fa č. 2014254, fa č. 2014257, fa č. 2014259, fa č. 2014262, fa č. 2014265 vo výške 328 388,88 Eur a pre spoločnosť Zsoltline Kft. fa č. 2014247, fa č. 2014251, fa č. 20142568, fa č. 2014263, a fa č. 2014266 a fa č. 2014275 vo výške 243 873,84 Eur, nakoľko správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa uvedeného na faktúrach - osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z tohto dôvodu konštatoval správca dane porušenie ustanovenia .

10. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100484906/2019 zo dňa 20.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn. .

11. Správca dane vo vyrubovacom konaní daňový úrad rozhodnutím č. 101377937/2018 zo dňa 17.07.2018 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 116 664,33 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014.

12. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období júl 2014 z dodávateľských faktúr od spoločnosti SIVESPOL s.r.o., pričom konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 40 429,99 Eur od dodávateľa SIVESPOL s.r.o.:

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140172, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 01.07.2014, so základom dane v sume 33 515,40 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 6 703,08 Eur, spolu v sume 40 218,48 Eur, s predmetom fakturácie: V.,20 190,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 01.07.2014 a Y. zo dňa 07.07.2014

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140178, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 18.07.2014, so základom dane v sume 34 930,94 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 6 986,19 Eur, spolu v sume 41 917,13 Eur, s predmetom fakturácie: V., 2 087,00 kg, ENAB 46100 t. č. 051, 19 136,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 18.07.2014 a Y. zo dňa 18.07.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140179, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 22.07.2014, so základom dane v sume 10 976,90 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 2 195,38 Eur, spolu v sume 13 172,28 Eur, s predmetom fakturácie: V., 6 457,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 22.07.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140180, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 23.07.2014, so základom dane v sume 39 723,80 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 944,76 Eur, spolu v sume 47 668,56 Eur, s predmetom fakturácie: V., 23 930,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 23.07.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140176A, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 11.07.2014, so základom dane v sume 42 177,40 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 435,48 Eur, spolu v sume 50 612,88 Eur, s predmetom fakturácie: V. 24 380,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 11.07.2014 a Y. zo dňa 11.07.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140181, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 25.07.2014, so základom dane v sume 40 825,50 Eur, 20 % daňou z pridanej

hodnoty v sume 8 165,10 Eur, spolu v sume 48 990,60 Eur, s predmetom fakturácie: V., 24 015,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 25.07.2014 a Y. zo dňa 25.07.2014.

13. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) neoprávnene vystavil pre spoločnosť UMM DATA Kft. faktúry s oslobodením od dane podľa a to fa č. 2014290, fa č. 2014291, fa č. 2014294, fa č. 2014305, fa č. 2014309, fa č. 2014312, fa č. 2014315, fa č. 2014318 a fa č. 2014323, fa č. 2014330 a č. fa č. 2014334 vo výške 457 406,05 Eur , nakoľko správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa uvedeného na faktúrach - osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z tohto dôvodu konštatoval správca dane porušenie ustanovenia .

14. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100485386/2019 zo dňa 20.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn. .

15. Vo vyrubovacom konaní daňový úrad rozhodnutím č. 101217868/2018 zo dňa 25.06.2018 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 56 988,03 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014.

16. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období november 2014 z dodávateľských faktúr a konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 36 472,68 Eur od dodávateľa SIVESPOL s.r.o.:

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140231, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 03.11.2014, so základom dane v sume 28 515,34 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 5 703,07 Eur, spolu v sume 34 218,41 Eur, s predmetom fakturácie: V., 858,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 03.11.2014 a 2x Y. zo dňa 03.11.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140237, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 14.11.2014, so základom dane v sume 38 957,08 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 791,42 Eur, spolu v sume 46 748,50 Eur, s predmetom fakturácie: V., 22 020,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 14.11.2014 a Y. zo dňa 12.11.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140240, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 20.11.2014, so základom dane v sume 35 455,32 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 091,06 Eur, spolu v sume 42 546,38 Eur, s predmetom fakturácie: V., 20 088,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 20.11.2014 a Y. zo dňa 20.11.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140242, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 26.11.2014, so základom dane v sume 35 612,41 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 122,48 Eur, spolu v sume 42 734,89 Eur, s predmetom fakturácie: V., 20 177,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 26.11.2014 a Y. zo dňa 26.11.2014.

17. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) neoprávnene vystavil pre Zsoltline Kft. fa č. 2014510, fa č. 2014540, fa č. 20142543 a fa č. 2014553 vo výške 175 680,00 Eur, nakoľko správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa uvedeného na faktúrach - osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z tohto dôvodu konštatoval správca dane porušenie ustanovenia .

18. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100484114/2019 zo dňa 20.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn.

19. Daňový úrad rozhodnutím č. 1013776628/2018 zo dňa 17.07.20188 podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 67 021,39 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014.

20. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období máj 2014 z dodávateľských faktúr od spoločnosti SIVESPOL s.r.o.

21. Správca dane konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 46 694,86 Eur od dodávateľa SIVESPOL s.r.o.:

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140129, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 06.05.2014, so základom dane v sume 35 991,84 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 198,37 Eur, spolu v sume 43 190,21 Eur, s predmetom fakturácie: V., 21 552,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 06.05.2014, Y. zo dňa 06.05.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140137, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 14.05.2014, so základom dane v sume 34 492,17 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 6 898,43 Eur, spolu v sume 41 390,60 Eur, s predmetom fakturácie: V., 13 002,00 kg, V., 7 473,00 kg ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 14.05.2014, 2x Y. zo dňa 14.05.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140138, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 16.05.2014, so základom dane v sume 27 510,70 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 5 502,14 Eur, spolu v sume 33 012,84 Eur, s predmetom fakturácie: V., 3 015,00 kg, V., 8 324,00 kg, S., 4 697,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 16.05.2014, Y. zo dňa 16.05.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140139, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 21.05.2014, so základom dane v sume 51 063,45 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 10 212,69 Eur, spolu v sume 61 276,14 Eur, s predmetom fakturácie: V., 8 300,00 kg, T., 8 307,00 kg, T., 8 302,00 kg ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 21.05.2014, Y. zo dňa 21.05.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140141, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 26.05.2014, so základom dane v sume 42 671,16 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 534,23 Eur, spolu v sume 51 205,39 Eur, s predmetom fakturácie: S., 24 108,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 26.05.2014, Y. zo dňa 26.05.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140142, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 27.05.2014, so základom dane v sume 41 744,99 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 349,00 Eur, spolu v sume 50 093,99 Eur, s predmetom fakturácie: S., 24 997,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 27.05.2014, Y. zo dňa 27.05.2014,

22. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) neoprávnene vystavil pre spoločnosť UMM DATA Kft. faktúry s oslobodením od dane podľa a to fa č. 2014212 a fa č. 2014219 vo výške 81 125,07 Eur a pre spoločnosť Pocak Trans Kft. fa č. 2014222 vo výške 40 834,080 Eur, nakoľko správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa uvedeného na faktúrach - osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z tohto dôvodu konštatoval správca dane porušenie ustanovenia .

23. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100485098/2019 zo dňa 20.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn.

24. Rozhodnutím č. 101378180/2018 zo dňa 17.07.2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 69 582,22 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2014.

25. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období november 2014 z dodávateľských faktúr od spoločnosti SIVESPOL s.r.o.

26. Správca dane konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 69 582,22 Eur od dodávateľa SIVESPOL s.r.o.:

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140248, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 02.12.2014, so základom dane v sume 36 837,05 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 367,41 Eur, spolu v sume 44 204,46 Eur, s predmetom fakturácie: V., 20 637,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 03.12.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140245, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 01.12.2014, so základom dane v sume 25 894,13 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 5 178,83 Eur, spolu v sume 31 072,96 Eur, s predmetom fakturácie: V., 2 432,00 kg,

ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 17.10.2014, I., 12 170,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 01.12.2014 a 2x Y. zo dňa 01.12.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140249, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 04.12.2014, so základom dane v sume 43 857,45 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 771,49 Eur, spolu v sume 42,628,94 Eur, s predmetom fakturácie: V., 24 570,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 04.12.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140251, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 08.12.2014, so základom dane v sume 37 522,49 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 504,50 Eur, spolu v sume 45 026,99 Eur, s predmetom fakturácie: V., 21 021,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 08.12.2014, Y. zo dňa 08.12.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140256, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 01.12.2014, so základom dane v sume 22 000,00 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 4 400,00 Eur, spolu v sume 26 400,00 Eur, s predmetom fakturácie: O. zn. S. (používaný), ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 15.12.2014,

27. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) neoprávnene vystavil pre spoločnosť Zsoltline Kft.. fa č. 2014555, fa č. 2014572, fa č. 2014582, fa č. 2014583 a fa č. 2014585 vo výške 218 160,00 Eur, nakoľko správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru pre nadobúdateľa uvedeného na faktúrach - osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z tohto dôvodu konštatoval správca dane porušenie ustanovenia .

28. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100484649/2019 zo dňa 20.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn. .

29. Daňový úrad rozhodnutím č. 101378022/2018 zo dňa 17.07.2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 69 546,16 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2014.

30. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v daňovom období júl 2014 z dodávateľských faktúr od spoločnosti SIVESPOL s.r.o. a konštatoval porušenie ustanovenia a v nadväznosti na s tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 36 472,68 Eur:

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140220, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 13.10.2014, so základom dane v sume 30 003,43 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 6 000,69 Eur, spolu v sume 36 004,12 Eur, s predmetom fakturácie: V., 16 715,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 13.10.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140221, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 14.10.2014, so základom dane v sume 36 718,35 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 343,67 Eur, spolu v sume 44 062,02 Eur, s predmetom fakturácie: V., 20 010,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 14.10.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140223, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 17.10.2014, so základom dane v sume 42 885,97 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 577,19 Eur, spolu v sume 51 463,16 Eur, s predmetom fakturácie: V., 24 298,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 17.10.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140224, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 17.10.2014, so základom dane v sume 38 351,50 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 7 670,30 Eur, spolu v sume 46 021,80 Eur, s predmetom fakturácie: V., 20 900,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 17.10.2014,

- z dodávateľskej faktúry číslo 20140227, interné číslo XXXXX, s dátumom vyhotovenia, vzniku daňovej povinnosti a dodania dňa 22.10.2014, so základom dane v sume 40 406,70 Eur, 20 % daňou z pridanej hodnoty v sume 8 081,34 Eur, spolu v sume 48 488,04 Eur, s predmetom fakturácie: V., 22 020,00 kg, ku ktorej bol pripojený dodací list vyhotovený dňa 22.10.2014 a Y. zo dňa 22.10.2014,

31. Zároveň kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) neoprávnene vystavil pre spoločnosť UMM DATA Kft. faktúry s oslobodením od dane podľa a to fa č. 2014452, fa č. 2014458, fa č. 2014461, fa č. 2014490 a fa č. 2014515 vo výške 147 317,80 Eur a pre spoločnosť Zsoltline Kft. fa č. 2014481 vo výške 43 920,00 Eur, nakoľko správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru

pre nadobúdateľa uvedeného na faktúrach - osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z tohto dôvodu konštatoval správca dane porušenie ustanovenia .

32. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100485291/2019 zo dňa 20.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec napadla pod sp. zn. .

33. Správca dane vo svojich rozhodnutiach takto uplatnené odpočítanie DPH neuznal s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný práve daňovým subjektom SIVESPOL, s. r. o., ktorému by z titulu jeho dodania vznikla daňová povinnosť. Tým, že si žalobca neoprávnene odpočítal DPH porušil a . Žalobca si nemohol uplatniť právo odpočítať daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť z titulu jeho dodania, keď ako platiteľ odpočítal od dane, ktorú bol povinný platiť, daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovaru, ktorý mu nebol a ani nemohol byť dodaný.

34. Konštatoval, že kontrolnými zisteniami bolo jednoznačne preukázané, že tovar dodaný spoločnosťou SIVESPOL, s. r. o. žalobcovi, nebol nadobudnutý od spoločností MIRMAJ s. r. o., AVE -JA s.r.o. Dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia predmetného tovaru, faktúry od boli fiktívne, daňový subjekt MIRMAJ s. r. o. a AVE-JA s.r.o. nepreukázal dodanie tovaru pre daňový subjekt SIVESPOL, s. r. o., t. j. vznik daňovej povinnosti v zmysle a ani jeho odberateľ (SIVESPOL, s. r. o.) nepreukázal prijaté zdaniteľné plnenia, ich obsahovú stránku, úplnosť a vierohodnosť, nepreukázal reálnosť obchodnej transakcie, t. j., že tovar existoval a že mu bol reálne dodaný. Právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť ( ). Ak teda daňová povinnosť pri tovare nevznikla, potom nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane žiadnemu z nasledujúcich odberateľov toho istého tovaru v obchodnom reťazci spoločností AVE-JA s.r.o., MIRMAJ s. r. o. - SIVESPOL, s. r. o. - MTM-Zlieváreň s. r. o. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa zakladá vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa, čo v danom prípade nebolo splnené. Skutočným obsahom v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní DPH za zdaniteľné obchody, ktoré boli žalobcom deklarované ako nákup od tuzemského dodávateľa SIVESPOL, s. r. o., pri ktorom sa reálnosť dodania fakturovaného tovaru nepotvrdila.

