Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Cb-9-2019.pdf
PDF · 86.77 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/9/2019
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: NFA Group, s. r. o., Námestie Matice slovenskej 8, Žiar nad Hronom, IČO: 46 701 842, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Žilkom, Cementárenská cesta 17, Banská Bystrica, proti žalovanému: O. G., nar. X. XX. XXXX, trvalý pobyt: C. S. XX, podnikajúci pod obchodným menom: RNDr. Marian Kováč, PhD. - IMMES, IČO: 46 301 691, so sídlom: Štefánikova 18/2, Lutila, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 4. 8. 2019 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby uložil žalovanému povinnosť spustiť informačný systém žalobkyne, ktorý bol vytvorený na základe zmluvy o dielo z 27. 2. 2012, do stavu verzie, ktorú žalobkyňa využívala do jeho vypnutia dňa 1. 8. 2019 a zabezpečiť plnú funkcionalitu, vrátane prístupov, výpočtov tak, ako to bolo obvyklé; odstrániť prípadne nedostatky vo funkcionalitách, prístupoch a výpočtoch zistených žalobkyňou neodkladne po ich nahlásení e-mailom. Zároveň žalobkyňa žiadala priznať právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili 27. 2. 2012 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol „informačný systém“ (ďalej len „IS“) pre žalobkyňu. Po jeho dokončení žalobkyňa uzatvorila 3. 2. 2013 so žalovaným zmluvu o spolupráci, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného „zabezpečiť riadny a bezproblémový chod IS žalobkyne a jej webovej stránky. Na IS, ktorý vytvoril žalovaný v roku 2012, fungovala žalobkyňa do roku 2017. Vtedy sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na tvorbe novej verzie IS. Tento IS mal okrem iného obsahovať aj klientsku zónu pre klientov spoločnosti Družstvo NFA Invest a nové funkcionality. V septembri 2017 sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na jeho prevádzke a aj celkovej úhrade s tým, že chýbajúce funkcionality ako i klientska zóna bude dobudovávaná za chodu IS. Napriek dohode k dokončeniu klientskej zóny a nových funkcionalít nikdy nedošlo. Dňa 13. 10. 2017 upozornil konateľ žalobkyne O.. O. T. (ďalej len „konateľ“) žalovaného prvýkrát, že IS ako taký je nestabilný a pomalý. Žalovaný mal chybu vyriešiť,no nepodarilo sa mu to. Dňa 31. 8. 2018 konateľ žalobkyne zistil ďalšie nedostatky IS, pričom požiadal žalovaného aby ich odstránil.
3. Medzi žalobkyňou a žalovaným dochádzalo k sporom z dôvodu požiadaviek žalobkyne o úpravu, resp. opravu IS. Dňa 29. 7. 2019 konateľ žalobkyne komunikoval s iným vývojárom takýchto IS, ktorý ho informoval o tom, čo môže spôsobovať nestabilitu IS. Konateľ žalobkyne inicioval osobné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 8. 1. 2019 o 10:00 hod. S. G.. Na tomto stretnutí bol žalovanému predložený návrh na úpravu vzájomných vzťahov, s ktorým žalovaný súhlasil. Dňa 29. 6. 2019 žalovaný e-mailom vypovedal žalobkyni zmluvu o spolupráci, čo mal urobiť písomne a 1. 8. 2019 vypol IS. Žalobkyňa uvádza, že ak je IS vypnutý, žalobkyňa nevie prakticky fungovať. Obchodníci nemajú prístup k informáciám o klientoch a z uvedeného dôvodu nevedia vykonávať finančné sprostredkovanie. To má za následok výpadok ich
produkcie a automaticky zníženie ich príjmu, resp. úplnú elimináciu príjmov spoločnosti. Žalobkyňa je vyradená úplne a nevie si plniť svoje zákonné povinnosti voči Národnej banke Slovenska vo forme výkazníctva, voči svojim podriadeným finančným agentom (obchodníci) vo forme generovania a výplat provízií. Na fungovaní IS je závislé uzatváranie zmlúv s klientmi žalobkyne a uzavieranie akýchkoľvek zmlúv pre zamestnancov a spolupracovníkov žalobkyne. V prípade dlhodobého výpadku hrozí „de facto“ zánik spoločnosti. Tým, že nebude môcť generovať a vyplácať provízie ju opustia obchodníci, od ktorých je každá takáto spoločnosť závislá. V ďalšom rade si nemôže plniť povinnosti voči orgánu dohľadu, čo môže mať za následok udelenie pokút, v konečnom štádiu aj odobratie licencie.
