Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne C. A., S.. XX.X.XXXX, N. M. Y. Z. XXXX/XX, Q. X - S., Č. R., zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1/ F. A., S.. X.X.XXXX, N. M. V. XX, X. S. A. a 2/ O. A.J., S.. XX.X.XXXX M. V. XX, X. S. A., obaja zastúpení JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 4.149,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. januára 2019 č.k. - 304 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalovaným uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.383,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 4,25 % od 19.7.2008 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie sumy 349,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 4,25 % od podania žaloby do zaplatenia zastavil, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,86 % s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 4.149,23 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške ušlého nájomného za obdobie od 1.5.2006 do mája 2008 s tvrdením, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Stará Voda, zapísaných na LV č. 396 ako parcela registra C parc. č. XXXX/XX, C. Q. L. S. J. W. XXX X., L. R. U. V. Č.. XXX, v ktorom bývala až do svojej smrti jej matka. Po smrti matky žalobkyne sa bez súhlasu žalobkyne do domu nasťahovali synovia matkinho nebohého brata Jozefa - žalovaní, ktorí podali neúspešne na súd pod sp. zn. žalobu o určenie, že označené nehnuteľnosti patria ich nebohému otcovi F. A., ktorú súd zamietol a konanie o vlastníckej žalobe žalovaných vedené pod sp. zn. bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Košiciach, právoplatným dňa 11.1.2008, ktorým súd pripustil späťvzatie žaloby žalovanými. Napriek vyhláseniu žalovaných, že sa z rodinného domu vysťahujú, následne opäť účelovo podali ďalšiu žalobu sp. zn. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohom otcovi, v snahe oddialiť vypratanie nehnuteľností, ktorého sa žalobkyňa domáha v konaní vedenom pod sp. zn. , naďalej užívajú nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy a bránia žalobkyni v užívaní nehnuteľností. Poukázal i na tvrdenie žalobkyne, že podľa potvrdení realitných kancelárií je cena prenájmu vo výške 280,- eur mesačne a žalobou požadovaná suma 165,- eur za mesiac je primeraná, zahŕňa prenájom celého domu,

t.j. dvoch bytových jednotiek, pričom súčasťou nehnuteľnosti je aj garáž, zastavaná plocha a pivničné priestory.

3. V odôvodnení súd poukázal taktiež na obranu žalovaných založenú na argumentácii, že otázka platenia nájmu za užívanie nehnuteľnosti je predčasná vzhľadom na sporné vlastníctvo k nej, riešené v súdnom konaní sp. zn. , v ktorom sa ako dedičia po poručiteľovi F. A. domáhajú určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ňom, že výška mesačného nájomného je vzhľadom na lokalitu a stav nehnuteľnosti nereálna, že na súde prebieha konanie sp. zn. o zrušenie zápisu neexistujúceho rodinného domu, ako i na vznesení námietky premlčania vo vzťahu k obdobiu od 1.5.2006 do 14.7.2006. Konštatoval, že na pojednávaní konanom dňa 29.1.2019 žalovaní uviedli, že v rokoch 2006 až 2008, za ktoré je uplatňované vydanie bezdôvodného obohatenia, boli na rodinnom dome V..Č.. XXX z ich strany vykonané stavebné práce v celkovej hodnote 5.101,44 eur, vrátane dane z pridanej hodnoty, predstavujúce náklady na opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktorý nárok si žalovaní uplatnili iba ako kompenzačnú námietku v rámci procesnej obrany, ako dôkaz predložili krycí list rozpočtu a rozpočet stavebných úprav, navrhli započítať sumu, ktorá je totožná so žalovanou sumou s tým, že na určenie hodnoty zrealizovaných stavebných prác navrhli vykonať znalecké dokazovanie a výsluch žalovaných a svedkov Š. A. L. X. A..

4. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že: a/ podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXX, Z. Ú. V. W., F. Ž. W. W. J.G. S., L. N. R. U. V. Č. XXX Q. S. Q. Č.. XXXX/XX L. Q. - Q. Č. XXXX/XX J. W. XXX X., C. Q. L. S., Č.. XXXX/X J. W. XXX X., C.Á. Q. L. S. L. Č.. XXXX/X J. W. XXX X., N. N. Q., Q. N. S. N. S. M. U. C. C. U. X.XX.XXXX Y. X. Ž. L. F. R. Š.N. A., S.. XX.X.XXXX L. L. A., S.. XX.X.XXXX, ktorí boli bezpodielovými spoluvlastníkmi darovaných nehnuteľností, b/ dňa 24.1.1978 bolo pod č. XXXX/XX-XX W. Q. Z. Y. M. Q. S. C. V. Q. C. U. X.XX.XXXX Q. Č.. XXXX/ XX S. Q. Č.. XX/X Ž. F. A.. Q. N. R. (C. N. E. U. L. Q. R. Č.) M. N. Q. W. L. Q. Š. A., W. W. Z. Y.Ž. M. W. J. V. W. S. Q. Č.. XXXX/X, c/ Okresným národným výborom v Spišskej Novej Vsi bolo dňa 7.8.1978 pod č. XXXX/XX Š.N. A. W. Q. S. Q. R. U. Č.. XXX S. Q. Č.. XXXX/X, d/ Obecný úrad Stará Voda dňa 24.5.1995 určil pre budovu postavenú na parcele č. XXXX/X, XXXX/ X Z.. Ú.. V. W., Z. W. F. Š. A. L. X., V. Č. XXX V. N., Ž. R. J. Y. V. U. N. Y. L. Q. W. J. V., J. W.V. L. Ú. U. XX.X.XXXX Q. Č.. XXXX/XX-XX, e/ dňa 4.9.1995 podali predchodcovia žalobkyne Š. A. V. X. L. S. V.W. Z. W. V. S. W. Ž. J. C. U. U. Z. S., Z. M. Q. S. Q. Č.. XXXX/X W. Z. Ú. V. W., S. Z. M. W. Z. R. U.L. XX.X.XXXX Q. Č.. XXXX/XX-XX. Q. Ž. Z. N. M. Q. R. J. Y. V. Č., f/ podľa technickej správy predloženej žalovanými, vypracovanej dňa 14.6.2012, týkajúcej sa rodinného domu č. XXX W. V. W., V. M. C. W. F. XXXX a v čase vypracovania technickej správy bola v stave tak, ako cca v roku 1989, stupeň rozostavanosti stavby bol stanovený na cca 75 - 85 %, pre ukončenie prác potrebné ukončiť stavebné práce v prízemí objektu, hygienické zariadenie na poschodí a vybudovať oceľové schodisko z priestoru obývacej izby do poschodia, g/ rozsudkom súdu zo dňa 30.11.2001 sp. zn. bola zamietnutá žaloba žalobcov (F. A., O. A. L. L. A.) Q. Ž. C. A. J. Y., Ž. R. U. V.. Č.. XXX S. Q. Č.. XXXX/XX patrí do ich podielového spoluvlastníctva, pričom rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.9.2004 sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2004, bol rozsudok súdu zo dňa 30.11.2001 zrušený a konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby a podania žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom F. A. V.., S.. XX.X.XXXX, C.. X.X.XXXX, ktorá bola zamietnutá rozsudkom zo dňa 30.3.2006 sp. zn. , ktorý Krajský súd v Košiciach zrušil a konanie zastavil uznesením zo dňa 8.11.2007 sp. zn. , právoplatným dňa 4.1.2008, h/ rozsudkom zo dňa 2.6.2011 sp. zn. -177, právoplatným dňa 2.7.2011, súd zamietol žalobu žalovaných proti žalobkyni o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi F. A. V. Q. S. C. S. H. W. Č.. XXX, Z. Ú. V. W. s odôvodnením, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie dohody o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budúcej stavbe medzi nebohými Š. A. V.. L. F. A. V.., i/ rozsudkom zo dňa 3.6.2013 sp. zn. , právoplatným dňa 25.1.2016, bola zamietnutá žaloba žalovaných, že žalobkyňa nie je vlastníčkou rodinného domu súpisné č. XXX, Q. S. Q. Č.. XXXX/XX, C. S. H. W. Č.. XXX Z. Ú. V. W., C. U. S. S. Q. C. Ž. S. N. Y., j/ rozsudkom zo dňa 24.10.2017 sp. zn. súd vyhovel žalobe žalobkyne C. A.Č., Z. V. U. W. Ž. (F. A., Z. A., R.. A., O. A., Š. A., U. A. L. L. A.) Y.O. Q. W. J. S.,

