Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6PP-72-2019.pdf
PDF · 168.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6PP/72/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného O. M., nar. X.X.XXXX, v G., bytom W. XX/XX Z. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS Trenčín, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v NOO a ÚVTOS Trenčín dňa 19.12.2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Violy Bakošovej a Bernardíny Živčicovej takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený O. M., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.03.2013.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol doručený návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd zistil, že odsúdený aktuálne vykonáva trest uložený Špecializovaným trestným súdom, pracovisko N. N. sp. zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.3.2013 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona a to z časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v trvaní 9 rokov v ústave zo stredným stupňom stráženia.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta odo dňa 16.3.2019.
Z hodnotenia ústavu vyplýva, že odsúdený je slovenskej národnosti, ženatý, otcom dvoch detí. Absolvoval stredoškolské vzdelanie s maturitou. Pôvodným povolaním bol príslušník Mestskej polície, kde pracoval 21 rokov. Menovaný bol do výkonu väzby predvedený zo slobody dňa 19.06. 2012 do ÚV V a ÚVTOS Leopoldov. Správanie počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, nie sú zaznamenané žiadne negatívne skutočnosti. Dňa 27.03.2013 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov so zaradením v maximálnom stupni stráženia. 28.03.2017 bol premiestnený na výkon psychiatrickej liečby ústavnou formou do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, kde bol dňa 22.6.2017 preradený OS Trenčín do SSS. Dňa 15. 08. 2017 bol po ukončení ústavnej ochrannej liečby umiestnený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín v oddiele domácej réžie z dôvodu ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody. Správanie a vystupovanie odsúdeného v Nemocnici pre obvinených a odsúdených
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín možno hodnotiť ako vzorné. K príslušníkom a zamestnancom zboru sa správa slušne, príkazy a nariadenia plní bez zbytočných pripomienok, v osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej úrovni, konflikty nevyhľadáva a má dobrý vplyv na osoby s ním umiestnené vo výkone trestu. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol trikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. K spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj, plne si uvedomuje dôsledky svojho konania, má záujem o zmenu životných hodnôt a v riadnom sa začlenení do spoločnosti. P. sa snaží svoj voľný čas tráviť zmysluplne. Pravidelne sa zúčastňuje na voľnočasových aktivitách v rámci oddielu ako aj na aktivitách organizovaných v rámci KOČ. Voľný čas trávi sledovaním TV vysielania, počúvaním rozhlasu, hraním spoločenských hier, prípadne čítaním dostupnej literatúry či dennej tlače. Športovej aktivite sa venuje individuálnou formou počas vychádzok, prípadne si zahrá stolný tenis v odd. DR. Počas výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov bol odsúdený zaradený na pracovisko KIA. Pracovná morálka bola na požadovanej úrovni, riadne a zodpovedne si plnil všetky svoje pracovné povinnosti. Po premiestnení do Nemocnice a ÚVTOS Trenčín je dlhodobo pracovne zaradený ako sanitár odd. FO. Svoje pracovné povinnosti si plní na požadovanej úrovni, pracovná morálka a vytrvalosť je v poriadku, bezpečnosť práce pozná a dodržuje, negatívne poznatky pri výkone prác zaznamenané neboli. Odsúdený je v prípade potreby ochotný pracovať aj nad rámec svojich povinností. Pravidelne je zapájaný aj pri upratovacích a čistiacich prácach v rámci oddielu, zameraných na utužovanie pracovných návykov a všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Odsúdený udržiava pravidelný sociálny kontakt s primárnou rodinu ako i s priateľmi z vonkajšieho prostredia (bez kriminálnej subkultúry). Využíva všetky dostupné formy sociálneho kontaktu ako sú nárokové návštevy, balíky, telefonovanie a korešpondencia. Vzťahy sú na dobrej úrovni a navzájom sa podporujú. Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že stanovený program zaobchádzania sa priebežne plní. Riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza ako priaznivá. Odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a podmienečné prepustenie sa odporúča.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že okrem odsúdenia za trestný čin, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody doposiaľ nebol trestaný.
Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava na verejnom zasadnutí predniesol hodnotenie na odsúdeného v súlade s písomným hodnotením a dodal, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym zmenám.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že by bol veľmi rád, keby sa dostal na slobodu, rodina čaká a myslí si, že splnil všetky podmienky vzhľadom na jeho bezúhonnosť. Celý život sa snažil poctivo viesť riadny život, chcel by hlavne priložiť ruku k dielu pri výchove vnučky. Jedna rodina podniká, v druhej rodine katastrofa, choroba postihla zaťa, dostal krvácanie do mozgu, takže chcel by ísť pomôcť, tak isto im veľmi chýba, tak isto aj oni jemu. Bude žiť normálnym životom. Na otázku ohľadne jeho postoja ku skutku uviedol, že je to katastrofa, je to smutné, že to nemôže zmeniť, veľmi to ľutuje. Keby sa to dalo vrátiť, tak bol by jednoznačne za to.
Z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania vyplýva, že riziko zlyhania odsúdeného je nízke.