3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazné prostriedky: zmluvu o spolupráci z 3. 2. 2013, uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným; zmluvu o dielo z 27. 7. 2012, uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným; printscreen obrazovky osobného počítača preukazujúcu zastavenie prevádzky IS.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Jednou zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu a jeho účelom je zabezpečiť aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozovaniu práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou. V tejto veci súd konštatuje, že navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
15. Je výlučne vecou toho, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy (§ 326 ods. 1 CSP) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, pretože v štádiu a v lehotách, v ktorých súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, príp., aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
16. Z obsahu návrhu vyplýva, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Jednou z ďalších podmienok je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobkyňa predložila zmluvu o dielo z 27. 7. 2012 a zmluvu o spolupráci z 3. 2. 2013, ktoré mája osvedčovať právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Okresný súd však poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, okrem iného, že na IS vytvorenom v roku 2012 na základe predmetnej zmluvy o dielo, fungovala do roku 2017. V roku 2017 sa mali strany sporu dohodnúť na tvorbe nového systému. Existenciu uvedenej dohody žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. V septembri sa mala žalobkyňa dohodnúť so žalovaným na ostrej prevádzke a aj celkovej úhrade s tým, že klientska zóna a chýbajúce funkcie sa dobudujú počas chodu systému, ani túto dohodu žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa mala 13. 10. 2017 upozorniť žalovaného na nedostatky IS, ktoré žalovaný neodstránil. Aj táto skutočnosť je však v rovine tvrdenia žalobkyne. Žalovaný mal údajne na stretnutí 8. 1. 2019 v Kremnici súhlasiť s tým, že žalobkyňa nebude požadovať presun IS na svoj hosting a nebude žiadať už implementáciu ďalších funkcionalít a žalovaný nebude požadovať odmenu za svoje služby. Žalobkyňa však nepreukázala tieto svoje tvrdenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa neosvedčila jednu zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Predložené zmluvy z roku 2012 a 2013 preukazujú existenciu vzťahu do obdobia, kedy mal byť IS zhotovený a odovzdaný žalobkyni a následné bezproblémové zabezpečenie IS a webovej stránky žalobkyne. Zmluva o spolupráci bola uzatvorená na dobu neurčitú, ale ktorákoľvek zo zmluvných strán ju mohla bez udania dôvodu vypovedať, pričom plynula mesačná výpovedná lehota (čl. IX. bod 5 zmluvy o spolupráci). Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že k vypovedaniu predmetnej zmluvy zo strany žalovaného došlo a po uplynutí mesačnej výpovednej doby 1. 8. 2019 bol IS vypnutý. Tým zároveň potvrdila, že medzi žalovaným a žalobkyňou neexistuje žiaden právny vzťah. Regulácia faktických pomerov je pritom z povahy veci vylúčená.
