Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_39Pu-1-2024.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
39Pu/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D., v zdravotníckom zariadení na základe oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, za účasti opatrovníka umiestneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D., takto
rozhodol:
Súd v y s l o v u j e, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia: Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, dňa 09.02.2024 b o l o prípustné.
odôvodnenie:
1.
Dňa 09.02.2024 bola Okresnému súdu Banská Bystrica oznámená nedobrovoľná hospitalizácia A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „umiestnený“) vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrickej klinike SZU (ďalej len „psychiatrická klinika“). Umiestnený bol hospitalizovaný dňa 09.02.2024 o 11:54 hod. Ako kontaktnú osobu umiestnený uviedol svoju sestru A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D.. 2. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zák. č. 576/2004 Z. z.“ alebo zákon o zdravotnej starostlivosti“) ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a, § 44 ods. 6, § 44b ods. 2) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
3.
Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2). 4. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zák. č. 576/2004 z. z. informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a) osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
5.
Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z. informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 6. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.
7.
Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informatívny súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do dvadsaťštyri hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 8. Podľa 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“) súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh. 9. Podľa § 255 a § 256 CMP účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie. Blízka osoba môže navrhnúť, aby ju súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a ochranu umiestneného za účelné. Súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. 10. Uznesením sp. zn. 39Pu/1/2024-5 zo dňa 12.02.2024 začal súd v súlade s § 254 ods. 2 CMP konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu. Uznesením sp. zn. 39Pu/1/2024-6 zo dňa 12.02.2024 ustanovil súd umiestnenému v zmysle § 256 CMP ako procesného opatrovníka A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D., sestru umiestneného, na zastupovanie v tomto konaní.
11.
Podľa § 260 ods. 1 CMP súd umiestneného vyslúchne.
12.
Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
13.
Podľa § 262 ods. 1 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. 14. Dňa 12.02.2024 sa súd oboznámil s názorom ošetrujúcej lekárky a vykonal výsluch umiestneného a ustanoveného procesného opatrovníka. Z výsluchu ošetrujúcej lekárky súd zistil, že pacient bol prijatý 09.02.2024 o 11:54 hod. s diagnózou reziduálna schizofrénia. Podľa lekárky ide o pacienta, ktorý už bol hospitalizovaný dvakrát, v roku 1999 a v roku 2001. Potom bol ambulantne sledovaný u MUDr. Šajgalíkovej, ku ktorej už okolo 7 rokov nechodí a lieky neužíva. Dňa 09.02.2024 bol privezený RZP v doprovode polície, ktorých volali príbuzní pre agresivitu v domácom prostredí. Pri príjme bola podľa ošetrujúcej lekárky prítomná zlá hygiena, špinavé šatstvo, kontakt bol nadviazaný, pacient odpovedal adekvátne len na niektoré otázky, očný kontakt bol nadviazaný len sporadicky, očami kontroloval okolie, mimika reflektovala paranoiditu a zvýšenú intrapsychickú tenziu. Pri príjme bola sťažená spolupráca, pacient odmietal perorálne užitie liekov, hospitalizácii sa nebránil, ale nesúhlasil s ňou. Vedomie bolo lucídne, dezorientovaný bol časom, situáciou, orientovaný bol správne miestom a osobou. Zvýšená bola intrapsychická tenzia, difúzna anxieta, ladenie bolo úzkostné, afektivita labilná.
Myslenie roztrieštené. Lekárka predpokladala paranoidné bludné obsahy, suicidálne úvahy negovala. Vo vnímaní negovala kvalitatívne poruchy, vzhľadom na heteroúdaje a anamnézu sa však nedajú vylúčiť. V minulosti boli prítomné sluchové halucinácie. Prítomné boli poruchy správania a konania, agresivita, podľa slov príbuzných vyhrážanie sa zabitím, udieranie päsťami do steny, hlavou o stenu, sociálna izolácia, zanedbávanie hygieny, zdravotnej starostlivosti, ohrozovanie bezpečnosti okolia, napríklad podpálenie dreva, zvýšená iritabilita, disomnia, pozornosť dekoncetrovaná, čo je osobnosť s chronickou psychotickou symptomatikou, aktuálne akuizovanou a s postprocesuálnym deficitom. Pacient podľa lekárky kontakt s okolím nemá zamedzený, zaujíma sa oňho sestra. Čo sa týka obsahu súdnych rozhodnutí je možné, že má znížený úsudok a chápanie. V čase výsluchu je pod medikamentóznou liečbou. 