Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-168-2019.pdf
PDF · 126.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/168/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: C., proti žalovanému: C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. júna 2019, č. k. 27C/30/2019-34, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Z., v obci Z., v katastrálnom území M., vedenými Okresným úradom Z., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, a to s pozemkom parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 329 m2, pozemkom, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 430 m2, pozemkom, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 996 m2, pozemkom, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 60 m2, pozemkom, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 2 728 m2, so stavbou, polyf. objekt, terasa so súpisným číslom XX, postavená na pozemku, parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX, so stavbou, hala, sklad, postavená na pozemku, parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX, so stavbou, požiar. nádrž, bazén, postavená na pozemku, parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X tak, že sa mu zakazuje uzavierať kúpne, darovacie, zámenné, záložné zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorých predmetom budú tieto nehnuteľnosti (alebo len ich časť), ako aj akýmkoľvek iným spôsobom tieto nehnuteľnosti (alebo len ich časť) prevádzať, alebo vkladať do imania obchodnej spoločnosti či družstva, alebo ich iným spôsobom zaťažiť (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dočasne upraveným týmto neodkladným opatrením (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tamojšieho súdu po právoplatnosti uznesenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia k predmetným nehnuteľnostiam s odôvodnením, že aktuálnym výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný, ktorý ich nadobudol podvodným konaním na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2018, uzavretej medzi žalobcom, v zastúpení na základe plnej moci zo dňa 22.06.2016 C.. B. U., v právnom postavení predávajúceho a žalovaným, v právnom postavení kupujúceho. Zdôraznil, že nikdy nesplnomocnil C.. B. U. na právne úkony týkajúce sa prevodu nehnuteľností v jeho vlastníctve. Plnomocenstvo, ktoré bolo priložené ku kúpnej zmluve a návrhu na začatie katastrálneho konania, je falošné, nikdy neudelil takúto plnú moc a žalovaný sa na základe tohto právneho úkonu nemohol stať vlastníkom nehnuteľností. Poukazoval na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá splnomocnencom, ktorého záujmy sú absolútne v rozpore s jeho záujmami, keďže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, boli predané jednak výrazne pod cenu, čo možno preukázať kúpnou zmluvou, ktorou žalobca nadobudol tieto nehnuteľnosti (kúpna zmluva z 03.02.2014), ktorých kúpna cena predstavovala sumu 400 000 eur a kúpna cena v kúpnej zmluve z 08.01.2018 predstavuje len sumu 175 000 eur. Zároveň na strane kupujúceho vystupuje osoba, ktorá je spriaznenou osobou údajného splnomocnenca, keďže žalovaný je synom B. U.. Je úplne nelogické, aby súhlasil s tak nízkou kúpnou sumou a taktiež aj so spôsobom jej zaplatenia, tak, aby mu bola hradená po dobu 16 rokov vo výške 10 000 eur ročne, čo vyplýva z kúpnej zmluvy. Ďalej dôvodil, že podal v tejto veci i trestné oznámenie, nebola mu zaplatená ani len časť predmetnej kúpnej ceny. Mal za to, že úkony žalovaného osvedčujú, že k neželaným úkonom môže reálne dôjsť a ich uskutočnenie je vysoko pravdepodobné, pričom ich realizácia závisí len od individuálnej vôle žalovaného a sú spôsobilé výrazne negatívne zasiahnuť do jeho práva.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Žalobca bol predchádzajúci vlastník sporných nehnuteľností, ktoré sa dostali do vlastníctva žalovaného na základe, podľa tvrdenia žalobcu, neplatnej kúpnej zmluvy a aktuálne sú v jeho vlastníctve. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku, ktorého sa bude domáhať vo veci samej. Či je žalobca skutočne nositeľom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.
4. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia naliehavosti potreby úpravy pomerov strán sporu. Je síce pravda, že žalobca v návrhu vzniesol len dôvodnú obavu, že dôjde k "neželaným úkonom" zo strany žalovaného smerujúcich k prevodu sporných nehnuteľností, avšak neosvedčil, že by žalovaný uskutočnil nejaké konkrétne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami. Avšak, vzhľadom na žalobcom opísané konanie žalovaného, resp. aj jeho otca, ktoré malo predchádzať nadobudnutiu nehnuteľností do jeho vlastníctva, existuje určitá hrozba, že by žalovaný mohol chcieť previesť sporné nehnuteľnosti, prípadne ich nejakým spôsobom zaťažiť. Súd prvej inštancie tiež zvážil to, že zatiaľ nie je na aktuálnom LV č. XXXX zapísaná poznámka o podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorá by "odstrašila" možných záujemcov o nadobudnutie nehnuteľností, ak by žalovaný mienil nehnuteľnosti previesť. Podotkol, že ak by bolo potrebné čakať na konkrétne reálne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by často už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Poukázal na účel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je poskytovať včasnú a efektívnu ochranu. Konštatoval, že pokiaľ žalovaný nemieni s nehnuteľnosťami nakladať, nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Nejde o obmedzenie vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru, pretože nezakázal žalovanému držať, užívať nehnuteľnosti v jeho vlastníctve (podľa stavu na LV č. XXXX), obmedzil jeho vlastnícke právo len tým, že mu zakázal zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami spôsobom vymedzeným vo výroku rozhodnutia. Naopak, ak žalovaný má tento úmysel, je daná hrozba ujmy na právach žalobcu, a tým pádom dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia existuje. Z týchto dôvodov neodkladné opatrenie nariadil v znení uvedenom vo výroku I. svojho uznesenia, zároveň postupom podľa § 336 ods. 1, ods. 2 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej, pretože samotné neodkladné opatrenie nemôže nastoliť stav trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Ak v určenej lehote žalobu na súd nepodá, neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 CSP. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 , § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia (správne neodkladného opatrenia) zamietne a žalovanému náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že žalobca neosvedčil základný predpoklad na vydanie nároku, ktorým je pravdepodobnosť (dôvodnosť a trvanie) nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Tvrdenie žalobcu o tom, že nikdy nesplnomocnil C.. B. U. na právne úkony týkajúce sa prevodu nehnuteľností v jeho vlastníctve, sa nezakladá na pravde. Súd prvej inštancie nemohol posúdiť relevantný skutkový stav v čase prvostupňového konania a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o falošnej generálnej plnej moci a tým absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 preukazoval predložením generálnej plnej moci, ktorá nebola kompletná, neobsahovala druhú stranu, na ktorej je osvedčovacia doložka o pravosti podpisu splnomocniteľa (žalobcu) s dátumom osvedčenia 22.06.2016 pred notárom L.. Y. U. pod č. O XXXXXX/XXXX. Osvedčovacia doložka o pravosti podpisu je verejnou listinou podľa § 3 ods. 4 zák. č. 323/1992 Z. z. a osvedčuje pravosť podpisu splnomocniteľa, ktorý generálnou plnou mocou splnomocnil splnomocnenca C.. B. U. na právne úkony vymedzené plnou mocou. Žalobca nepredložil súdu dôkaz, ktorým by preukazoval skutočnosť, že generálnu plnú moc „nikdy neudelil“, ale opomenul predložiť druhú stranu splnomocnenia a tým evidentne vyvolal pochybnosti o pravosti plnej moci, čo viedlo k nesprávnemu hodnoteniu predloženého dôkazu a následne k mylným záverom súdu pri hodnotení dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Z., katastrálny odbor, číslo vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 25.08.2019, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 08.01.2018, ku ktorej bolo predložené i generálne splnomocnenie pre C.. B. U.. Je zrejmé, že