Z prísľubu zamestnania vyplýva, že spoločnosť T.-Z., s.r.o. oslovila odsúdeného s pracovnou ponukou na pozíciu predajca, skladník alebo prac. pomocník.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Nt 85/2019 vyplýva, že súd rozhodol o pokračovaní v ochrannom liečení odsúdeného ambulantnou formou aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Mgr. W. W. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí uviedla, že v NOO a ÚVTOS Trenčín pracuje ako klinický psychológ. A. M. mala na starosti počas výkonu liečby v tunajšom ústave. Jeho hodnotová orientácia absolútne nesúvisí s kriminalizovaným spôsobom života, je to absolútne integrovaný človek a nepredpokladajú, nie je tam žiadny predpoklad, aby svoj čin opakoval.
Prokurátor navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť, s poukazom na skutočnosť, že odsúdený sa dopustil mimoriadne závažného protispoločenského konania, keď s vopred uváženou pohnútkou po nelegálnom zadovážení si strelenej zbrane, túto následne použil pričom došlo k usmrteniu 3 osôb a ťažkým zraneniam ďalších osôb. Tento skutok aj vzhľadom na už nenapraviteľné následky, na viacerých osobách bol právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy ako aj ďalšie trestné činy súvisiace s týmto skutkom z tohto pohľadu je potrebné uviesť, že podľa jeho názoru vzhľadom k práve tomuto
skutku nedošlo aj k naplneniu materiálnych znakov, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohlo byť takejto žiadosti vyhovené.
Okresný súd Trenčín Uznesením sp.zn. 6PP/72/2019 zo dňa 24.6 2019 žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie vyhovel a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov.
Krajský súd Trenčíne svojím Uznesením sp.zn. 3Tos/86/2019 zo dňa 30.9.2019 na podklade sťažnosti prokurátora vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Trenčín podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a prvostupňovému súdu uložil, aby vo veci znova konal rozhodol. Vo svojom zrušujúcom v uznesení Krajský súd v Trenčíne uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné a nezákonné. Súd prvého stupňa totiž pri rozhodovaní porušil zásadu rozhodovania na základe riadne zisteného skutkového stavu a tiež zásadu spravodlivého súdneho konania, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom, ako i samotným Trestným poriadkom. Z podstaty zásady rozhodovania na základe riadne zisteného skutkového stavu i princípu spravodlivého súdneho konania okrem iného vyplýva, že súd sa musí oboznámiť so všetkými skutočnosťami, listinnými materiálmi a musí vykonať dôkazy, ktoré mu umožnia nezaujaté, vecne správne a spravodlivé rozhodnutie. V danom prípade pred rozhodnutím o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2019 sa súd prvého stupňa vôbec neoboznámil jednak s kompletným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na odsúdenie a trest ktorý bol odsúdenému uložený, a ktorý aktuálne vykonáva, a tiež so spisovým materiálom týkajúcim sa konania o pokračovaní odsúdeného v ochrannom liečení ambulantnou formou aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. V zápisnici o verejnom zasadnutí (č.l. 27) je síce uvedené, že súd sa s nimi oboznámil, avšak z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by boli dané spisy v uvedenej veci pripojené. Navyše zo zápisnice vyplýva, že súd prvého stupňa len sa oboznámil s konečným rozhodnutím vo veci pod sp. zn. 1 Nt/85/2019 bez bližšieho skúmania odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu, na základe ktorého bolo rozhodnuté že ochranné liečenie ambulantnou formou u odsúdeného bude pokračovať aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Keďže v trestnej veci odsúdeného O. M. bolo uložené ústavné ochranné psychiatrické liečenie rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/52/2012 zo dňa 27.03.2013, ktoré neskôr podľa skráteného výpisu klienta (č. 1. 14) bolo uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Nt/276/2017 zmenené z ústavnej formy na ambulantnú, je zrejmé, že uvedené rozhodnutia vychádzali zo znaleckého skúmania duševného stavu odsúdeného, a rovnako aj rozhodnutiu vo veci lNt/85/2019 muselo predchádzať takéto znalecké skúmanie, z čoho vyplýva, že súd prvého stupňa sa aj pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie mal oboznámiť so závermi takéhoto skúmania, z nich následne tiež vychádzať, a aj v tejto súvislosti skúmať splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného na slobodu. Podľa krajského súdu je teda zrejmé, že súd prvého stupňa v čase rozhodovania vzťahujúci spisový materiál nemal vôbec k dispozícií a vychádzal zrejme len z materiálov obsiahnutých v osobnom spise odsúdeného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je predčasné. Úlohou súdu prvého stupňa bude, aby si pred rozhodnutím reálne zadovážil na vec sa vzťahujúci kompletný spisový materiál (zahŕňajúci predovšetkým znalecké skúmanie duševného stavu odsúdeného), riadne sa s ním procesne korektným spôsobom oboznámil a vyhodnotil z hľadiska prognózy a vývoja duševného stavu odsúdeného v súvislosti s vedením riadneho života na slobode, a až následne o návrhu odsúdeného rozhodol, pričom následne v naznačených intenciách starostlivo posúdil splnenie formálnych i materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie.