k/ žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 23.12.2003 v konaní sp. zn. o vypratanie nehnuteľností zapísaných na H. Č.. XXX Z..Ú.. V. W. Y., Ž. S. Y. W. U. W. L. E. Q., S. V. Z. S. V., L. S. X. C. L. S. Q. U. X.X.XXXX W. W. V.. C.. XC/XXX/XXXX J. Y., Ž. Ž. S. F. W. U., O. A. v procesnom postavení strany sporu vypovedal, že dom ešte nie je dokončený, býva v ňom on, jeho brat a ujo, ktorý tu chodí na víkendy, l/ podľa oznámenia Východoslovenskej energetiky, a.s., Košice zo dňa 18.9.2017, doplnenom dňa 22.1.2018, je pre odberné miesto V. W. XXX Y.Á. C. J. U. O. Q. U., Z. L. J. U. X.X.XXXX Y. V. U. Ž. W. X. R. F. A., Q. W. R. XXXX L. XXXX M. Q. C. J. Y. Q.Í. V., N..F. C. E. V., L. V. O. M. W. U. J. D. J. Q.. A. L. C. M. S. L. V. W. XXX, X. Q. J. J. V. W. C. U. X.X.XXXX, M. R. U. V.. Č.. XXX W. J. L. Q. Q. Z. R. U. Y. F. A. L. O. A., S. Q. W. E.. V. N., sprostredkovateľa predaja nehnuteľností zo dňa 26.5.2016, je mesačná hodnota prenájmu nehnuteľností (dom a priľahlé pozemky) za obdobie rokov 2006 - 2008 bez energií 280 eur, o/ podľa odhadu X.. N. H. - N. C. U. XX.X.XXXX F. G. C. Q. S. C. S. H. Č.. XXX Z..Ú.. V. W. C. J. R. XXXX - XXXX W. V. XXX O. X. M. O..

5. Ďalej súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 175/2018 Ing. Petra Chovanca, znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, zapísaných na LV č. XXX, Z.. Ú.. V. W., za obdobie rokov 2006 až 2008 stanovil na celkovú sumu 3.800 eur, na základe čoho žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o úhradu sumy 349,23 eur so 4,25 % úrokom z omeškania a žiadala žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3.800 eur spolu so 4,25 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia. Súd podľa , a , konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.

6. Nárok žalobkyne v zostávajúcej časti - na zaplatenie sumy 3.800 eur s príslušenstvom, súd prvej inštancie právne posúdil podľa a , , . Odkazom na znenie v spojení s o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v platnom znení konštatoval, že údaje o vlastníctve žalobkyne na LV č. XXX, Z.. Ú.. V. W., považuje za hodnoverné a uzavrel, že v rozhodnom období rokov 2006 až 2008 užívali označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne žalovaní, ktorí v spore nepreukázali žiaden titul, ktorý by ich k užívaniu nehnuteľností žalobkyne oprávňoval. Dôvodil, že vzhľadom na zápis vlastníckeho práva žalobkyne vo verejne prístupnom registri nehnuteľností si žalovaní museli byť vedomí, že užívajú cudzie nehnuteľnosti, hoci sa subjektívne cítili byť ich vlastníkmi, pričom otázka vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam bola medzi stranami sporu právoplatne vyriešená. Popretie užívania nehnuteľností žalovanými až na pojednávaní v roku 2017, kedy žalovaní uviedli, že v dome bývali naposledy v roku 1995 ako chlapci, súd vyhodnotil ako nepravdivé a účelové, majúc ho za v rozpore s ich skoršími vyjadreniami učinenými v priebehu sporu i v iných súdnych konaniach (body 20. a 21. odôvodnenia rozsudku), o čom svedčí aj skutočnosť že žalovaný v 1. rade uzatvoril v roku 2000 zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosť na odberné miesto V. W. Č.. XXX L. U. S. Z. C. J., L. V. W. Č.. XXX žalovaní v roku 2000 používali ako adresu svojho bydliska, čo vyplynulo z rozhodnutia o priestupku predloženého žalobkyňou a užívanie nehnuteľností žalovanými v rokoch 2006 až 2008 bolo potvrdené aj oznámením obecného úradu J. V. W., vychádzajúceho z informácií od poslancov a obyvateľov obce, ktorí potvrdili, že v danom období obaja žalovaní užívali rodinný dom a priľahlé pozemky.

