Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-77-2019.pdf
PDF · 95 KB
No categories available
17Co/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 506,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. októbra 2018, č. k. 12Csp/99/2016-61, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súdu prvej inštancie odôvodnil ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ZoB) a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 28.04.2008 došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur). Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 20 mesačných splátkach po 1240,-Sk (41,16 eur), vždy k 24. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 24.05.2008 a dátum konečnej splatnosti bol dňa 24.12.2009. Výška úrokovej sadzby bola 26 % ročne, RPMN nebolo vyčíslené. Súd konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, na ktorý vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2010 mal súd preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 663,88 eur, pričom žalovaný celkovo splatil sumu 411,60 eur. Žalovaný pravidelne platil splátky vo výške 41,16 eur od 24.05.2008 a posledná splátka vo výške 15,07 eur bola zaplatená dňa 24.11.2010. K zosplatneniu bolo pristúpené s účinnosťou ku dňu 04.08.2009. Ďalej súd uviedol, že ku dňu 15.12.2010 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa - Poštovej banky, a.s. na právneho predchodcu žalobcu - spol. PRO CIVITAS s.r.o., pričom ku dňu 09.08.2017 došlo k zániku tejto spoločnosti zlúčením so žalobcom. Súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Žalobca odvodzuje nárok od postúpenej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení zo dňa 15.12.2010, pričom k zmluve o postúpení žalobca nepriložil doklad, preukazujúci doručovanie oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Súd uviedol, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Ďalej súd uviedol, že písomná výzva banky klientovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca síce v konaní predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy, avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanému, preto možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách - písomné oznámenie postupcu žalovanému. Žalovanému malo byť predsporovou výzvou oznámené, že došlo k zosplatneniu úveru a žalobca súdu nepredložil oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému, teda banka zostáva veriteľom pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v prejednávanej veci mal plný úspech žalovaný. Z obsahu spisu mu však žiadne trovy nevyplývajú (žalovaný bol počas konania nečinný), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne, ktorej plnú moc žalobca odvolal ku dňu 30.09.2019), namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP). V prvom rade poukázal na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď mu súd svojim postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia otázky v súvislosti s § 92 ods. 8 ZoB žalobu zamietol. Súd ho nevyzval na vyjadrenie k tejto otázke a nepostupoval podľa § 129 CSP a nevyzval ho ani podľa § 157 CSP. Súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu ohľadne nedostatku jeho aktívnej vecne legitimácie, je toho názoru, že pohľadávka pôvodného veriteľa bola na neho riadne postúpená, v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Účelom ustanovenia § 92 zákona o bankách je podľa neho úprava výnimiek bankového tajomstva a toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Podľa neho dostatočne preukázal, že žalovaný bol vyzvaný v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, a to výzvou na splatenie zo dňa 04.08.2009, doloženou k žalobe. Zákon podľa neho neukladá povinnosť preukazovať zaslanie a doručenie výzvy osobitnou listinou. Naviac mal za to, že súd postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti, keď ho nevyzval na doplnenie požadovanej listiny, ale postupoval tak, že vydal napadnutý rozsudok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. žalobe vyhovel. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 5. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP. 6. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v otázke posudzovania (ne)dostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. 7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. 8. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). 9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že sa stal veriteľom žalovanej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 28.04.2008 medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalobca v konaní síce predložil výzvu Poštovej banky, a.s. zo dňa 04.08.2009, adresovanú žalovanému ohľadne zosplatnenia úveru, nepreukázal však jej zaslanie žalovanému a ani jej doručenie. Taktiež žalobca nepreukázal, že žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu. Nedôvodné je preto tvrdenie žalobcu v odvolaní, že doložením výzvy zo dňa 04.08.2009 k žalobe dostatočne preukázal, že žalovaný bol vyzvaný v zmysle ust. § 92 zákona o bankách. 10. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si ten-ktorý hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009). 11. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom), postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. 12. V danom spore teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď nepreukázal platné postúpenie pohľadávky z Poštovej banky, a.s. na žalobcu. 13. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejedávanej veci, platí prejednací princíp. Prejednací princíp spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. 14. Nedôvodná je námietka žalobcu, že sa nemal možnosť v spore procesne brániť, keď mu súd svojim postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia otázky v súvislosti s § 92 ods. 8 ZoB, žalobu zamietol. Ako je zrejmé z obsahu spisu, súd prvej inštancie nariadil vo veci na deň 25.10.2018 pojednávanie, na ktoré obe strany sporu riadne predvolal, pričom vtedajšia právna zástupkyňa prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 09.10.2018. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca ani jeho vtedajšia právna zástupkyňa sa pojednávania dňa 25.10.2018 nezúčastnili. Hoci súd prvej inštancie v zápisnici o pojednávaní z uvedeného dňa uviedol, že „právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie neúčasti a vyjadril súhlas, aby pojednávanie bolo vykonané bez ich prítomnosti“, uvedené ospravedlnenie sa v spise (ani elektronickom)nenachádza . Bez ohľadu na túto nejasnosť nemožno konštatovať iné, ako to, že súd svojim postupom neznemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Žalobca (právny zástupca žalobcu) sa iba z vlastnej vôle nezúčastnil nariadeného termínu pojednávania.
