Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-89-2020.pdf
PDF · 97.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/89/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: B. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. P. č. XXX proti manželovi, ktorý navrch nepodal Z. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. P. č. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu Q. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. P. č. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/40/2019-110 zo dňa 19.12.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že: „I. Súd manželstvo účastníkov B. L., rod. W. a Z. L. uzavreté dňa 27.1.1996 vo Z. P., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a. II. Mal. Q. L., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky B. L., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec Z. L. , nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. Q.a L. sumou 170,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 10. ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a . VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania zhruba 15 rokov nežijú v spoločnej domácností. Zhruba od roku 2004 nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľka túto možnosť kategorický odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku. K tvrdeniu manžel navrhovateľky,
ktorý pred súdom prezentoval snahu obnoviť manželské spolužitie tvrdil, že manželku miluje a nikdy nebude súhlasiť s rozvodom súd dodáva, že fungujúce manželstvo nie je založené na slovách ale skutkoch, pokiaľ by manžel mal svoju manželku skutočne rád, tak ako to prezentoval, robil by všetko pre to aby manželka zmenila názor na rozvod, nechodil by po byte v ktorom manželka s deťmi býva s nožom či mačetou, nerezal by sa, nevyvolával by u manželky a detí strach. Napriek poskytnutej lehote (odročenie pojednávania) k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov nedošlo, naviac nikoho nemožno nútiť aby zotrval vo zväzku, v ktorom nechce byť, v ktorom trpí.
4. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Vychádzal z toho, že v prejednávanej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie mal. Q.a do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, jednak otec o takúto formu starostlivosti neprejavil záujem, naviac sám maloletý vyslovil želanie zostať bývať s matkou, na ktoré vzhľadom na rozumovú a vôľovú vyspelosť súd prihliadol. Mal. Q. v podstate od svojho narodenia je vo výlučnej starostlivosti matky v jej starostlivosti o mal. Q.a neboli zistené žiadne nedostatky, Q. chce aj naďalej ostať v jej starostlivosti. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa, preto súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie rešpektuje so záujmom dieťaťa, nie jeho otca.
5. O výške výživného pre maloletého Q.a súd prvej inštancie rozhodol, tak, že stanovil ho v rozsahu 170,- eur mesačne .Otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Vychádzal zo zistení, že matka maloletého pracuje ako kuchárka v ZŠ a MŠ O. s príjmom cca 500,- Eur, privyrába si brigádnicky, poberá prídavky na jedno dieťa a daňový bonus. Otec pracuje v spoločnosti NOVATES, a.s., Stará E. s čistým príjmom 700,- Eur, býva v rodičovskom dome, má zdravotný problém, s ktorým navštevuje urologickú ambulanciu. Otec maloletého dieťaťa konštatoval, že je študentom 1. ročníka strednej odbornej školy. Náklady na starostlivosť matka vyčíslila sumou okolo 330,- Eur. Ide o náklady na ošatenie, stravu, hygienické potreby, školské potreby, navštevuje stomatológa a logopedickú ambulanciu. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného vo výške 200,- Eur mesačne.
6. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24, § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 26, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal. V odvolaní uviedol, že dôvodom rozhodnutia súdu je okolnosť, že sa zastupoval iba sám, nikdy svojej manželke neublížil, ani deťom, urobil veľa chýb, snažil sa však deťom venovať, nemal problémy s alkoholom. Otázky kladené synovi na pojednávaní považuje za účelové. Odmieta sa rozviesť, manželku miluje, manželstvo je uzavreté cirkevne. Výživné vo výške 170,- Eur mesačne je pre neho likvidačné a dostane sa do stavu hmotnej núdze.
9. K odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Priložil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Starej Ľubovni, ČVS: ORP 317/PD-FL-219 zo dňa 17.01.2020, z ktorého vyplýva, že bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin nebezpečného vyhrážania, pretože tento skutok nebol trestným činom.
10. Vyjadrenie podala aj navrhovateľka, ktorá uviedla, že manžel sa jej vyhráža. Poukazuje na to, že ani ona nemala žiadneho zástupcu v priebehu konania. Nikdy ju nebil, fyzicky jej neublížil, ale žila stále v psychickom napätí, čo je oveľa horšie, hlavne ak sú vtom maloleté deti. Poukazuje na to, že takýto psychický teror sa ťažko dokazuje. Otázky kladené synovi v priebehu konania neboli vôbec účelové, syna žiadnym spôsobom neovplyvňovala, odmieta akékoľvek spolužitie s manželom za žiadnych okolností.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania a následne pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov predovšetkým vo vzťahu k rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého syna.
14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
16. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre rozvod manželstva a následne pre úpravu pomerov manželov k výkonu ich práv ako rodičov na čas po rozvode. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.
17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel v podanom odvolaní nesúhlasí s rozvodom manželstva. Poukazuje na to, že svoju manželku má stále rád, deťom sa venoval, aj keď urobil veľa chýb nesúhlasí s rozvodom manželstva, pretože manželku miluje a manželstvo je uzavreté cirkevne. K tejto námietke vo vzťahu k rozvodu manželstva, a teda vyhoveniu návrhu navrhovateľky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie prijal správny záver, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva v prejednávanej veci sú splnené. Účastníci konania zhruba 15 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, od roku 2004 nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nepomáhajú si navzájom, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú potreby, nerealizujú svoje základné práva a ani povinnosti ako manželov. Od účastníkov obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať, navrhovateľka kategoricky odmieta zotrvávať už v tomto zväzku. Súd poskytol navyše účastníkom konania aj lehotu k obnoveniu, nedošlo však k tomu a súd zdôraznil, že nie je možné, aby zotrval vo zväzku v ktorom nechce byť a v ktorom trpí.