35. Žalovaný, ako odvolací orgán, po podaní odvolania potvrdil napadnuté rozhodnutia správcu dane. Konštatoval, že z celého konania je zrejmé a správcom dane preukázané, že dotknuté zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako to deklaroval daňový subjekt. Uviedol, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane. Žiadnu z odvolacích námietok nepovažoval za dôvodnú privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutí správcu dane.

36. Žalovaný mal ďalej kontrolnými zisteniami a dôkazmi za jednoznačne preukázané, že ďalšie dokazovanie navrhované daňovým subjektom vo vyjadrení by nemalo žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly, preto ich správca ďalej nepreveroval. Vyjadrenia navrhovaných osôb vo svetle získaných dôkazov by nemohli zvrátiť skutkový stav a právny názor správcu dane v predmetnej veci. Žalovaný mal ďalej za to, že správca dane oprávnene dospel k záveru, že nakoľko nebola preukázaná existencia predmetného tovaru, daňové subjekty AVE-JA s.r.o a MIRMAJ, s. r. o. nepreukázali dodanie tovaru pre daňový subjekt SIVESPOL, s. r. o., t. j. vznik daňovej povinnosti v zmysle ani odberateľ (daňový subjekt SIVESPOL, s. r. o.) nepreukázal prijaté zdaniteľné plnenia, ich obsahovú stránku, úplnosť a vierohodnosť, nepreukázal reálnosť obchodnej transakcie, t. j. že tovar existoval a že tovar a služby mu boli reálne dodané. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane neviedol dokazovanie účelovo proti daňovému subjektu, len preveroval reálnosť daňovým subjektom uplatnených nárokov. Pri preverovaní tohto nároku musel správca dane preverovať celý reťazec obchodovania s predmetným tovarom cez dožiadania, MVI, výpovede svedkov, aby na základe takto získaných dôkazov mal celkový obraz o zdaniteľných obchodoch a zároveň disponoval dôkazmi, na základe ktorých preukázal ich fiktívnosť. Stotožnil sa s postupom správcu dane, že správa daní predstavuje celý rad rôznych úkonov a rozličných činností zameraných na správne zistenie dane. Správca dane podľa neho nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle Daňového poriadku, hľadal dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Uviedol, že zo strany správcu dane nebolo jednoznačne preukázané, že daňový subjekt - žalobca reálne dodal fakturovaný tovar odberateľom UMM DATA Kft., Zsoltline Kft., Pocak Trans Kft.,

pričom aj napriek tomu, že v rámci dokazovania predložil kontrolovaný daňový subjekt faktúry, dodacie listy, CMR doklady k faktúram, bankové výpisy s platbami za tovar, ktorými deklaroval riadne dodanie fakturovaného tovaru, nakoľko daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte uvedenej na faktúre. Zároveň mal za to, že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný deklarovaným spoločnostiam.

37. Zároveň k odvolacím námietkam, ktoré považoval za relevantné žalovaný uviedol, že správca dane mal kontrolnými zisteniami a dôkazmi za jednoznačne preukázané, že ďalšie dokazovanie navrhované daňovým subjektom, by nemalo žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly, preto ho správca dane nevykonal. Ani vyjadrenie navrhovaných osôb nemôže zvrátiť skutkový stav a právne posúdenie veci, a to vzhľadom na dôkazy výpovede svedkov U. Y. a M. O..

38. K odvolacej námietke uviedol, že považuje za nepodstatné námietky týkajúce sa toho, že daňovému subjektu - žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a navrhnúť dôkazy ešte pred vydaním daňového protokolu nakoľko je zrejmé, že kontrolovanému daňovému subjektu uvedené právo odopreté nebolo, lebo tento bol o kontrolných zisteniach oboznámený listom zo dňa 02.03.2018, ktorý mu bol doručený 23.03.2018 a protokol č. 100534735/2018, ktorý bol vystavený 12.03.2018, bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 29.03.2018.

39. K jednotlivým odvolacím námietkam, ku ktorým považoval za relevantné zaujať stanovisko, žalovaný uviedol, že správca dane mal kontrolnými zisteniami a dôkazmi jednoznačne preukázané, že ďalšie dokazovanie navrhované daňovým subjektom, by nemalo žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly, preto ho správca dane nevykonal. Ani vyjadrenie navrhovaných osôb nemôže zvrátiť skutkový stav a právne posúdenie veci, a to vzhľadom na vykonané dôkazy.

