Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/101/2019

Uznesenie

1. 1. ecembra ať práce na IS sieti. sť pre žalobky_________________________________________________________________________________Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu NFA Group, s. r. o., Námestie Matice slovenskej 8, Žiar nad Hronom, IČO: 46 701 842, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Žilkom, Cementárenská cesta 17, Banská Bystrica, proti žalovanému: O. G., nar. 4. XX. XXXX, trvalý pobyt: C. S. XX, podnikajúci pod obchodným menom: RNDr. Marian Kováč, PhD. - IMMES, IČO: 46 301 691, so sídlom: Štefánikova 18/2, Lutila, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -22 zo dňa 28.augusta 2019 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -22 zo dňa 28.augusta 2019 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáha návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd uložil žalovanému povinnosť spustiť informačný systém žalobkyne, ktorý bol vytvorený na základe zmluvy o dielo zo dňa 27. 2. 2012, do stavu verzie, ktorú žalobkyňa využívala do jeho vypnutia dňa 1. 8. 2019 a zabezpečiť plnú funkcionalitu, vrátane prístupov, výpočtov tak, ako to bolo obvyklé; odstrániť prípadne nedostatky vo funkcionalitách, prístupoch a výpočtoch zistených žalobkyňou neodkladne po ich nahlásení e-mailom. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 27.2.2012 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol „informačný systém“ (ďalej len „IS“) pre žalobkyňu. Po jeho dokončení žalobkyňa uzatvorila dňa 3. 2. 2013 so žalovaným zmluvu o spolupráci, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného „zabezpečiť riadny a bezproblémový chod IS žalobkyne a jej webovej stránky. V IS, ktorý vytvoril žalovaný v roku 2012, fungovala žalobkyňa do roku 2017, potom sa so žalovaným dohodli na tvorbe novej verzie IS. Tento IS mal okrem iného obsahovať aj klientsku zónu pre klientov spoločnosti Družstvo NFA Invest a nové funkcionality. V septembri 2017 sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na jeho prevádzke a aj celkovej úhrade s tým, že chýbajúce funkcionality, ako i klientsku zónu žalovaný dobuduje za chodu IS. Napriek existujúcej dohode k dokončeniu klientskej zóny a jej nových funkcionalít nikdy nedošlo. Konateľ žalobkyne Mgr. Martin Fridrich dňa 13.10.2017 upozornil žalovaného prvýkrát, že IS ako taký je nestabilný a pomalý. Žalovaný mal chybu vyriešiť, ale sa mu to nepodarilo. Dňa 31.8.2018 konateľ žalobkyne zistil ďalšie nedostatky IS, pričom požiadal žalovaného, aby ich odstránil. Na základe iniciatívy žalobkyne sa uskutočnilo dňa 8.1.2019 stretnutie so žalovaným, na ktorom bol žalovanému predložený návrh na úpravu vzájomných vzťahov, s ktorými žalovaný súhlasil. Dňa 29.6.2019 žalovaný e-mailom vypovedal žalobkyni Zmluvu o spolupráci a dňa 1.8.2019 vypol IS. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v prípade dlhodobého výpadku hrozí spoločnosti zánik a tiež, že nebude môcť generovať a vyplácať provízie, že ich opustia obchodníci, od ktorých je táto spoločnosť závislá.

2. Okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že z podaného návrhu a speňažených listinných dôkazných prostriedkov nemá osvedčenú naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Konštatoval, že žalobkyni bol poskytnutý zo strany žalovaného dostatočný časový priestor domáhať sa svojho práva návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. žalobou v predmetnej veci. Ďalej konštatoval, že z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou žalovaný vypol IS ku dňu 1.8.2019 bola preukázaná iba skutočnosť, že je pozastavený z dôvodu neuhradených finančných záväzkov zo strany žalobkyne a z uvedenej snímky nie je možné zistiť, kedy bola vyhotovená. Súd ďalej poukázal na § 4 ods. 1 a 2 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 16/2018 z 11.decembra 2018 o predkladaní výkazov o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkazov o vykonávaní finančného poradenstva, ktorý uvádza, že výkazy sa predkladajú elektronicky prostredníctvom informačného systému „REGFAB“, čo predstavuje register Národnej banky Slovenska, v ktorom sú evidované osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo poskytujúce finančné poradenstvo na území Slovenskej republiky podľa zákona o finančnom sprostredkovaní v jednotlivých sektoroch finančného trhu. Funkčnosť IS žalobkyne nezakladá prekážku plnenia si informačných povinností voči Národnej banke Slovenska, pretože samostatní finanční agenti, finanční poradcovia a finančné inštitúcie predkladajú elektronicky Národnej banke Slovenska vymedzené informácie podľa zákona o finančnom sprostredkovaní prostredníctvom Registra Národnej banky Slovenska, ktorý funguje nezávisle od funkčnosti IS žalobkyne. Okresný súd uviedol, že aj keď žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť prípadné nedostatky vo funkcionalitách, prístupoch a výpočtoch zistených žalobkyňou neodkladne po ich nahlásení súd poukázal na skutočnosť, že uvedený návrh žalobkyne nie je dostatočne určitý a tým materiálne nevykonateľný, neuviedla presne, o odstránenie akých nedostatkov ide, navyše žiadala nariadiť žalovanému povinnosť, ktorá mu nevyplýva zo žiadneho právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov mal okresný súd za to, že žalobkyňa neosvedčila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto ho zamietol.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podľa jej názoru návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol pre žalobkyňu jediným riešením, ako vec dočasne vyriešiť. Žalobkyňa sa usilovala o nájdenie inej spoločnosti na vývoj IS, ale spoločností, ktoré rozumejú tejto problematike je málo, nepodarilo sa jej ich nájsť. Na stretnutí dňa 15.5.2019 žalobkyňa si s novým vývojárom IS povedali základné informácie a dohodli sa na ďalšom stretnutí na dňa 30.5.2019 v Piešťanoch. Po tomto stretnutí sa žalobkyňa s novým vývojárom dohodli na tvorbe nového IS, avšak vývoj a jeho spustenie na základe komunikácie so spoločnosťou odhadovali najneskôr na mesiac marec až apríl 2020. Od dôkazu, a to vypnutiu IS k 1.8.2019 žalobkyňa uviedla, že z fotografie obrazovky osobného počítača je nepochybné, že zo strany žalobkyne a jeho podriadených finančných agentov je nemožné používať IS, nakoľko nie je možné sa naň prihlásiť. Zároveň bola odvolaciemu súdu priložená v prílohe odvolania snímka, ktorá bola prílohou a samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, kde je preukázané, kedy bola vyhotovená, nakoľko priamo dátum a čas je nasnímaný z jej osobného počítača. Ďalej uviedla, že spoluprácu s finančnými poradcami musí mať funkčnú IS sieť. Údaje, ktoré žalobkyňa nevie získať z provizórnych výkazov sú okrem iného poistenia, alebo zaistenia, kde má žalobkyňa povinnosť uvádzať počet a ročné poistné pri skupinových zmluvách. K neurčitosti žalobného petitu uviedla, že nevie presne určiť, akým spôsobom žalovaný znefunkčnil IS. Žalovaný mohol upraviť zdrojový kód IS, aby vyplácal vyššie provízie alebo odstránil nejakú podstatnú funkcionalitu, napr. pridávanie zákazníkov. Žalobkyňa chcela podaným návrhom dosiahnuť právnu istotu, že všetko bude fungovať tak, ako to bolo do 31.8.2019. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že jej návrh na predbežnú úpravu pomerov účastníkov prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaní žalobkyne uviedol, že žalobkyňa vynechala dôležitú informáciu, a to, že nevyplácala žalovanému nárok dohodnutej sumy a požadovala dodať ďalšie funkcionality, ktoré chcela doplniť do systému pred úhradou pôvodne dohodnutej sumy. Keďže sa tak nestalo, a neuhradila dohodnutú sumu žalovaný odmietol jej doplniť funkcionality v IS systéme. Napokon žalobkyňa uhradila ale len časť dohodnutej sumy s tým, že zvyšnú časť žalovanému uhradí, keď dokončí ďalšie funkcionality, ktorých zoznam mu priebežne dodávala. Za celú spoluprácu so žalobkyňou žalovaný mal zlé skúsenosti s úhradou jeho služieb, a to neuhradených záväzkov žalobkyne voči nemu vyplývajúcich z príslušných ustanovení Zmluvy o spolupráci, a preto pristúpil dňa 29.6.2019

