Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-81-2019.pdf
PDF · 102.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu D. B.., so sídlom N. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Miroslav Vilím, so sídlom Michalská ulica 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 224,03 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 17C/112/2010-261 zo dňa 14. decembra 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
I. M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 224,03 Eur s 14,25 % s úrokom z omeškania ročne od 3.11.2007 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 8, čl. 15, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 788 ods. 1, § 789 ods. 2, § 800 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, § 9 ods. 4, § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/129/2018-248 zo dňa 06.09.2018 rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušil a upozornil na prihliadnutie na spotrebiteľský spor.
4. Súd prvej inštancie po zrušení veci a vrátení na ďalšie konanie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalovaný dňa 02.01.2006 uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. B. XXX. Výsledné ročné poistné tak bolo vo výške 8.500,- Sk a malo byť žalovaným ako poistníkom uhrádzané v štvrťročných splátkach po 2.125,- Sk, vždy k 02. dňu v mesiacoch január, apríl, júl a október. Poistná zmluva zanikla pre nezaplatenie splátky poistného jeden mesiac po splatnosti štvrtej poslednej nezaplatenej splátky poistného, t.j. 02.11.2007. Pri vyhodnocovaní dôkazov zohľadnil skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie doručenia výpovede z poistnej zmluvy šesť týždňov pred ukončením poistného obdobia, keďže poistné
obdobie bolo ročné a začalo dňa 02.01.2006, poistná zmluva v danom prípade zanikla 01.01.2008. Žalovaný doručil výpoveď poistnej zmluvy žalobcovi až dňa 21.11.2016, teda výpoveď nebola podaná aspoň šesť týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Výpoveď nebola doručená v stanovenej lehote žalobcovi, poistenie trvalo do uvedeného dňa a žalobca ako poistiteľ má nárok na poistenie až do zániku poistenia dňa 02.11.2007, čo v prepočte predstavuje sumu 224,03 Eur, pretože žalovaný uhradil žalobcovi len jednu splátku poistného. Keďže žalobca správne určil aj čas skončenia poistného vzťahu so žalovaným, aj pomernú časť výšky dlžného poistného, súd predmetnému návrhu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 224,03 Eur i požadovaného úroku z omeškania. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako mu uložil odvolací súd vo svojich uzneseniach. Súd mal v danom prípade za to, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy i v čase podania návrhu na súd živnostníkom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia vydaného Obvodným úradom K.. Poistnú zmluvu tak žalovaný uzatvoril ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie, teda nie ako spotrebiteľ. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil na pojednávaní, kde uviedol, že auto využíval aj na podnikateľské aj na rodinné účely a zúčtovanie pohonných látok nevedel objasniť. Ďalej uviedol, že nepovažoval za potrebné skúmať neprijateľnosť všeobecnej podmienky uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach pod bodom 11 ods. 2 poistných podmienok, keďže tak či tak má za to, že zmluva nie je spotrebiteľská.
5. O trovách konania rozhodol tak, že na základe toho, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu. Odvolací súd uložil súdu, aby rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, preto súd priznal žalobcovi aj náhradu trov prvostupňového konania aj odvolacieho konania ako úspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Uviedol, že zmluvu na povinné zmluvné poistenie uzavrel dňa 02.01.2006, pričom výpoveď z poistnej zmluvy bola poisťovni zaslaná v predstihu 15.10.2006 nakoľko jej platnosť končila 02.01.2007, teda dôkazy do súdneho spisu boli doložené, pritom dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý namiesto dôkazov poskytol výhovorku. Namietal, že z poistnej zmluvy priamo nevyplýva žiadna povinnosť zmluvu automaticky predĺžiť a následne platobným rozkazom a žalobou poistné, ktoré neposkytol vymáhať a tiež namietal, že poisťovateľ nemá žiadne zákonné právo si vynucovať zmluvné plnenie vypovedanej