40. Nestotožnil sa tvrdením žalobcu v odvolaní, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pričom poukázal na to, že začatá bola dňa 24.9.2015, ukončená dňa 29.03.2018, avšak prerušená bola od 10.03.2016 do 18.09.2017 z dôvodu nutnosti žiadať o poskytnutie informácií a podkladov potrebných pre správne určenie daní v zmysle medzinárodnej výmeny informácií v rámci členských štátov EÚ, pričom odpoveď na poslednú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola správcovi dane doručená dňa 18.09.2017. Daňová kontrola teda netrvala 2 roky a 6 mesiacov tak uviedol žalobca. T. j. bola v súlade s § 46 ods. 10, § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku.

41. Žalovaný konštatoval, že správca dane uviedol, že nie je pravdou, že správca dane svojim konaním znemožnil daňovému subjektu uniesť dôkazné bremeno, nakoľko z napadnutých rozhodnutí, z protokolu, ako aj z celého administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane vyhodnotil jednotlivé dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane preveroval oslobodenie od dane v zmysle , zisťoval pôvod tovaru, ako aj jeho konečné použitie. V priebehu kontroly a vyrubovacieho konania sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru dodávateľom. Daňový subjekt nepreukázal vierohodným spôsobom reálne dodanie fakturovaného tovaru, správca dane pri svojom šetrení postupoval v zmysle ustanovení Daňového poriadku a zákonným spôsobom preukázal, že dodanie fakturovaného tovaru daňovým subjektom sa neuskutočnilo tak, ako bolo deklarované spornými faktúrami. Správca dane vykonaným šetrením, najmä na základe odpovedí z MVI preukázal, že maďarské spoločnosti boli členom umelo vytvorených reťazcov a nepotvrdili sa reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení.

42. Odmietol odvolaciu námietku ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tvrdenie, že rozhodnutie správcu dane je neodborné a svojvoľné a konštatoval, že rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

43. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia správcu dane a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil a namietal najmä tieto skutočnosti:

44. Napriek tomu, že žalobca vo vyjadrení k oboznámeniu o kontrolných zisteniach, vo vyjadrení k protokolu žiadal, aby správca dane vykonal konkrétne dokazovanie, jeho žiadosť nebola akceptovaná. Správcovi dane predložil všetky daňové doklady za preverované obdobie. Žiadal, aby boli „spárované“ doklady o dodávkach tovaru od jeho dodávateľov s jeho odberateľmi, čo jednoznačne potvrdí, že tovar musel existovať, a teda nemohlo ísť o fiktívne plnenie. Navrhol vypočuť konateľov prepravcov, najmä I. O. - O., ich šoféra S. F., L.. G. Z., ktorý mal na starosti prijímanie, ale aj expedovanie tovaru. K návrhu na doplnenie dokazovania sa správca dane vyjadril tak, že trvá na kontrolných zisteniach, ktoré uviedol v protokole a ďalej citoval jednotlivé odseky Daňového poriadku, poukázal na zásadu poctivého obchodného styku, uviedol, ktoré ustanovenia žalobca porušil a opätovne zopakoval všetky dôkazy, ktoré v konaní vykonal. Odvolací orgán závery správcu dane prevzal s tým, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, s konkrétnymi návrhmi na dokazovanie sa nevysporiadal a žalobcovi vytkol neunesenie dôkazného bremena. Zároveň žiadal stotožniť jednotlivý tovar podľa čísla tavby ako aj stotožniť konečných odberateľov tovaru.

45. Tvrdil, že správca dane neumožnil daňovému subjektu preukázať skutočnosti, ktoré by mohli pre daňový subjekt pozitívnym spôsobom ovplyvniť výsledok daňovej kontroly tým, že odmietol vykonať navrhované dokazovanie. Nesúhlasil s tým, že bolo vo veci vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom namietal, že správca dane účelovo vypočul len svedka U. Y. ale už nevypočul svedka M.S., a tým nepreveril dôkazy svedčiace v jeho prospech.

46. Daňová kontrola nie je vykonaná v súlade so zákonom len preto, že sa daňovému subjektu umožní formálne vyjadriť sa, avšak po podaní jeho návrhov, tieto správca dane bez ďalšieho odignoruje a k návrhom sa ani nevyjadrí, resp. sa vyjadrí len nekonkrétne. Namietal nesprávny záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom a tvrdil, že správca dane by mohol dospieť k takémuto záveru len vtedy, ak by vykonal dokazovanie, ktoré navrhol daňový subjekt a toto dokazovanie by neprinieslo nové skutočnosti pozitívne pre daňový subjekt. Ak správca dane vôbec nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nemôže tvrdiť, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Neumožnením vykonania dokazovania došlo k porušeniu ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3 a 7 Daňového poriadku, § 2 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku a bolo žalobcovi upreté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.