7. Žalovanými vznesenú námietku premlčania prvoinštančný súd posúdil podľa , ods. 1 a ako čiastočne opodstatnenú. Zo skutkových tvrdení žalobkyne, že žalovaní mali nehnuteľnosti užívať nepochybne dlhšie ako dva roky pred podaním žaloby, o čom žalovaná mala vedomosť, a zo skutočnosti, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.5.2006 do 31.5.2008 si žalobkyňa uplatnila na súde dňa 14.7.2008, súd vyvodil, že nárok uplatnený za obdobie od 1.5.2006 do 13.7.2006 žalobkyňa uplatnila po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto žalobu v časti zodpovedajúcej tomuto obdobiu z dôvodu premlčania zamietol a žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.7.2006 do 31.5.2008. Vychádzajúc z úsudku, že bezdôvodné obohatenie predstavuje finančné ohodnotenie prospechu, ktorý užívaním cudzej veci vznikol, že majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla formou nájmu, a že náhrada sa určuje obvyklou hladinou nájomného, súd prvej inštancie určil výšku bezdôvodného obohatenia zo záverov znaleckého posudku Ing. Petra Chovanca, podľa ktorého činil

mesačný nájom rodinného domu a priľahlých pozemkov v roku 2006 sumu 103,42 eur (súčet ročných nájmov za jednotlivé nehnuteľnosti/12 kal. mesiacov), v roku 2007 sumu 105,44 eur a v roku 2008 sumu 108,13 eur. Uzavrel, že suma bezdôvodného obohatenia predstavuje za rok 2006 (od 14.7.2006 do 31.12.2006) sumu 577,15 eur, za rok 2007 (12 kalendárnych mesiacov) sumu 1.265,28 eur a za rok 2008 (od 1.1.2008 do 31.5.2008) sumu 540,65 eur, celkovo suma bezdôvodného obohatenia žalovaných, ktoré sú povinní žalobkyni vydať, činí 2.383,08 eur a nárok uplatnený nad priznanú sumu 2.383,08 eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodný.

8. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou a vládneho nariadenia č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Dôvodil, že úrok z omeškania vo výške 4,25 % ročne zo sumy 3.800 eur bol žalobkyni priznaný od 19.7.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným, nakoľko žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným pred začatím súdneho konania a v prevyšujúcej časti žalobkyňou požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

