Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-287-2019.pdf
PDF · 106.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/287/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. E. U., T. XX, P., F.. XX.X.XXXX, 2. O.. E. Q., T. XX, Z. P. - Z., F.. XX.X.XXXX, 3. R. F., S. XX, P., F.. X.X.XXXX, 4. R. Q., Č. XXX, Z. P.
- Z., F.. XX.X.XXXX, 5. E. H., Z. B. XX, P., F.. X.X.XXXX, 6. I. C., Ť. XX, P., F.. XX.X.XXXX, 7. P. I., I. XX, P., F.. XX.X.XXXX, 8. E. B., U. XX, P. F. U., Z. P. - Z., F.. XX.X.XXXX I. 9. MTAC s.r.o., Oštepová 6, Košice, IČO: 52 083 918, všetci zastúpení advokátom JUDr. Tomášom Čverčkom, Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, o 5 290,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v rozsahu 259,90 € s príslušenstvom proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 7. marca 2019, č. k. 44Csp/63/2018 - 415
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.
Žalobcom proti žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania, na ktoré plnenie žalobcovia voči žalovanému sú oprávnení spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) zhora označeným rozsudkom žalovaného zaviazal žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť 3 208,94 € s úrokmi z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 23.1.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšku zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný bez vlastníckeho, či iného vecnoprávneho titulu oprávňujúceho ho na užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov územne patriaceho do lokality zvanej Borovicový háj, v danej lokalite ešte v roku 1957 začal realizovať výsadbu verejnej zelene, pričom tento pozemok ešte aj v súčasnosti slúži na účel verejnej zelene a takto slúži všetkým obyvateľom mesta Košice (ďalej aj len „mesto“), pričom tvorí dôležitú ekologickú zónu mesta. Pri tomto zistení vychádzal jednak z príslušného listu vlastníctva (LV č. XXXXX, P.. Ú.. Q., Z. P. - W., Z. P. O., P. I. H. S. „., Z. H. J. W. H.. P. Č.. XXXX/XX Z. R. XXX E.2., Č.. XXXX/XX Z. R.Ý. XXX E., Č.. XXXX/ XX Z. R. XXX E.2. I. Č.. XXXX/XX Z. R.Ý. XXX E.2. I. Ď.I. I. W. H. I. F. J. W. H.. P. Č.. XXXX/XX Z. R. XX E.2., Č.. XXXX/XX Z. R.Ý. XX E. - U. F. K. R. XXX E. - H.. Z. J., Č.. XXXX/XX Z. R.E. XX E.2. I. F. Č.. XXXX/XX Z. R.Ý. XX E.), v zmysle ktorého celkový podiel žalobcov na predmetnom pozemku (ďalej aj len „pozemok“) je XX/XXX a tiež zo strategického dokumentu mesta o Miestnom územnom systéme ekologickej stability (MÚSES) schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX zo 16.12.2013, v zmysle ktorého sporná lokalita je špecifikovaná ako Mestské biocentrum regionálneho významu T. - S., P. H. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú užívané ako pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň, lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie, kým parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/XX sú pozemkom, na ktorom je dvor.
2. Vec právne posúdil podľa §123, 488, 489, 451 ods. 1 a 2 a §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že mesto na úkor spoluvlastníkov pozemku takto sa bezdôvodne obohacuje, keďže títo užívanie svojho majetku trpia bezodplatne. Pozemok žalobcov posúdil pritom ako verejnú zeleň v bytovej zástavbe prístupnú neobmedzenému okruhu užívateľov, ktorý spĺňa znaky verejného priestranstva, a preto zo strany žalovaného ich užívaním bez právneho dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov, za ktoré tento je povinný žalobcom zaplatiť peňažnú náhradu, keďže títo ako spoluvlastníci pozemkov a porastov na nich vysadených žalovaným, predovšetkým z dôvodu jeho rozhodnutia o zachovaní Borovicového hája ako biocentra (§3 bod. 3 VZN žalovaného č. 25 o MÚSES schváleného uznesením MZ č. 811/2013), sú obmedzovaní vo výkone svojho vlastníckeho práva, najmä v užívaní vlastníctva. Pri posudzovaní otázky, či predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcov sú vôbec verejným priestranstvom, vychádzal pritom z právneho záveru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Cdo/52/2009, v zmysle ktorého „pokiaľ v občianskoprávnej rovine zmluvou nie je upravené obecné užívanie sporného pozemku, ktorý slúži obyvateľom bytov v priľahlých obytných domoch, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§451 ods. 1 a 2 OZ), lebo aj keď existuje právny dôvod užívania tohto pozemku (verejnej zelene, či verejného priestranstva), nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania majetku navrhovateľky) bolo poskytované bezplatne“.
