Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/35/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného F. M., R.., so sídlom N. XX, V., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. D. XXXX/XX, P., o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. -45 zo dňa 26. júna 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu (výrok I.), uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi L.. V. P. trovy exekúcie v sume 55,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.), nepriznal oprávnenému a povinnému právo na náhradu trov exekučného konania (výrok III.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodne oprávnený sa návrhom zo dňa 18.06.2008 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 66,38 Eur na podklade exekučného titulu, bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Okresným dopravným inšpektorátom v K. O. B.. R. XXXXXXX zo dňa 07.06.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 10.07.2008. Uznesením zo dňa 04.05.2012 č. k. -11 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodne oprávneného F. E., Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v V. V., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v V. V., H.. X.. U. X, vstúpil nový oprávnený F. M., R., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v V., N.. XX. Dňa 17.07.2018 bol na tamojší súd doručený podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého možno vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Súdny exekútor súdu dňa 14.09.2018 zaslal podanie, ktorým si uplatnil trovy exekúcie vo výške 55,88 Eur s DPH. Zároveň poukázal na skutočnosť, že oprávnenému doručoval oznámenie, že majetok povinného je zaťažený predchádzajúcimi 13 exekúciami, vzhľadom na čo mohol oprávnený zvážiť zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a teda mal reálnu možnosť využiť svoje dispozičné právo exekúciu zastaviť. Súdny exekútor preto žiada priznať trovy exekúcie na ťarchu oprávneného. Preskúmaním podnetu oprávneného súd zistil, že v zmysle o priestupkoch je potrebné danú exekúciu zastaviť z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po začatí exekúcie neúčinným, nakoľko rozhodnutie o priestupku bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehotou na zaplatenie pokuty za priestupok bol deň vykonateľnosti, a to 24.06.2007. V zmysle uvedeného došlo k preklúzii nároku na vymáhanie pohľadávky, ktorá je predmetom tejto exekúcie, nakoľko trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 24.06.2010. Na dodržanie lehoty stanovenej v predmetnom ustanovení nestačí len začať konanie o výkon rozhodnutia, ale je nevyhnutné, aby toto konanie bolo v rámci predmetnej prekluzívnej lehoty aj skončené. Poukázal na nález Ústavného súdu . S poukazom na uvedené preto súd exekúciu v zmysle ust. zákona o priestupkoch a Exekučného poriadku zastavil. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi minimálnu zákonnú odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, v zmysle ustanovenia

vyhlášky. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za preukázané poštovné náklady vo výške 13,38 Eur. Spolu tak trovy exekútora predstavujú sumu 46,57 Eur (33,19 Eur + 13,38 Eur). Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorú sa jeho odmena zvyšuje, trovy exekúcie tak spolu predstavujú 55,88 Eur (46,57 Eur + 20% DPH), na úhradu ktorých súd zaviazal povinného, v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd sa nestotožnil s názorom súdneho exekútora a neuložil povinnosť hradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko ako súd vyššie uviedol, k zastaveniu exekúciu došlo v danom prípade na základe zákonného ustanovenia, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného, ako na to poukazoval súdny exekútor. Navyše, k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie došlo dňa 24.06.2010, pričom spomínané Oznámenie o nemajetnosti povinného, ktoré bolo doručované oprávnenému, bolo vyhotovené dňa 17.12.2013. Zároveň poukázal na skutočnosť, že možnosť navrhnúť zastavenie exekúcie je dispozičným právom oprávneného, ktoré môže a nemusí využiť. V danom prípade však už pred oznámením o nemajetnosti povinného došlo k zákonnému dôvodu na zastavenie exekúcie. Oprávnený nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, a preto súd postupoval podľa všeobecnej zásady uvedenej v §197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Keďže k procesnému zastaveniu konania došlo v danom prípade bez zavinenia niektorého z účastníkov konania, t.j. na základe ustanovení osobitného zákona, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému právo na náhradu trov exekučného konania v zmysle nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu voči výroku o zastavení exekúcie podala včas odvolanie súdna exekútorka. Uviedla, že v danom prípade nie je možné aplikovať prekluzívnu lehotu na vymoženie uloženej pokuty za priestupok. V rozhodnom období, t.j. ku dňu 24.06.2010 - 3 roky od vykonateľnosti rozhodnutia, nemožno už aplikovať právnu úpravu (ustanovenie zákona o priestupkoch v znení do 31.augusta 2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom období nebola platná. Novelizácia ustanovenia , s účinnosťou od 01.09.2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Uvedená novela upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Novela nerieši stav stretu rozdielnych právnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia sa od 1. septembra 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Čo sa týka samotnej lehoty na výkon rozhodnutia, zákona o priestupkoch v spojení s Správneho poriadku upravuje prípad, že ak v zákone o priestupkoch nie úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použije sa právna úprava podľa zákona o Správnom konaní. Ďalej dôvodila, že lehota na vymoženie uloženej pokuty za priestupok, táto je upravená v ustanovení Správneho poriadku tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade teda už nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Dal do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -28 zo dňa 29.05.2018, č. k. zo dňa 31.01.2018 a č. k. zo dňa 07.09.2016. Pri doručení vyúčtovania súdu navrhla zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného a zaviazať úhradou trov exekúcie oprávneného. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla uznesenie o zastavení exekúcie zo dňa 26.06.2019 v celom rozsahu zrušiť a opätovne rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného a trovy exekúcie priznať na ťarchu oprávneného.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril oprávnený. Uviedol, že ako vyplýva z poučenia predmetného rozhodnutia voči výroku II., ktorým súd rozhodol o trovách konania, odvolanie nie je prípustné. Voči výroku I. a III. síce odvolanie je prípustné, avšak výrokom I. súd rozhodol o zastavení konania, čo súdny exekútor nenamieta, požaduje však zastavenie konania z iného dôvodu. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia v zmysle ust. nie je prípustné. Výrokom III. súdny exekútor nie je dotknutý, a preto nie je aktívne legitimovaný na podanie odvolanie v tejto časti rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby bolo odvolanie súdneho exekútora zo dňa 13.08.2019 voči uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 26.06.2019 v celom rozsahu odmietnuté.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

7. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

9. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas súdnej exekútorky s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie (totožný je i odvolací návrh súdnej exekútorky), ale súdna exekútorka nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a navrhuje iný dôvod zastavenia exekúcie. Možno preto vyvodiť, že súdna exekútorka svojím odvolaním napáda len dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ani v prípade vyhovenia odvolaniu by sa teda výrok napadnutého uznesenia nezmenil. Odvolanie ako opravný prostriedok , je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je z dôvodu, že záväzné účinky pre účastníkov konania (strany sporu) má len výrok súdneho rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie. Iný záver nemožno prijať ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

10. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom súdneho rozhodnutia ( ), odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky voči zastaveniu exekúcie odmietol podľa .

11. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).