Okresný úrad Z., katastrálny odbor pred vydaním rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam aj inkriminované generálne splnomocnenie preskúmal. Vklad vlastníckeho práva by nepovolil, keby bola predložená plná moc v rozsahu ako ju predložil žalobca v tomto konaní. Spochybňovanie hodnovernosti údajov a skutočností preukazovaných verejnými listinami nestačí tvrdenie žalobcu, že generálna moc je falošná. Tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Ďalej uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 ako rezervačnú zálohu žalobca prijal dňa 05.02.2018 od splnomocnenca C.. B. U. v hotovosti sumu 15.000 eur, čo potvrdil podpísaním protokolu o prevzatí finančných prostriedkov v hotovosti zo dňa 05.02.2018. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje subjektívne tvrdenia, presvedčenia a obvinenia žalobu bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov o podvode a falošnosti plnej moci. Ďalej uviedol, že trestné oznámenie podané žalobcom nie je dôkaz, nakoľko neosvedčuje nijakú relevantnú skutočnosť - v preskúmavanom prípade podvodné konanie vo vzťahu k posúdeniu naliehavosti potreby úpravy pomerov strán sporu a pravdepodobnosti nároku, nakoľko ide len o podanie oznamovateľa (žalobcu, alebo jeho právneho zástupcu), ktoré môže ale nemusí viesť k začatiu trestného stíhania, nakoľko skutok, ktorý je opísaný v trestom oznámení sa nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí oznamovateľ. Ďalej namietal, že žalobca dostatočne spoľahlivo neosvedčil dôvodnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, keď neosvedčil, že by žalovaný uskutočnil nejaké konkrétne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami. Mal za to, že z hľadiska ochrany ohrozených práv žalobcu by na odstrašenie možných záujemcov postačovalo vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom spore na príslušnom liste vlastníctva, ktoré si mohol žalobca zabezpečiť podaním žaloby vo veci samej, čo žalobca nespravil a čo vyplýva i z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie. 6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že si nebol vedomý, že doložil neúplnú generálnu plnú moc, keď doložil len jej prvú stranu bez strany druhej, čo si neuvedomil a nešlo o úmysel. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že si bol vedomý skutočnosti, že žalovaný použil akúsi plnú moc, avšak podstatou je to, že takúto plnú moc mu žalobca nikdy neudelil, že je falošná, resp. pozmenená bez ohľadu na to, či má jednu alebo dve strany. Tvrdil, že plná moc, ktorú žalovaný použil pri prevode predmetných nehnuteľností bola sfalšovaná - pozmenená, a že žalobca žalovanému nikdy takúto plnú moc neudelil. Ďalej uviedol, že na Okresnom súde Trenčín dňa 19.07.2019 podal žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá je vedená pod sp. zn. 24C/30/2019, kde predložil generálnu plnú moc v celom rozsahu, rovnako ako v trestnej veci vedenej na Odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Z. ČVS: M.-XX/X-X..-XXXX. Podstatou vzniknutého sporu medzi žalobcom a žalovaným je manipulácia žalovaného s obsahom a podpismi plnej moci a preto je v záujme žalovaného, aby predložil originál plnej moci a vyvrátil ním tvrdené skutočnosti, že ide o podvodné konanie a manipuláciu s obsahom plnej moci, ako aj s podpisom žalobcu. Žalovaný predložil iba fotokópiu overenej fotokópie plnej moci, ktorej obsah bol však podľa jeho názoru zjavne pozmenený (čiary pod textom plnomocenstva naznačujú, že došlo k jej kopírovaniu, resp. prekrytiu a kopírovaniu, teda nahradeniu pôvodného textu novým textom). Tým, že žalobca nepredložil originál plnej moci, nevyvrátil jeho dôvodné podozrenie , že s plnou mocou bolo manipulované a že podpis je pravý. Mal za to, že žalovaný zámerne do konania nepredložil originál plnej moci, z ktorej by bol zrejmý jej skutočný obsah a ktorá by mohla byť podrobená znaleckému skúmaniu, pretože ak by tak urobil, nepochybne by boli v ďalšom konaní preukázané jeho tvrdenia, že takúto plnú moc neudelil. Poukázal aj na podvodné konanie žalovaného v inom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/26/2019, v ktorom ide o identický podvodný postup žalovaného, najmä čo sa týka falšovania, resp. manipulovania s podpismi žalobcu. V uvedenom konaní podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa týka falošného prevodu obchodného podielu spoločnosti B., kde rovnako došlo k manipulácii s jeho podpisom. V trestnom konaní bola v procesnom postavení svedka
