Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Enviromentálny fond, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, IČO: 30 796 491, zastúpeného LEGAL GROUP, s.r.o. so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589, proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčko, so sídlom Mladých budovateľ 2, 974 11 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu KOVOD, a.s. „ v konkurze", so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -116 zo dňa 21. marca 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -116 zo dňa 21. marca 2019 v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou súd žalobe vyhovel, potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -116 zo dňa 21. marca 2019 v napadnutej III. výrokovej vete, ktorou súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 80 %, potvrdzuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 1 spoločnosťou Recyklačný fond „ v likvidácii“, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 36 062 090 do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi KOVOD, a.s., „ v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957, zapísaným v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, odd: Sa, vložka č. 694/S, vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica, pod sp.zn. a zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 472, vo výške istiny 1.452.292,37 Eur a z titulu úrokov z omeškania vo výške 132.496,91 Eur, z právneho dôvodu uzavretej Zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007, medzi právnym predchodcom úpadcu a predchodcom žalobcu, ako i vymáhateľnosti v tejto časti zistenej pohľadávky súdom, s poradím uspokojenia ako iná pohľadávka. Vo výroku II. súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 80 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že Recyklačný fond v likvidácii, so sídlom v Bratislave podal žalobu o určenie popretej pohľadávky žalovaným dňa 12.1.2018, uplatnenej prihláškou č. 1 do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi KOVOD, a.s., „v konkurze“ so sídlom Partizánska cesta 91, Banská Bystrica, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 472 v celkovej výške 1.743.268,09 Eur s poradím uspokojenia ako iná pohľadávka. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní č.k. dňa 5.5.2015 vydal uznesenie zverejnené v Obchodnom

vestníku č. 88/2015 dňa 12.5.2015, ktorým vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Andrej Konkoľ, so sídlom Š. Moyzesa 41, Zvolen. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 7.10.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 196/2015 dňa 13.10.2015 súd odvolal pôvodného správcu konkurznej podstaty úpadcu a za správcu ustanovil žalovaného. Dňa 2.11.2017 po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len „ZoKR“ ), doručil žalobca správcovi a Okresnému súdu Banská Bystrica prihlášku pohľadávky č. 1, ktorou si Recyklačný fond v likvidácii prihlásil do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi pohľadávku v celkovej výške 1.743.268,09 Eur, vzniknutej zo Zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom úpadcu spoločnosťou KOVOD RECYCLING, s.r.o. Banská Bystrica a Recyklačným fondom, a to ako pohľadávku inú. Táto pohľadávka bola v zozname zapísaná pod č. 472, ktoré oznámenie o zapísaní bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 214/2017 dňa 9.11.2017. Dňa 15.12.2017 bol žalobcovi - Recyklačný fond v likvidácii, doručený list správcu označený ako oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 8.12.2017, v zmysle ktorého bolo oznámené, že pohľadávka bola dňa 7.12.2017 popretá žalovaným, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu. V zmysle ustanovenia ZoKR žalobca - Recyklačný fond v likvidácii podal žalobu na súd, nakoľko mal za to, že žalovaný prihlásenú pohľadávku poprel nedôvodne. Žalovaný ako dôvod popretia uviedol, že žalobcom uplatnená pohľadávka pochádzajúca zo zmluvy sa stala voči úpadcovi nevymáhateľnou, alebo že úpadca vôbec nie je dlžníkom pohľadávky, čo odôvodňoval tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. -16 zo dňa 11.1.2010 publikovaným v Obchodnom vestníku č. 8/2010 dňa 14.1.2010 rozhodol o povolení reštrukturalizácie spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o., v rámci ktorej došlo k speňaženiu majetku tejto spoločnosti formou predaja jeho podniku úpadcovi, ako kupujúcemu. Žalobca - Recyklačný fond v likvidácii, si do samotnej reštrukturalizácie spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. prihlásil len pohľadávky z iných zmluvných vzťahov a neprihlásil si pohľadávky z predmetnej zmluvy. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. zo dňa 20.7.2010, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 1428/2010 zo dňa 26.7.2010 potvrdil reštrukturalizačný plán spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. Potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo strany súdu malo za následok zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia riadne neprihlásili riadne a včas. Rovnaké účinky nastávajú aj voči podmieneným pohľadávkam, ktoré sa mali prihlásiť prihláškou a neboli prihlásené. Recyklačným fondom uplatnená pohľadávka pochádzajúca zo zmluvy sa stala voči spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. nevymáhateľnou, čo malo za následok jej následnú nevymáhateľnosť voči jej právnemu nástupcovi, t.j. úpadcovi, a to bez ohľadu na to, či ide právne nástupníctvo univerzálne alebo singulárne. Žalovaný dôvod popretia pohľadávky čo do výšky nezdôvodnil, avšak keďže poprel pohľadávku ako celok, právnym dôvodom popretia boli rovnaké tvrdenia, ako ohľadne právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Popretie pohľadávky čo do poradia bolo založené na tvrdení žalovaného, že úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené od 17.5.2014, teda odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy. Takto stanovený rozhodujúci deň pre určenie omeškania nie je správny, nakoľko nezodpovedá obsahu odstúpenia od zmluvy, kde bola úpadcovi stanovená 30-dňová lehota na zaplatenie prihlásenej pohľadávky. Žalovaný ďalej poprel aj poradie pohľadávky v časti, ktorá vznikla z titulu zmluvnej pokuty, podľa ZoKR a rovnako poprel aj poradie úrokov z omeškania prislúchajúcich tejto pokute. Uplatnené poradie poprel v sume 145.229,23 Eur ( zmluvná pokuta ) a 13.249,68 Eur ( úroky z omeškania k zmluvnej pokute ), pričom túto pohľadávku uznal ako podriadenú pohľadávku. Žalovaný zároveň uznal poradie k sume 1.452.292,37 Eur ( istina ) a sumu 132.496,81 Eur (úroky z omeškania ako inú pohľadávku). K popierajúcemu prejavu žalovaného žalobca v žalobe ďalej uviedol, že ak v konkurze prihláškou treba uplatniť aj pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, teda podmienenú pohľadávku ( ZoKR), v reštrukturalizácii sa za podmienenú pohľadávku považujú len nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania ( ZoKR ), a teda len tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou, ako podmienené pohľadávky. Žalobca tvrdil, že na rozdiel od prihlasovania podmienených pohľadávok do konkurzu, v reštrukturalizácii iné budúce pohľadávky, t.j. také, ktoré vzniknú z iného dôvodu, ako z dôvodu vzniku povinnosti plniť dlh za dlžníka, napr. pohľadávky, ktoré po začatí konania na základe splnenia odkladacej podmienky sa do reštrukturalizácie neprihlasujú, pretože sú tzv. prednostnými pohľadávkami, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia ( ZoKR ). Ak si teda Recyklačný fond v likvidácii do reštrukturalizačného konania na spoločnosť KOVOD RECYCLIND, s.r.o., neprihlásil pohľadávku z titulu budúceho možného nároku z odstúpenia tohto subjektu od zmluvy, nedošlo tým k zániku jeho práva domáhať sa tejto