3. S námietkou žalovaného považujúc ju za námietku, že celá parcela č. XXXX/XX I. Č. H. Č.. XXXX/ XX nepatria do lokality Borovicový háj s poukazom na skutočnosť, že aj Inštitút stavebného inžinierstva, družstvo tieto parcely zahrnul do svojho posudku č. X/XXXX zaoberajúceho sa pozemkami v danej lokalite, sa vysporiadal tak, že aj tieto dve žalovaným namietané parcely patria do lokality Borovicový háj.
4. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom O.. D. M., H.. a ním stanovenej výšky nájomného X,XXX €.. Q. H. B. R. H. XXX,XX E. (pripadajúcej na celkový spoluvlastnícky podiel žalobcov - pozn. odvolacieho súdu) za obdobie od 27.05.2016 do 27.05.2017 žalobcom priznal nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške 1 608,88 € a za obdobie od 28.05.2017 do 24.05.2018 vo výške 1 600,06 €, celkovo 3 208,94 € a vo zvyšku (nad 4,002 €/m2/rok) žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dovolal premlčania žalobou dňa 27.5.2018 uplatneného práva za obdobie od 25.5.2016 do 26.5.2016, s poukazom na §107 ods. 1 OZ žalobu v tomto rozsahu zamietol pre premlčanie práva žalobcov. Ďalej žalobu zamietol aj v rozsahu 81,47 € žalobcami uplatnených titulom nákladov spojených s uplatnením žalovanej pohľadávky s odôvodnením, že tieto náklady neboli špecifikované ani preukázané.
5. Z dôvodu omeškania s plnením svojho peňažného záväzku dňom 23.1.2018 (po uplynutí trojdňovej lehoty na plnenie v zmysle výzvy žalobcov z 19.1.2018) žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania (§517 ods. 2 OZ) vo výške 5 % p. a. z prisúdenej istiny od 23.1.2018 do zaplatenia (§3 NV č. 87/1995 Z. z.) a vo zvyšku žalobu aj v tomto rozsahu zamietol.
6. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 21,30 %. Rozhodol tak v zmysle zásady pomeru ich úspechu vo veci zakotvenej v §255 ods. 1 CSP. Pomerný úspech žalobcov vychádzajúc zo žalobou uplatnených 5 290,67 € ako 100 % a rozsudkom priznaných 3 208,94 € (60,65 %) k úspechu žalovaných v rozsahu zvyšných 39,35 % (100 - 60,65), ustálil na 21,30 %.
7. Proti časti vyhovujúceho výroku rozsudku žalovaný podáva odvolanie v rozsahu vzťahujúcom sa na jeho povinnosť žalobcom vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie časti pozemku (B. H. Č.. XXXX/XX I. Č. H. Č.. XXXX/XX; ďalej aj len „sporné parcely“) tiahnucej sa smerom na západ od hranice s parcelou č. XXXX/XX H. R. C. XX E. J. Z. R. XXX,X E.2. (Ď. I. A. „. H.). Odvolanie odôvodňuje poukazom na už aj pred súdom prvej inštancie namietanú skutočnosť, že sporné parcely minimálne v namietanej výmere 120,6 m2 sa nachádzajú mimo územia územným plánom definovaného ako verejná zeleň, pričom ide o plochy mestského a nadmestského občianskeho vybavenia. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na v konaní už predložený Gisplan ÚP1 a teraz spolu s odvolaním predkladá Gisplan ÚP2 ako relevantný dôkaz preukazujúci definovanie funkčného využitia určitého pozemku ako verejnej zelene (územný plán). Vzhľadom na tento dôkaz vo vzťahu k spornému pozemku naďalej považuje za nedôvodné podanie žaloby, ktorá sa zakladá na definovaní lokality Borovicový háj územným plánom ako verejnej zelene, keďže práve toto bolo dôvodom vyhovenia žalobe v tomto rozsahu zakladajúcom sa na nesprávnom skutkovom zistení. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie sporného pozemku zamietne. Vyjadruje
tiež svoju nespokojnosť s tým, ako súd prvej inštancie na jeho námietku uplatnenú už v odpore proti platobnému rozkazu „namiesto príslušnosti sporných parciel k verejnej zeleni nesprávne sa zaoberal ich príslušnosťou k lokalite Borovicový háj, ktorú skutočnosť však žalovaný nikdy nespochybňoval“ (bod 47. odôvodnenia rozsudku súdu).
8. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhujú rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Majú zato, že vzhľadom na charakter uvedených pozemkov a existenciu lesného biotopu Borovicový háj sporný pozemok plní funkciu verejnej zelene, čím sa plnia verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb verejnosti. V rozhodnom období tieto pozemky slúžili verejnosti na rekreáciu, šport a iné - pozemok parc. č. XXXX/XX R. P. je zapísaný ako ostatná plocha - pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a funkčná zeleň (Borovicový háj) a pozemok parc. č. XXXX/ XX R. P. je vedený ako zastavané plochy určené k plneniu funkcie verejnej zelene. Aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.1.2011 vo veci sp. zn. 4Cdo/52/2009 má zato, že (aj) sporné pozemky majú charakter verejného priestranstva, ktoré je užívané obecne, a teda z titulu výkonu územnej samosprávy za ich užívanie zodpovedá žalovaná obec, čím žalovaný súčasne bráni v ich užívaní žalobcom, ktorí sa musia zdržať výkonu svojich oprávnení, ktoré by im z ich vlastníckeho práva inak prináležali. Na preukázanie svojho tvrdenia odvolaciemu súdu predkladajú jednak dokument mesta, tzv. MÚSES, kde „mapou ako verejný park - zeleň je zakreslený aj sporný pozemok“ a taktiež písomnosť mesta z 11.10.2018, kde (aj) sporné parcely sú vedené ako verejná, resp. prídomová zeleň, kde je zakázaná výstavba.
9. V replike k vyjadreniu žalobcov žalovaný zaujíma stanovisko k územnoplánovacej informácii mesta z 11.10.2018 v tom zmysle, že parc. č. XXXX/XX územným plánom je definovaná ako plocha verejnej zelene iba sčasti a pokiaľ ide o parcelu č. 4312/60, na tejto výstavba nie je možná nie preto, žeby šlo o verejnú zeleň, resp. verejné priestranstvo, ale preto, že sa nachádza v bezprostrednej blízkosti obytného súboru TITUS. Na doplnenie dodáva, že k 17.3.2017 obe sporné parcely boli oplotené spolu s obytným súborom TITUS, čo preukazuje priloženou ortofotomapou, fotodokumentáciou a informáciou o čase nasnímania fotografií (14.3.2017 - pozn. odvolacieho súdu).
10. V duplike k replike žalovaného žalobcovia sa vyjadrujú k písomnému stanovisku mesta z 11.10.2018 v tom zmysle, že o. i. aj parcela č. XXXX/XX je krytá funkciou obytnej plochy málopodlažnej zástavby, a to z dôvodu, že tvorí prídomovú zeleň obytného súboru TITUS, a bytová výstavba preto na nich nie je možná, čo znamená, že takto žalovaný žalobcom bráni v realizovaní ich vlastníckych práv, a to najmä prijatím dokumentu MÚSES. V ďalšom obsahu dupliky sa vyjadruje k údajnému oploteniu sporných parciel.
11. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolaciu námietku žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní).
13. Odvolaním je napadnutá len tá časť vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou žalovanému bola uložená povinnosť za žalované obdobie žalobcom spoločne a nerozdielne vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu užívania sporného pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov (celej parcely P. Č.. XXXX/XX I. Č. H. P. Č.. XXXX/XX), R. J. Z. R. XXX,X E.2., Č. H. R.Ľ. H. Ž. XX/XXX H.R. XX,XX E. a vo finančnom vyjadrení 259,90 €. Rozsudok vo zvyšku odvolaním napadnutý nebol, nadobudol preto právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
14. Odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa §387 ods. 1 CSP, lebo súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, správne sa vysporiadal so zákonnými podmienkami vzniku i trvaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom a vo veci aj správne rozhodol, pokiaľ žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného ohľadom sporného pozemku vyhovel a aj odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave, pričom odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil ani žiadne vady, ktoré by sa týkali
procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP). Odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil aj vo vzťahu k závislému výroku o trovách konania, pretože tento správne a zákonne je založený na zásade úspechu (pomerný úspech žalobcov), pričom aj pomerný úspech žalobcov je stanovený v správnom a zákonu zodpovedajúcom rozsahu (§262 ods. 1, §255 ods. 1 CSP).