- poškodeného vypočutá jeho dcéra B. S., ktorá uviedla, že nikdy nepodpisovala zmluvu o prevode obchodného podielu na osobu M. P., nezúčastnila sa valného zhromaždenia uvedenej spoločnosti, kde došlo k odvolaniu jej a jej otca z funkcie konateľov, nepodpísala prezenčnú listinu prítomných na valnom zhromaždení a vyhlásenie prevodcu obchodného podielu. Rovnako údaje aj bydlisko a povolenie na pobyt sú falošné, pretože obsahovali údaje, ktorými sa mala preukázať pri podpise a boli platné len do roku 2018. Svedkyňa doložila dôkazy o tom, že v čase údajného podpisovania a overovania jej podpisu u notára v V. sa nachádzala v O. v meste U., keď v uvedený deň, t.j. 13.05.2019 si osobne prevzala na úrade v U. potvrdenie o predĺžení pobytu v O. F. a je teda logické, že súčasne v tento deň nemohla byť v V.. Ďalším dôkazom je výpis z jej účtu zo dňa 13.05.2019, kedy uhrádzala v U. sumu 38,70 eur. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu tiež vyplýva, že žalobca mal svoj obchodný podiel predať za sumu 100,- eur a jeho dcéra B. S. taktiež za sumu 100,- eur, ktorá suma je k hodnote obchodného podielu spoločnosti vo výške 2.000.000,- eur nízka, čo nasvedčuje, že sa jedná o podvodné konanie a je zrejmé, že žalobca, ani jeho dcéra nepreviedli obchodný podiel v hodnote 2.000.000,- eur za sumu 100,- eur. Opätovne poukázal na spojitosť podvodného konania, ktoré popisuje v konaní sp. zn. 15C/26/2019 s podvodným konaním, ktoré je opísané v návrhu podanom v tejto veci. Spojitosť je zrejmá z času konania, spôsobe konania, ako aj v osobe, ktorá mala vykonať podvodné konanie v oboch konaniach, pričom návrh na zmenu v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín bol doručený dňa 17.05.2019 a v rovnaký deň bol doručený i návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Pri návrhu v obchodnom registri došlo k viackrát k sfalšovaniu podpisov žalobcu a B. S., spoločníčky a konateľky spoločnosti B. P. a zároveň plnej moci, ktorá bola predložená Okresnému úradu Z., katastrálnemu odboru na vklad, podľa jeho názoru sú falošné podpisy totožné, čo znamená, že ich v oboch prípadoch falšovala totožná osoba. Uvedené potvrdzuje jeho tvrdenie o podvodnom prevode nehnuteľností v k. ú. M. a teda, že nariadené neodkladné opatrenie je dôvodné. Predmetné podpisy žalobcu, resp. jeho dcéry sú falošné a to aj napriek tomu, že ich pravosť bola overená notárom a teda je značný predpoklad, že rovnako aj v tomto konaní bude znaleckým dokazovaním preukázané, že predmetná plná moc je falošná a pozmenená. Pokiaľ ide o katastrálne konanie uviedol, že jeho predmetom nie je preskúmanie plnej moci z hľadiska manipulácie s jej obsahom a jej pravosti, teda vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, zápis zmeny vlastníckeho práva na konkrétny list vlastníctva na základe kúpnej zmluvy nepotvrdzuje originalitu plnej moc, resp. nevyvracia manipuláciu s obsahom plnej moci. Zdôraznil, že z odvolania žalovaného nevyplýva, že by rozporoval, alebo sa vyjadroval k ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, a to konkrétne k tej skutočnosti, že kúpna zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola uzavretá splnomocnencom, ktorého záujmy sú absolútne v rozpore so záujmami splnomocniteľa, keďže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy boli predané osobe, ktorá je blízkou osobou údajného splnomocnenca, keď žalovaný je synom údajného splnomocnenca. Nevyjadril si ani k tvrdeniu, že kúpna cena je výrazne pod cenu, keď je vo výške 175.000,- eur, pričom nadobúdacia cena bola v hodnote 400.000,- eur a súčasná trhová cena sa pohybuje na úrovni 500.000,- eur a je úplne nelogické, aby žalobca s takouto kúpnou cenou súhlasil, naviac keď mala byť uhradená po dobu 16-tich rokov vo výške 10.000,- eur ročne. Ide o zmluvu, ktorá