9. Odkazom na znenie , , , , a prvoinštančný súd konštatoval, že proti pohľadávke žalobkyne žalovaní vo výške totožnej so žalovanou sumou uplatnili na započítanie svoju pohľadávku vzniknutú titulom investícií do cudzej nehnuteľnosti realizovaných v rokoch 2006 až 2008, pričom z vyjadrení a postoja žalovaných je zrejmé, že kompenzačnú námietku žalovaní uplatnili in eventum, t.j. pre prípad, že súd dospeje k záveru o dôvodnosti nároku žalobkyne. Usúdiac, že kompenzačná námietka ako prostriedok procesnej obrany ( ) je hmotnoprávnou námietkou ( ), ktorej uplatnenie podlieha koncentrácii konania s tým, že v prípade porušenia procesnej povinnosti strany uplatňovať prostriedky procesnej obrany včas, je možnou zákonnou sankciou neprihliadnutie na omeškaný procesný úkon. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za to, že žalovaní mohli kompenzačnú námietku uplatniť podstatne skôr, a to aj ihneď po začatí konania. Dôvodiac, že žalovaní boli súdom riadne poučení o ich procesných právach a povinnostiach, vrátane povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku včas, poučenie im bolo v písomnej forme doručené dňa 21.7.2016, skutkové okolnosti uplatnenej kompenzačnej námietky im museli byť nepochybne známe už v čase začatia konania, vo včasnom uplatnení kompenzačnej námietky nebránila žalovaným žiadna subjektívna, ani žiadna objektívna okolnosť, žalovaní aj ich právny zástupca v konaní opakovane uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, prvoinštančný súd na kompenzačnú námietku žalovaných neprihliadol v zmysle . Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrhy žalovaných na doplnenie dokazovania, ktorými mala byť preukázaná realizácia stavebných prác a ich hodnota. Nakoniec súd poznamenal, že ak jedným z navrhnutých dôkazov mal byť aj výsluch žalovaných, žalovaný v 1. rade vo výpovedi v konaní dňa 30.1.2018 sám uviedol, že nevie a nepamätá si, či v interiéri domu žalobkyne vykonal nejaké práce, prípadne tam niečo zriadil, a pokiaľ ide o samotnú hodnotu vykonaných prác, tá pri bezdôvodnom obohatení v prípade investícií do cudzej nehnuteľnosti nie je rozhodujúca.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , a , , , a podľa zásady úspechu v spore v spojení so zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie s odôvodnením, že žalobkyňa bola v spore úspešná iba sčasti, keďže zo žalovanej istiny 3.800 eur jej bola priznaná suma 2.383,08 eur a späťvzatím žaloby v časti istiny 349,23 eur žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti, a preto žalobkyni priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 14,86 %, v čom je zohľadnený čiastočný neúspech žalovanej a jej procesná zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania, pričom súd nezistil dôvody pre prípadnú aplikáciu .

11. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania podali včas odvolanie žalovaní z odvolacieho dôvodu podľa , , , a , t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho konania. Súdu prvej inštancie žalovaní

vytkli, že odkazom na nevykonal nimi navrhnuté dôkazy smerujúce k uplatnenej kompenzačnej námietke, keď odmietol vykonať dôkazy na preukázanie vykonaných stavebných prác na nehnuteľnosti, ich hodnoty a s tým súvisiaceho zhodnotenia nehnuteľnosti. Poukazom na a i fakt, že súdne konanie v prejednávanej veci začalo v roku 2008 žalovaní namietli, že súd nemohol aplikovať o sudcovskej koncentrácii konania, lebo to je v neprospech žalovaných, čo sa prejavilo v neprihliadnutí na ich kompenzačnú námietku. Takýmto postupom podľa žalovaných došlo k znemožneniu, aby žalovaní uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, lebo rýchlosť súdneho konania nikdy nemôže byť na úkor práv strán konania. Podčiarkli, že kompenzačnú námietku uplatnili ihneď potom, ako bol vypracovaný znalecký posudok, lebo dovtedy vychádzali z názoru, že hodnota nájmu je nula vzhľadom na lokalitu, vek a stav nehnuteľností. Súdu vytkli, že nevykonal nimi navrhnutý dôkaz „doplnenie znaleckého posudku o náklady na bežnú údržbu a opravy, ktoré musí vynakladať každý nájomca, resp. užívateľ“, ako i záver, že užívali nehnuteľnosti v období rokov 2006 až 2008. Podľa žalovaných uvedená skutočnosť vykonanými dôkazmi nebola preukázaná a z rozsudku nie je zrejmé, ako reálne užívali rodinný dom a pozemky o celkovej výmere XXXX X., W.N. Q. Q.. Č.. XXXX/X, XXXX/XX C. R. U., ktoré nie je možné žiadnym spôsobom užívať, pretože je na nich postavený rodinný dom. Žalovaní opätovne popreli, že žalobkyňa je vlastníčkou rozostavanej stavby rodinného domu, hoci zápis v katastri nehnuteľností svedčí v prospech žalobkyne. Zopakujúc v podstate svoju argumentáciu v priebehu sporu na súde prvej inštancie, ktorou spochybňovali aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanej žalobe z dôvodu neexistencie vlastníckeho práva žalobkyne k označeným nehnuteľnostiam, žalovaní zdôraznili, že žalobkyňa je v rozpore so skutočným stavom v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka rodinného domu, súpisné číslo XXX, Q. S. Q. Č.. XXXX/XX, W. V. C. S. H. Č.. XXX V. Z. P., J. P., J. V. W., Z.. Ú. V. W., pričom súdy nikdy neskúmali, či žalobkyňa je alebo nie je vlastníčkou, či nadobudla rozostavanú stavbu platne, lebo pri vlastníctve žalobkyne vychádzali zo zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý svedčí v jej prospech a žaloby žalovaných vždy zamietli z dôvodu, že nepreukázali svoje vlastnícke právo z dôvodu dôkaznej núdze pre neexistenciu listín a svedkov, resp. že na určení, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nie je naliehavý právny záujem.

12. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadrila.

13. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce, podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

14. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a nasl. alebo že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil ak dospel k záveru, že na úkor žalobkyne sa žalovaní bezdôvodne obohatili, ktoré sú žalobkyni povinní vydať vo výške 2.383,08 eur s príslušenstvom. Nárok žalobkyne na náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanými za obdobie od 1.5.2006 do mája 2008 súd správne posúdil podľa ustanovenia a , ktoré vyložil v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, podľa ktorej je zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie objektívneho charakteru, ktorého predpokladom je iba to, že stav obohatenia vznikol, t.j. objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (por. m.m. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008). Plnením bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.11. 2010, sp. zn. ). Správne pritom vychádzal zo záveru, že žalovaní užívali vyššie označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez jej súhlasu, ktorý založil na správnom posúdení predbežnej otázky vlastníctva žalobkyne k nim. Následne pri úvahe o rozsahu bezdôvodného obohatenia žalovaných postupoval v súlade s ustanovením a výšku peňažnej náhrady správne odvodzoval od prospechu, ktorý žalovaní získali užívaním označených nehnuteľností

v rozhodnom období, správne pritom vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX E.. Q. G., C. C. J. V., J. J. A. S., Z. V. W. A. S. S. W. W. Ž.L., C. S. H. Č.. XXX, Z.. Ú.. V. W., za rozhodné obdobie rokov 2006 až 2008. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj záver o (čiastočnom) vyhovení žalobe odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobkyne i žalovaných, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobkyni, ako aj žalovaným vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv i oprávnenej dôvery v právo, ako aj predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Neboli zistené ani iné vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

15. Žalovaní vo svojom odvolaní vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku a akcesorickému výroku o trovách konania neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich privodili priaznivé rozhodnutie a vo svojom odvolaní v podstate uvádzajú skutočnosti a námietky, s ktorými sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie odkazuje a v celom rozsahu sa stotožňuje i s vecne správnymi a výstižnými dôvodmi rozsudku ( ), vrátane argumentácie súdu prvej inštancie týkajúcej sa vlastníckeho práva žalobkyne k rodinnému domu s. č. 115, v ktorých vychádzal súd prvej inštancie z ustanovenia v spojení s Katastrálneho zákona, a v časti, v ktorej súd prvej inštancie vyhodnotil popretie užívania nehnuteľností žalovanými v rokoch 2006 až 2008 ako nepravdivé a účelové v snahe dosiahnuť zamietnutie žaloby. S poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaných považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