Po zrušení uznesenia prvostupňového súdu Okresný súd Trenčín vo veci opätovne vytýčil termín verejného zasadnutia, na ktorom odsúdený využil svoje zákonné právo nevypovedať.
Zástupca NOO a ÚVTOS Trenčín opätovne predniesol hodnotenie na odsúdeného súhlasne s písomným hodnotením a dodal, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym zmenám, odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu podmienečné prepustenie odporúča.
Zo spisu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T-52/2012 bol oboznámený záver znaleckého psychiatrického a psychologického posudku č. 39/20112 51/2012 36/2012 O.. O. T., MUDr. I. O. a A.. F. O., Phd., z ktorého vyplýva:
Záver psychologického vyšetrenia
Intelektová úroveň probanta je v pásme priemeru, s miernou prevahou verbálnej zložky. Pamäťové schopnosti probanda, resp. jeho krátkodobá pracovná pamäť vo vzťahu k sluchom a zrakom vnímaným podnetom, sú v pásme priemeru, výpovede probanda o zapamätaných podnetoch sú však sprevádzané prejavmi neistoty. Osobitosti probandovho mentálneho výkonu naznačujú diskrétne, subklinické (klinicky nediagnostikované) zmeny centrálneho nervového systému neznámej etiológie. Úroveň procesov vnímania a pamäťových schopností probandovi vo všeobecnosti umožňuje správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, pre ktorý je proband stíhaný. Všeobecná schopnosť probanda vierohodne vypovedať je zachovaná. Nejasnosti v probandových výpovediach sa vzťahujú najmä na okolnosti spustenia reťazca jeho aktivít v kritickom čase skutku a tiež opisu vlastného prežívania kritického diania, čo môže súvisieť s konštatovaným mozgovým poškodením probanda a tiež so zmeneným stavom jeho vedomia v kritickom čase skutku Špecifická vierohodnosť výpovedí probanda, t. j. vierohodnosť jeho výpovedí vo vzťahu k vyšetrovanej veci, je v prevažnej miere zachovaná. Osobnosť probanda je menej harmonická, s miernou prevahou orientácie navonok, vplyvom pôsobenia stresov so zjavným sklonom k uzatváraniu sa. Vnútorný život probanda je nevyvážený, vratký, s nízkou toleranciou voči neúspechom a sklamaniam a so sklonom k nekompromisnému a viditeľnému sebapresadzovaniu v zmysle kompenzácie vlastného úzkostného prežívania Potláčané nahromadené vnútorné napätia môžu viesť k prudkým prejavom zlosti a nenávisti s agresívnym správaním, ktoré môže byť orientované navonok aj voči sebe samému v zmysle suicidálnej aktivity. V interpersonálnom kontexte sa proband prejavuje ako sociabilný. Neadekvátne prejavy, ktoré sa objavujú v afektívne napätých situáciách, sú epizodického charakteru. Proband nie je typom agresora, agresivita nepatrí medzi dominujúce zložky probandovej osobnosti. Agresívne prejavy sa objavujú v zmysle reakcie na opätovnú frustráciu, resp. až po kumulácii vnútorného napätia po opakovanom prežívaní stresu a frustrácie svojich potrieb, vrátane potrieb psychologických a duchovných. V prípade probanda nebola zistená žiadna duševná choroba v zmysle psychózy, ani žiadna látková, či nelátková závislosť. Prítomný je však rozvíjajúci sa paranoický vývoj osobnosti v pozadí s intenzívnym strachom probanda z možných agresívnych prejavov niektorých rómskych spoluobčanov proti jeho osobe alebo proti osobám jemu blízkym. Motivačné predpolie konania probanda vytvárajú najmä jeho opísané osobnostné charakteristiky. Významnú rolu v tejto súvislosti mala jeho frustrácia vo výkone vlastnej práce a pocit nedostatočného pracovného uplatnenia a v neposlednom rade aj rozvíjajúci sa paranoický vývoj osobnosti v pozadí s intenzívnym strachom probanda s možných agresívnych prejavov niektorých rómskych spoluobčanov proti jeho osobe alebo proti osobám jemu blízkym, čo evokovalo jeho potrebu brániť sa v zmysle paranoickej obrany. K vnútorne intenzívnemu prežívaniu vlastnej zraniteľnosti a bezmocnosti, čo navonok z prestížnych dôvodov nedával najavo, pribudol aj paradoxne altruistický motív „radikálneho riešenia verejného poriadku v meste“ predovšetkým vo vzťahu k časti tam žijúcich neprispôsobivých a problematických Rómov. Ambícia probanda osobne riešiť otázku verejného poriadku v meste s osobitným zameraním na rómsku menšinu, je evidentne predimenzovaná, prekračuje reálne možnosti jedného človeka a v rámci zmieneného paranoického vývoja osobnosti vyznieva omnipotenčne. V prípade probanda možno konštatovať aj formovanie syndrómu vyhorenia (burnout syndróm) ako ďalší z možných motivačných faktorov. Bezprostredný motív konania probanda v kritickom čase skutku nie je jednoznačne jasný. Pri zaplavenosti vnútorného prežívania probanda opísanými početnými problémami k spusteniu správania s extrémnym priebehom môže dôjsť kedykoľvek. Konanie probanda v kritickom čase skutku patrí do rámca abnormných reakcií a je charakteristické pre skratové konanie v pozadí s vystupňovaným afektom. Konal náhle a razantne, s vysokou mierou pravdepodobnosti v stave zmeneného vedomia. Prognóza resocializácie probanda je s väčšou mierou pravdepodobnosti priaznivá. Rizikovým sa javí opísaný paranoický vývoj probandovej osobnosti, ktorý indikuje psychiatrickú intervenciu.