18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine.
19. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná ,pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie a zabezpečuje rámec pre výchovu detí. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia. V zdravom rodinnom prostredí by mali vyrastať deti a povinnosť vytvárať rodinné prostredie je daná obidvom rodičom.
20. Manželia sú povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
21. Zákon predpokladá povolenie rozvodu tam, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a znamená to teda potrebu preukázania definitívneho ukončenia osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia bez nádeje na zmierenie, čiže odstránenie dôvodov rozvratu. Kvalifikovanosť rozvratu manželstva je vždy daná hlbokou a vytrvalosťou tohto rozvratu. V prejednávanej veci manželka nesúhlasí s rozvodom manželstva. Obaja manželia nepopierajú rozvrat manželstva. Ten vyplýva zo zistení, že manželia spolu nežijú ako manželia a netvoria rodinu dlhodobo. Dlhá doba svedčí o neexistencii ekonomického, biologického a výchovného spoločenstva. Manželia neplnia žiadne svoje manželské povinnosti. Nežijú spoločne, vzájomne sa nerešpektujú, nepomáhajú si navzájom, nedôverujú si, netvoria rodinu. Vzhľadom na veľmi dlhú dobu existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi je možné prijať záver, že nemožno od manželov už očakávať obnovenie manželského spolužitia.
22. Manželstvo a rodina sú vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov a v danej veci takýto stav dlhodobo neexistuje. Ani odvolací súd nenašiel tak mimoriadne okolnosti po vyhodnotení rozvratu manželstva, ktoré by umožnili prijať záver pre zachovanie manželstva. Dôvod pre ktorý nesúhlasí manžel s rozvodom vyhodnotil v kontexte vážneho rozvratu manželstva dlhodobo trvajúceho a konštatuje, že nie je tvrdený dôvod tak mimoriadnou okolnosťou, pre ktorú by bolo potrebné prostredníctvom právnej normy dané manželstvo účastníkov zachovať.
23. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu manželky v otázke rozvodu manželstva považuje odvolací súd za vecne správne.
24. Rovnako za vecne správne po preskúmaní obsahu spisu a vykonaných dôkazov považuje odvolací súd rozhodnutie súdu o následnej úprave pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletému Q.ovi. Maloletého Q.a zveril do osobnej starostlivosti matky. V podstate z obsahu odvolania nevyplývajú námietky odvolateľa voči tomuto výroku. Odvolateľ však namieta výšku stanoveného výživného a považuje ju za likvidačnú. K tejto námietke treba uviesť, že súd prvej inštancie a jeho závery, ktoré vyplývajú zo skutočného stavu sú správne vo vzťahu k zisteniu schopností a možností otca. Otec má vyživovaciu povinnosť iba k synovi Q.ovi, matka rovnako. Matka požadovala výživné vo výške 200,- Eur, ide o bežné výživné. V danej veci súd náležitým spôsobom zistil oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Medzi náklady patria bežné uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Ďalej sem treba zahrnúť ešte aj náklady súvisiace s bývaním v primeranej časti, ktoré by prináležali ako poplatky pre maloletého, vrátane poplatkov za komunálny odpad, náklady spojené s užívaním domu, v ktorom bývajú, náklady na mobilný telefón, zdravotnú starostlivosť. Pri zhodnotení potrieb maloletého Q.a je potrebné konštatovať, že ide o základné potreby, ktoré súvisia s jeho vekom, sú primerané veku, návšteve strednej školy. Matka špecifikovala potreby maloletého syna a súd ich správne vyhodnotil. Pokiaľ ide o otázku možnosti a schopnosti otca, súd vychádzal z príjmu otca, ktorý je zamestnancom spoločnosti NOVATES, a.s.,,
pričom čistý príjem konštatuje vo výške 700,- Eur. Býva v rodičovskom dome, prispieva matke sumou 117,- Eur na potreby s bývaním. Pomery otca sú zistené správne vychádzajúc aj z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni otca. Tento pracuje v danej spoločnosti už od roku 1993, v období rokov 2018, 2019 je vymeriavacím základom otca suma od 877,89 Eur až do sumy 1.425,50 Eur za mesiac 10/2020.
25. Pri komplexnom posúdení pomerov povinného rodiča prihliadol správne súd na jeho príjem, neexistenciu vyživovacej povinnosti, správne súd zohľadnil pri stanovení rozsahu výživného okolnosť, že maloletý Q. je už vo veku, kedy je potrebné zohľadniť jeho spoločenský vývin, kedy je zaradený do školského kolektívu, má športové, kultúrne a podobné potreby, je považovaný za mladého muža, kedy prirodzene s vekom sa kladú požiadavky aj na nárast výdavkov na ošatenie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, vstupujú do popredia aj výdavky spojené s kvalifikáciou a uplatnením maloletého už na trhu práce, keď štúdium na strednej škole je finančne náročnejšie, obdobne ako postupná úhrada preddavkov na stužkovú slávnosť, možno prípadne výdavky na vodičský kurz a podobne, kedy maloletý zvyšuje svoju samostatnosť a sú tu existujúce ostatné nepravidelné výdavky spojené so školskou, či mimoškolskou aktivitou.
26. Súd stanovil správne rozsah výživného, zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca. Vzhľadom na to, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie správne uložil povinnosť prispievať na výživu sumou 170,- Eur, čo znamená v rozsahu cca 24 % z príjmu otca. Z dôvodov takto uvedených odvolací súd považuje výživné určené súdom prvej inštancie za primerané možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom otca a súčasne dôvodné v kontexte výdavkov maloletého Q.a.
27. Vo vzťahu k ďalším výrokom dotýkajúcim sa styku otca s maloletým synom neboli podané výhrady odvolateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 2 CMP spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).