17. Súd z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z priložených listinných dôkazných prostriedkov nemá preukázanú naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. K prvým zisteným nedostatkom v súvislosti s používaním IS došlo dňa 13. 10. 2017 a následne dňa 31. 8. 2018, pričom žalobkyňa uvádza, že medzi ňou žalovaným dochádzalo k opakovaným sporom až do vypovedania zmluvy o spolupráci dňa 29. 6. 2019. Súd konštatuje, že žalobkyni bol poskytnutý dostatočný časový priestor domáhať sa svojho práva návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. žalobu v predmetnej veci. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 29. 7. 2019 konateľ žalobkyne komunikoval s iným vývojárom IS, pričom si mohol zabezpečiť náhradnú spoluprácu v súvislosti s používaním IS aj s iným vývojárom IS.
18. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný vypol IS ku dňu 1. 8. 2019. Z pripojeného listinného dôkazu žalobkyne, ktorým je fotografia obrazovky osobného počítača, je zrejmé, že IS nie je vypnutý, resp. úplne nefunkčný, ale len pozastavený z dôvodu neuhradených finančných záväzkov zo strany žalobkyne a uvedenej snímky nie je možné zistiť, kedy bola vyhotovená.
19. Žalobkyňa uviedla, bez IS nevie prakticky fungovať, nevie si plniť svoje zákonné povinnosti voči Národnej banke Slovenska vo forme výkazníctva, voči svojim podriadeným finančným agentom (obchodníci) vo forme generovania a výplat provízií. Na fungovaní IS je závislé uzatváranie zmlúv s klientmi žalobkyne a uzavieranie akýchkoľvek zmlúv pre zamestnancov a spolupracovníkov žalobkyne. Súd v tejto veci poukazuje na zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní“), ktorý neukladá povinnosť právnickým ani fyzickým osobám prevádzkovať IS. Z tohto dôvodu je vedenie IS len interným nástrojom pre finančné sprostredkovanie žalobkyne a nie povinnosťou, ktorú by jej ukladal zákon. Podľa zákona o finančnom sprostredkovaní, žalobkyňa pri finančnom sprostredkovaní uzatvára zmluvy písomnou formou, či už s finančnou inštitúciou alebo v
rámci poradenstva s klientom, a preto je v tejto súvislosti irelevantná funkčnosť IS. Súd ďalej poukazuje na § 4 ods. 1 a ods. 2 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 16/2018 z 11. decembra 2018 o predkladaní výkazov o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkazovovykonávaní finančného poradenstva, ktorý uvádza, že výkazy sa predkladajú elektronicky prostredníctvom informačného systému „REGFAP“. Tzv. „REGFAP“ predstavuje register Národnej banky Slovenska, v ktorom sú evidované osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo poskytujúce finančné poradenstvo na území Slovenskej republiky podľa zákona o finančnom sprostredkovaní v jednotlivých sektoroch finančného trhu. Funkčnosť IS žalobkyne nezakladá prekážku plnenia si informačných povinností voči Národnej banke Slovenska, pretože samostatní finanční agenti, finanční poradcovia a finančné inštitúcie predkladajú elektronicky Národnej banke Slovenska vymedzené informácie podľa zákona o finančnom sprostredkovaní prostredníctvom registra Národnej banky Slovenska, ktorý funguje nezávisle od funkčnosti IS žalobkyne.
20. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť prípadne nedostatky vo funkcionalitách, prístupoch a výpočtoch zistených žalobkyňou neodkladne po ich nahlásení e-mailom. Súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený návrh žalobkyne nie je dostatočne určitý a tým materiálne nevykonateľný. Žalobkyňa neuviedla dostatočne presne o odstránenie akých nedostatkov ide, navyše žiada nariadiť žalovanému povinnosť, ktorá mu nevyplýva zo žiadneho právneho vzťahu. Súd konštatuje, že z vlastného podnetu nemôže upraviť žalobný petit. Zároveň neurčitosť formulácie žalobného petitu bráni pokračovaniu v konaní a rozhodnutiu o uložení povinnosti žalovanému.
21. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobkyňa podaným návrhom na naradenie neodkladného opatrenia a pripojenými dôkazmi neosvedčila potrebu neodkladného zásahu súdu a neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť takáto ochrana, preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.