15. Ohľadom diagnózy umiestneného ošetrujúca lekárka uviedla, že reziduálna schizofrénia je diagnostikovaná už väčšinou potom, ako pretrváva dlhodobo, čiže niekoľko rokov až desaťročí. Vzhľadom na symptomatiku umiestneného, že sa izoluje doma, že sa zanedbáva a že je to myslenie také roztrieštené s agresivitou, tak stanovila túto diagnózu, nie paranoidnú. Pri paranoidnej schizofrénii, ako mal v minulosti, sú väčšinou sluchové halucinácie, čo teraz bolo suspektné pri príjme. Tento druh schizofrénie sa podľa lekárky prejavuje rôzne, je to veľmi individuálne, každý človek môže mať rôzne prejavy, ale on má takéto, že sa nestará o seba, zanedbáva hygienu, zanedbáva stravovanie, zanedbáva doktorov, nikde nechodí, izoluje sa, plus má také agresívne prejavy. Rozpráva iné, koná iné, má roztrieštené myslenie. Pre okolie je nebezpečný tým, že sa vyhráža zabitím a mohlo by k takémuto konaniu dôjsť pod vplyvom choroby a pre seba je nebezpečný tým, že zanedbáva zdravotnú starostlivosť, napríklad aj hygienu a tými agresívnymi prejavmi, že udiera päsťou do steny, hlavou do steny, môže dôjsť k ublíženiu na zdraví. Podľa ošetrujúcej lekárky by ambulantná liečba nepostačovala, lebo pacient by neužíval terapiu, aj kebyže mu ju predpíšu. Pacient nechodil na kontroly, čiže v jeho prípade by to nebolo možné. Rozhodla o ústavnej starostlivosti z dôvodu, že pacient nedodržuje ambulantnú starostlivosť a pod vplyvom choroby má znížený úsudok a ani si neuvedomuje svoju chorobu, čiže by ambulantne na žiadne kontroly nechodil, ani neužíval lieky. Pri príjme aj pred príjmom ohrozoval svoj život a okolie. K dĺžke hospitalizácie sa ošetrujúca lekárka nevedela vyjadriť.
16.
Umiestnený bol počas výsluchu plačlivý, komunikácia s umiestneným bola ťažká, po celú dobu hovoril nezrozumiteľne, veľmi potichu, mal zhoršenú artikuláciu. Uviedol, že je v nemocnici. Čo sa týka času a okolností prijatia na psychiatrickú kliniku najskôr uviedol, že si nepamätá. Opakoval, že sa chce vrátiť domov. S hospitalizáciou nesúhlasil, podľa jeho slov by mu doma bolo lepšie. Uviedol, že nie je v kontakte s rodinou, ale bol rád, že prišla za ním sestra. K okolnostiam prijatia neskôr uviedol, že nechcel umývať schody, lebo sa pohádal s rodinou. Viac si nepamätal alebo nechcel vypovedať. 17. Súd vypočul aj opatrovníčku, sestru umiestneného, ktorá uviedla, že bývajú v spoločnej domácnosti, ona býva hore, umiestnený býva s otcom dole. Začal mať záchvat, teraz máva častejšie záchvaty, predtým mal menej. Začal vykrikovať, že ich zabije všetkých, že aj A. aj otca. Otec má 85 rokov a on sa oňho nemôže starať, oni (jej rodina) sú 12 hodín v práci. Vykrikoval, že ich zabije, začal päsťami búchať, robil aj bojové športy, boja sa ho. Sestra umiestneného sa bála o seba aj o svoju rodinu. Zavolala políciu aj záchrannú službu. Uviedla, že keď má záchvat, začne vykrikovať, ale až tak hrozne. Takéto záchvaty máva už 3 x týždenne, bolo to menej. Keď mama žila, dohliadala na neho, či užíva lieky, ale zomrela pred 7 rokmi. Odvtedy sa o neho stará otec, sľúbil to mame, že sa o neho bude starať, ale má 85 rokov, varí mu. Keď sa otec s ním snaží komunikovať, brat komunikuje agresívne. Lekárom po príjme opatrovníčka uviedla, že brat žije len medzi 4 stenami, nikde nechodí, vraví, že zamkýnajú, ale nezamkýnajú, zamkli len pivnicu, lebo minule skoro podpálil dom, nechal rozpálené uhlie na dreve. Z ničoho nič začne búchať päsťami o stenu alebo aj hlavou, nadáva, vykrikuje, že ich zabije všetkých A. aj otca, už sa ho boja. Takéto záchvaty má už 3 – 4 x do týždňa. Nedá sa s ním komunikovať, niečo sa ho spýtajú a on si odpovie svoje. Nikde nechodí k lekárom, nedodržiava hygienu. Niekedy aj halucinuje, napríklad hovorí, že mama žije atď. Nespí, má obrátený režim. Opatrovníčka súdu uviedla, že vie o tom, že má umiestnený psychiatrickú diagnózu. Nekomunikovala však s jeho ošetrujúcim lekárom ohľadne tejto diagnózy a liečby. 18. Súd nahliadnutím do prijímacej správy zistil, že dňa 09.02.2024 o 11:54 hod. bol pacient prijatý s diagnózou reziduálna schizofrénia. Bol privezený v doprovode polície a RZP. Podľa správy mal špinavé šatstvo, kontakt bol síce nadviazaný, ale odpovedal adekvátne iba na niektoré otázky. Očný kontakt bol nadviazaný len sporadicky. Pacient kontroloval očami okolie. Mimika reflektovala paranoiditu a zvýšenú
intrapsychickú tenziu. Spolupráca bola sťažená, odmietol užitie liekov, ale hospitalizácii sa nebránil, hoci s ňou nesúhlasil. Podľa prijímajúcej správy boli prítomné poruchy správania a konania, agresivita, vyhrážanie sa zabitím, udieranie päsťami do steny, hlavou o stenu, sociálna izolácia, zanedbávanie hygieny, zdravotnej starostlivosti, ohrozovanie bezpečnosti okolia a zvýšená iritabilita. Bol prijatý na akútne oddelenie pre riziko ohrozenia seba aj okolia.