Záver:
Intelekt obvineného O. M. je v pásme priemeru. Osobnosť obvineného je menej harmonická, úzkostná, s nevyváženým, vratkým vnútorným životom, s nízkou toleranciou voči neúspechom a sklamaniam a so sklonom k uzatváraniu sa vplyvom pôsobenia stresov. V zmysle kompenzácie vlastného úzkostného prežívania môže dochádzať k viditeľnému a nekompromisnému sebapresadzovaniu. Obvinený však nie je typom agresora, agresivita nepatrí medzi dominujúce zložky jeho osobnosti. Agresívne prejavy orientované navonok alebo voči sebe samému (suicidálna aktivita), sa objavujú v zmysle reakcie na opätovnú frustráciu, resp. až po kumulácii vnútorného napätia po opakovanom prežívaní stresu a frustrácie vlastných potrieb, vrátane potrieb psychologických a duchovných (mravných, morálnych). V interpersonálnom kontexte sa obvinený prejavuje ako sociabilný, neadekvátne prejavy, ktoré sa objavujú v afektívne napätých situáciách, sú epizodického charakteru. V prípade obvineného bol
zistený paranoický vývoj osobnosti v pozadí s intenzívnym strachom z možných agresívnych prejavov rómskych spoluobčanov proti jeho osobe alebo proti osobám jemu blízkym. Paranoické nastavenie malo významný vplyv na jeho správanie a prežívanie pred kritickým skutkom a v jeho priebehu. Motivačné predpolie konania obvineného vytvárajú najmä jeho osobnostné charakteristiky a osobitosti správania Rómov v jeho okolí. Za významné motívy determinujúce správanie obvineného pred a počas skutku možno označiť opätovné prežívanie frustrácie pri výkone vlastnej práce, pocit nedostatočného pracovného uplatnenia pri snahe o riešenie verejného poriadku v meste, najmä čo sa týka problémov viažucich sa na rómsku časť obyvateľstva, syndróm vyhorenia (prežívanie emočnej vyčerpanosti, osobné zaujatie, nenaplnený pocit úspešnosti, strata potešenia z práce, prejavy, ktoré sa vymykajú z rámci zaužívaných pracovných aktivít, svedčiace o prežívaní stresu a o vyššej miere podráždenosti), strach o svoj život a životy osôb jemu blízkych a napokon paranoický vývoj osobnosti obvineného, súčasťou ktorého bola jeho paranoická obranná aktivita. Bezprostredný motív konania obvineného v kritickom čase skutku nie je jednoznačne jasný. Zo psychologického hľadiska je však evidentné, že došlo k zníženiu prahu tolerancie obvineného jednak na problematické správanie Rómov, s ktorými prichádzal do styku, jednak na znášanie nimi naznačovaného zúčtovania s ním a v neposednom rade došlo k naliehavej, neodkladnej potrebe realizácie obranne - ofenzívneho opatrenia formou útoku v predstihu a navyše s poslaním, ktoré sám považoval za výsostne prosociálne. Pri zaplavenosti vnútorného prežívania obvineného uvedenými problémami je spustenie správania s extrémnym priebehom možné takmer kedykoľvek. Úroveň procesov vnímania a pamäťových schopností obvinenému vo všeobecnosti umožňuje správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu, pre ktorý je stíhaný. Všeobecná schopnosť obvineného vierohodne vypovedať je zachovaná. Nejasnosti vo výpovediach obvineného sa vzťahujú najmä na okolnosti spustenia reťazca jeho aktivít v kritickom čase skutku a tiež opisu vlastného prežívania kritického diania, čo môže súvisieť s diagnostikovaným diskrétnym mozgovým poškodením obvineného a tiež so zmeneným stavu jeho vedomia v kritickom čase skutku. Špecifická vierohodnosť výpovedí obvineného, t. j. vierohodnosť jeho výpovedí vo vzťahu k vyšetrovanej veci, je v prevažnej miere zachovaná. Ukazovatele nepriaznivej prognózy v rámci prognostických kritérií recidivity nie sú zastúpené vo významnej miere, z čoho vyplýva väčšia pravdepodobnosť priaznivej prognózy resocializácie. Rizikovým sa javí opísaný paranoický vývoj osobnosti obvineného, ktorý indikuje psychiatrickú intervenciu.
