Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoEk-18-2024.pdf
PDF · 75.61 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoEk/18/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, XXX XX E., právne zastúpená F. D. G., advokátom, so sídlom H. I. XXX/X, XXX XX C. J., o vymoženie 662, 55 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Er/426/2008 – 37 zo dňa 21.03.2024 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Žiadnemu z účastníkov exekučného konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že :
„I. Exekúciu vedenú pod sp. zn. 5Er/426/2008 (EX 8015/08) vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
II. Povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení.
III. Povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
IV. Súdnemu exekútorovi priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie vo či oprávnenému v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. V rozhodnutí vychádzal zo zistenia že exekučný titul v prejednávanej veci tvorí rozhodcovský rozsudok spoločnosti Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.06.2008, sp. zn. C. XXXXX/XX s doložkou právoplatnosti 30.06.2008 a vykonateľnosti 03.07.2008. Citovaným rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 662, 55 eur (19.960,- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 662,55 eur eur od 03.03.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 182,93 eur. Zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania podľa § 44 ods. l, písm. a/, b,/ c/ Zákona č. 244/20002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie v rozpore so zákonom, preto vyslovil neprípustnosť exekúcie a konanie zastavil. Povolil odklad exekúcie do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Povinnému a súdnemu exekútorovi priznal trovy konania.
3. Oprávnený svoj nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní vyvodzuje zo Zmluvy označenej ako "Zmluva o úvere" zo dňa 21.01.2007 uzavretej s povinným. Súd predmetnú zmluvu právne posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzal pritom zo zistenia, že sa jednalo o spotrebiteľský úver. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
4. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo 230/2011).
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, resp. ho posúdil podľa právnej normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Mal za to, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný poriadok) v náväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. pokiaľ preskúmal rozhodcovský rozsudok z hľadiska materiálnej a formálnej právoplatnosti. Vyslovil názor, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výrokom samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekučného konania, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Pokiaľ súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil tým strany rozhodcovského konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom zákona č. 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov ( podľa ustanovenia § 40 cit. práv. predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s účelom a obsahom zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pre nedostatok dôvodov. Podľa neho súd prvého stupňa neodôvodil, na základe akých skutočností posúdil daný právny vzťah ako spotrebiteľský a na základe akých záverov dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Na daný prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa si mal zistiť, že skutočne daný úver nebol poskytnutý na účel podnikateľskej činnosti, výkonu povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov ( Exekučný poriadok) vyplýva, pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
10. Podľa § 45 ods. l, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
11. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. l, písm. b) alebo c).
12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo inej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným povinnému takúto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bezpochyby všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
13. Napriek tomu, že podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Umožňuje to ustanovenie § 45 ods. l, písm. c, ods. 2, zákona č. 244/2002 z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
14. Pokiaľ ide o nedovolenosť plnenia právna teória za nedovolený právny úkon považuje úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
15. So zreteľom na vyššie uvedené ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo všetkých výrokoch (I. až IV.), ktoré boli napadnuté odvolaním. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ úspech nemal a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli. Preto nepriznal trovy exekučného konania žiadnemu z účastníkov.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).