výrazne poškodzuje žalobcu a v prípade jej uzavretia ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nerozporoval, ide o skutočnosti nesporné, čiže preukázané, z čoho je zrejmé, že neplatnosť kúpnej zmluvy je preukázaná už len na základe týchto dvoch dôvodov. Ďalej uviedol, že nikdy neprevzal od žalovaného finančnú hotovosť vo výške 15.000,- eur ako tvrdí žalovaný. O Protokole o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 05.02.2018 nemá vedomosť, nikdy ho nepodpísal a nikdy od žalovaného takéto finančné prostriedky neprevzal. Zdôraznil, že žalovaný opätovne nepredložil originál listiny, čo považuje za pozoruhodné. Ďalej uviedol, že v prípade protokolu overovacia doložka na protokole neoveruje podpis žalobcu, ale iba zhodu listiny, ktorú na overenie žalovaný predložil, teda na nej nie je overený podpis žalobcu. Odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré bolo prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je platné. Pokiaľ ide o potrebu neodkladnej úpravy pomerov mal za to, že súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov a poukázal na jeho odôvodnenie s tým, že je zrejmé, že potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná a je riadne odôvodnená. Ak by bolo potrebné čakať na
konkrétne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by nebolo možné de facto nikdy nariadiť a ochrana poskytovaná neodkladným opatrením by bola len teoretická. K zápisu poznámky v katastri nehnuteľností uviedol, že na ochranu jeho práv je nepostačujúca z dôvodu, že táto poznámka nebráni prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu s tým, že upozornil, že k predmetnému prevodu nehnuteľností na žalovaného došlo podvodným konaním a teda je predpoklad, že v takomto konaní bude žalovaný pokračovať a nehnuteľnosti prevedie na tretie osoby, aby ich dostal mimo prípadný dosah žalobcu (ak by ich táto osoba nadobudla dobromyseľne) s tým, že tieto tretie osoby budú spriaznené so žalovaným a teda budú súčasťou podvodného konania. Zápis poznámky nikdy nemôže zabrániť účelovému prevodu nehnuteľností na inú osobu. K podobnému prevodu došlo v konaní, ktorým boli predmetné obchodné podiely prevedené na tretiu osobu - M. P., ktorá nie je na prvý pohľad spojená so žalovaným, ani jeho otcom, pričom je však zrejmé, že existuje spojitosť a táto osoba je len osobou nastrčenou žalovaným alebo jeho otcom.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že podstatnou je skutočnosť, že generálna plná moc obsahuje osvedčovaciu doložku o pravosti podpisu, ktorá osvedčuje pravosť podpisu splnomocniteľa - žalobcu. Osvedčovacia doložka je verejnou listinou, podáva dôkaz o pravdivosti toho, čo je osvedčené alebo potvrdené, pokiaľ nie je preukázaný opak. V preskúmavanom prípade osvedčovacia doložka o pravosti podpisu na plnej moci preukazuje, že žalobca inkriminovanú generálnu plnú moc podpísal a osvedčovacia doložka zhody kópie listiny s predloženou listinou preukazuje, že kópia predloženej plnej moci súhlasí s predloženou listinou, plnou mocou. Pokiaľ žalobca spochybňuje pravosť tejto listiny, musí predložiť dôkazy o svojom tvrdení. Žalobca svoju povinnosť označiť dôkazy, ktorými pravosť listiny popiera nesplnil. Okrem tvrdenia, že plnú moc nepodpísal, tvrdí, že plná moc bola falzifikovaná tým, že bola pozmeňovaná v jej obsahu, pričom ani tomuto tvrdeniu žiaden relevantný dôkaz nepredložil. Kópia generálnej plnej moci pochádza zo spisu Okresného úradu Z., odbor katastra a je zrejmé, že čiary perom alebo ceruzkou spolu so znakom fajky odškrtávajú kľúčové slová, a to v rozsahu potrebnom na preskúmanie oprávnenia prevodcu previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na skutočnosť, že žalobca na jednej strane tvrdí, že plná moc ním nebola podpísaná a na druhej strane dodáva, že plná moc bola falzifikovaná pozmenením textu, čo znamená, že v tomto prípade nepopiera pravosť svojho podpisu na generálnej plnej moci. Tvrdenia žalobcu o falošnej plnej moci považuje za tvrdenia v rozpore s elementárnou logikou, zmätočné a navzájom si odporujúce, a teda pochybné z hľadiska ich pravdivosti. Ďalej uviedol, že žalobca prijal plnenie v zmysle článku 4, kúpna cena preskúmavanej kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 vo výške 15.000,- eur, a to dňa 05.02.2018, nenamietal dohodnutú kúpnu cenu ani spôsob platby a nežiadal úpravu kúpnej zmluvy a vedel, že nehnuteľnosť je predávaná žalovanému, ktorého osobne poznal. O tejto skutočnosti predložil dôkaz - protokol o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 05.02.2018. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé v čom konkrétne vidí, že kúpna sa prieči dobrým mravom. V období od podpisu kúpnej zmluvy do podania návrhu na vklad, bola nehnuteľnosť v prenájme a prospech z nájmu mal žalobca. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy, pričom predpokladom platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy, ktorý smerujú k zrušeniu zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou. Týmto žalobca popiera svoje predchádzajúce tvrdenia o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/26/2019, je zrejmé, že v tomto konaní nemá postavenie žalovaného, nebol a nie je spoločníkom tejto spoločnosti. Tieto tvrdenia a poukazovania na uvedený súdny spor vníma ako účelové, s cieľom osočiť žalovaného, krivo ho obviniť z podvodného konania, a týmto spôsobom ho diskreditovať a odviesť pozornosť súdu od podstaty veci. Mal za to, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia v zmysle požiadavky civilného sporového poriadku, čo má za následok, že nemožno ustáliť ani rozsah dôkazného bremena, a teda záver prvoinštančného súdu o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa mala napadnutým uznesením poskytnúť predbežná ochrana, je nesprávny a poskytnutie ochrany takto neistému nároku, podanie predbežného opatrenia (správne neodkladného opatrenia) je neprimeraným a nedôvodným zásahom do jeho vlastníckych práv.
8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i jeho vyjadrenia k odvolaniu. Opätovne sa vyjadroval k nepredloženiu druhej časti generálnej plnej moci, poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/143/2006, Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/2010. Ďalej uviedol, že v tomto štádiu súdneho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemá povinnosť preukazovať skutočnosti nad rámec nevyhnutný pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým cieľom i účelom je dočasne zamedziť možnému neoprávnenému protiprávnemu konania, a to tak, že súd dočasne obmedzí dispozičné práva žalovaného k predmetnému sporu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 6/2010, sp. zn. 6MCdo/5/2012. Dodal, že sporné plnomocenstvo je predmetom vyšetrovania v rámci už avizovaného trestného oznámenia v konaní o trestnej veci vedenej na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Z. ČVS:E.. Poukázal na zhodnosť svojho podpisu na plnomocenstve zo dňa 22.06.2016 a protokolu o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 05.02.2018, medzi ktorými je časový rozdiel 2 roky a štyri mesiace, pričom už z laickým pohľadom je zrejmé, že podpisy sú absolútne totožné, čo v tomto prípade nie je možné. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný nepredložil originál plnej moci. Opätovne sa vyjadroval k dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy totožne ako vo svojich predchádzajúcich podaniach. Tvrdenia žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy, považuje uvedenú kúpnu zmluvu za platný právny úkon, sú absolútne scestné a nesprávne. Dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bola absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy a až následne odstúpenie od tejto zmluvy. Pokiaľ by súd rozhodol o neplatnosti v prospech žalovaného je zrejmé, že žalovaný má o odstúpení od zmluvy vedomosť a pre prípad, že by spor žalobca prehral, bolo by nepochybne preukázané, že kúpna zmluva zanikla odstúpením, nakoľko sa o odstúpení žalovaný dozvedel zo súdneho spisu. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa obchodného registra, chcel svojimi tvrdeniami poukázať na podivné transakcie spoločnosti V.i, ktoré sa podivne objavili zrovna v čase, keď boli podivuhodné transakcie nehnuteľnosti vykonávané žalovaným.