15. Ďalej žalobca vzhliadal dôvod naplnenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v tom, že súd prvej inštancie ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke § 92 ods. 8 ZoB a nepostupoval podľa § 129 CSP, v zmysle ktorého možno vyzvať podávateľa aj na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania. 16. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP (a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis) a § 132 ods.1 CSP (okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej ( žalobe ) absentujú celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa o odstránenie nedostatkov žaloby, a to postupom podľa § 129 ods.1, 2 CSP. Teda uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, v ktorom tiež uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí ho o možnosti podanie v prípade nečinnosti odmietnuť ( § 129 ods. 3 CSP). Pri rozhodovaní podľa uvedeného procesného ustanovenia však súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby) uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP. 17. Postup podľa ust. § 129 CSP teda prichádza do úvahy vtedy, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné, či nezrozumiteľné, takýto postup je odôvodnený iba za splnenia podmienky, že pre daný nedostatok žaloby nemožno v konaní pokračovať. V posudzovanej veci však žaloba netrpela takými nedostatkami, ktoré by bránili súdu prvej inštancie v konaní pokračovať, preto nebol daný dôvod na postup podľa § 129 CSP. Pokiaľ žalobca produkoval nedostatočné skutkové tvrdenia, či nepredkladal dostatočné dôkazy, odôvodňujúce jeho nárok, môže sa to premietnuť jedine v neunesení dôkazného bremena a následnom zamietnutí žaloby, nie je však v dôvodnosti postupu podľa § 129 CSP. 18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že ho súd nevyzval tiež podľa § 157 CSP k predbežnému právnemu posúdeniu veci a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, je potrebné uviesť, že aj tieto námietky žalobcu sú nedôvodné. 19. Civilný sporový poriadok v zásade ukladá súdu povinnosť konať rýchlo a hospodárne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku. Na druhej strane však zavádza aj nástroje, ktoré majú smerovať k posilňovaniu zodpovednosti strany za výsledok konania, keďže tá môže výrazným spôsobom ovplyvniť rýchlosť a plynulosť konania. Jedným z týchto prostriedkov je ust. 157 ods. 2 CSP. Uvedené ustanovenie nadväzuje na ust. § 153 CSP v tom zmysle, že súd môže výlučne k niektorým otázkam procesného charakteru pripojiť doložku, že ak sa strana v súdom určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ide však o nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany, avšak ako už bolo uvedené, iba s procesným postupom súdu, ktorý postup v žiadnom prípade nemožno použiť k predbežnému právnemu posúdeniu veci. 20. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v danej veci nenariadil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, nie je dôvodom pre konštatovanie nesprávneho procesného postupu súdu, znemožňujúceho žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva, zvlášť, keď ide o fakultatívnu fázu sporu, ktorú súd môže ale nemusí nariadiť (podľa okolností predmetnej veci), pričom súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa však žalobca z vlastnej vôle nezúčastnil. Naviac, rozhodnutie v danej veci nemožno vzhľadom k rozhodovacej činnosti prvoinštančného a odvolacieho súdu považovať za rozhodnutie prekvapivé, ako sa snaží žalobca predostrieť. 21. Vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bola v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 23. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).