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 18.12.2019 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 12.12.2019 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 ods. 1 CSP).
16. Odvolací súd súc byť viazaný odvolacími dôvodmi (§380 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu prejednal výlučne len z dôvodu, ktorý odvolateľ uviedol vo svojom odvolaní, t. j. že za užívanie odvolateľom konkretizovanej časti pozemku o spornej výmere XXX,X E., Č. H. R.Ľ. H. Ž. XX/XXX H. XX,XX E.2. (sporný pozemok), žalobcom nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože sporný pozemok územným plánom nie je definovaný ako verejná zeleň, pričom súd prvej inštancie žalobe mal vyhovieť práve z tohto dôvodu.
17. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť odvolateľa predovšetkým na jeho mylný názor o tom, že dôvodom vyhovenia žalobe v napadnutom rozsahu mala byť skutočnosť, že sporný pozemok súd prvej inštancie považoval za pozemok územným plánom definovaný ako verejnú zeleň. Dôvodom vyhovenia žalobe v napadnutom rozsahu bolo skutkové zistenie súdu, že sporný pozemok vlastnícky patriaci žalobcom verejnosťou (neobmedzeným okruhom užívateľov) v žalovanom období bol užívaný ako verejné priestranstvo (odseky 48. a 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu) a z neho vyplývajúci záver súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane mesta. Tento záver obstojí bez ohľadu na to, či už ide o verejnú zeleň, alebo hoci aj o prídomovú zeleň slúžiacu obyvateľom bytov v priľahlom bytovom dome ako plochu mestského a nadmestského občianskeho vybavenia, ako to namieta odvolateľ. Preto potom, hoci súd prvej inštancie sporný pozemok skutočne považoval za verejnú zeleň, pričom však dôvodom vyhovenia žalobe nebola táto okolnosť, rozhodnutie súdu prvej inštancie preto sa nezakladá na tomto omyle v zistení skutkového stavu a tento omyl pre rozhodnutie nie je preto ani podstatný.
18. Súčasná právna teória i prax pod pojmom verejné užívanie verejného priestranstva chápe užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom užívateľov, pričom musí ísť o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré z obdobného užívania toho istého statku nevylučuje iných, aj len potenciálnych užívateľov. Verejné priestranstvá ako materiálny statok pritom sú jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa obecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a splňujúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec (mesto) ako verejnoprávna korporácia verejný záujem, a to či už ide o jej povinnosť pre svojich obyvateľov vytvárať vhodné životné prostredie alebo dbať na urbanistické či ekologické kritériá, na ktorý účel sporný pozemok žalobcov slúži.
19. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že sporný pozemok vlastnícky patriaci žalobcom svojím umiestnením v teréne spadá do lokality Borovicový háj a že táto lokalita v zmysle zásadného dokumentu mesta schváleného uznesením MZ č. XXX/XX W. XX.XX.XXXX je špecifikovaná ako Mestské biocentrum regionálneho významu BC - RM, začlenená do regionálneho mestského biokoridoru Č. H. - T. U. - H. F. Ž. K. - E. H. - E. F. - U., má vysokú ekologickú hodnotu, kde na celom jej území, a preto pochopiteľne aj na spornom pozemku, stále platí zákaz stavať a realizovať zástavbu, nesmú sa tu vykonávať činnosti, ktoré vedú k zníženiu jeho stupňa ekologickej stability, t. j. za žalované obdobie vo verejnom záujme stále trvá obmedzenie vlastníckych oprávnení žalobcov, pričom žalovaný nijako nepreukázal, aby žalobcovia zmluvne mali upravené obecné užívanie sporného pozemku. Žalovaný prijatím tohto zásadného dokumentu mesta takto disponujúc majetkom žalobcov a užívaním (o. i. aj) sporného pozemku mohol plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosť stanovená zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje
pritom všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 OZ).
