Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-57-2017.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov matky: H. O., rod. I. , štátna občianka Slovenskej republiky, trvale bytom J. O., N. XXX/X, zastúpená Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Moyzesova 1200/12 a otca: I. K., štátny občan Slovenskej republiky, bytom I. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného , o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júna 2017, č.k. 34P/35/2017 , takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. zo sumy 34,- eur na sumu 140,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2017. Dlh otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.02.2017 do 30.06.2017 na maloletú J. vo výške 200,- eur súd povolil otcovi splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.09.2009, č.k. 30P/200/2009-19 v časti výšky výživného.
2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania sa matka maloletej domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. z doterajšej sumy 34,-Eur mesačne na sumu 350,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2017. Na pojednávaní uviedla, že by bola ochotná dohodnúť sa na zvýšení výživného na sumu 250,-Eur mesačne s tým, že z toho 200,-Eur by predstavovalo bežné výživné a 50,- Eur tvorba úspor a v závere uviedla, že trvá na určení výživného aspoň 200,-Eur mesačne. Maloletá má už 10 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ a úmerne s jej vekom sa zvýšili náklady na jej výživu. Venuje sa aj mimoškolskej záujmovej činnosti, navštevuje tanečný krúžok, výtvarný krúžok a krúžok Pastelkáčik, s čím sú spojené výdavky. Tiež má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keďže maloletá navštevuje očnú ambulanciu, každoročne sa jej menia rámy okuliarov a je vedená v endokrinologickej ambulancii pre nadmerný rast a priberanie. Matka poukázala na to, že ona okrem maloletej J. má ešte vyživovaciu povinnosť k jej trom deťom, a to k plnoletému S. O., o ktorého sa stará a na ktorého poberá výživné 36,50 Eur mesačne, pričom syn si tiež podal návrh na zvýšenie výživného voči jeho otcovi , a k maloletému K. E. nar. X.X.XXXX a X. E. nar. X.X.XXXX, ktoré deti pochádzajú z jej terajšieho vzťahu. Uviedla, že ona so štyrmi deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej priateľom v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej brata, jej priateľ je živnostník a zarába 550,- až 650,-Eur mesačne v čistom a ešte
spláca úver 250,-Eur mesačne, ktorý si on vzal na kúpu rozostavaného rodinného domu, do ktorého sa chcú časom presťahovať. Matka uviedla, že ona je po skončení rodičovskej dovolenky v súčasnosti evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, teraz si do 08/2017 robí rekvalifikačný kurz a v súčasnosti nemá žiadny príjem, poberá len prídavky na štyri deti a výživné 36,50 Eur mesačne na syna S. a výživné na mal. J.. Matka v návrhu uviedla, že otec sa o dcéru nezaujíma, pracuje v J. a stretáva sa s ňou asi 2x za rok. Na okolnosť, že otec dieťaťa sám ukončil pracovný pomer v Nemecku, treba prihliadať, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, preto pri určovaní výšky výživného by sa malo vychádzať z jeho priemerného príjmu, ktorý v zamestnaní dosahoval, t.j. 1.500,-Eur mesačne. Preto žiadala otcovi určiť výživné v sume 250,-Eur mesačne. Celkové výdavky na maloletú matka odhadla sumou 250,-Eur mesačne. Matka priznala, že na základe mimosúdnej dohody otec dieťaťa prispieva na výživu maloletej nad rámec doterajšieho súdom určeného výživného, a že prispieva po 100,-Eur mesačne, pričom minulý rok ešte prispieval po 150,-Eur mesačne a keď začal posielať len 100,-Eur mesačne, tak ona podala tento návrh na zvýšenie výživného.