47. Namietal spôsob vykonania dokazovania, keď správca dane si podstatným spôsobom „uľahčil“ svoju činnosť, keď namiesto toho, aby sám vykonal dokazovanie, len nahliadol do spisov iných orgánov a zápisníc o výsluchoch a iné doklady si skopíroval. Takýto spôsob dokazovania výrazným spôsobom ukracuje daňový subjekt o možnosť sa na ňom zúčastniť. Poukázal pritom na znenie ustanovenia § 21 ods. 1 Daňového poriadku, § 25 ods. 1 a § 25 ods. 4 Daňového poriadku. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2008 vyplýva, že správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom a v žiadnom prípade nie je oprávnený uskutočňovať výpoveď svedkov bez oznámenia tohto úkonu daňovému subjektu. Žalobca namietal, že správca dane vykonal len výsluch jediného konateľa, priameho dodávateľa, a to M. S., čo považoval za nedostatočné.

48. Žalobca namietol porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Uvádzal, že žalovaný sa uspokojil s odôvodnením správcu dane, pokiaľ konštatoval, že konkrétne návrhy na dokazovanie by nepriniesli zmenu v dôkaznej situácii a zdĺhavo až doslovne opisoval rozhodnutie prvostupňového orgánu, a to aj s úvahami správcu dane, ktoré mu žalobca vytkol v odvolaní. Vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami v zmysle § 35 ods. 5 Daňového poriadku zahŕňa aj konkrétne vyjadrenie sa k jednotlivým námietkam, vrátane judikatúry (ak na ňu daňový subjekt poukázal), ale aj vyjadrenie sa k dôkazným návrhom a odôvodnenie, prečo im nebolo vyhovené. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.05.2017, z ktorého vyplýva, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, je absencia vlastných záverov žalovaného.

49. Žalobca namietal prekročenie lehoty na trvanie daňovej kontroly určenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a otázku jeho preskúmateľnosti, ak správca dane neuviedol, ktorá odpoveď, na ktorú žiadosť v rámci MVI mala byť doručená ako posledná v roku 2017, čím spochybňoval opodstatnenosť prerušenia daňového konania. Zároveň namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s tvrdením o účelovosti prerušenia daňovej kontroly. Daňová kontrola s dobou prerušenia trvala viac ako dva roky, a preto takáto daňová kontrola je nezákonná. Rovnakou vadou

nezákonnosti trpí aj protokol z daňovej kontroly aj následné vyrubovacie konanie, keďže správca dane v ňom prihliada na zistenia uvedené v protokole.

50. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám uviedol, že k námietke ohľadne nevykonania dokazovania mohol uviesť len, že poukazuje na zásadu objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie a ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním, v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je len a len na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu z realizovaného dokazovania vyvodí. K žalobnej námietke, ktorou žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola bola prerušená odo dňa 10.03.2016 až do obdržania informácií a podkladov potrebných pre správne určenie dane. Správca dane vo vydanom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly č. 102641353/2016 zo dňa 01.03.2016, ktoré bolo doručené dňa 07.03.2016 daňovému subjektu oznámil, že bude v daňovej kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Vzhľadom k tomu, že posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola správcovi dane doručená dňa 18.09.2017, oznámením zo dňa 20.09.2017 žalobcu informoval, že dôvody pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli dňa 18.09.2017.

51. K námietkam ohľadne spôsobu vedenia dokazovania žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

52. K námietkam týkajúcim sa dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. uviedol, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly vykonal rozsiahle šetrenie, ktoré je podrobne popísané v jeho rozhodnutiach, na základe výsledkov, z ktorých dospel k záveru, s ktorým sa plne stotožnil aj žalovaný, že napriek tomu, že konateľ spoločnosti SIVESPOL s.r.o. k daňovej kontrole predložil dodávateľské a odberateľské faktúry, ako aj faktúry za prepravu, žiadnym vierohodným spôsobom ale nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia od dodávateľa AVE -JA s.r.o. a MIRMAJ, s. r. o. aj reálne došlo.