zmluvy. Uviedol, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľská zmluva obsahovať, že súčasťou zmluvy by mali byť všeobecné poistné podmienky podpísané poistencom, ktoré zmluva neobsahovala a nezahŕňala a nikdy mu neboli predložené, resp. doručené. Ďalej namietal, že zmluva nie je podpísaná členmi predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za akciovú spoločnosť, žalobca tak koná protiprávne, pretože nedodržal právnu úpravu a požadovaný štandard ochrany spotrebiteľa poskytovaný zákonom. Uviedol, že žalobca neprihliadal na princíp ochrany slabšej strany spotrebiteľa, aby dorovnal rozdielne postavenie určitých subjektov, pri ktorých sa to vyžaduje. V celom rozsahu namietal žalobu, pretože táto je absolútne nedôvodná a tiež namietal povinnosť, ktorú mu súd uložil, aby uhradil to, čo mu ako spotrebiteľovi nebolo nikdy poskytnuté. Poukázal na to, že žalobca si nárokuje na odmenu za nedodanú službu, čo je v demokratickom štáte absolútne neprípustné a považované za bezdôvodné obohatenie a úžeru. V tejto súvislosti poukázal aj na právnu úpravu a rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu finančnej ujmy vo výške 500,- Eur za náklady spojené s vykonštruovaným sporom, ako aj finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur ako aj úhrady trov konania.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne rozhodol keď žalobe v celom rozsahu vyhovel. K tvrdeniam žalovaného o tom, že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou sa súd vyjadril v odôvodnení rozsudku a k tvrdeniu žalovaného, že mu nikdy neboli predložené alebo doručené Všeobecné poistné podmienky uviedol, že tieto sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, pričom táto skutočnosť je v zmluve priamo uvedená. Namietal, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne doručenia výpovede žalobcovi v zákonnej 6 týždňovej lehote pred koncom poistného obdobia. K nárokom žalovaného na zaplatenie 500,- Eur a 1.000,- Eur uviedol, že tieto považuje za absolútne nedôvodné, nepreukázané a nijakým spôsobom nezdôvodnené. Navrhol, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny a aby súd žalovaného zaviazal aj na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň predložil aj vyčíslenie trov konania.
8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že v plnom rozsahu trvá na svojom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených, nechce nič meniť ani doplniť. Uviedol, že v celom rozsahu namieta žalobu, ktorá je podľa jeho názoru absolútne nedôvodná, ako aj povinnosť, ktorá mu bola uložená súdom, aby uhradil to, čo mu nebolo ako spotrebiteľovi nikdy poskytnuté. Poukázal na to, že žalobca si nárokuje odmenu za nedodanú službu, čo je v demokratickom štáte absolútne neprípustné a považované za bezdôvodné obohatenie a úžeru. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré opísal v odvolaní a vzhľadom na dôkazy, ktoré súdu predložil, žiadal aby vydal rozsudok v znení totožnom ako uviedol v podanom odvolaní.
9. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Z obsahu odvolania žalovaného možno vyvodiť, že tento namieta nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 f) a h) C.s.p.).
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, a to vo vzťahu k zisteniu dodržania 6 týždňovej lehoty pre výpoveď poistnej zmluvy.
15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že došlo aj k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetný prípad, keď neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, teda mal za to, že predmetný vzťah medzi sporovými stranami nie je vzťahom spotrebiteľským.
16. Vo vzťahu k charakteru vzťahu medzi sporovými stranami odvolací súd uvádza, že vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach (č.l. 179 a č.l. 248) uložil súdu prvej inštancie, aby sa zaoberal tým, či predmetný vzťah medzi sporovými stranami nie je vzťahom spotrebiteľským, resp. v druhom zrušujúcom uznesení uviedol, že aj vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora má odvolací súd za to, že v uvedenom prípade sa jedná o spor upravený spotrebiteľským právom. Súd prvej inštancie však uvedené závery a pokyny odvolacieho súdu nerešpektoval a opätovne zotrval na svojom závere, že v predmetnom prípade nemožno vzťah medzi sporovými stranami posúdiť ako vzťah spotrebiteľský. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nemohol opätovne stotožniť.