Odpovede na otázky žiadateľa znaleckej expertízy, adresované znalcom: Obvinený v posudzovanom čase trpel prechodnou duševnou poruchou - abnormnou, skratovou reakciou s klinickým priebehom vystupňovaného afektu. Podstatnou, pre tento stav z hľadiska forenzne - psychiatrického posúdenia, bola zmena kvalitatívnej zložky vedomia u obvineného, ktoré bolo v čase skutku /obzvlášť závažný zločin vraždy/ zakalené, zmätené, čo bolo podmienené búrlivým afektom, ktorý bol dôsledkom dlhdobo hromadeného emočného napätia prostredníctvom mechanizmov osobnosti obvineného - viď interpretáciu klinická - Psychologickej expertízy). Konanie v rámci vystupňovaného afektu bolo extrémne heteroagresívne /homicídne. Stav vystupňovaného afektu „vybitím" odznel, pamäťová nedostatočnosť na svoje konanie u obvineného odpovedá uvedenej kvalitatívnej zmene Vedomia, a teda je jej dôsledkom. V súčasnosti ide u obvineného o poruchu osobnosti, kde dominuje paranoicky; vývin a diskrétne prejavy organickej poruchy osobnosti. Obvinený, vzhľadom na svoj stav abnormnej - skratovej reakcie s vystupňovaným afektom mal podstatne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mal podstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie v čase spáchania trestných činov /predovšetkým obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy.../, za ktoré je obvinený. Znalci nemôžu však považovať ovládaciu a rozpoznávaciu zložku inkriminovaného konania u obvineného za vymiznuté. Obvinený je v súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania. U obvineného sa jedná o paranoický vývin osobnosti, avšak tento nemá v súčasnom čase vykonania znaleckých expertíz hĺbku bludovej poruchy. Taktiež diskrétne prejavy organickej poruchy osobnosti u obvineného nepoukazujú na jeho neschopnosť pochopiť význam trestného konania a svoje procesné postavenie v tomto konaní. Vzhľadom na zistený duševný stav obvineného, znalci uvádzajú, že miera protispoločenskej nebezpečnosti z hľadiska forenzne - psychiatrického je natoľko významná, že znalci navrhujú, aby súd udelil obvinenému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Znalci takýmto návrhom sledujú zabránenie opakovania afektogenne podmieneného konania u obvineného a v neposlednom rade majú takýmto návrhom na zreteli aj ďalšie diagnostické sledovanie a liečbu paranoického vývinu osobnosti, ktorý je spravidla prodrómom /pred štádiom/ trvalej poruchy s bludmi / t.j. duševnej choroby/. Znalci sa vyššie uvedeným návrhom /viď odpoveď na otázku č. 4/ vyjadrili aj k možnej náprave u obvineného. Znalci vidia súvislosti konania obvineného v inkriminovanom čase v
rovine psychologicko - psychiatrickej, u obvineného nejde o a priori o agresívne, či asociálne /disociálne/ štruktúrovanú osobnosť.
Zo spisu 6Nt/276/2017 Okresného súdu Trenčín vyplýva, že súd Uznesením sp.zn. 6Nt/276/2017 zo dňa 13.7.2017 zmenil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, ktoré bolo odsúdenému uložené rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp.zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27. 3. 2013 na formu ambulantnú. Z lekárskej správy NOO a UVTOS Trenčín zo dňa 23.6.2017 vyplýva, že Odsúdený O. M., narodený XX.XX.XXXX, je hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení - suboddelení ochranných liečieb od 28.03.2017 - doposiaľ. Menovaný vykonáva na Psychiatrickom oddelení - suboddelení ochranných liečieb v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ĹJVTOS v Trenčíne ochranné ústavné psychiatrické liečenie na základe právoplatného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 27.3.2013, sp. Zn. BB-4T 52/2012. Od príchodu na oddelenie bol pacient zaradený do komplexného terapeutického programu so zameraním na identifikáciu, klarifikáciu a korekciu maladaptívnych vzorcov správania, získanie sebareflexie, empatie, na vnútornú stabilizáciu a vyrovnanie sa so spáchaným trestným činom. Pacient bol u nás hospitalizovaný aj v období 25.6.2013 - 28.1.2014. Pacient je hospitalizovaný opakovane po troch rokoch z dôvodov odsledovania stability psychického stavu po časovom odstupe - vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu. V predchádzajúcej hospitalizácii od počiatku veľmi dobre spolupracujúci, nekonfliktný, kompetentný, spoľahlivý, komunikatívny, v psychoterapeutických aj režimových činnostiach aktívny. Medzi spolupacientami mal prirodzenú autoritu, v správaní konštruktívny. Pôsobil ako plne spoľahlivý predseda spolusprávy. Pacient v priebehu hospitalizácie