20. Pri posudzovaní predmetnej veci podľa názoru odvolacieho súdu rovnako treba vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva, ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona, t. j. vlastníkova vec môže byť použitá len v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu, ak účel nemožno dosiahnuť inak (§128 ods. 1 OZ). Podľa §128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, len ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a len za náhradu.
21. V danej veci žalobcovia, ani ich právni predchodcovia, neudelili súhlas k užívaniu sporného pozemku ako verejného priestranstva lokality Borovicový háj a ich sporný pozemok vo verejnom záujme nebol ani vyvlastnený. Žalobcovia ako jeho vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že sporný pozemok v žalovanom období je užívaný pre potrebu všetkých ako verejné priestranstvo lokality Borovicový háj, ale len za náhradu.
22. Uvedené chápanie vlastníckeho práva zodpovedá aj čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uverejnenej v Zbierke zákonov SR pod č. 23/1991 Zb. ako ústavný zákon), podľa ktorého platí, že „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu“. Pokiaľ teda dôjde k skutočnému (faktickému) obmedzeniu vlastníckeho práva, jednotlivec má základné právo na náhradu, čo sa plne vzťahuje aj na prípad posudzovanej veci. Zmyslom čl. 11 ods. 4 listiny je, aby obmedzenie vlastníckeho práva jednotlivca, ktoré je v záujme verejnom, v záujme spoločnosti, je rozumné a spravodlivé, bolo jednotlivcovi vykompenzované tým subjektom, v ktorého prospech k obmedzeniu dochádza, t. j. spoločnosťou (cez štát, obec). Nemožno spravodlivo požadovať, aby „náklady“ spoločnosti niesol len jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná. Túto požiadavku cez rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/52/2009 zohľadnilo aj napadnuté rozhodnutie okresného súdu.
23. Zo zhora uvedených dôvodov je preto správny záver súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozsahu o tom, že užívaním sporného pozemku o výmere XXX,X E., S.. H. R. H. R. R. Ž. XX/XXX Z. R. XX,XX E., územne spadajúceho do lokality Borovicový háj ako verejné priestranstvo verejnosťou, t. j. neobmedzeným okruhom užívateľov, najmä obyvateľmi obce, je užívaním žalovaného a stotožňujúc sa so závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/52/2009, aplikujúc tieto na prejednávaný prípad, správne potom vyslovil, že „pokiaľ v občianskoprávnej rovine nie je zmluvou upravené obecné užívanie sporného pozemku, ktorý slúži obyvateľom bytov v priľahlých obytných domoch, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), lebo aj keď existuje právny dôvod užívania tohto pozemku (ako verejného priestranstva), nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby (strpenie užívania majetku žalobcov) bolo poskytované bezplatne. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§2 ods. 2 Občianskeho zákonníka).“
24. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako výsledku vykonaného dokazovania a tiež z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu predstavovanej citovaným rozsudkom NS SR sp. zn. 4Cdo/52/2009 sa stotožňuje so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že za uvedených podmienok na strane mesta užívaním sporného pozemku ako verejného priestranstva Borovicového hája, ktoré môže slúžiť hoci aj len obyvateľom bytov v priľahlom bytovom dome, bez poskytnutia finančného ekvivalentu žalobcom na úkor žalobcov dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia mesta plnením bez právneho dôvodu.
25. Na tvrdenia procesných strán učinené v odvolacom konaní a na nimi tu predkladané dôkazné prostriedky a z nich vyplývajúce skutočnosti (Gisplan ÚP2, územnoplánovacia informácia mesta z 11.10.2018 a stanovisko žalovaného k nej, údajné oplotenie sporného pozemku k 17.3.2017), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie ako na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany odvolací súd neprihliadal, keďže nie je splnená ani jedna zo zákonných podmienok vymenovaných pod písmenami a) až d) §366 CSP na ich použitie v odvolaní (netýkajú sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu ani nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nejde ani o také, ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie).
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 1 CSP, §262 ods. 1 CSP a §255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v celom rozsahu boli úspešní žalobcovia, žalovaný bol v celom rozsahu neúspešný, žalobcovia preto v celom rozsahu majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému, pričom na toto plnenie voči žalovanému všetci žalobcovia sú oprávnení spoločne a nerozdielne. Dôvody na aplikáciu §257 CSP odvolací súd nezistil. O výške náhrady v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
27. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).