16. Za stavu, ak je z obsahu spisu zrejmé, že žalobkyňa svoju aktívnu legitimáciu v konaní odvodzuje zo zápisu v katastri nehnuteľností, v ktorom je zapísaná ako vlastníčka rodinného domu, súpisné číslo XXX, Q. S. Q. Č.. XXXX/XX L. Q. Q.. Č.. XXXX/XX J. W. XXX X.2., C. Q. L. S., Q.. Č.. XXXX/X J. W. XXX X.2., C. Q. L. S. L. Q.. Č.. XXXX/X J. W. XXX X.2., N. N.S. Q., W. S. H. W. Č.. XXX V.W. Z. P., J. P., J. V. W., Z. Ú. V. W., pričom vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.12.1996 od jej rodičov, ktorí boli bezpodielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, súd prvej inštancie správne vychádzal i z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a cit. zák., podľa ktorého údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". Žalovaní preto vo svojom odvolaní neopodstatnene tvrdia, že súd je povinný ako prejudiciálnu otázku skúmať vlastnícke právo žalobkyne „len skúmaním úkonov a konania, ktoré nadobudnutiu vlastníckeho práva predchádzali, a to vrátane rozhodnutia o povolení vkladu“. Súd prvej inštancie správne pri posudzovaní predbežnej otázky existencie vlastníckeho práva žalobkyne k označeným nehnuteľnostiam vychádzal z údajov katastra, náležite pritom vychádzajúc z úsudku, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobkyne je rozhodnutím správneho orgánu, ktorého zákonnosť či platnosť nie je súd v civilnom sporovom konaní oprávnený preskúmavať, a keďže žalovaní nepreukázali zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, súd toto adekvátne považoval za zákonné.

17. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalovaný namieta, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaní nehnuteľnosti v období rokov 2006 - 2008 užívali. Z obsahu spisu je zrejmé, že v zápisnici zo dňa 3.6.2013 v konaní pod sp. zn. žalovaný O. A. uviedol, že v dome býva on, jeho brat a ujo, ktorý tu chodí na víkendy. Z písomného vyjadrenia žalovaných zo dňa 23.12.2003, ktoré predložili v konaní pod sp. zn. uviedli, že

nehnuteľnosti užívajú v dobrej viere ako im patriace. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 4.4.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. žalovaný uviedol: „Spolu s bratom O. som sa presťahoval späť do stavby rodinného domu až po smrti starého otca, táto stavba už bola zriadená...V súčasnej dobe ja už v tejto stavbe nebývam a to približne od roku 2009, kedy som sa odsťahoval späť do X.Z. S. A. k mojej mame. Je teda pravdou, že v stavbe som žil aj s maloletým dieťaťom a aj z toho dôvodu som tam ja robil kúpeľňu, zaviedol vodu, elektrinu. Pokiaľ mám uviesť kto platil za odber elektrickej energie a kto bol prihlásený za odber, uvádzam, že brat od r. 2007. Dovtedy určité obdobie tam elektrická energia nebola. Od r. 2009 som v stavbe nebol. Stavba aj pozemky sú oplotené. O pozemky sa chodím s bratom starať, lebo sme ich zdedili po našom otcovi a dedovi. Na pozemky v okolí stavby chodím podľa potreby, keď treba kosiť, pohrabať. V stavbe od r. 2009 však nebývam, neprespávam. Okrem mňa, brata a strýka mi občas prídu pomôcť pokosiť moji známi.“ Súd prvej inštancie v tomto smere správne postupoval, pokiaľ skutočnosť, že žalovaní nehnuteľnosti užívali, vyvodzoval z vyššie uvedených vyjadrení a tiež z obsahu oznámenia Východoslovenskej energetiky, a.s. Košice zo dňa 18.9.2017, z obsahu oznámenia obce Stará Voda a z obsahu rozhodnutia Krajského úradu v Košiciach č. XXXX/XXXXX zo dňa 21.3.2000. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, v tom, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaní nehnuteľností v danom období užívali.

18. Napokon žalovaní nedôvodne spochybňovali vecnú správnosť napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku námietkou nesprávnej aplikácie ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, keď odmietol vykonať dôkazy na preukázanie stavebných prác na nehnuteľností a s tým súvisiaceho zhodnotenia nehnuteľnosti smerujúce k uplatnenej kompenzačnej námietke.