17. Odvolací súd opätovne na tomto mieste odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, na ktorú poukázal vo svojich predošlých zrušujúcich uzneseniach a dodáva, že samotná skutočnosť, že v poistnej zmluve bolo značené, že žalovaný ako poistník je právnická osoba/fyzická osoba podnikateľ (PO) bez uvedenia ďalších údajov (číslo živnostenského oprávnenia, dátum vydania oprávnenia, predmet podnikania) ešte neznamená, že pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, prečo by nemohol byť spotrebiteľom. Pre posúdenie, či žalovaný ako fyzická osoba má postavenie spotrebiteľa alebo nie je rozhodujúce preukázanie, či pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy skutočne konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Z obsahu spisu ako aj z výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že žalovaný v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (r. 2006) nemal v predmete živnostenského oprávnenia uzatváranie poistných zmlúv, či poskytovanie cestných prepravných či dopravných služieb. Z uvedených skutočností preto nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy nemal postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade neexistujú žiadne racionálne dôvody pre ktoré by žalovaný ako živnostník nemohol byť zároveň spotrebiteľom, pričom ako už bolo odvolacím súdom poukázané, motorové vozidlo využívané tak na podnikateľské účely ako aj na súkromné účely zrejme patrilo do jeho podnikania. Súd prvej inštancie pri posúdení charakteru predmetného vzťahu vychádzal len označenia žalovaného v uzatvorenej poistnej zmluve a z jeho tvrdenia, že motorové vozidlo využíval aj na podnikateľské účely, avšak takýto záver neobstojí. Z vyššie uvedených dôvodov teda vyplýva, že vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý mal súd prvej inštancie aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa.
19. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa odvolací súd zaoberal bolo preskúmanie spornej skutočnosti týkajúcej sa dodržania či nedodržania zákonnej 6 týždňovej lehoty na odstúpenie od poistnej zmluvy.
20. Občiansky zákonník v ust. § 800 upravuje zánik poistenia tak, že poistenie zanikne ku koncu poistného obdobia, avšak výpoveď musí byť daná aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím. Z obsahu spisu vyplýva, že poistná zmluva bola uzatvorená dňa 02.01.2016, pričom v zmysle čl. 4 bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie (č.l. 5 a nasl.) bola zmluva uzatvorená na neurčitú dobu s poistným obdobím jeden technický rok Z uvedeného teda vyplýva, že poistné obdobie za ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi ako poistiteľovi zaplatiť bolo od 02.01.2006 do 01.01.2007. Od uvedeného dátumu, t.j. od 01.01.2007, bolo potom potrebné odvíjať počítanie zákonnej 6 týždňovej lehoty na odstúpenie od poistnej zmluvy. Občiansky zákonník spôsob počítania času určeného podľa týždňov upravuje v § 122 ods. 2, v zmysle ktorého koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Aplikovaním uvedeného spôsobu určenia šesťtýždňovej lehoty na odstúpenie od poistnej zmluvy možno dospieť k záveru, že posledným dňom, kedy mohol žalovaný platne odstúpiť od zmluvy bol deň 20.11.2006.
21. V priebehu konania sa stal sporným dátum, kedy žalovaný zaslal žalobcovi odstúpenie od zmluvy a dátum kedy bolo uvedené odstúpenie od zmluvy doručené žalobcovi. Žalovaný v priebehu konania
predložil podací lístok z ktorého vyplýva, že zásielka bola podaná na poštu dňa 15.10.2006 (č.l. 15), pričom samotná listina odstúpenia od zmluvy bola datovaná na deň 14.11.2006 (č.l. 14) . Na strane druhej žalobca predložil v priebehu konania žalovaným zaslanú výpoveď, na ktorej sa nachádzala prezenčná denná pečiatka žalobca zo dňa 21.11.2006 (č.l. 88), ako aj kópiu obálky, ktorou bola výpoveď doručovaná a na ktorej sa nachádzala denná prezenčná pečiatka pošty s uvedeným dňom 15.11.2006 (č.l. 89). Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v priebehu konania podnikli všetky dostupné kroky, ktorými sa snažili zistiť deň, kedy bola zásielka zo strany žalobcu podaná, pričom vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena mal súd prvej inštancie za to, že zásielka bola podaná dňa 15.11.2006 a žalovanému doručená dňa 21.11.2006, teda po uplynutí zákonnej lehoty 6 týždňov. Odvolací súd sa však s uvedeným záverom stotožňuje len čiastočne.