3. Maloletá J. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí spolu nežijú od septembra 2007. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.9.2009 č.k.30P/200/2009-19, právoplatným dňa 1.10.2009, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 34,-Eur mesačne. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá 3 roky, nemala zdravotné problémy, mala výdavky bežné, primerané jej veku a potrebám. Vtedy matka spolu s maloletou J. a jej starším synom S. O. bývala v prenajatom 3-izbovom byte, bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberala dávky v hmotnej núdzi 70,-Eur mesačne, prídavky na dve deti spolu v sume 42,50 Eur mesačne a výživné na deti. Otec maloletej vtedy pracoval v zahraničí
- v Nemecku, dcére prispieval aj vecným plnením a jeho rodičia, teda starí rodičia dieťaťa, si maloletú brávali na víkendy.
4. Maloletá J. má v súčasnosti 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 24,-Eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok s poplatkom 28,-Eur mesačne, ZUŠ, výtvarný odbor s nákladmi 20,-Eur mesačne a krúžok Pastelkáčik v CVČ s ročným poplatkom 28,- Eur. Matka jej platí poistku 20,-Eur mesačne. Maloletá má bežné výdavky primerané veku a rôzne jednorazové výdavky napr. platby ZRPŠ 30,-Eur ročne, letný denný týždenný tábor s poplatkom 45,- Eur a pod. Je vedená v očnej ambulancii, ročne sa jej menia okuliare alebo rámy, čo naposledy stálo 63,- Eur. Je tiež vedená v endokrinologickej ambulancii pre nadmerný rast a priberanie, lieky neužíva, má odporučené diétne stravovanie.
5. Matka maloletej je rozvedená, v spoločnej domácnosti býva so štyrmi deťmi a jej terajším priateľom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej brata, ich náklady bývania predstavujú 250,-Eur mesačne a poplatky za internet a telefón 50,-Eur mesačne. Do 04/2017 bola matka na rodičovskej dovolenke s najmladšou dcérou a v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie a od 05/2017 do 08/2017 sa zúčastňuje kurzu "kaderníčka". Poberá len prídavky na 4 deti spolu v sume 94,08 Eur mesačne, iné príjmy nemá. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletej J. má matka vyživovaciu povinnosť k jej ďalším 3 deťom : k plnoletému synovi S. O. nar. v roku 1997, pochádzajúcemu z jej prvého rozvedeného manželstva a na jeho výživu poberá výživné 36,50 Eur mesačne a jej syn si podal voči jeho otcovi návrh na zvýšenie výživného. Ešte má matka vyživovaciu povinnosť k jej dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jej terajšieho vzťahu, k mal. K. E. nar. X.X.XXXX a k mal. X. E. nar. X.X.XXXX. Priateľ matky, s ktorým ona žije v spoločnej domácnosti, pracuje ako živnostník a podľa jej udania zarába 550,- až 650,-Eur mesačne netto a on ešte spláca úver po 250,-Eur mesačne, ktorý si vzal na kúpu rozostavaného rodinného domu, do ktorého sa chcú časom presťahovať. Podľa jeho daňového priznania za rok 2016 mal priateľ matky základ dane 4.269,90 Eur.
6. Otec maloletej je ženatý, manželstvo uzatvoril dňa 20.9.2008. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou. Donedávna obaja bývali a pracovali v Nemecku. Manželka otca pracovala v oblasti gastronómie so zárobkom cca 1.500,-Eur mesačne, v decembri 2016 dostala výpoveď, inú prácu tam nenašla, preto sa chcela vrátiť na Slovensko. Otec maloletej v Nemecku naposledy pracoval ako kuriér, kde dostával mzdu podľa predloženého bankového výpisu vo výške 1.370,- až 1.404,-Eur mesačne netto + 13. plat. Z rodinných dôvodov, keďže jeho manželka zostala v Nemecku nezamestnaná a aj z dôvodu, aby sa mohol častejšie stretávať s dcérou a rodinou, ukončil otec prácu v Nemecku a spolu s manželkou sa v máji 2017 vrátili späť na Slovensko . Bývajú v rodinnom dome u rodičov manželky otca ,
na zrekonštruovanom hornom poschodí. Na náklady bývania im prispievajú 84,-Eur mesačne a splácajú úver po 250,-Eur mesačne, ktorý si vzali na seba pre nich za účelom rekonštrukcie ich bývania rodičia jeho manželky z dôvodu, že im banka úver neposkytla. Od 2.5.2017 sú otec maloletej a aj jeho manželka evidovaní na ÚPSVaR ako uchádzači o zamestnanie a hľadajú si prácu na Slovensku. Otec maloletej aj jeho manželka poberajú z Nemecka dávky v nezamestnanosti, na ktoré majú nárok do 31.07.2017. Otec poberá uvedené dávky v sume 943,80 Eur mesačne a jeho manželka v sume 813,30 Eur mesačne. Okrem maloletej J. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. S manželkou majú v BSM auto zn. Ford r. v. 2007 a motorku, ktoré vozidlá kupovali ojazdené, iný majetok väčšej hodnoty otec nevlastní a úspory z Nemecka má minimálne.
7. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5 , § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine
8. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, ale nie v takom rozsahu ako požadovala matka. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy súdne upravená rozsudkom zo dňa 24.9.2009, teda pred viac ako 7 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. V čase poslednej úpravy výživného v roku 2009 mala maloletá len 3 roky. Potom v roku 2013 sa rodičia mimosúdne dohodli na zvýšení výživného a otec maloletej prispieva na jej výživu sumou 100,-Eur mesačne a v čase keď obaja s manželkou pracovali, prispieval aj sumou 150,-Eur mesačne. V súčasnosti už má maloletá 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka, teda druhého stupňa ZŠ a venuje sa aj mimoškolskej záujmovej činnosti, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Je teda zrejmé, že jej vyšším vekom sa výdavky na jej výživu zvýšili, preto zvýšenie výživného z pôvodne súdne určenej sumy výživného 34,-Eur mesačne je dôvodné. Matka maloletej však požadovala zvýšenie výživného pre 11 ročné dieťa najprv na sumu 350,-Eur mesačne, teda viac ako 10-násobné zvýšenie doterajšieho výživného a v závere trvala na zvýšení výživného aspoň na sumu 200,-Eur mesačne, čo by predstavovalo 5,9 násobné zvýšenie doterajšieho výživného, teda takmer 600 %-tné zvýšenie, čo by podľa názoru súdu nezodpovedalo zistenému skutkovému stavu a zmeneným pomerom. Je pravdou, že na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že od poslednej úpravy výživného jej pribudla vyživovacia povinnosť k dvom deťom a nezlepšili sa ani jej príjmové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná, bez príjmu a s nárokom len na dávky v hmotnej núdzi a v súčasnosti je tiež nezamestnaná a bez príjmu, a poberá len prídavky na deti. Ale ani táto zmena pomerov neodôvodňuje matkou navrhovanú výšku zvýšeného výživného zo strany otca na maloletú J.. Okrem toho súd poukazuje na to, že v čase poslednej úpravy výživného, keď bolo určené výživné v sume 34,-Eur mesačne, otec pracoval v Nemecku. Hoci nie je zrejmé, aké presné zárobky vtedy dosahoval, ale s najväčšou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že vtedy keď pracoval v Nemecku, mal vyššie príjmy ako má v súčasnosti, keďže teraz je nezamestnaný a poberá len dávky v nezamestnanosti z Nemecka. Teda porovnaním jeho pomerov možno konštatovať, že na jeho strane dokonca došlo k zníženiu jeho príjmových pomerov oproti času, keď bolo výživné naposledy súdne určované. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil.
9. Súd zdôrazňuje, že na výživu maloletého dieťaťa sú povinní prispievať obaja rodičia a výška výživného je logicky limitovaná spotrebným charakterom výživného a výživné je nárokom len daného maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd uznáva, že finančná situácia matky dieťaťa a jej domácnosti nie je najlepšia, keďže matka maloletej má okrem maloletej J. vyživovaciu povinnosť k jej ďalším trom deťom, pričom matka maloletej je naviac nezamestnaná a okrem prídavkov na deti nemá žiaden príjem a jej priateľ zarába len 550,- až 650,-Eur mesačne a ešte z toho spláca úver na ním kúpený rozostavaný dom po 250,-Eur mesačne, ale nebolo v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov a dobrých mravov, aby finančná situácia rodiny matky a celej jej domácnosti bola zvyšovaná určením nadhodnoteného výživného otcovi maloletej J. presahujúceho spotrebný charakter účelu výživného na 11-ročnú J., ktoré požadovala matka.