nadobúdal náhľad na svoje správanie, na okolnosti spáchania trestného činu, vyrovnával sa s ťarchou pocitov viny. K materskému ústavu sme ho prepúšťali v plne kompenzovanom stave. V aktuálnej hospitalizácii pacient vstupuje do známeho prostredia, od počiatku je primerane adaptovaný, pracovitý, kvalitne spolupracujúci. Povahovo je skôr introvertný, emočne stabilný, nemá polarizované afektívne prejavy, reaguje s primeranou frustračnou toleranciou. Je sebavedomý, priamy a od začiatku pôsobí pre ostatných ako prirodzená pozitívna autorita. Voči personálu je v partnerskom postavení, nepotrebuje sa ani piano povyšovať, ani zbytočne zalíškavať. Zaradený do skupinovej psychoterapie, kde jeho reakcie sú málokedy spontánne, skôr pôsobí rozvážne. V terapii reaguje väčšinou na témy, ktoré sa ho priamo dotýkajú- najčastejšie zamerané na rodinu, ale na vyzvanie nemá problém vyjsť aj s názorom alebo spätnou väzbou voči spolupacientom. Reaguje skôr racionálne, inteligentne. Mimo skupiny v rámci prevažne obsedantnej štruktúry osobnosti (medzi základné rysy ktorej patrí tendencia k systematičnosti, poriadkumilovnosť, menšia flexibilita, presné dodržiavanie pravidiel, redukcia spontánnych citových prejavov, rozvážnosť) dbá o svoj poriadok
- aj vonkajší, aj vnútorný - psychický. Pôsobí dôstojne. V režimových aktivitách ochotný, netreba ho usmerňovať, jeho vnútorné regulačné mechanizmy sú plne funkčné. Akceptácia liečby je plnohodnotná. Pacientov stav nevyžaduje medikáciu, terapia prebieha výlučne na úrovni psychoterapie, spracovávaní traumy trestného činu a okolností s ňou súvisiacich, ako aj následkov trestného činu pre jeho rodinu, na ktorú je silne naviazaný a ktorá zostala zomknutá aj po jeho uväznení. Z hľadiska sociálnych kontaktov pretrvávajú prirodzené zväzky s priateľmi, bývalými kolegami aj rodinou, ktorú možno charakterizovať ako mimoriadne súdržnú, patriarchálnu, kde pacient má dominantné starostlivé postavenie cez tri generácie. Manželka, deti, ich partneri aj vnúčatá sa s ním radia o dôležitých okolnostiach rodinného života - najmä v jeho praktickej stránke. Uvedomenie si rodinnej súdržnosti, ako aj svojho dôležitého postavenia mu dodáva pocit istoty a opodstatnenosti svojho bytia, dopriavajú mu byt' vnútorne silným a stabilným. Prognosticky uvažujeme o vysokej pravdepodobnosti neopakovania psychickej poruchy, ktorá sa rozvinula v enormne frustrujúcich a stresujúcich podmienkach. Vzhľadom k pacientovým pevným a zvnútroneným morálnym zásadám, plne zachovaným vyšším citom, diferencovanej a integrovanej osobnosti, emočnej stabilite a schopnosti odolávať prirodzenému stresu nepredpokladáme ani repetíciu trestného činu. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že liečba splnila svoj účel, a preto odporúčame Okresnému súdu, aby u odsúdeného ochrannú psychiatrickú liečbu ústavnú zmenil na formu ambulantnú.
Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. lNt/85/2019 vyplýva, že súd Uznesením sp.zn. 1Nt/85/2019 zo dňa 24.6.2019 rozhodol o pokračovaní v ochrannom psychiatrickom liečení ambulantnou formou, ktoré bolo odsúdenému uložené rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp.zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.3.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 6Nt/276/2017 zo dňa 13.7.2017, aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Z lekárskej správy z NOO a ÚVTOS Trenčín zo dňa 07. 05. 2019 vyplýva, že bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení - suboddelení ochranných liečieb v čase 25.6.2013- 28.1.2014, a následne v čase 28.3.2017- 15.8.2017. Menovaný
vykonával na Psychiatrickom oddelení - suboddelení ochranných liečieb v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS v Trenčíne ochranné ústavné psychiatrické liečenie na základe právoplatného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Í3anská Bystrica, zo dňa 27.3.2013, sp. Zn. BB-4 T 52/1, ktoré mu bolo zmenené právoplatným uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13.07.2017, sp. zn. 6Nt/276/2017, na formu ambulantnú. Od príchodu na oddelenie bol pacient zaradený do komplexného terapeutického programu so zameraním na identifikáciu, klarifikáciu a korekciu maladaptívnych vzorcov správania, získanie sebareflexie, empatie, na vnútornú stabilizáciu a vyrovnanie sa so spáchaným trestným činom. Pacient nie je závislý od žiadnej psychoaktívnej látky. Jeho opakované hospitalizácie nesúviseli so zlým psychickým stavom, ale pre odsledovanie stability