pohľadávky, ak by v budúcnosti žalobcovi táto pohľadávka vznikla, keďže nešlo o pohľadávku, ktorú si mal žalobca prihlásiť do reštrukturalizácie podľa § 155 ods. 1 ZoKR. Z tohto dôvodu považoval žalobca argumentáciu žalovaného, že pohľadávka spoločnosti Recyklačný fond voči úpadcovi je nevymáhateľná, alebo že došlo k zániku práva domáhať jej uspokojenia, za nedôvodnú. Žalobca tiež tvrdil, že právnym následkom predaja podniku s odkazom na a nasl. je to, že kupujúci sa stáva singulárnym právnym nástupcom predávajúceho v rozsahu podniku, ktorý bol predmetom zmluvy o predaji podniku. Úpadca sa tak stal singulárnym právnym nástupcom spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. v rozsahu celého podniku tejto spoločnosti, a teda úpadca vstúpil do práv a záväzkov spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. v rozsahu celého podniku. Žalobca odkázal vzhľadom na vyslovený názor na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -90 zo dňa 1.3.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -117 zo dňa 29.3.2017. Žalobca teda v žalobe nesúhlasil s popretím pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, z ktorého dôvodu žiadal určiť túto pohľadávku tak, ako ju špecifikoval v petite žaloby.

3. V priebehu konania žalobca oznámil zmenu subjektu na strane žalobcu podľa o odpadoch, pričom práva a záväzky zo súdnych sporov, ktorých účastníkom bol Recyklačný fond v likvidácii sa previedli na Enviromentálny fond. Súd preto uznesením č.k. -60 zo dňa 18.9.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu, a to Enviromentálny fond, so sídlom Martinská 49, Bratislava.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobcom prihlásenú pohľadávku preskúmal čo do pravosti, výšky, poradia a vymáhateľnosti podľa kritérií daných v ustanovení § 32 ods. 1 ZoKR a pohľadávku žalobcu poprel. Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal, že jeho pohľadávka vznikla až v čase reštrukturalizačného konania a ide o tzv. prednostnú pohľadávku. Uviedol, že sa v tomto prípade nejedná ani o pohľadávky z pracovnoprávneho nároku, z nároku z titulu odmeny správcu alebo o nepeňažnú pohľadávku. Žalovaný tvrdil, že § 120 ods. 2 ZoKR je taxatívnym výpočtom druhovo definovaných pohľadávok, ktoré nie je možné rozširovať, inak by došlo k popretiu účelu a zmyslu reštrukturalizácie, ktorým je najmä generálna zmena záväzkovo-právnych vzťahov. Mal za to, že potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo strany súdu malo za následok zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas. Tiež tvrdil, že rovnaké účinky nastávajú aj voči podmieneným pohľadávkam, ktoré sa mali prihlásiť prihláškou a neboli prihlásené. Skutočnosť, že do reštrukturalizácie je potrebné uplatniť aj podmienené pohľadávky pod hrozbou strany ich vymáhateľnosti podľa žalovaného vyplýva nielen z účelu reštrukturalizácie, ktorým je okrem iného generálna zmena záväzkovo-právnych vzťahov. Skutočnosť, že v lehote podľa § 121 ZoKR sa majú prihlasovať aj podmienené pohľadávky vyplýva priamo a explicitne aj z ustanovenia § 122 ods. 1 ZoKR. Pokiaľ si žalobca teda neuplatnil svoju pohľadávku prihláškou do reštrukturalizácie, stala sa voči dlžníkovi nevymáhateľnou, čo malo za následok jej následnú nevymáhateľnosť i voči úpadcovi, a to bez ohľadu na to, či ide o právne nástupníctvo univerzálne alebo singulárne, resp. o nástupníctvo osobitného druhu dané skutočnosťou, že predaj podniku bol v tomto prípade metódou reštrukturalizácie. Svoj názor žalovaný podporoval aj ustanovením § 155 ods. 4 ZoKR, ktorý veriteľov podmienených pohľadávok neradí ani medzi subjekty plánom nedotknuté. Tiež žalovaný tvrdil, že úpadca v zmysle zmluvy o predaji podniku prevzal len reštrukturalizačným plánom definované peňažné záväzky predávajúceho s obsahom, vrátane ich zabezpečenia zabezpečovacím právom, modifikovaným záväznou časťou reštrukturalizačného plánu, schváleného schvaľovacou schôdzou a potvrdeného príslušným súdom. Podľa žalovaného názor žalobcu, že by na kupujúceho podniku, ktorý kúpil podnik od predávajúceho v reštrukturalizácii, mali prejsť všetky záväzky, vrátane záväzkov, pohľadávky, ktoré neboli prihlásené riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní, s právom tieto pohľadávky ďalej vymáhať, je v rozpore s uvedenou citovanou právnou úpravou a z praktického pohľadu by diskvalifikoval predaj podniku ako reštrukturalizačnú metódu tak, že by sa z nej stal absolentný inštitút. Žalovaný preto dôvodil, že úpadca nie je dlžníkom prihlásenej pohľadávky. Tiež mal za to, že pre prechod záväzkov pri predaji podniku v reštrukturalizácii je analogicky potrebné aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 ZoKR, ktoré v súlade s cieľmi konkurzu limituje prechod záväzkov pri predaji podniku v špecifických podmienkach insolvenčných procesov. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že úpadca vôbec nie je dlžníkom pohľadávky alebo sa pohľadávka voči nemu stala nevymáhateľnou. K otázke úrokov z omeškania žalovaný uviedol, že tieto boli žalobcom uplatnené od 17.5.2014, avšak tento rozhodujúci deň pre určenie omeškania nie je správny, keďže nezodpovedá obsahu odstúpenia od zmluvy, kde bola úpadcovi stanovená 30-dňová lehota na zaplatenie prihlásenej pohľadávky. Úpadca sa teda mohol dostať do omeškania až po uplynutí veriteľom stanovenej lehoty na zaplatenie. Tiež žalovaný poukázal na to, že zmluvná pokuta sa v zmysle

ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR uspokojuje ako podriadená pohľadávka, pričom žalobca si ju uplatnil v poradí ako inú pohľadávku. Pohľadávka preto nebola uplatnená správne, vzhľadom na jej zákonné poradie uspokojenia. Z tohto dôvodu žalovaný zotrval na rozsahu a dôvodoch popretia prihlásenej pohľadávky a žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca tvrdil, že podal žalobu dôvodne a žiadal jej vyhovieť.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu v časti uplatneného nároku - zmluvná pokuta a jej príslušenstvo prihlásená do konkurzného konania úpadcu KOVOD, a.s., „ v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 91, Banská Bystrica ako iná pohľadávka je nedôvodná, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Súd konštatoval, že žalovaný dôvodne poprel pohľadávky z titulu uplatneného poradia vo výške 145.229,23 Eur, a to z dôvodu, že sa jednalo o zmluvnú pokutu vo výške 13.249,68 Eur, ako aj úroky z omeškania k nej, pričom žalovaný uznal poradie tejto pohľadávky ako pohľadávku podriadenú. Súd zistil, že aj keď právnym dôvodom vzniku a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, vrátane úrokov z omeškania je Zmluva o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007, v dôsledku odstúpenia od nej podľa článku VIII., ako naplnenia podmienky, pôvodný žalobca si nárok na túto pohľadávku v prihláške č. 1 do konkurzného konania úpadcu uplatnil ako inú pohľadávku, avšak podľa zákona si ju mal uplatniť ako pohľadávku podriadenú. Keďže si túto pohľadávku prihlásil v prihláške žalobca nesprávne, súd žalobu ohľadne určenia tejto pohľadávky ako inej pohľadávky zamietol. Súd zároveň konštatoval, že právnym režimom uplatnenej pohľadávky sa spravuje aj príslušenstvo k tejto pohľadávky, t.j. úroky z omeškania uplatnené žalobcom k zmluvnej pokute, ktorý nárok súd z rovnakých dôvodov zamietol, lebo ide o podriadenú pohľadávku.

7. Vo zvyšnej časti súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky pôvodne uplatnenej Recyklačným fondom v likvidácii prihlásenej prihláškou č. 1, z titulu Zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom úpadcu a predchodcom žalobcu o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007, a to v časti istiny 1.452.292,37 Eur a z titulu úrokov z omeškania vo výške 132.496,81 Eur, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, ako i vymáhateľnosti. Súd konštatoval, že mu je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -16 zo dňa 11.1.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 8/2010 zo dňa 14.1.2010, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka - spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. Banská Bystrica, s ktorým pôvodný žalobca uzavrel predmetnú zmluvu o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu a uznesením č.k. zo dňa 20.7.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1428/2010 zo dňa 26.7.2010 súd potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15.7.2010. Na základe prijatého reštrukturalizačného plánu dlžníka KOVOD RECYCLING, s.r.o., „ v reštrukturalizácii“, Banská Bystrica došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku medzi spoločnosťou KOVOD RECYCLING, s.r.o. „v reštrukturalizácii“, ako predávajúcim a úpadcom, ako kupujúcim, pričom predmetom zmluvy podľa článku IV. bod 4.1. bol odplatný prevod celého podniku, t.j. súboru hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania prevádzajúceho na kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu, prevzatie záväzkov predávajúceho, ktorých prechod na základe zmluvy právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa zo strany kupujúceho a zároveň aj určenie spôsobu uspokojenia touto zmluvou neprevzatých záväzkov predávajúceho z kúpnej ceny za prevod podniku podľa tejto zmluvy v súlade s reštrukturalizačným plánom. Písomným úkonom zo dňa 12.5.2014, doručeným úpadcovi dňa 16.5.2014, žalobca (Recyklačný fond) odstúpil od Zmluvy o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu č. 908/07/10 s odôvodnením, že podľa článku VIII. ods. 1 písm. a) a c) Zmluvy je žalobca oprávnený v prípade, že žiadateľ poruší niektorú z jeho povinností uvedených v článku IV. ods. 1, 8, 9 a 11 zmluvy, ako aj niektorú z jeho povinností uvedených v článku VII. ods. 2, 3 a 7 zmluvy, od zmluvy odstúpiť. Vecnými dôvodmi odstúpenia od zmluvy sú v nadväznosti na článok VIII. ods. 1 písm. a) a c) zmluvy - doterajšie nepredloženie znaleckých posudkov osvedčujúcich hodnotu budúcich zálohov ( článok VII. ods. 3 zmluvy ) , nesplnenie záväzných minimálnych množstiev spracovaných starých vozidiel na prevádzkach Komárno, Trenčín a Nitra v žiadnom z doteraz vyhodnotiteľných rokov sledovaného obdobia uvedeného v článku IV. ods. 8 zmluvy, pričom každý z uvedených dôvodov zakladá samostatný zmluvný dôvod odstúpenia od zmluvy. Súčasne s poukazom na článok VIII. ods. 3 zmluvy žalobca úpadcu vyzval poukázať sumu 1.597.521,611 Eur z titulu vrátenia finančných prostriedkov uvoľnených v prospech právneho predchodcu na základe zmluvy, vrátane zmluvnej pokuty v sadze 10 % takto uvoľnených finančných prostriedkov. Súd ďalej konštatoval, že uznesením č.k. -123 zo dňa 5.5.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 88/2015 dňa 12.5.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu bol ustanovený najskôr Ing. Andrej Konkoľ a v zmysle uznesenia zo dňa 7.10.2015 tento bol odvolaný a za správcu

konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalovaný. Súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že pôvodný žalobca si prihláškou pohľadávky zo dňa 30.10.2017 prihlásil pohľadávku v sume 1.597.521,60 Eur, ako inú pohľadávku a úroky z omeškania vo výške 145.746,49 Eur, tiež ako inú pohľadávku. Súd konštatoval, že v konaní žalovaný nerozporoval, že by žalobca nepodal prihlášku včas, t.j. v lehote 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalovaný poprel pohľadávku uplatnenú žalobcom v zmysle prihlášky č. 1 včas. Písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi, ako veriteľovi doručené dňa 15.12.2017 a žalobu pôvodný žalobca podal dňa 12.1.2018, teda žaloba bola podaná včas. K námietkam žalovaného súd uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným Okresným súdom Banská Bystrica v konaní č.k. potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystri č.k. -117 zo dňa 29.3.2017, v ktorom súdy konštatovali, že Recyklačný fond ako právny dôvod podmienenej pohľadávky uviedol Zmluvy o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007, od ktorej bolo písomným úkonom dňa 12.5.2014, doručeným úpadcovi dňa 16.5.2014 odstúpené, čo bolo ešte pred začatím konkurzného konania. V zmysle právnej úpravy zakotvenej v ustanovení , zmluva č. 908/07/10 zanikla, pričom k splneniu podmienky ( odstúpenie od zmluvy ) došlo pred začatím konkurzu na majetok úpadcu, v ktorom si ju nemohol žalobca už uplatňovať ako podmienenú pohľadávku. V tomto konaní si ju však uplatnil právny predchodca žalobcu ako inú pohľadávku. Difinícia podmienených pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii je odlišná, čo vyplýva zo samotného charakteru reštrukturalizačného konania, ktorého účelom je ekonomické oživenie dlžníka. Ak teda v konkurze prihláškou treba uplatniť pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, teda podmienenú pohľadávku, v reštrukturalizácii sa za podmienenú pohľadávku považujú len nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania ( ZoKR ), a teda len tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky. Na rozdiel od prihlasovania podmienených pohľadávok do konkurzu, teda v reštrukturalizácii iné budúce pohľadávky, t.j. také, ktoré vzniknú z iného dôvodu, ako z dôvodu vzniku povinnosti dlh za dlžníka, napr. pohľadávky, ktoré vzniknú po začatí konania na základe splnenia odkladacej podmienky, sa do reštrukturalizácie neprihlasujú prihláškou, pretože sú tzv. prednostnými pohľadávkami, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Súd konštatoval, že v danom prípade rovnako, ako aj v konaní č.k. si rovnaký žalobca, t.j. Recyklačný fond neprihlásil pohľadávku z titulu budúceho možného nároku z odstúpenia žalobcu od Zmluvy č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007 do reštrukturalizačného konania na spoločnosť KOVOD RECYCLINKG, s.r.o. Banská Bystrica, čím však nedošlo k zániku práva žalobcu domáhať sa tejto pohľadávky, ak by v budúcnosti žalobcovi takáto pohľadávka vznikla, t.j. ak by počas reštrukturalizácie alebo aj v budúcnosti od Zmluvy č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007 odstúpil, keďže nešlo o pohľadávku, ktorú si musel žalobca podľa zákona prihlásiť ( ZoKR ). Súd preto obranu žalovaného, ktorú uplatňoval v konaní č.k. , ale aj v tomto konaní považoval za nedôvodnú, týkajúcu sa jeho tvrdení v popieracom prejave, že došlo k zániku práva žalobcu domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky, a teda že došlo k zániku jej vymáhateľnosti.

8. Súd ďalej konštatoval, že úpadca sa stal singulárnym právnym nástupcom spoločnosti KOVOD RECYCLING, s.r.o. Banská Bystrica v rozsahu celého podniku tejto spoločnosti, úpadca vstúpil do práv a záväzkov tejto spoločnosti v rozsahu celého podniku, a teda sa stal vo vzťahu k žalobcovi aj právnym nástupcom z titulu Zmluvy č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007. Súd konštatoval, že dôvodom uplatneného nároku bolo odstúpenie od zmluvy v čase pred vyhlásením konkurzu na úpadcu, v dôsledku čoho vznikla pohľadávka, ktorej vznik bol viazaný v Zmluve na splnenie tejto podmienky a ktorá nastala pred vyhlásením začatia konkurzného konania na úpadcu. Súd mal za to, že žalobca si teda mohol svoju pohľadávku v konkurze uplatňovať ako pohľadávku inú, ale len v časti povinnosti prijímateľa dotácie vrátiť veriteľovi celú poskytnutú sumu, vrátane príslušenstva, keďže sumu dlžník (úpadca) do začatia konkurzného konania neuhradil. Pôvodný právny predchodca úpadcu v zmysle Zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007 obdržal dotáciu vo výške 1.452.292,37 Eur, ktorej poradie ako inú pohľadávku žalovaný uznal, ako i príslušenstvo k tejto pohľadávke vo výške 132.496,81 Eur. Súd konštatoval, že žalovaný v konaní ohľadne namietania plynutia lehoty na uhradenie dlhu nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal, že úpadcovi bola stanovená 30-dňová lehota na zaplatenie prihlásenej pohľadávky po odstúpení od zmluvy, a preto súd k tejto námietke žalovaného neprihliadol a za prvý deň omeškania s vrátením dlhu určil prvý deň po odstúpení od zmluvy, t.j. deň 17.5.2014. Ďalej súd uviedol, že v konaní žalovaný nerozporoval úrokovú sadzbu pri úrokoch z