k písomnému vypovedaniu zmluvy o spolupráci. Zároveň ponúkol žalobkyni kompromisný návrh na úhradu poskytnutých služieb a zabezpečení ďalšieho chodu informačného systému, ale žalobkyňa jeho návrh odmietla. Dňa 31.7.2019 zmluva o spolupráci zanikla na základe tejto skutočnosti a vzhľadom na fakt, že žalobkyňa neuhradila plnenie za chod a údržbu systému a pristúpil žalovaný k ukončeniu plneniu svojich zmluvných záväzkov chodu a údržby informačného systému. Zároveň žalobkyne obratom zaslal v elektronickej a štrukturalizovanej forme export všetkých dát, ktoré do informačného systému vložil. Konkretizoval, že pre žalobkyňu naprogramoval informačný systém a na základe zmluvy o spolupráci zabezpečoval jeho údržbu a prevádzku. Po celý čas spolupráce mal žalobca problémy s platobnou disciplínou a od augusta 2018 prestal za služby platiť úplne. V januári 2019 žalobkyňa na osobnom stretnutí predložila návrh na dohodu o ukončení spolupráce. Súčasťou dohody bola aj podmienka, že žalobca odo dňa stretnutia uhradí svoje finančné záväzky voči žalovanému a žalovaný bezplatne zabezpečí chod systému do okamihu prechodu žalobcu na nový systém. Žalobca ale túto dohodu porušil a neuhradil žiadne už z vtedy vystavených faktúr za spätné obdobia. Z toho dôvodu žalobcovi poslal výpoveď zmluvy o spolupráci, na základe ktorej zabezpečoval chod systému, a po jej zániku chod systému ukončil. Zároveň jej poslal všetky dáta zo systému, ale žalobkyňa neuhradila svoje záväzky a žiadala o bezplatnú prevádzku systému, čo považuje za bezdôvodné obohatenie podľa . Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že konkretizoval prácu na IS systéme a spoluprácu so žalovaným, ale nevyjadrila sa k základnej obrane žalovaného, a to k skutočnosti, že neuhrádzala včas dohodnuté platby na základe uzavretej Zmluvy o spolupráci.

6. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne opätovne zdôraznil, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne o chode IS systému. V danej veci podstatné je podľa jeho názoru skutočnosť, na základe ktorej došlo k ukončeniu zmluvy o spolupráci, a to, že žalobkyňa riadne a včas neuhrádzala platby za vykonanú prevádzku informačného systému. Zotrval na svojom stanovisku, že k vypovedaniu zmluvy o spolupráci došlo zavinením žalobkyne, ktorá si voči nemu nesplnila finančné záväzky za vykonanie prác na chode systému IS.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

11. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť spustiť informačný systém žalobkyne, ktorý bol vytvorený na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 27.2.2012 do stavu verzie, ktorú žalobkyňa využívala do jeho vypnutia dňa 1.8.2019 a zabezpečiť plnú funkcionalitu vrátane prístupov výpočtov tak, ako to obvykle, odstrániť prípadné nedostatky vo funkcionalitách, prístupoch a výpočtoch zistených žalobkyňou neodkladne po ich nahlásení emailom.

13. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom uviedol, že žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami takého charakteru, že by bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie. Ďalej neosvedčila dôvod trvania nároku, ktorým sa má poskytnúť takáto ochrana, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol.

14. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

17. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle a nasl. .

18. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní a pod.). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

19. Žalobkyňa odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že bez bezodkladnej úpravy pomerov dôjde v dôsledku protiprávneho konania žalovanému k ochromeniu jej podnikateľskej činnosti.

20. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany okrem iného, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobkyňou osvedčené a tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti).

21. Na základe uvedeného má potom odvolací súd za to, že žalobkyne neosvedčila, že jej hrozí vznik alebo rozširovanie škody, neosvedčili, že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv alebo oprávnených záujmov, ani že im hrozí zhoršenie jej právnej pozície.

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že nemôže bez spustenia IS siete ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

24. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že v danej veci žalobkyňa ale neosvedčila povinnosť žalovaného naďalej pre žalobkyňu zabezpečovať chod IS siete, nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný vypovedal Zmluvu o spolupráci so žalobkyňou ku dňu 29.6.2017 z dôvodu neuhradenia finančných záväzkov, ktoré mu patrili za výkon odbornej spolupráce. Zmluva o spolupráci zanikla dňa 31.7.2019 a z toho dôvodu žalovanému zanikla povinnosť pre žalobkyňu vykonávať práce na IS sieti.

25. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa neosvedčila základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )