Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-40-2019.pdf
PDF · 120.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: B. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. P. č. XXX proti manželovi: Z. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. P. č. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Q. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. P. č. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov B. L., rod. W. a Z. L. uzavreté dňa XX.X.XXXX vo Vyšných Ružbachoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Podolínec, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. Mal. Q. L., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky B. L., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec Z. L. , nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. Q. L. sumou 170 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 10. ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 13.3.2019 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. dieťa navrhla zveriť do jej starostlivosti, otca dieťaťa zviazať platením výživného v sume 200 eur mesačne, styk otca s dieťaťom navrhla neupravovať. Návrh odôvodnila tým, že vzťah s manželom od začiatku nebol harmonický. Narodila sa im nevyliečiteľné chorá dcéra, manžel jej nebol oporou čas trávil s kamarátmi pri futbale a hokeji, domov chodil neskoro v noci potúžený alkoholom. Postupom času stále viac času trávil s kamarátmi a ona ho doma pravidelne čakala, ani po narodení syna G. sa situácia nezmenila. Postupom času začala mať z manžela strach, pretože začal reagovať impulzívne a bol nevypočítateľný keď nebolo po jeho vôli, bol agresívny a psychický ju vydieral Jeho psychický nátlak už nevedela tolerovať, preto požiadala o nájomný byt do ktorého sa v roku 2004 bez manžela s deťmi presťahovala. Celých dvanásť rokov jej manžel neprispel na výchovu detí a chod domácností. Svojim ľahostajným správaním sa dostal do osobného bankrotu, dokonca sfalšoval jej podpis aby mohol dostať pôžičku. S financiami jej pomáhali súrodenci a rodičia. Manžel žije stále v spoločnej domácnosti s rodičmi, teraz už len s mamou, po tom čo mu spomenulo slovo rozvod začal sa im vyhrážať, že ich
pretože, že ich zabije. Chodil okolo nich s mačetou. Teraz tvrdí, že sa zmenil, avšak ak mu nie je po vôli uráža ju, vulgárne jej nadáva. Vymenila zámok na byte, no on si dal kľúč rozrobiť. Ďalej už takto nevládze fungovať. Zdôraznila, že s manželom nežije už 15 rokov, úplne sa odcudzili, vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia. K návrhu pripojila sobášny list, rodné listy detí a doklady preukazujúce jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/40/2019 zo dňa 5.4.20198 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval aby sa k návrhu písomne vyjadril.
4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré doručil súdu dňa 6.5.2019 uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasil, argumenty uvádzané navrhovateľkou sú zavádzajúce a obsahujú vymyslené a nepravdivé fakty. V závere uviedol, že svoju manželku šialene miluje a šialene po nej túži, že čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje. K vyjadreniu doložil doklady preukazujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.
5. Na pojednávaniach navrhovateľka na podanom návrhu trvala, opísala dôvody, ktoré ju viedli k uzavretiu manželstva ako aj genézu manželstva. Uviedla, že manžel nemal záujem tráviť čas s ňou a deťmi, uprednostňoval svoje záujmy - futbal, hokej, potom sa išiel s kamarátmi opiť. Spočiatku bývali u svokrovcov, v roku 2004 sa ona presťahovala do obecného bytu, manžel presťahovanie odmietol, nikdy sa k nej nenasťahoval. Zhruba 12 rokov jej na výživu detí a chod domácnosti ničím neprispel , občas urobil nákup, avšak pre jeho nezodpovedný prístup sa dostal do bankrotu. Po vyhlásení osobného bankrotu na manžela jej zhruba dva roky chodí jeho výplata na jej účet aby na príjem nemohli siahnuť exekútori, keďže má dlhy. V súčasnosti manžel chodí k nej do bytu, vyžaduje od nej sex, čo ona odmieta, po odmietnutí spočiatku bol agresívny, teraz sa skľudnil. Posledný intímny styk mali v decembri 2018. Navrhovateľka príčinu rozpadu manželstva videla v správaní sa manžela ktoré je arogantne, agresívne, z každého sa vysmieva, no keď je problém chová sa ako pštros, nikoho a nič nerešpektuje. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenie manželského spolužitia, s manželom chce vychádzať dobre, avšak ak sa ju dotkne cíti odpor. Ďalej uviedla, že manžel sa jej vyhráža, že ak si niekoho nájde podreže, vykostí ho. Manžel ju sleduje, má z neho strach.
6. Manžel navrhovateľky s rozvodom nesúhlasil uviedol, aby sa manželka pokúsila s ním žiť. Priznal, že uprednostňoval šport okrem ktorého ho nič nezaujímalo, pričom zdôraznil, že manželka vedela koho si berie. Priznal, že ak mali návštevu odchádzal, nakoľko ho návštevy nezaujímali. Taktiež potvrdil, že v roku 2004 sa manželka so synom v čase keď bola tehotná od neho odsťahovala, on ostal v rodičovskom dome, do bytovky nechcel isť, keď chcel manželka ho už nechcela. Taktiež potvrdil, že sa dostal do finančných problémov nakoľko pôžičky splácal ďalšími pôžičkami, ako aj skutočnosť, že sfalšoval manželkin podpis a na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Ďalej uviedol, že sa zmenil, že manželku pravidelne navštevuje, no ona ho odmieta. Rovnako potvrdil, že chodí s mačetou a dýkou, že v byte sa porezal a tak chodil po byte, že asi mu preskakuje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka G. L., oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Podolínci toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Podolínec vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili tri detí najstaršia C. vo veku 11 mesiacov zomrela, dňa X.X.XXXX G., ktorý je už plnoletý a dňa XX.X.XXXX mal. Q..
8. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po ročnej známosti, jeho uzavretie bolo ovplyvnené tehotenstvom navrhovateľky. Od začiatku nebolo harmonické, keďže manžel navrhovateľky uprednostňoval svoje záľuby pred rodinou. Od roku 2004 účastníci nevedú spoločnú domácnosť navrhovateľka s deťmi býva v nájomnom obecnom byte, jej manžel ostal bývať v rodičovskom dome.
9. Z výpovede svedka G. L., syna účastníkov konania mal súd preukázané, že otec k ním do bytu chodil len ako na návštevu, ako rodina nikdy nefungovali, spolužitie rodičov nikdy nebolo dobre, mama s otcom nevie fungovať, keď je otec v byte stále sa hádajú, bol tam zvýšený hlas, mama bola nervózna, čo nepôsobilo dobre na neho a jeho mladšieho brata. Nikdy nemali spoločné raňajky, obedy, nikdy neboli spoločne na výlete, nemali oslavy ani nič podobné. Keď má nejaký problém rieši ho s mamou. Svedkovi vadí ako sa otec správa k mame.
10. Dôvodom pre ktorý navrhovateľka odmieta obnovenie manželského spolužitia je nevyspytateľné, arogantne a agresívne správanie sa manžela, ku ktorému ako sa vyjadrila cíti odpor. Manžel navrhovateľky si ich manželskú budúcnosť predstavuje tak, že navrhovateľka sa pokúsi s ním žiť.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára - rozvod:
11. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
17. Manželstvo ako spoločensky dôležitá inštitúcia požíva zákonnú ochrana a ako právny vzťah riadi sa príslušnými právami a povinnosťami. Zrušenie manželstva rozvodom je umelým zásahom súdu do manželského vzťahu. Preto súd starostlivo skúma mieru narušenia a rozvratu vzájomného vzťahu medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, pričom možnosť, či nemožnosť obnovenia manželského spolužitia je subjektívnou okolnosťou, ktorá závisí len od manželov a ich postoja k manželstvu. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov, ale len kvalifikovaný rozvrat medzi nimi. Záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zánik manželstva rozvodom.
18. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania zhruba 15 rokov nežijú v spoločnej domácností. Zhruba od roku 2004 nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľka túto možnosť kategorický odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku. K tvrdeniu manžel navrhovateľky, ktorý pred súdom prezentoval snahu obnoviť manželské spolužitie tvrdil, že manželku miluje a nikdy nebude súhlasiť s rozvodom súd dodáva, že fungujúce manželstvo nie je založené na slovách ale skutkoch, pokiaľ by manžel mal svoju manželku skutočne rád, tak ako to prezentoval, robil by všetko pre to aby manželka zmenila názor na rozvod, nechodil by po byte v ktorom
manželka s deťmi býva s nožom či mačetou, nerezal by sa, nevyvolával by u manželky a detí strach. Napriek poskytnutej lehote (odročenie pojednávania) k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov nedošlo, naviac nikoho nemožno nútiť aby zotrval vo zväzku, v ktorom nechce byť, v ktorom trpí.
19. Rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmami ich maloletého syn, pretože na jeho pomeroch sa nič nemení, aj za trvania manželstva účastníci spolu nežijú, žijú oddelene a o mal. Q. je v starostlivosti matky.
20. Posudzovaním príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi v predmetnej veci, súd dospel k záveru, že tieto spočívajú v subjektívnom správaní, a to najmä manžela navrhovateľky, ktorý ako sám potvrdil uprednostňoval svoje osobné záujmy pred záujmami rodiny, manželke v starostlivosti o detí a domácnosť nepomáhal, ak tak len minimálne, neprispieval na chod domácnosti, v minulosti požíval alkoholické nápoje vo väčšej miere. V dôsledku týchto skutočnosti dochádzalo medzi nimi k nezhodám, k citovému odcudzeniu. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
Úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom 21. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
22. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
24. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
27. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
28. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
30. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
31. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
32. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú V konaniach, v ktorý sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
33. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
34. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
35. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
36. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
37. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
38. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
39. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
41. Navrhovateľka v návrhom navrhla maloletého syna zveriť do jej osobnej starostlivosti, manžela navrhla zaviazať platením výživného v sume 200 eur a úpravu styku syna s otcom nežiadala, tomto návrhu zotrvala aj na pojednávaniach. Manžel navrhovateľky pre prípad rozvodu súhlasil s tým, aby syn bol zverený matke, výživné navrhol určiť v sume maximálne 150 eur mesačne, úpravu styku so synom nežiadal.
42. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 27.9.2019 (čl. 59 spisu) mal súd preukázané, že rodičia mal. Q. nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s mal. Q. a plnoletým G. bývajú v dvojizbovom nájomnom byte v obci Vyšné Ružbachy. Matka má vytvorené podmienky pre mal. Q., pozná jeho potreby a vie ich zabezpečiť, je spôsobilá postarať sa o mal. dieťa. Mal. Q. pri osobnom pohovore uviedol, že stará sa o neho mamka, oco menej. Oco chodí k ním večer domov, vadí
mu keď mamku otravuje. Na výlety chodí s mamkou. S mamkou má dobrý vzťah, vychádzajú spolu dobre. Mamka je dobrá, milá a šťastná. K otcovi uviedol, že ho využíva, nepáči sa mu, keď robí mamke zle, otravuje ju. Vyhráža sa mu s diablom, robí mamke zlé. Otec sa im vyhráža, že ich zabije, nosí aj mačetu a v kúpeľni sa poreže a potom to Q. vidí, že má to čerstvé. Otec to robí keď nie je po jeho. Jeho želaním je bývať pri mamke, s otcom sa chce stretávať tak ako sa on sám rozhodne.
43. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. dieťaťa mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka dieťaťa pracuje ako kuchárka v ZŠ s MŠ O. s príjmom cca 500 eur, okrem toho si brigádnický privyrába v Potravinách „Pod Lažňou“ kde zarobí cca 20 eur mesačne. Poberá prídavky na 1 dieťa a daňový bonus. Náklady na domácnosť predstavujú výdaje na nájom 90 eur mesačne, inkaso 43 eur mesačne, bytové 120 eur mesačne, internet 13 eur mesačne, mobil 35 eur mesačne, Digi 13 eur mesačne.
44. Otec dieťaťa pracuje v spoločnosti Novates a.s. Stará Ľubovňa s čistým príjmom cca 700 eur. Z tohto príjmu sú mu realizované zrážky v závislosti od výšky príjmu od 176,31 eur po 267,11 eur (čl. 52), podľa jeho tvrdenia po vykonaní zrážok mu ostane suma cca 470 eur. Býva v rodičovskom dome, svojej matke na chod domácností prispieva sumou 100 eur a sumu 17 eur mesačne použije na televíziu. Má problémy s klbami, navštevuje urologickú ambulanciu.
45. Mal. Q. je študentom X. ročníka Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Starej Ľubovni. Náklady na starostlivosť o mal. Q. matka vyčíslila sumou cca 336,50 eur mesačne (ošatenie, strava, hygienické potreby, školské potreby ZRPŠ, strava v škole, školské výlety a vreckové, cestovné do školy, bývanie, lieky kredit na mobil, návšteva stomatológa). Navštevuje logopedickú ambulanciu.
46. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol mal. Q. zveriť do starostlivosti matky, otca navrhol zaviazať platením výživného v sume minimálne 200 eur mesačne a styk otca so synom navrhol neupravovať.
47. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. Q.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.
48. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie mal. Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, jednak otec o takúto formu starostlivosti neprejavil záujem, naviac sám maloletý vyslovil želanie zostať bývať s matkou, na ktoré vzhľadom na rozumovú a vôľovú vyspelosť súd prihliadol. Mal. Q. v podstate od svojho narodenia je vo výlučnej starostlivosti matky v jej starostlivosti o mal. Q. neboli zistené žiadne nedostatky, Q. chce aj naďalej ostať v jej starostlivosti. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa, preto súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie rešpektuje so záujmom dieťaťa, nie jeho otca.
49. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojich dieťaťa.
50. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských
práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
51. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že dieta má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu mal. Q. sumou 170 eur mesačne.
52. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pokiaľ otec dieťaťa pred súdom tvrdil, že jeho príjem je v sume cca 700 eur, pričom z tohto príjmu sú realizované zrážky a po ich zrealizovaní mu ostane cca 470 eur.
53. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 170,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
54. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ( 170,- eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. Q., keď minimálne náklady na jeho starostlivosť vyčíslila matka sumou 336 eur mesačne, ktorá suma vzhľadom na vek dieťaťa, školu ktorú študuje súd považuje za primerané.
55. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 170 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. Q., preto súd zaviazal otca dieťaťa platením výživného v tejto sume, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Nad sumu výživného 170 eur súd návrh ako nedôvodný zamietol.
56. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
57. Úpravu styku otca s mal. Q. rodičia nežiadali, preto ho súd neupravoval.
58. V závere je nutné zdôrazniť, že rodičovi ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa vplyv.
59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.