9. Krajský súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.
16. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danom prípade preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, ako aj predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne uznal tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. 18. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX v k.ú. M., vedených Okresným úradom Z., odborom katastrálnym, predchádzajúcim vlastníkom bol žalobca. Žalovaný uvedené nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy (V- XXXX/XXXX) označenej č. XXXXXXX uzavretej dňa 08.01.2018, pričom predávajúcim je žalobca zastúpený na základe plnej moci zo dňa 22.06.2016 C.. B. U. za kúpnu cenu 175.000 eur s tým, že časť kúpnej ceny 15.000 eur bude kupujúcim zložená v deň podpisu kúpnej zmluvy a druhá a ďalšia časť kúpnej ceny bude vyplácaná každý rok po 10.000 eur. Kúpna zmluva je podpísaná C.. B. U. na základe plnomocenstva. Žalobca pravosť plnej moci zo dňa 22.06.2016 spochybňuje a tvrdí, že je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nikdy nesplnomocnil C.. B. U. na právne úkony týkajúce sa prevodu nehnuteľností v jeho vlastníctve , neudelil mu žiadne splnomocnenie na uzavieranie kúpnych, darovacích, zámenných, záložných zmlúv, či zmlúv o zriadení vecných bremien ako ani žiadne splnomocnenie, na základe ktorého by bol oprávnený akýmkoľvek spôsobom tieto nehnuteľnosti previesť alebo vkladať do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo iným spôsobom zaťažiť. Z tohto dôvodu považuje plnomocenstvo zo dňa 22.06.2016 ako i kúpnu zmluvu zo dňa 08.01.2018 za absolútne neplatné právne úkony.
19. Odvolací súd konštatuje, že všetky podania žalobcu i žalovaného v tomto konaní (žaloba, odvolanie, rozsiahle vyjadrenia žalobcu i žalovaného) sa dotýkali v prevažnej časti platnosti, resp. neplatnosti plnomocenstva zo dňa 22.06.2016 a kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2018, pravosti, resp. nepravosti podpisu žalobcu na predložených listinách (plnomocenstvo zo dňa 22.06.2016, protokol o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 05.02.2018 a pod), ako i platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné a ani potrebné preverovať všetky uvádzané tvrdenia žalobcu a žalovaného. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené.
20. Odvolací súd zastáva názor rovnako ako súd prvej inštancie, že žalobca základné atribúty dôvodnosti úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia osvedčil, keď ako predchádzajúci výlučný vlastník sporných nehnuteľností spochybňuje platnosť prevodu svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného. Už zo samotnej skutočnosti, že žalobca tvrdí, že generálna plná moc zo dňa 22.06.2016 , na základe ktorej došlo k podpisu spornej kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2018 splnomocnemcom za žalobcu a tým prevodu jeho vlastníckeho práva na žalovaného, je absolútne neplatným právnym úkonom, že takúto plnú moc nikdy C.. B. U. neudelil, táto bolo sfalšovaná a ide o podvod, podal v tejto veci trestné oznámenie, možno vyvodiť, že existujú vážne pochybnosti o platnosti tohto právneho úkonu. Naviac žalovaný súdu bez akýchkoľvek pochybností neosvedčil svoje tvrdenia a pravosti tejto listiny, jej originál súdu nepredložil, obmedzil sa len na svoje tvrdenie o pravosti listiny a predložil jej fotokópiu.
21. Je preto možné uzavrieť, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý nebol ani odvolaním žalovaného spochybnený, osvedčil i dôvodnosť a trvanie nároku (ochrany svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam), ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým, že je možné sa obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane v prípade, že by neodkladnému opatreniu vyhovené nebolo. Otázkou, či plná moc, na základe ktorej bola kúpna zmluva uzavretá, či došlo k jej falšovaniu, či je platná alebo neplatná bude predmetom konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorú žalobu na súd prvej inštancie žalobca už podal dňa 19.07.2019.
22. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti spornej veci, zisťovať, či plná moc, na základe ktorej bola kúpna zmluva uzavretá a následne kúpna zmluva je platným právnym úkonom. Úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za osvedčené.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd v tomto štádiu konania za to, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, vzhľadom na osvedčenú spornosť vzájomných práv a je preto potrebné zakázať žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, aby sa tým predišlo prípadnému neoprávnenému prevodu k týmto nehnuteľnostiam alebo ich zaťaženiu. 24. Je pravdou, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom je osvedčenie potrebnosti bezodkladne upraviť pomery strán sporu, ktorú skutočnosť žalobca odôvodňoval výlučne správaním žalovaného, jeho predchádzajúcimi úkonmi, ktoré nasvedčujú, že k ďalším neželaným úkonom môže reálne dôjsť a je to dokonca vysoko pravdepodobné, pričom ich realizácia závisí len od vôle žalovaného a sú spôsobilé výrazne negatívne žalobcu zasiahnuť. Neosvedčil, že žalovaný skutočne vykonáva uvedené úkony. Odvolací súd však zdôrazňuje, že ku každému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí pristupovať individuálne a vychádzať z konkrétne osvedčených okolností danej konkrétnej veci. Pokiaľ v danom prípade žalobca naliehavosť a nutnú potrebu dočasnej bezodkladnej úpravy odôvodňoval tvrdeným (podvodným) konaním zo strany žalovaného i jeho otca, ktoré malo predchádzať nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným, ide o tak závažné tvrdenie (žalobca podal i trestné oznámenie v danej veci), že odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade potvrdenia týchto podozrení existuje reálna hrozba, že by žalovaný mohol previesť sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, prípadne ich nejakým spôsobom zaťažiť, čím by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnej ujme na právach žalobcu. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v prípade prevodu na tretiu osobu v tzv. zrýchlenom katastrálnom konaní by nebol žalobca spôsobilý zabezpečiť ochranu svojich tvrdených práv a zabezpečovací a preventívny charakter neodkladného opatrenia by bol zmarený.
25. Správne žalobca poukazoval na skutočnosť, že poznámka v katastrálnom konaní v zmysle § 38 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z. má informatívny charakter, neobmedzuje vlastníka k prevodu vlastníckeho práva, jej následkom je až záväznosť právoplatného rozsudku súdu (§ 228 ods. 2 CSP). Samotný zápis poznámky v katastri nehnuteľností o vedení súdneho konania nikoho neobmedzuje. Pokiaľ je však neodkladným opatrením zakázané nakladať s nehnuteľnosťou, táto povinnosť nevzniká zápisom poznámky v katastri nehnuteľností, ktorý má tiež len informatívny charakter ale už právoplatnosťou uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Je tak nesporné, že v prípade nariadeného neodkladného opatreniam, záväznosť nastáva právoplatnosťou tohto nariadeného neodkladného opatrenia a v prípade poznámky o začatí súdneho konania až právoplatnosti rozsudku vo veci samej pokiaľ k prevodu dôjde po zápise tejto poznámky. Neodkladné opatrenie je tak rýchlejším, účinnejším a legitímnym nástrojom ochrany ohrozených práv strany sporu.
26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdna prax vyžaduje naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a že v dôsledku neodkladného opatrenia nemôže vzniknúť stranám sporu neprimeraná ujma. Ujma žalovaného preto nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. V danom prípade zákazom žalovanému nakladať so spornými nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom nariadeným neodkladným opatrením nevznikne žalovanému nenapraviteľná ujma, nakoľko nehnuteľnosti môže ďalej držať, užívať a požívať z nich úžitky, len dočasne je obmedzené jeho právo nakladať s nimi vo vymedzenom rozsahu. Žalovaný má (v prípade, že žalobca nebude v konaní vo veci samej úspešný) možnosť uplatňovať nárok na náhradu prípadnej škody aj inej ujmy (§ 340 ods. 1 CSP).
27. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).