53. K zahraničným odberateľom uviedol, že v danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane iba predložením faktúr, dodacích listov ale daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené pre osobu uvedenú na faktúre. Bol to však správca dane, ktorý vykonaným šetrením, najmä na základe odpovedí preukázal, že maďarské spoločnosti neboli odberateľom predmetného tovaru. V ostatných bodoch zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení svojich rozhodnutí a navrhol žaloby zamietnuť

54. Zároveň poukázal aj na celkovú zmätočnosť napadnutých rozhodnutí v časti vyhodnotenia jednotlivých dôkazov.

55. Právo repliky žalobca nevyužil.

56. Správny súd uznesením -81 zo dňa 26.11.2019 spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali pod sp. zn. , , , , , a pod spoločnú sp. zn. .

57. Keďže žalobca a ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2019.

58. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia správcu dane a konanie pred daňovými orgánmi, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť, pretože rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ).

59. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

60. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

61. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

62. Rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v § 24 ods. 1 daňového poriadku.

63. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

64. Správca dane a žalovaný tvrdili porušenie a a žalobcom.

65. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

66. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

67. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

68. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

69. Skutočnosti vymedzené v a tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

70. Správny súd má ďalej za to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s námietkami, ktorými žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nedôvodného prerušenia daňovej kontroly. Žalovaný síce argumentuje žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré boli zaslané do iných štátov Európskej únie, pričom argumentuje, že posledná odpoveď na žiadosť bola doručená dňa 18.09.2017 avšak neuvádza a nevysporiadal sa so skutočnosťami, ktoré boli týmito

medzinárodnými žiadosťami o výmenu informácii žiadané vo vzťahu k preukázaniu zdaniteľných plnení. Správny orgán sa musí vysporiadať vo svojom rozhodnutí s námietkami, ktoré smerujú k tomu, že kontrolovaný subjekt, žalobca, považuje postup správcu dane za neefektívny a nadbytočný, pričom za jeho dôsledok považuje neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá nedôvodne zaťažovala daňový subjekt žalobcu. Zároveň je táto skutočnosť o to dôležitejšia, aby bolo predmetné rozhodnutie v danej časti preskúmateľné, nakoľko dĺžka trvania 2 roky a 6 mesiacov od začiatku daňovej kontroly do jej skončenia je skutočne z pohľadu správneho súdu neprimerane dlhá a musí byť zrejmé, aké dôkazné prostriedky, resp. aké skutočnosti správca dane medzinárodnou výmenou informácií overoval, bez ktorých by nemohol daňovú kontrolu ukončiť. Zároveň má správny súd za to, že len samotné preukazovanie o nekontaktnosti zahraničných odberateľov, resp. nemožnosti ich kontaktovania, nemôže byť jediným dôvodom na neuznanie predmetného zdaniteľného plnenia. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí musí obšírne vysporiadať a vyhodnotiť zistené skutočnosti, nielen opisom zistených skutočností, ale aj samotným vyhodnotením dôkazu ako takého.

71. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti z dôvodu preverovania žalobcovho dodávateľa, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečiť dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Existencia účtových dokladov na strane dodávateľov, resp. subdodávateľov je vecou týchto daňových subjektov a jej absencia alebo neúplnosť nemôže byť pričítaná v neprospech žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 18.09.2017), môže však byť však zohľadnená vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

72. Možno sa len stotožniť s tvrdením žalobcu, že v prípade ak žalovaný svoje rozhodnutie postaví na tvrdení, že v danom prípade bol preukázaný „fiktívny“ obchod medzi dodávateľom a žalobcom, je nutné sa vysporiadať s otázkou existencie tovaru a zrozumiteľne a teda preskúmateľne uviesť dôkazy, ktoré preukazujú, že tovar buď nebol dodaný tak ako je deklarované alebo že došlo k dodaniu iného tovaru. V takomto prípade však má správny súd zato, že správca dane aj žalovaný musí úvahu o pôvode tovaru priamo a preskúmateľne uviesť vo svojich rozhodnutiach.

73. Zároveň má správny súd za to, že ak žalovaný vo svojom rozhodnutí uvedie, že tovar dodaný spoločnosťou SIVESPOL, s.r.o. žalobcovi nebol nadobudnutý od spoločnosti MIRMAJ s.r.o. a AVE

- JA s.r.o. a zároveň žalobca túto skutočnosť namietol aj v podanom odvolaní, musí žalovaný vo svojom rozhodnutí jednoznačne a zrozumiteľne uviesť, prečo z dôkaznej situácie vyplýva, že nejde o deklarovaný tovar. Len samotná skutočnosť, že dodávateľ tovar nenadobudol od svojho subdodávateľa ešte jednoznačne nepreukazuje, že tovar dodaný nebol.