19. Civilné sporové konanie upravuje sudcovskú koncentráciu konania v ustanovení . Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( ). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej ( ).

20. Sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť k prieťahom v súdnom konaní, pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania má prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Vyhodnocovanie včasnosti uplatňovania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany je podľa okolnosti konkrétneho prípadu na úvahe súdu. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný súd (sudca) podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2018 sp. zn. ).

21. V danom prípade z obsahu súdneho spisu možno vyvodiť, že súd prvej inštancie náležite podľa okolností posudzovanej veci vyhodnotil včasnosť predloženia prostriedkov procesnej obrany žalovaných

- uplatnenie kompenzačnej námietky a s tým súvisiace návrhy na dokazovanie, starostlivo zvažujúc práva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda právo žalobkyne na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobe a právo žalovaných, aby mali možnosť včas uplatniť všetko, čo namietajú proti žalobkyňou uplatnenému právu. Žalovaní takúto možnosť mali, avšak napriek opakovaným poučeniam (č.l. 99, č.l. 122 súdneho spisu) i písomnému poučeniu o procesných právach a povinnostiach stanovených Civilným procesným poriadkom, doručenému dňa 21.7.2016, túto možnosť včas nevyužili a svoje práva neuplatnili včas. Z obsahu súdneho spisu totiž bezpochyby plynie, že súdne konanie síce začalo pred účinnosťou , avšak toto konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 4.8.2008 sp. zn. -25, znova bolo prerušené uznesením zo dňa 6.12.2011 sp. zn. -53, a tak termín prvého pojednávania v prejednávanej veci bol stanovený na deň

13.10.2016. t.j. za účinnosti . Žalovaní boli súdom opakovane riadne poučení o ich procesných právach a povinnostiach, vrátane povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku včas a tiež o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalovaní (a ich právny zástupca) v priebehu sporu na súde prvej inštancie opakovane uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a až na pojednávaní konanom dňa 29.1.2019 žalovaní uviedli, že v rokoch 2006 až 2008, za ktoré je uplatňované vydanie bezdôvodného obohatenia, boli na rodinnom dome súp. č. XXX z ich strany vykonané stavebné práce v celkovej hodnote 5.101,44 eur, vrátane dane z pridanej hodnoty, predstavujúce náklady na opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktorý nárok si žalovaní uplatnili iba ako kompenzačnú námietku v rámci procesnej obrany, ako dôkaz predložili krycí list rozpočtu a rozpočet stavebných úprav, navrhli započítať sumu, ktorá je totožná so žalovanou sumou s tým, že na určenie hodnoty zrealizovaných stavebných prác navrhli vykonať znalecké dokazovanie a výsluch žalovaných a svedkov Š. A. L. X. A..

22. V okolnostiach súdnej veci je potom náležitý poukaz prvoinštančného súdu na , v zmysle ktorého sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu a záver súdu prvej inštancie, že takéto využívanie prostriedkov procesnej obrany nie je v súlade s ustanovením , lebo žalovaní mohli uplatniť kompenzačnú námietku podstatne skôr, a to aj ihneď po začatí konania, z ktorých dôvodov správne postupoval, ak na túto obranu žalovaných neprihliadol a v tomto smere nevykonal žalovanými navrhnuté dôkazy tak, ako to súd prvej inštancie náležite odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Žalovaní pritom nedôvodne vo svojom odvolaní namietali, že súd nevykonal ani ďalší nimi navrhnutý dôkaz „doplnenie znaleckého posudku“ bez odôvodnenia v rozsudku, nakoľko odôvodnenie zamietnutia návrhov žalovaných na doplnenie dokazovania prvoinštančný súd uviedol v bode 74 rozsudku.

23. Poukazom na uvedené je nutné uzavrieť, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku a akcesorickému výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému naviac žalovaní vo svojom odvolaní nepredniesli žiadne konkrétne odvolacie námietky, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa .

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko procesne úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a procesne neúspešní žalovaní na ich náhradu nemajú právo.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).