10. Okrem toho pomery na strane otca ani neumožňujú určiť matkou požadované nadštandardné výživné na maloleté dieťaťa, pretože otec dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaný, na Slovensku je od konca roku 2016. Otec síce poberá dávky v nezamestnanosti v sume 943,-Eur mesačne, ale tento nárok je časovo limitovaný do 31.7.2017 a jeho budúce pracovné uplatnenie je zatiaľ ešte neisté . Ak sa otec zamestná, je pravdepodobné, že na Slovensku nebude dosahovať také zárobky ako dosahoval v Nemecku. V danej veci sa súd nestotožnil ani s názorom matky, že pri určovaní výživného by sa malo vychádzať zo zárobkových pomerov otca, ktoré otec dosahoval v Nemecku, pretože sa otec
dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania. Podľa názoru súdu nemožno od nikoho požadovať, aby zotrval pracovať v zahraničí ďaleko od domova v odlúčení od svojej rodiny a skutočnosť, že sa chcel vrátiť domov do vlasti a za rodinou mu nemôže byť na ujmu.
11. Súd v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine a v súlade s návrhom matky zvýšil výživné s účinnosťou od 1.2.2017, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, nakoľko výživné sa v zásade určuje od začatia súdneho konania.
12. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku, s prihliadnutím na otcom dobrovoľne platené výživné po 100,-Eur mesačne, čo zhodne potvrdili obaja rodičia, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.02.2017 do 30.06.2017 vo výške 200,- Eur / 5 mesiacov á 40,- Eur (ako rozdiel medzi súdom zvýšeným a reálne zaplateným výživným) /, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 10 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že určená výška splátok je aj popri bežnom výživnom v schopnostiach a možnostiach otca.
13. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP , keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Matka dieťaťa žiadala priznať jej aj náhradu trov konania, v danej veci súd nezistil žiaden dôvod, pre ktoré by sa mal odkloniť od uvedenej právnej úpravy § 52 CMP, pretože v mimosporových konaniach v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a len výnimočne, ak by sa vzhľadom na okolnosti prípadu javilo spravodlivé, by súd mohol účastníkovi konania priznať náhradu trov konania, pričom v danej veci súd nezistil žiaden dôvod pre postup v zmysle § 55 CMP a priznanie náhrady trov konania niektorému účastníkovi.
14. Proti tomuto rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie . Uviedla, že okresný súd zvýšil výživné len na sumu 140,- eur, čo je podľa názoru matky neprimerane nízke, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa . Žiadala, aby súd zvýšil výživné otca na maloletú J. na sumu 190,- eur mesačne s tým, že suma 140,- eur bude určená na výživné a sumu 50,- eur bude otec poukazovať na účet, ktorý zriadi matka v prospech maloletej. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov, pričom od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa. Zvýšili sa náklady súvisiace s nákupom školských potrieb, zdravotným stavom, mimoškolskou záujmovou činnosťou . Maloletá J. je vedená v očnej ambulancii, nosí okuliare. Súčasne navštevuje endokrinologickú ambulanciu pre nadmerný rast a priberanie . Matke pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti , k mal. K. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. X. E., nar. XX.XX.XXXX. Do apríla 2017 bola matka na rodičovskej dovolenke. T.č. je evidovaná na úrade práce, pričom sa zúčastňuje kurzu kaderníčky. Má vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému synovi S. O. . Otec sa s maloletou stretáva minimálne a nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti ničím neprispieva.