omeškania stanovenú žalobcom v súlade s ustanovením , a preto súd mal za preukázané, že žalobcom vypočítané úroky z omeškania z titulu nevrátania dotácie do začatia konkurzného konania boli vypočítané žalobcom správne. Zároveň súd pri uvedenom nároku na vrátenie dotácie, ako i príslušenstva mal preukázaný právny titulu uvádzaný pôvodným žalobcom v prihláške č. 1 a zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 472, výšku pohľadávky a príslušenstva, ktorú výšku žalovaný v tomto konaní, ako i v konaní č.k. nerozporoval, a rovnako i vymáhateľnosť pohľadávky, ale len v súdom priznanej časti, ktorú poprel žalovaný len z dôvodu, že mal za to, že úpadca nie je vôbec dlžníkom pohľadávky, lebo podľa neho pri predaji mohli prejsť na kupujúceho len pohľadávky presne definované reštrukturalizačným plánom, alebo že pohľadávka voči nemu sa stala nevymáhateľnou, s ktorými tvrdeniami sa súd nestotožnil, a súd preto v tejto časti žalobcovmu nároku vyhovel.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal pomerný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 80 %.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne ak odvolací súd vyhodnotí argumenty žalovaného ako nedôvodné, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vypustí z I. výroku určenie vymáhateľnosti. Zároveň navrhol, aby bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

11. V odôvodnení rozsudku uviedol, že odvolaním napáda rozsudok v rozsahu I. výroku a III. výroku z odvolacích dôvodov podľa a . Žalovaný zhrnul skutkový stav a tvrdil, že žalobca si do reštrukturalizácie vedenej na majetok dlžníka prihlásil len pohľadávky z iných zmluvných vzťahov a pohľadávky z predmetnej Zmluvy si neprihlásil. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že zo žalobného návrhu, ani z obsahu žaloby nevyplýva, že by sa žalobca domáhal určenia popretej vymáhateľnosti. Poukázal na to, že v konaní o určenie popretej pohľadávky je súd viazaný žalobným návrhom, ktorý bol uplatnený podľa ZoKR. Má za to, že súd nemôže žalobcovi priznať niečo iné alebo viac, než si uplatnil v zákonom stanovenej lehote. Tiež poukázal na to, že z oznámenia o popretí zo dňa 8.12.2017 vyplýva, že správca poprel vymáhateľnosť k sume 1.743.268,09 Eur, teda k celej sume uplatnenej prihláškou a žalobca sa určenia popretej vymáhateľnosti v zákonom stanovenej lehote nedomáhal. Preto rozhodnutie napadnuté odvolaním je vecne nesprávne, nakoľko určuje aj vymáhateľnosť pohľadávky napriek tomu, že pohľadávka sa v dôsledku márneho uplynutia lehoty podľa ZoKR považuje za nevymáhateľnú.

12. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou odvolateľa , žalovaný v odvolaní uviedol aj ďalšie dôvody svedčiace o tom, že pohľadávka je nevymáhateľná. Poukázal na § 120 ods. 2 ZoKR a konštatoval, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii pozná kategóriu tzv. prednostných pohľadávok, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu druhovo ich však definuje inak, než to tvrdí žalobca. Tvrdil, že v rámci prihlášky pohľadávky, ani k samotnej žalobe nepripojil žiadne listiny, ktoré by preukazovali, že pohľadávka sa má považovať za prednostnú pohľadávku. Žalobca teda žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal, že jeho pohľadávka vznikla až v čase reštrukturalizačného konania a teda, že ide o tzv. prednostnú pohľadávku. Tiež mal za to, že v tomto prípade pohľadávky sa zjavne nejedná ani o pracovnoprávny nárok, ani nárok z titulu odmeny správcu alebo nepeňažnú pohľadávku. Mal za to, že výpočet tzv. prednostných pohľadávok v zmysle § 120 ods. 2 ZoKR je taxatívnym výpočtom druhovo definovaných pohľadávok, ktorý nie je možné rozširovať inak by došlo k popretiu účelu a zmyslu reštrukturalizácie, ktorým je najmä generálna zmena záväzkovo-právnych vzťahov ako conditio sine qua non úspešnej reštrukturalizácie.

13. Žalovaný zároveň poukázal na § 155 ods. 2 ZoKR, z ktorého ustanovenia podľa neho vyplýva, že potvrdenie plánu zo strany súdu, má za následok zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlasujú riadne a včas. Rovnaké účinky nastávajú aj voči podmieneným pohľadávkam, ktoré sa mali prihlásiť prihláškou a neboli prihlásené. Skutočnosť, že do reštrukturalizácie je potrebné uplatniť aj podmienené pohľadávky pod hrozbou straty ich vymáhateľnosti vyplýva podľa neho nielen z účelu reštrukturalizácie, ktorým je okrem iného generálna zmena ( úprava ) záväzkovo právnych vzťahov. Skutočnosť, že v lehote podľa § 121 ZoKR sa majú prihlasovať aj podmienené pohľadávky vyplýva priamo a explicitne aj z ustanovenia § 122 ods. 1 ZoKR. Žalovaný tvrdil, že z uvedeného vyplýva, že v tretej časti ZoKR upravujúcej reštrukturalizačné konanie neexistuje ani jedno ustanovenie, z ktorého

by vyplývalo, že si veritelia podmienených pohľadávok nemusia uplatniť svoje nároky prihláškou ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ si teda žalobca, resp. jeho právny predchodca neuplatnil svoju pohľadávku prihláškou do reštrukturalizácie, stala sa voči dlžníkovi nevymáhateľnou, čo malo za následok jej následnú nevymáhateľnosť i voči úpadcovi, a bez ohľadu na to, či ide o právne nástupníctvo univerzálne alebo singulárne, resp. o nástupníctvo osobitného druhu dané skutočnosťou, že predaj podniku bol v tomto prípade metódou reštrukturalizácie. Žalovaný teda poukázal na fakt, že žalobca si pohľadávku uplatnil až v konkurze na majetok úpadcu s tým, že si túto mohol a mal uplatniť už v reštrukturalizácii dlžníka.