22. Pokiaľ ide o vyriešenie otázky, kedy bola zo strany žalovaného zaslaná výpoveď z poistnej zmluvy, aj odvolací súd má za to, že je potrebné vychádzať z dátumu 15.11.2006. K nesúladu medzi pečiatkou pošty na podacom lístku a na obálke odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu ako aj z ďalších okolností vyplýva, že uvedený rozpor je s najväčšou pravdepodobnosťou možné pričítať na vrub pošty, ktorá nesprávne označila dennou pečiatkou podací lístok a následne už správnym dátumom označila dennou pečiatkou obálku. Uvedené sa odvolaciemu súdu javí jednak z toho, ako bolo už súdom prvej inštancie uvedené, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania podania uvedenej zásielky v deň 15.10.2006, ale hlavne z toho dôvodu, že deň 15.10.2006 pripadol na nedeľu, t.j. deň pracovného pokoja, pričom deň 15.11.2006 pripadol na stredu, ktorá bola pracovným dňom na ktorý nepripadol žiaden štátny sviatok. Z uvedeného dôvodu bol ustálený dátum podania výpovede na 15.11.2016 aj s prihliadnutím na dátum jej prevzatia žalobcom.
23. Žalobca vo svojich Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie (č.l. 5 a nasl.) v čl. 11 bod 2 mal upravené, že písomnosť sa považuje za doručenú dňom jej prevzatia v sídle poisťovne, teda ak by odvolací súd vychádzal z uvedenej skutočnosti dospel by k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, teda že žalovaný nedodržal lehotu na odstúpenie od zmluvy. Odvolací súd sa však s týmto záverom nemôže stotožniť, a to z dôvodu, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, čo súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pri rešpektovaní spotrebiteľského vzťahu medzi sporovými stranami možno dospieť k záveru, že takto formulované ustanovenie Všeobecných poistných podmienok žalobcu výrazným spôsobom znevýhodňuje žalovaného ako spotrebiteľa, pretože tento nesie de facto v takýchto prípadoch zodpovednosť za prípadné pochybenia pošty. Ako vyplýva z vyjadrenia pošty (č.l. 116) v prípade prepravy doporučených listov 1. triedou sa dodanie uskutoční najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni podania a v prípade doporučených listov 2. triedy sa dodanie uskutoční najneskôr druhý pracovný deň po dni podania. V uvedenom prípade bola zásielka podaná na pošte v stredu dňa 15.11.2006, pričom z fotokópie obálky (č.l. 89) vyplýva, že bola zaslaná 2. triedou, teda zásielka podľa vyjadrenia pošty mala byť žalovanému doručená v pondelok dňa 20.11.2006, keďže na piatok 17.11.2006 pripadol štátny sviatok. Žalobca však uvedené odstúpenie od zmluvy označil svojou prezenčnou pečiatkou s dňom 21.11.2006. Z uvedeného tak možno vyvodiť dve skutočnosti, a to (i) buď zo strany pošty došlo k omeškaniu a porušeniu doby doručenia zásielky o jeden deň, alebo (ii) zásielka bola doručená poštou v zmysle prepravných podmienok, ale zo strany žalobcu bola táto otvorená a označená ich prezenčnou dennou pečiatkou až nasledujúci deň, t.j. 21.11.2006. Odvolací súd má však za to, že ani jeden z uvedených dôvodov nemôže byť v neprospech spotrebiteľa, ktorý odstúpenie od zmluvy zaslal včas, t.j. viac ako 6 týždňov pred uplynutím poistného obdobia. Z obsahu spisu mal odvolací súd mal s poukazom na vyššie uvedené za to, že žalovaný tak zaslal odstúpenie od poistnej zmluvy včas a urobil všetko čo bolo potrebné v zmysle vtedy platnej a účinnej právnej úpravy, teda zákonom stanovenú lehotu na odstúpenie od poistnej zmluvy dodržal. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné rozhodnúť tak, že žalobu žalobcu bolo potrebné zamietnuť.
24. K nároku žalovaného uplatnenom v podanom odvolaní a vyjadrení spočívajúcom v požadovaní uhradenia sumy 500,- Eur ako finančnej ujmy a sumy 1.000,- Eur ako primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd uvádza, súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným petitom. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
25. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, preto ho v zmysle ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.
26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p., § 262 ods. 1, 2 C.s.p., § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy prvoinštančého a odvolacieho konania nevyplývajú. V konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).