Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoP-50-2019.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Subarea
16CoP/50/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého W. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa matky S.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, S. S., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Ivanou Švarcovou, advokátkou, so sídlom Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 42 187 966 a otca W. M., nar. XX.XX.F., bytom L. XX, S. S., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/214/2019-25 zo dňa 22. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/214/2019-25 zo dňa 22. októbra 2019 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým uznesením návrh matky maloletého W. B. M. na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) a § 360 ods. 1 CMP. Aplikoval aj § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“), § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 CSP a § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ,,Zákon o rodine“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal styk otca s maloletým W. B. M. (ďalej aj „maloletým dieťaťom“). Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka vo svojom návrhu neosvedčila skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dočasný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia sa vzhľadom na opísaný skutkový stav nejavilo ako naliehavé a nevyhnutné. Samotná matka totiž podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po vyše troch mesiacoch od vlastného zistenia skutočností, že vplyv otca na maloleté dieťa je negatívny, čo sa prejavuje agresivitou maloletého a jeho neprimeranými slovnými prejavmi. Matka dieťaťa už dňa 24.06.2019 navštívila pediatričku MUDr. Evu Ondrušovú za účelom získania výmenného lístka pre vyšetrenie dieťaťa pedopsychiatrom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala dňa 24.09.2019, ku ktorému okrem lekárskej správy MUDr. Evy Ondrušovej zo dňa 24.09.2019 nepriložila žiadny lekársky nález pedopsychiatra, resp. detského klinického psychológa, z ktorého by objektívne vyplynuli tvrdené skutočnosti o negatívnom vplyve otca na maloletého. Matka tiež nepožiadala o
pomoc príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, ktorý disponuje dostatočným odborným aparátom, spôsobilým vypočuť maloletého za účelom overenia uvedených skutočností a prijať opatrenia smerujúce k jeho sociálnoprávnej ochrane. Lekársky nález pediatričky maloletého s odporúčaním zamedzenia styku otca s maloletým W. B. M., súd prvej inštancie nepovažoval za relevantný. Z tohto lekárskeho nálezu nebolo podľa súdu prvej inštancie možné vyvodiť, pomocou akých metód vyšetrenia pacienta došla pediatrička k uvedenému záveru, pričom vychádzala len z tvrdení matky. V náleze je totiž uvedené, že „je vhodné, aby sa dieťa nestretávalo s otcom, nakoľko stretnutia s otcom údajne nemajú dobrý vplyv na dieťa“. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že tento dôkaz nemohol vziať z uvedených dôvodov do úvahy pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že pri zásahu do výkonu rodičovských práv, a to aj vo forme dočasného zákazu styku, musí mať súd na základe predložených dôkazov a tvrdení bezpečne osvedčené, že zákaz styku je v záujme maloletého dieťa, ktorý záujem prevažuje nad záujmom maloletého dieťaťa stretávať sa s druhým rodičom (v tomto prípade s otcom dieťaťa) a nad právom rodiča na styk s maloletým dieťaťom. To v danej veci podľa súdu prvej inštancie nebolo splnené. Pokiaľ matka argumentovala neprimeraným správaním otca voči nej a obťažovaním, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že ide o skutočnosti medzi rodičmi dieťaťa, pričom matka má možnosť brániť sa, či už prostredníctvom občianskoprávneho konania alebo podaním trestného oznámenia, čo aj využila. Súd prvej inštancie tiež zo zápisnice o trestnom oznámení matky spísanej dňa 12.09.2019 na OO PZ Žilina - západ zistil, že matka sa s maloletým W. B. M. presťahovala od februára 2019 do Žiliny. Z obsahu spisu nebolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, či si v tomto smere vyžiadala od otca dieťaťa súhlas, prípadne či požiadala súd o nahradenie prejavu vôle otca ohľadne zmeny bydliska maloletého do obvodu iného súdu, v prípade nezhody rodičov v tejto otázke. V závere odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia súd prvej inštancie opakovane konštatoval, že matkou navrhované neodkladné opatrenie bolo nedostatočne odôvodnené a skutočnosti v ňom uvedené neboli dostatočne osvedčené, preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
5. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie matka dieťaťa. V odvolaní vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia sa v danom prípade nejaví ako naliehavé a nevyhnutné.