74. Správny súd má ďalej zato, že v prípade, ak nie je možné preukázať kde skončil dodaný tovar, ktorého existencia na základe dokladov , ktoré boli predložené žalobcom, nebola spochybnená, ešte sama o sebe nedokazuje, že tovar nebol dodaný. Nekontaktnosť zahraničného odberateľa, nie je dôkazom skutočnosti, že k dodaniu tovaru nedošlo a v takomto prípade má správny súd zato , že dôkazné bremeno leží na pleciach správcu, dane resp. žalovaného.

75. Z napadnutého rozhodnutia bez zbytočných opisov skutkového stavu musí byť zrejmé prečo žalovaný neuznáva nárok na odpočet DPH.

76. Za účelom preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia musí byť z jeho obsahu zrejmé vyhodnotenie formálnych dôkazov vo svetle reálne neuskutočnených obchodov. Opis skutkového stavu veci nie je vyhodnotením dôkazu.

77. Ak je žalovanému zrejmé z vykonaného dokazovania, že došlo k utajeniu skutočného subdodávateľa, resp. skutočného odberateľa, tak z vyhodnotenia dôkazov musí vyplývať, že k takémuto zastieraniu zo strany žalobcu došlo. Len samotné konštatovanie spolu s odkazom na príslušnú judikatúru samo o sebe takýmto vyhodnotením dôkazu nie je.

78. O to závažnejšie predmetné pochybenie vyznieva v napadnutom rozhodnutí, kde žalobca navrhoval vykonanie ďalších dôkazov a žalovaný len stroho v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že takto

navrhnuté dôkazy nepovažuje za potrebné vykonať, nakoľko by neovplyvnili závery, ktoré boli vyvodené na základe kontrolných zistení ako aj podporných dôkazov.

79. Skutočnosť, konštatovaná v rozhodnutí, že konateľ žalobcu M. O. vedel, resp. mohol vedieť, že predmetnými faktúrami bol realizovaný fiktívny obchod založený z fiktívnych plnení nevyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia spôsobom, ktorý to preukazujú. Opísané skutočnosti preukazujú len fiktívne nadobudnutie, resp. nepreukázanie nadobudnutie tovaru v subdodávateľských reťazcoch AVE - JA s.r.o., Mirmaj s.r.o. - Sivespol s.r.o. - avšak správca dane a žalovaný nedostatočne vyhodnotili skutočnosti týkajúce sa vedomosti žalobcu o týchto fiktívnych prevodoch.

80. Rovnako preukázanie skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností.

81. Správny súd za danej situácie dospel k záveru, že správne orgány síce konštatovali rôzne rozporuplné zistenia a vyvodili z nich dôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami.

82. Je právom, ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy zabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom zistenia skutkového stavu veci. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené. Následne sa posúdi právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. Aká by mala byť štruktúra odôvodnenia rozhodnutia, kasačný súd popísal v rozsudku sp. zn. zo dňa 19.06.2019 (bod 71).

83. Podľa správneho súdu žalovaný sa nesprávne vysporiadal s namietanými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Žalovaný nedostatočne reagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom neuviedol preskúmateľným spôsobom, prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať zmenu zistených skutočností. Zároveň nedostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku existencii tovaru, a vedomosti žalobcu o tvrdených skutočnostiach. Žalobca teda správne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.05.2017, z ktorého vyplýva, že podstatnou vadou spôsobujúcou nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, je absencia vlastných záverov žalovaného.

84. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opakovane zrozumiteľne vyhodnotiť jednotlivé dôkazy tak, aby bolo zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, prečo tovar dodaný dodávateľom nemohol byť dodaný, pričom sa nemôže žalovaný uspokojiť len s konštatovaním, že ho nenadobudol od subdodávateľa. Zároveň sa musí vysporiadať aj so skutočnosťou, že tovar bol následne dodaný do zahraničia, pričom bude úlohou žalovaného vyhodnotiť dôkazy tak, aby bolo zrejmé prečo tovar, ktorý bol dodaný do zahraničia nie je deklarovaným tovarom a zároveň prečo považuje za jednoznačne a za nesporné, že tento nebol dodaný zahraničnému odberateľovi a bude potrebné znovu posúdiť žalobcom uplatňovaný nárok na odpočítanie DPH v zmysle zákonných podmienok, zohľadniac relevantnú judikatúru. Zároveň bude úlohou žalovaného vysporiadať sa s námietkou týkajúcou sa dĺžky trvania daňovej kontroly najmä z pohľadu dôvodnosti jej prerušenia vo vzťahu k zisťovaniu skutočností potrebných pre konania formou MVI.

85. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

86. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100% podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa .

87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.