14. Zároveň žalovaný považoval za dôležité uviesť, že v zmysle ustanovení reštrukturalizačného plánu dlžníka a s ním súvisiacej Zmluvy o predaji podniku, úpadca prevzal len reštrukturalizačným plánom definované peňažné záväzky predávajúceho s obsahom vrátane zabezpečenia zabezpečovacím právom, modifikovaným záväznou časťou reštrukturalizačného plánu schváleného schvaľovacou schôdzou a potvrdeného príslušným súdom. Názor, že by na kupujúceho podniku, ktorý kúpil podnik od predávajúceho v reštrukturalizácii, mali prejsť všetky záväzky, vrátane záväzkov, pohľadávky z ktorých neboli prihlásené riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní, s právom tieto pohľadávky ďalej vymáhať, je v rozpore s uvedenou právnou úpravou a z praktického pohľadu by diskvalifikoval predaj podniku ako reštrukturalizačnú metódu tak, že by sa z nej stal obsolentný inštitút. Úpadca teda nie je dlžníkom prihlásenej pohľadávky, nakoľko z dlžníka na úpadcu mohli prejsť len záväzky definované reštrukturalizačným plánom. Pre prechod záväzkov pri predaji podniku v reštrukturalizácii je potrebné analogicky aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 ZoKR, ktoré v súlade s cieľmi konkurzu limituje prechod záväzkov pri predaji podniku v špecifických podmienkach insolvenčných procesov. Podľa žalovaného z uvedeného jednoznačne vyplýva, že úpadca vôbec nie je dlžníkom pohľadávky, alebo sa pohľadávka voči nemu stala nevymáhateľnou.

15. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania žalovaný poukázal na skutočnosť, že tieto boli žalobcom uplatnené odo dňa 17.5.2014, teda odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy, pričom je zrejmé, že takto stanovený rozhodujúci deň pre určenie omeškania nie je správny, nakoľko nezodpovedá obsahu odstúpenia od zmluvy, kde úpadcovi bola stanovená 30-dňová lehota na zaplatenie prihlásenej pohľadávky. Podľa žalovaného sa teda úpadca mohol dostať do omeškania až po uplynutí veriteľom stanovenej lehoty na zaplatenie. Odstúpenie od zmluvy je základom nároku uplatneného zo strany žalobcu, preto žalovaný dôvodne predpokladal, že je súčasťou súdneho spisu a osobitne ho nedoložil. Podľa názoru žalovaného nie je správny záver súdu, že nepreukázal plynutie ( predĺženie ) lehoty na uhradenie dlhu, nakoľko táto lehota vyplývala priamo z odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ súd nedisponoval odstúpením od zmluvy, potom nemal nároku súd vôbec vyhovieť, nakoľko bez toho, aby žalobca od zmluvy odstúpil, nebol by vôbec daný nárok uplatnený v tomto konaní.

16. Odvolateľ teda trvá na tom, že sporná vymáhateľnosť pohľadávky nebola včas uplatnená žalobou, čo odôvodňuje uvedený alternatívny odvolací návrh, kde je vypustené určenie vymáhateľnosti.

17. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 28.6.2019, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby rozhodol, že žalobca mal voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. V odôvodnení vyjadrenia žalobca uviedol, že odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné, pričom podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné. Má za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku veci i správne právne vec posúdil.

19. Žalobca považuje za nesprávne a v celom rozsahu nedôvodné tvrdenia žalovaného, podľa ktorých sa údajne žalobca podanou žalobou nedomáhal určenia vymáhateľnosti popretej pohľadávky, v dôsledku čoho má byť potom napadnuté rozhodnutie vecne nesprávne, keď určuje aj spomínanú vymáhateľnosť. Žalobca tvrdí, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca formuloval žalobný petit v súlade s ustanovením § 32 ods. 9 ZoKR a v súlade s ustálenou praxou, ktorá bola opakovane judikovaná viacerými súdnymi rozhodnutiami. Z uvedenej formulácie nijako nevyplýva tvrdenie žalovaného o tom, že by sa žalobca podanou žalobou nemienil domáhať určenia vymáhateľnosti popretej pohľadávky, resp., že by na základe takto formulovaného žalobného petitu nebolo možné vydaným rozhodnutím určiť aj jej vymáhateľnosť. Naopak, z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že samotné popretie pohľadávky čo do

právneho dôvodu je založené na tvrdení žalovaného, že žalobcom uplatnená pohľadávka sa stala voči úpadcovi nevymáhateľnou. V rámci uvedeného je potom rovnako zrejmé, že žalobca v podanej žalobe uvádza svoju podrobnú argumentáciu práve vo vzťahu k otázke vymáhateľnosti pohľadávky. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého „zo žalobného návrhu ani z obsahu žaloby“ nevyplýva že by sa žalobca domáhal určenia popretej vymáhateľnosti, považuje žalobca za vyslovene účelové a odporujúce obsahu podanej žaloby. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie túto skutočnosť žiadnym spôsobom nenamietal, t.j. netvrdil, že by podaná žaloba žalobcu nesmerovala aj vo vzťahu k určeniu vymáhateľnosti popretej pohľadávky. Z tohto dôvodu potom žalobca namieta, že uvedené tvrdenia nemôžu byť zo strany žalovaného použité ako prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní, nakoľko tieto nenaplňujú podmienky vymedzené v ustanovení až d) . Argumentáciu žalovaného v tomto smere považuje žalobca za vnútorne rozpornú s jeho doterajšou argumentáciou v priebehu prvostupňového konania, ktorá bola v prevažnej časti založená práve na skutkových tvrdeniach a právnych názoroch spojených s otázkou vymáhateľnosti popretej pohľadávky. Pokiaľ by teda bol žalovaný skutočne toho názoru, že otázka skúmania vymáhateľnosti popretej pohľadávky ( a jej určenia ) je v tomto konaní irelevantná z dôvodov, ktoré dodatočne žalovaný uvádza až v podanom odvolaní, logicky by žalovaný nemal žiadny dôvod akokoľvek sa zaoberať otázkou skúmania vymáhateľnosti popretej pohľadávky z vecného hľadiska.