5.1 Matka dieťaťa súdu prvej inštancie v odvolaní ďalej vytkla, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24.09.2019 posúdil ako oneskorené (vzhľadom na skutočnosť, že o nevhodnom správaní otca dieťaťa vedela už od júna 2019), na základe čoho potom dospel k záveru, že nie je preukázaný naliehavý záujem na okamžitú a neodkladnú úpravu pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. V uvedenej súvislosti matka dieťaťa v odvolaní uviedla, že pediatričku navštívila s maloletým dieťaťomB. z dôvodu jeho neurotických prejavov opakovane, pričom pediatrička MUDr. Ondrušová odporučila odborné vyšetrenie maloletého, o čom vystavila výmenný lístok dňa 24.06.2019. Až následne sa vyjadrila, že do záveru psychologického vyšetrenia nie je pre dieťa vhodné, aby sa stýkalo s otcom. Lekárska správa bola datovaná dňa 19.09.2019, t.j. 5 dní pred podaním návrhu, preto nemohla vo veci podať dôvodný návrh už dňa 24.06.2019.
5.2 Matka dieťaťa v odvolaní ďalej uviedla, že ak súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že pediatrička dieťaťa MUDr. Eva Ondrušová vychádzala len z jej tvrdení (z tvrdení matky dieťaťa), čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v jej náleze je uvedené slovo „údajne“, tak považuje za potrebné poukázať na, že s ohľadom na vek maloletého je logické, že dieťa vo veku necelých 3-troch rokov nie je schopné samo sa vyjadriť k danej situácii, tak to urobila za neho ako jeho matka. Zdôraznila, že okrem jej tvrdenia o nevhodnosti styku otca s maloletým, túto skutočnosť osvedčujú aj ďalšie dôkazy. V uvedenej súvislosti matky dieťaťa v odvolaní uviedla, že za doterajšej dôkaznej a skutkovej situácie je podľa nej nemysliteľné, aby súd ignoroval prebiehajúce trestné konanie, vedené proti otcovi maloletého dieťaťa na Okresnom riaditeľstve PZ v Žiline, kde je otec dieťaťa podozrivý zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania, resp. z ďalších skutkov, ktorých sa opakovane dopúšťal proti občianskemu spolunažívaniu a hrubým správaním voči jej osobe.
5.3 Matka dieťaťa v odvolaní tiež uviedla, že súd prvej inštancie svoje závery okrem iného oprel aj o neexistenciu relevantnej psychologickej správy, resp. nálezu pedopsychiatra. V uvedenej súvislosti matka dieťaťa poukázala na tú skutočnosť, že dieťa bolo po kontakte s otcom silno neurotizované, v noci sa budilo a kričalo, preberalo jeho vzory správania, bolo agresívne a nekľudné. O spomínaných problémoch maloletého existujú podľa matky dieťaťa práve záznamy pediatričky MUDr. Ondrušovej. Na jej odporúčanie je maloletý W. B. M. v opatere detského psychológa a tento proces ešte nie je ukončený. V nadväznosti na uvedené matka dieťaťa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nemôže predpokladať, že matka ihneď ako dieťa navštívi ambulanciu psychológa zabezpečí správu psychológa, zvlášť, keď ide o dieťa v útlom veku a momentálne je prvoradým cieľom nevystavovať dieťa stresu. Zdôraznila, že t. č. nie je vypracovaná záverečná správa pedopsychiatra o stave maloletého W. B. M., nakoľko nie je skončené jeho vyšetrenie, resp. je objednaný na sedenie dňa 20.11.2019. Zároveň matka uviedla, že „od času obmedzenia styku otca s dieťaťom (maloletým W. B. M.)je stav maloletého výrazne zlepšený“.
5.4 Matka maloletého W. B. M. poukázala v odvolaní aj na tú skutočnosť, že konajúci súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s potrebou dočasnej úpravy pomerov aj s ohľadom na jej zdravotný stav. Uviedla, že je neurologický pacient, pričom jej ochorenie vyžaduje kľudné prostredie a vylúčenie stresov. Konanie otca je podľa matky dieťaťa v rozpore s najlepším záujmom nielen maloletého dieťaťa, keď otec pôsobí na dieťa negatívne, ale výkon rodičovských práv otca dieťaťa priamo ohrozuje aj matku dieťaťa.
5.5 V závere odvolania matka dieťaťa uviedla, že nikdy nebolo a ani nie je jej záujmom, aby dieťa stratilo otca. Správanie a pôsobenie otca na maloleté dieťa je však podľa nej v súčasnosti v rozpore so záujmami maloletého dieťa, otec dieťaťa ju neváha pred dieťaťom napádať, čo i len vulgárne, a ohrozovať jej zdravotný stav tým, že jej posiela výhražné správy.
5.6 S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti matka dieťaťa v odvolaní navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu podľa § 388 CSP zmenil tak, že dočasne zakáže styk otca W. M. a maloletého W. B. M..