psychického stavu po časovom odstupe - vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu. Od počiatku bol veľmi dobre spolupracujúci, nekonfliktný, kompetentný, spoľahlivý, komunikatívny, v psychoterapeutických aj režimových činnostiach aktívny. Medzi spolupacientami mal prirodzenú autoritu, v správaní konštruktívny. Pôsobil ako plne spoľahlivý predseda spolusprávy. Pacient v priebehu hospitalizácie nadobúdal náhľad na svoje správanie, na okolnosti spáchania trestného činu, vyrovnával sa s ťarchou pocitov viny. Povahovo je skôr introvertný, emočne stabilný, nemá polarizované afektívne prejavy, reaguje s primeranou frustračnou toleranciou. Je sebavedomý, priamy a od začiatku pôsobí pre ostatných ako prirodzená pozitívna autorita. V čase hospitalizácie bol zaradený do skupinovej psychoterapie, kde jeho reakcie boli málokedy spontánne, skôr pôsobí rozvážne. V terapii reagoval väčšinou na témy, ktoré sa ho priamo dotýkali- najčastejšie zamerané na rodinu, ale na vyzvanie nemal problém vyjsť aj s názorom alebo spätnou väzbou voči spolupacientom. Reagoval skôr racionálne, inteligentne. Mimo skupiny v rámci prevažne obsedantnej štruktúry osobnosti (medzi základné rysy ktorej patrí tendencia k systematičnosti, poriadkumilovnosť, menšia flexibilita, presné dodržiavanie pravidiel, redukcia spontánnych citových prejavov, rozvážnosť) dbal o svoj poriadok - aj vonkajší, aj vnútorný - psychický. V režimových aktivitách bol ochotný, netreba ho usmerňovať, jeho vnútorné regulačné mechanizmy sú plne funkčné. Po zmene liečby na formu ambulantnú zostal na našom ústave na oddelení domácej réžie, kde pokračuje v psychoterapeutických sedeniach individuálnou formou doposiaľ. Akceptácia liečby je plnohodnotná. Z hľadiska morálneho vývoja nezdieľa ani nikdy nezdieľal kriminálne hodnoty. Pacientov stav nevyžaduje medikáciu, terapia prebieha výlučne na úrovni psychoterapie, spracovávaní traumy trestného činu a okolností s ňou súvisiacich, ako aj následkov trestného činu pre jeho rodinu, na ktorú je silne naviazaný a ktorá zostala zomknutá aj po jeho uväznení. Z hľadiska sociálnych kontaktov pretrvávajú prirodzené zväzky s priateľmi, bývalými kolegami aj rodinou, ktorú možno charakterizovať ako mimoriadne súdržnú, patriarchálnu, kde pacient má dominantné starostlivé postavenie cez tri generácie. Uvedomenie si rodinnej súdržnosti, ako aj svojho dôležitého postavenia mu dodáva pocit istoty a opodstatnenosti svojho bytia, dopriavajú mu byť vnútorne silným a stabilným. Vzhľadom k pacientovým pevným a zvnútroneným morálnym zásadám, plne zachovaným vyšším citom, diferencovanej a integrovanej osobnosti, emočnej stabilite a schopnosti odolávať prirodzenému stresu nepredpokladáme ani repetíciu trestného činu. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že liečba naďalej plní svoj účel. Prognosticky je pacient disponovaný k dekriminalizovanému spôsobu života, resocializačná prognóza sa u neho ukazuje ako priaznivá, riziko sociálneho zlyhania nízke.
Mgr. N. W., ktorý pracuje ako liečebný pedagóg psychiatrického oddelenia NOO a UVTOS Trenčín vo svojej výpovedi k otázke paranoického vývinu osobnosti obvineného a diskrétnym prejavom organickej poruchy osobnosti uviedol, že bol diagnostikovaný počas znaleckého skúmania a na jeho zabránenie alebo adekvátny spôsob reagovania bola v tej dobe obvinenému dnes odsúdenému uložená ochranná psychiatrická liečba ústavnou formou, z dôvodu zabránenia afektogénne podmienenému konaniu, taktiež sledovanie ďalšieho tohto vývinu, ktoré je z hľadiska psychologického, prodrómom trvalej poruchy t. j. duševnej choroby. Inými slovami, paranoidný vývoj neznamená duševnú chorobou v pravom slova zmysle. Naznačuje však jej vývoj v prípade neliečenia. Tento paranoidný vývoj osobnosti odsúdeného majú za to, že bol tento vývin zastavený a počas obidvoch hospitalizácií menovaného pacienta nebol preukázaný. K organickej poruche osobnosti, či bola diagnostikovaná uviedol, že počas hospitalizácie sa neprejavili žiadne prejavy organickej poruchy osobnosti. K prognóze vývoja osobnosti odsúdeného vo vzťahu k rozvíjaniu sa tohto syndrómu a opätovnému páchaniu trestnej činnosti uviedol, že v tejto časti odkazuje na záver lekárskej správy zo dňa 23. 06. 2017.
Prokurátor právom konečného návrhu uviedol, že vzhľadom na povahu a závažnosti skutku takisto s poukazom na dôvody rozvedené v sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín o podmienečné prepustenie odsúdeného navrhuje, aby súd žiadosť zamietol.
