Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-459-2018.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Subarea
64Ek/459/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M.. G. O., G..: XX.XX.XXXX, E. O. M. G. V., XXX XX G. V., zast. zák. zást. - matkou: C. V., G..: XX.XX.XXXX, E. O. M. G. V., XXX XX G. V., pr. zast.: Mgr. Erika Ranušová, so sídlom Moyzesova 1200/12, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti povinnému: Š. O., G..: XX.XX.XXXX, E. O. Z. XXX, XXX XX Z. o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, IČO: 35 662 956, sídlo exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. 107EX 119/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 12.03.2018, domáhal od povinného vymoženia zameškaného a bežného výživného na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 34P/35/2017 zo dňa 16.07.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 6CoP/57/2017 zo dňa 26.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2017 a vykonateľnosť dňom 03.07.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 16.03.2018 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, IČO: 35 662 956, sídlo exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 107EX 119/18. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie zameškaného a bežného výživného a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 48,30 EUR.
3. Dňa 22.06.2018 bol súdu súdnym exekútorom predložený na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, vyjadrenie oprávneného a stanovisko povereného súdneho exekútora k predloženému návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
4. Povinný podal, dňa 31.05.2018, osobne u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie v ktorom navrhol zastaviť exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Návrh odôvodnil tým, že sa vedie súdny spor o určenie výšky výživného, nakoľko pôvodná výška výživného vola určená v čase, keď povinný poberal dávky v nezamestnanosti z Nemecka vo výške 900,- EUR/ mesačne a v dobe podania návrhu na zastavenie exekúcie pracoval na Slovensku a jeho mesačný príjem je výrazne nižší. Na záver požiadal súd, s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy exekúciu zastavil.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, pričom vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.06.2018 uviedol, že: „ So zastavením exekúcie nemôžem v žiadnom prípade súhlasiť. Povinný si neplní riadne vyživovaciu povinnosť k svojej dcére maloletej Nine Pagáčovej, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 34P/35/2017 zo dňa 16.07.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 6CoP/57/2017 zo dňa
26.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2017 a vykonateľnosť dňom 03.07.2017. I napriek tomu, že cit. Rozsudky sú právoplatné a vykonateľné, povinný dobrovoľne výživné na maloleté dieťa v súdom určenej výške 140,- EUR mesačne neplatí, z dôvodu čoho som bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. “ Oprávnený si vo svojom vyjadrení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil.
6. Súdny exekútor vo svojom písomnom podaní datovanom dňom 20.06.2018 uviedol, že zasiela súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa bližšie nevyjadril.
7. Dňa 02.12.2019 súd vyzval povereného súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doručil doručenku, ktorá preukazuje skutočnosť doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk spolu s upovedomením o začatí exekúcie.
8. Dňa 13.12.2019 poverený súdny exekútor doručil súdu doručenku, ktorá preukazuje skutočnosť, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 24.05.2018 spolu s upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 16.05.2018.
9. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.“
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku: „Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.“
12. Návrh povinného na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 24.05.2018 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný osobne u súdneho exekútora dňa 31.05.2018.
13. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je, vzhľadom na jeho odkladný účinok, tiež sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, podmienky uvedené v § 48 ods. 2 Exekučného poriadku boli ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené a zároveň ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podanom návrhu viazaný ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd už neskúma vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, teda po dni vydania rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je exekučný súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté, a teda nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať.
14. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Na základe predložených dôkazov a vyjadrení mal súd za preukázané, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 34P/35/2017 zo dňa 16.07.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 6CoP/57/2017 zo dňa 26.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2017 a vykonateľnosť dňom 03.07.2017. Exekučným titulom bola
povinnému uložená povinnosť uhrádzať bežné výživné oprávnenému vo výške 140,- EUR mesačne s účinnosťou od 01.02.2017 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I. rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 34P/35/2017) a zameškané výživné uhrádzať oprávnenému v mesačných splátkach vo výške 20,- EUR mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky oprávneného s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok II. rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 34P/35/2017). Keďže povinný si svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenej dobrovoľne neplnil, neostávala oprávnenému iná možnosť ako domôcť sa priznaného práva cestou podania návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že sa vedie súdny spor o určenie výšky výživného, nakoľko pôvodná výška výživného bola určená v čase, keď povinný poberal dávky v nezamestnanosti z Nemecka vo výške 900,- EUR/mesačne a v dobe podania návrhu na zastavenie exekúcie pracoval na Slovensku a jeho mesačný príjem je výrazne nižší. Súd k uvedenému konštatuje, že podanie nového návrhu na určenie výšky výživného nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko podanie nového návrhu na určenie výšky výživného nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu.
16. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie a sú tu splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie - vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zastavenie exekúcie.
17. Vzhľadom k tomu, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne zastúpený, ale v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si žiadne trovy neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.