20. K námietke žalovaného, podľa ktorej sa prihlásená pohľadávka mala údajne stať voči úpadcovi nevymáhateľnou z dôvodu, že táto nebola zo strany žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka, žalobca zotrval na právnom názore, podľa ktorého k namietanému zániku vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky v danom prípade nedošlo, nakoľko uvedená pohľadávka nespĺňa pre účely reštrukturalizácie kritéria tzv. podmienených pohľadávok v zmysle ustanovenia § 120 ods. 3 ZoKR, a teda sa nejedná o pohľadávku, ktorú by bolo potrebné v reštrukturalizácii uplatňovať prihláškou. Neprihlásením uvedenej pohľadávky do reštrukturalizácie potom z tohto dôvodu nenastali ani namietané účinky zániku jej vymáhateľnosti.

21. Žalobca trval na tom, že definícia podmienených pohľadávok v reštrukturalizácii je odlišná od ich definície v konkurze. Konštatoval, že z dikcie ustanovenia § 120 ods. 3 ZoKR v tejto súvislosti vyplýva, že len tieto nároky sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou ako podmienené pohľadávky, a teda akékoľvek iné budúce pohľadávky, ktoré vzniknú z iného dôvodu než z dôvodu vzniku povinnosti plniť záväzok za dlžníka, sa naopak do reštrukturalizácie neprihlasujú, nakoľko tieto nemožno pre účely reštrukturalizačného konania považovať za podmienené pohľadávky. Keďže sa v danom prípade evidentne nejedná o pohľadávku, ktorá by spĺňala kritéria definície podmienenej pohľadávky podľa § 120 ods. 3 ZoKR, žalobca ako veriteľ túto pohľadávku nebol oprávnený ( ani povinný ) túto prihlásiť do reštrukturalizácie ako podmienenú pohľadávku. Žalobca zároveň poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -90 zo dňa 1.3.2016, s ktorého právnym názorom sa stotožnil aj odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č.k. zo dňa 31.7.2018. Žalobca tvrdí, že vzhľadom na vyslovené právne názory v týchto súdnych konaniach nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného o údajnom zániku vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu na základe účinkov podľa § 155 ods. 2 ZoKR, nakoľko uvedený zánik vymáhateľnosti vo všeobecnosti prichádza do úvahy výlučne vo vzťahu k tým pohľadávkam, ktoré sa v reštrukturalizácii mali uplatniť prihláškou a neboli takto uplatnené. Žalobca teda nebol povinný uplatniť uvedenú pohľadávku v reštrukturalizácii prihláškou, teda nemohli následne nastať účinky zániku vymáhateľnosti tejto pohľadávky podľa ustanovenia § 155 ods. 2 ZoKR z dôvodu jej neprihlásenia do reštrukturalizácie. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v tomto smere v napadnutom rozhodnutí je tak nepochybne správny a zákonný. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že úpadca údajne nie je veriteľom prihlásenej pohľadávky žalobcu, žalobca uviedol, že účinnosťou zmluvy o predaji podniku prechádzajú na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje , a to bez ohľadu na ich obsah, rozsah, vlastnosti či právny dôvod ich vzniku. V týchto vzťahoch kupujúci na základe zmluvy o predaji podniku zo zákona vstupuje do postavenia, ktoré mal predávajúci, a to bez potreby ďalších písomných dohôd alebo realizačných faktov. Nevyžaduje sa pritom, aby záväzky súvisiace s predávaným podnikom, ktoré prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho, boli v zmluve identifikované a na kupujúceho prechádzajú aj práva i záväzky, o ktorých existencii nevedel, či už kupujúci alebo dokonca ani predávajúci. Poukázal na ustanovenia a . Podľa žalobcu je v danom prípade evidentné, že predmetom zmluvy o predaji podniku medzi dlžníkom ako predávajúcim a úpadcom, ako kupujúcim bol predaj celého podniku dlžníka. Z tohto pohľadu možno potom bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že v rámci predaja celého podniku boli nepochybne

prevedené na kupujúceho i všetky práva a záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu č. 908/07/10, uzavretej dňa 4.10.2007 medzi spoločnosťou KOVOD RECYCLING, s.r.o. ako žiadateľom a Recyklačným fondom. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že úpadca je veriteľom prihlásenej pohľadávky žalobcu, predstavujúcej nároky vyplývajúce z následného odstúpenia od spomínaj zmluvy č. 908/07/10.

22. Podľa žalobcu je zrejmé, že žaloba o určenie popretej pohľadávky je dôvodná a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak v celom rozsahu je potrebné považovať za vecne správne a zákonné.

23. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto v zmysle ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III., ako vecne správny potvrdil.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

26. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. V zmysle , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

28. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa .

29. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

30. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.1.2018 domáhal určenia, že žalobca Recyklačný fond v likvidácii, so sídlom na ul. Nevädzova 5, 821 01 Bratislava, IČO: 36 062 090, zapísaný v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Po, vložka č: 978/B, je veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 1 do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi KOVOD, a.s. „ v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957, zapísaný v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, oddiel: Sa, vložka č: 694/S, vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. , zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 472, v celkovej výške 1.743.268,09 Eur a s poradím uspokojenia ako iná pohľadávka. V priebehu konania súd uznesením č.k. -60 zo dňa 18.9.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu, a to subjektom Enviromentálny fond, so sídlom Martinská 49, Bratislava.

31. Odvolací súd zistil, že prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa 30.10.2017 si právny predchodca žalobcu prihlásil do konkurzného konania úpadcu istinu vo výške 1.597.521,60 Eur a úroky z omeškania vo výške 145.746,49 Eur na základe uzavretej Zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 908/07/10, ako inú pohľadávku. Zmluva o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou KOVOD

RECYCLING s.r.o. Banská Bystrica, IČO: 36 052 558, na základe ktorej boli spoločnosti KOVOD RECYCLING s.r.o. poskytnuté z Recyklačného fondu finančné prostriedky v sume 1.452.292,37 Eur. Na základe Zmluvy o predaji podniku v zmysle spoločnosť KOVOD RECYCLING s.r.o. previedla na úpadcu, t.j. spoločnosť KOVOD a.s. „ v konkurze“ Banská Bystrica, IČO: 36 052 597 podnik v zmysle reštrukturalizačného plánu spoločnosti (KOVOD RECYCLING s.r.o. ), potvrdeného podľa ZoKR uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 20.7.2010.