15. Otec v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 190,- eur je neprimeraný. Výška výživného zodpovedá súčasným príjmovým možnostiam otca, ktorý je poberateľom dávok v nezamestnanosti. Túto dávku však bude otec poberať len do 31.7.2017. Otec si hľadá nové zamestnanie, kde bude mať predpokladaný príjem okolo 500,- eur brutto. Uznal, že sa s maloletou nestretáva často, ale kontaktuje sa s dcérou cez sociálne siete. Matka neuviedla, že vlastní motorové vozidlo. Dom , v ktorom býva matka, vlastní brat matky, ale nakoľko prebehlo dedičské konanie po matke, určite došlo k majetkovému vysporiadaniu a matka maloletej použila finančné prostriedky z dedičstva na kúpu domu, ktorý prerába so svojím priateľom.
16. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru , že odvolanie matky nie je dôvodné.
17. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje.
18. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
19. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
21. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:
23. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
24. Po oboznámení sa s obsahom spisu, vykonanými dôkazmi, ako i vyjadreniami účastníkov v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že zisteným skutkovým okolnostiam daného prípadu, možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na aktuálne obmedzené možnosti a schopnosti matky, vystihujúcim odôvodnené potreby maloletej, s prihliadnutím na zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy, ako i preukázanú podstatnú zmenu pomerov, zodpovedá zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 34,- Eur na sumu 140,- Eur.
25. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. bola určená rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 24.09.2009, č.k. 30P/200/2009-19, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2009. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v tom čase mala maloletá J. 3 roky. Matka bola nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 70,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 42,50,- eur mesačne . Otec maloletej bol zamestnaný v Nemecku. V súčasnosti má maloletá 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Matka maloletej bola do apríla 2017 na rodičovskej dovolenke. T.č. je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a zúčastňuje sa kurzu kaderníčky . Poberá rodinné prídavky vo výške 94,08,- eur. Otec bol do decembra 2016 zamestnaný v Nemecku , kde dosahoval príjem vo výške 1.404,- eur mesačne. Do 31.07.2017 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 943,80,- eur.
26. Námietky matky , že zvýšené výživné nezodpovedá schopnostiam , možnostiam a majetkovým pomerom otca, nie sú dôvodné. I keď bol otec zamestnaný v zahraničí, t.č. je nezamestnaný a dávku v nezamestnanosti poberal do júla 2017. Okresný súd správne vyhodnotil, že nemožno od otca požadovať, aby zotrval v zahraničí, ďaleko od domova, v odlúčení od svojej rodiny. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že otec ukončil pracovný pomer v zahraničí ešte pred podaným návrhom matky na zvýšenie výživného , pričom schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca sa podstatne zmenili.
27. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.).
28. Základnou podmienkou správneho určenia výšky vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa teda predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady s tým súvisiace, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Avšak ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Možno však - ak to pomery (možnosti, schopnosti a majetok) zaviazaného rodiča odôvodňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Toto výživné má slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom kumulovať na osobitnom účte maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Toto výživné sa nesmie použiť na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny, a to ani výnosy z neho, pretože je osobitným majetkom maloletého, oddeleným od majetku spravovaného podľa § 32 Zákona o rodine.
29. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, v nadväznosti na preukázaný skutkový stav, preukázané mesačné výdavky spojené s výživou maloletého dieťaťa, odvolací súd dospel k záveru, že celková suma výživného, ktorú by mal otec platiť maloletému dieťaťu podľa rozhodnutia okresného súdu zodpovedá skutočným a preukázaným nákladom na výživu dieťaťa. Vzhľadom na preukázaný príjem otca je takto zvýšené výživné primerané , pričom súčasné osobné a majetkové pomery otca nedovoľujú pristúpiť k plneniu výživného formou tvorby úspor tak, ako to matka žiadala. Vykonaným dokazovaním okresným súdom bolo preukázané, že maloleté dieťa navštevuje druhý stupeň základnej školy, tanečný krúžok, výtvarný, krúžok Pastelkáčik. Je vedená v očnej ambulancii a v endokrinologickej ambulancii. Okresný súd správne prihliadol pri určení zvýšeného výživného na vek dieťaťa, školské povinnosti ako i zdravotný stav.
30. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).