19.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že umiestnený bol privezený na psychiatrickú kliniku RZP dňa 09.02.2024 o 11:55 hod. v sprievode polície, ktorých privolali jeho príbuzní pre agresivitu umiestneného v domácom prostredí. U umiestneného sa prejavovali neprimeranosti v správaní takým spôsobom, že vykrikoval, že zabije všetkých, päsťami a aj hlavou búchal o stenu. Sestra, ktorá s ním žije v spoločnej domáci, vyjadrila obavu o seba a o svoju rodinu. Umiestnený pri prijatí súhlas s ústavnou liečbou nepodpísal, sám uviedol, že nechce byť hospitalizovaný na psychiatrickej klinike, chcel sa vrátiť domov. Súd preto skúmal, či bolo prevzatie umiestneného do ústavnej starostlivosti psychiatrickej kliniky v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti, teda, či pre poskytovanie ústavnej starostlivosti nebol potrebný jeho súhlas. 20. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas pacienta s poskytovaním starostlivosti sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok I. ÚS 79/93) „k opatreniam na ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takýchto osôb dochádza aj v záujme ochrany ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého, Ústava Slovenskej republiky a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti o zdravie ľudí (pozn. súdu v súčasnosti zákon o zdravotnej starostlivosti) a Občiansky súdny poriadok (pozn. súdu v súčasnosti Civilný mimosporový poriadok) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou.“ Zásah do osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti prípustný len, ak osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
21.
Súd mal z výpovedí opatrovníčky, ošetrujúcej lekárky, ale aj samotného umiestneného preukázané, že umiestnený dlhodobo trpí vážnou duševnou poruchou, ktorá ostala neliečená. Umiestnený sám uviedol, že chodil ambulantne k MUDr. Šajgalíkovej, u ktorej však už dlhšiu dobu nebol. Neberie lieky a nechodí na kontroly svojho stavu. Podľa jeho opatrovníčky na jeho liečbu dohliadala matka, ktorá však zomrela a odvtedy umiestnený lieky neužíva ani nechodí na vyšetrenia. Uviedla, že máva pravidelne záchvaty, ktoré sa prejavujú aj agresivitou, verbálnou, ale aj fyzickou. Okrem toho sa o seba nestará. Lekárka aj opatrovníčka potvrdili zanedbanú hygienu, zdravotnú starostlivosť a roztrieštené myslenie (jedno hovorí, druhé robí; „oni mu niečo hovoria, on si hovorí svoje“, je nevyspytateľný). Je teda zrejmé, že umiestnený nemá kontrolu nad svojim duševným ochorením a pod jeho vplyvom býva nebezpečný pre seba a svoje okolie.
22.
Súd mal preukázané z výpovedí, že umiestnený bol v čase prijatia nebezpečný pre seba a svoje okolie, vyhrážal sa okoliu zabitím, pričom podľa názoru ošetrujúcej lekárky by mohlo pod vplyvom jeho choroby k takémuto konaniu aj dôjsť, teda nielen k vyhrážkam. Nebezpečný bol pre seba kvôli jeho agresívnym prejavom, kedy udieral päsťou a hlavou do steny a mohol si teda aj sám sebe ublížiť na zdraví. Stanovená diagnóza sa u umiestneného prejavuje tak, že sa o seba umiestnený nestará, zanedbáva hygienu, zanedbáva stravovanie, zanedbáva doktorov, izoluje sa, má agresívne prejavy, má roztrieštené
myslenie. Ambulantná starostlivosť u umiestneného v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia nebola žiadúca, keďže umiestnený nenavštívil svoju ambulantnú psychiatričku už skoro sedem rokov, neužíval žiadne lieky a umiestnený má znížený úsudok, svoju chorobu si neuvedomuje. Umiestnený vyžaduje nepretržitú starostlivosť pod dohľadom, aby mohla byť jeho liečba kontrolovaná. 23. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obmedzenie osobnej slobody umiestneného v čase jeho prijatia v zdravotníckom zariadení bolo nevyhnutné predovšetkým na jeho ochranu a ochranu jeho najbližšieho okolia a nebol potrebný jeho informovaný súhlas v zmysle § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. Keďže na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zdravotný stav umiestneného si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval jeho hospitalizáciu, rozhodol tak, že prevzatie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia dňa 09.02.2024 bolo prípustné, v súlade so zákonom.
24.
Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas (§ 9 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP s poukazom na § 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Banská Bystrica, dňa 13.02.2024
Mgr. Viktória Špyrková
s u d k y ň a