32. Odvolací súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy v zmysle článku VIII. pričom vznikla prijímateľovi dotácie t.j. žalovanému povinnosť vrátiť veriteľovi celú poskytnutú sumu spolu so zmluvnou pokutou vo výške 10 % zo sumy poskytnutých prostriedkov. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.5.2014 bolo dlžníkovi doručené dňa 16.4.2014, pričom veriteľ, t.j. právny predchodca žalobcu určil celkovú výšku pohľadávky v sume 1.597.521,60 Eur, t.j. v sume 1.452.292,37 Eur + 10 % zmluvná pokuta v sume 145.229,23 Eur.

33. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu ohľadne určenia pohľadávky z titulu uplatneného poradia vo výške 145.229,23 Eur z dôvodu, že sa jedná o zmluvnú pokutu, ktorá je podriadenou pohľadávkou, pričom právny predchodca žalobcu si ju nesprávne uplatnil ako pohľadávku inú. Súd tiež konštatoval, že právnym režimom uplatnenej pohľadávky sa spravuje aj príslušenstvo k tejto pohľadávke, t.j. úroky z omeškania uplatnené právnym predchodcom žalobcu k zmluvnej pokute, ktorý súd z rovnakých dôvodov zamietol, lebo ide o podriadenú pohľadávku a nie pohľadávku inú.

34. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky pôvodne uplatnenej Recyklačným fondom v likvidácii prihlásenej prihláškou č. 1 z titulu Zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom úpadcu a predchodcom žalobcu o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu č. 908/07/10 zo dňa 10.1.2007 a to v časti istiny 1.452.292,37 Eur a z titulu úrokov z omeškania vo výške 132.496,81 Eur, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, ako i vymáhateľnosti.

35. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

36. Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZoKR“ ), veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

37. Podľa ustanovenia § 32 ods. 15 ZoKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

38. Podľa ustanovenia , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

39. Podľa ustanovenia , zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

40. Podľa ustanovenia , na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

41. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania sú výroky, ktorými súd žalobe vyhovel.

42. Odvolateľ v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie pochybil, keď vo výroku I. určil aj vymáhateľnosť popretej pohľadávky, keďže žalobca sa v žalobe, ani v rámci konania pred súdom prvej inštancie takéhoto určenia nedomáhal. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že z obsahu znenia žaloby jednoznačne vyplýva, že v odôvodnení žaloby sa právny predchodca žalobcu venuje odôvodneniu

skutočnosti, že ním prihlásená pohľadávka je vykonateľná, a to aj napriek tvrdeniam žalovaného, ktorý zastával názor, že neprihlásením pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní pohľadávka právneho predchodcu žalobcu stratila vykonateľnosť. Zo samotného znenia petitu žaloby vyplýva, že petit je formulovaný v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, pričom v prípade vyhoveniu žalobcom uplatnenému nároku by so žalobcom určeného petitu vyplývala aj vykonateľnosť uplatnenej pohľadávky. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď do výroku rozhodnutia z dôvodu právnej istoty a z dôvodu námietok žalovaného určil aj vykonateľnosť uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nejde o svojvoľné rozhodnutie súdu, ktorým by boli porušené práva žalovaného, preto v tejto časti považoval odvolací súd námietky žalovaného za nedôvodné.

43. Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že zákonná úprava pri reštrukturalizácii, ako aj pri konkurze upravuje podmienené pohľadávky odlišne. Odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že ak v konkurze prihláškou treba uplatniť aj pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, teda podmienenú pohľadávku v súlade s § 28 ods. 5 ZoKR, tak v reštrukturalizácii sa za podmienenú pohľadávku považujú len nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 ods. 3 ZoKR, a teda iba tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky. Nakoľko v danom prípade v dobe reštrukturalizačného konania právny predchodca žalobcu ešte neodstúpil od Zmluvy, nebolo jeho povinnosťou, ani právom túto pohľadávku v rámci reštrukturalizačného konania prihlasovať ako podmienenú pohľadávku. Nemohla teda zaniknúť vymáhateľnosť tejto pohľadávka tak, ako tvrdí žalovaný.

44. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že právny predchodca odstúpil od Zmluvy pred začatím konkurzného konania, čím vzniklo právnemu predchodcovi právo uplatniť si pohľadávku vyplývajúcu z tejto zmluvy v konkurznom konaní, ako aj urobil.

45. Zároveň odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že úpadca sa stal singulárnym právnym nástupcom spoločnosti KOVOD RECYCLING s.r.o. Banská Bystrica v rozsahu celého podniku tejto spoločnosti, teda vstúpil úpadca do práv a záväzkov spoločnosti KOVOD RECYCLING s.r.o. Banská Bystrica v rozsahu celého podniku. Z tohto dôvodu je žalovaný vo vzťahu k žalobcovi právnym nástupcom z titulu Zmluvy č. 908/07/10 zo dňa 4.10.2007, teda žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný.

46. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že úroky z omeškania priznané súdom žalobcovi sú priznané od dátumu skoršieho, ako bola určená lehota na plnenie podľa doručeného odstúpenia, odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie túto skutočnosť nenamietal, teda ide o novotu v rámci odvolacieho konania, ku ktorej odvolací súd v súlade s neprihliadal. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že bolo povinnosťou žalobcu odstúpenie od zmluvy priložiť k žalobe, odvolací súd uvádza, že žaloba spolu s prílohami bola žalovanému zo strany súdu prvej inštancie doručená, ako aj doklady predložené žalobcom, teda musel vedieť, aké dôkazy žalobca k žalobe priložil. V rámci konania pred súdom prvej inštancie však nezvládnutie dôkazného bremena zo strany žalobcu a nepredloženie dôkazov nenamietal, preto súd prvej inštancie správne bral skutočnosti uvádzané žalobcom za nesporné.

47. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za preukázané, že obrana žalovaného uvedená v odvolaní nie je dôvodná. Táto bola vyvrátená v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené aj zdôvodnené.

48. Odvolací súd na základe uvedeného po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie v súlade so zásadami .

49. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

50. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie a úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia .

51. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).