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie matky dieťaťa v rozsahu danom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Po prejednaní odvolania matky dieťaťa odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Čo je účelom inštitútu neodkladného opatrenia a to že predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia neboli v danom prípade osvedčené vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa s argumentáciu súdu prvej inštancie stotožňuje, na túto poukazuje a na doplnenie k jednotlivým odvolacím námietkam matky dieťaťa uvádza:
8. Z článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého 20. 11. 1989 v New Yorku, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupov týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z čl. 18 ods. 1 tohto Dohovoru ďalej vyplýva, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa; základným zmyslom ich starostlivosti musí byť najlepší záujem dieťaťa.
9. Možnosť zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom (v tomto prípade s otcom) je viazaná na dôsledné a jednoznačné zistenie ohrozenia telesného a duševného zdravia dieťaťa alebo na preukázanie (v prípade neodkladného opatrenia na osvedčenie) iných skutočností majúcich zásadný negatívny vplyv na dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi rodičmi dieťaťa nepochybne existuje silný antagonistický vzťah, samotné nezhody medzi rodičmi maloletého dieťaťa však nemôžu byť dôvodom pre zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.
10. Vzhľadom na skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že dôvody na dočasný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom v danom prípade osvedčené neboli. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou matky dieťaťa, že psychologický proces je dlhodobá záležitosť a preto nemohla k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť
vyjadrenie pedopsychológa, za účelom návštevy ktoré vypísala pediatrička dieťaťa výmenný lístok dňa 24. 06. 2019 a právne relevantným spôsobom osvedčiť tvrdenie o negatívnom vplyve styku otca s dieťaťom na dieťa. Rovnako dôvodom na zákaz styku otca s dieťaťom nemôže byť to, že správanie otca dieťaťa k matke dieťaťa zle vplýva na samotnú matku dieťaťa a na jej zdravotný stav (o čom matka predložila vyjadrenie neurológa), pretože vzájomné antipatie rodičov dieťaťa nie je možné prenášať na vzťah rodič - dieťa. Takýto postup by bol vo výraznom rozpore s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pri každom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa starostlivosti o maloletých musí byť splnená základná podmienka a to osvedčenie naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že nemožno sa stotožniť s tvrdením matky dieťaťa, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že vo vzťahu k otcovi dieťaťa prebieha trestné konanie, keď z obsahu spisu vyplýva (úradný záznam z č. l. 24 spisu), že súd prvej inštancie kontaktoval OO PZ Žilina ohľadne zistenia stavu konania ČVS: ORP-1187/ZZ-ZA-2019, pričom mu bolo oznámené, že vo veci nebolo začaté trestné stíhanie a teda ani vznesené obvinenie.
11. Po prejednaní odvolania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu spisu starostlivo zvážil, že ochrana subjektívneho práva rodiča na styk s maloletým dieťaťom nie je v rozpore so subjektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý bol pri rozhodovaní dominantný. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, pričom matkou dieťaťa tvrdené skutočnosti neboli dostatočným spôsobom osvedčené, hoci mohla k návrhu pripojiť vyjadrenie pedopsychológa, alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, pokiaľ by ho včas, hneď ako sa ňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popísané problémy vyskytli, oslovila.
12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúci sa zákazu styku otca s maloletým dieťaťom ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že ak sa vzájomná nevraživosť a konflikt medzi rodičmi dieťaťa prenáša na maloleté dieťa, tak je potrebné, aby sa ho rodičia dieťaťa snažili aj za pomoci psychológa Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v záujme ich maloletého dieťaťa odstrániť. Potvrdzujúce uznesenie uznesenia súdu prvej inštancie však v žiadnom prípade neznamená, že odvolací súd schvaľuje agresívne správanie otca dieťaťa k matke dieťaťa, vyhrážky a neadekvátne vyjadrovanie sa otca dieťaťa na adresu matky dieťaťa pred dieťaťom, pokiaľ k nemu dochádza. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a z vyššie uvedeného vyjadrenia OO PZ Žilina vo veci ČVS: ORP-1187/ZZ- ZA-2019 (úradný záznam na č. l. 24 spisu) nemohol považovať matkou tvrdené skutočnosti za právne relevantným spôsobom osvedčené, pričom len vyjadrenie pediatričky dieťaťa, vychádzajúce z tvrdení matky dieťaťa (ako toto vyjadrenie správne vyhodnotil súd prvej inštancie), skutočnosti podmieňujúce zákaz styku otca s dieťaťom dostatočným spôsobom neosvedčovalo.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).