V písomnej sťažnosti proti zrušenému rozhodnutiu prvostupňového súdu prokurátor uviedol, že dôvodom sťažnosti je závažnosť protispoločenského konania. Odsúdený si s vopred uváženou pohnútkou najprv nelegálne zadovážil strelnú zbraň a túto následne v inkriminovaný deň použil na usmrtenie troch osôb, za súčasného spôsobenia ťažkých zranení ďalším dvom osobám. Odsúdený sa teda svojim konaním dopustil mimoriadne závažného skutku v podobe viacnásobnej úkladnej vraždy, v časti v štádiu pokusu. V nadväznosti na vyššie uvedené je taktiež nutné poukázať na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade U.ová a U. proti Slovenskej republike, ktorý bol uverejnený 11. decembra 2018 pod číslom 655/16. V zmienenom rozsudku Európsky súd pre ľudské práva okrem iného konštatoval, že v predmetnom trestnom konaní proti O. M. príslušné vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému došlo 16. júna 2012 za rasovo motivovaný. Ich postup v zmysle rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva nezodpovedal povinnosti štátu viesť v tomto ohľade aktívne vyšetrovanie vzhľadom na neustálu potrebu presadzovať v spoločnosti odsúdenie rasizmu. Preto Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru o porušení článku 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 (právo na život) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Vychádzajúc z vyššie popísaných dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd Trenčín podľa § 194 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín spisová značka 6Pp/72/2019 zo dňa 24.06.2019 a uložil orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Obhajca právom konečného návrhu uviedol, že si myslí že, formálne podmienky ako aj materiálne podmienky zo strany odsúdeného boli splnené v takom rozsahu, aby súd jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovel. Po oboznámení sa s lekárskymi správami aj správou o hodnotení zo strany ústavu je nepochybné, že odsúdený vo výkone trestu plnením si svojich povinnosti preukázal polepšenie a môže sa od neho v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život. Tiež s poukazom na oboznámené správy a ich závery je dôvodné predpokladať, že odsúdený povedie v budúcnosti na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Je tiež dôležité podotknúť, že odsúdený nie je agresívnej povahy, že jeho znížený stav vedomia bol spôsobený prechodnou duševnou poruchou, ktorej vývoj sa vďaka ústavnej liečbe podarilo zastaviť, ďalej nepostupuje a aj výsledky viacerých hospitalizácií ambulantnou formou preukazujú túto skutočnosť, že u odsúdeného táto náhla prechodná duševná porucha bola naozaj len poruchou prechodnou. V tejto súvislosti nedá mi sa nevyjadriť k povahe a závažnosti skutku, ktorý odsúdený v minulosti spáchal a ktorý bohužiaľ súvisel aj so syndrómom vyhorenia v súvislosti s výkonom jeho zamestnania ako mestského policajta, ktoré vykonával 20 rokov a riadne si plnil svoje povinnosti. Čo sa týka akýchkoľvek pochybností a dôvodov uvádzaných zo strany pána prokurátora po odôvodnení svojej sťažnosti je potrebné tak ako bolo uvádzané aj po oboznámených lekárskych správach poukázať na to, že odsúdený v ústave vykonáva činnosť, stará sa o imobilných spoluodsúdených, medzi ktorými sa nachádzajú aj ľudia iného etnika - rómovia a počas jeho činnosti nebolo žiadnym spôsobom zaznamenané, že by jeho starostlivosť bola akýmkoľvek spôsobom rozdielna vo vzťahu k týmto ľudom iného etnika, ba práve naopak jeho starostlivosť aj o týchto ľudí bola príkladná a odsúdený medzi týmito ľuďmi požíva prirodzenú autoritu. Preto navrhujeme po zhodnotení všetkých týchto skutočností vyhovieť žiadosti odsúdeného o podmienečná prepustenie z výkonu trestu na slobodu s určením primeranej skúšobnej doby poprípade iných opatrení ktoré by z pohľadu súdu v skúšobnej dobe mal odsúdený na slobode plniť.
Odsúdený právom konečného návrhu uviedol, že sa minule vyjadril, že by chcel ísť domov. Všetko splnil súdom dané. Všetko je splnené. Dajte mi niečo čo mám ešte splniť a ak to bude v mojich silách to splním. V júni 2021 môže byť už neskoro. Ja to tak vidím, že to k tomu smeruje. Ja som za celý svoj život neurobil nič, nikdy som nebol nezamestnaný, nikdy som úmyselne nikomu neublížil. Toto bolo len jednorazový skrat. Nie som typ človeka, že príde domov a bude špekulovať, na druhý deň pôjde do roboty ako robil celý život.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
(2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
(3) Ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody..
Z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že zákonodarca stanovil na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody kumulatívne splnenie troch podmienok, jednej formálnej a dvoch materiálnych a to tých, že:
- odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (1. Podmienka - formálna),
- vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie (2. podmienka - materiálna) a
- môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy (3. podmienka - materiálna).
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená prvá formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a je toho názoru, že boli splnené aj podmienky materiálne.
Čo sa týka prvej zákonnej (formálnej) podmienky, odsúdený v čase rozhodovania súdu už vykonal zákonom ustanovené 3/4 uloženého trestu dňom 16.3.2019, a teda táto formálna podmienka na podmienečné prepustenie je splnená.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie sa v danom prípade javí taktiež ako splnená. Hodnotenie správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody je výlučne pozitívne a neobsahuje žiadne negatíva. Ústav dokonca konštatoval, že odsúdený má dobrý vplyv aj na osoby s ním umiestnené vo výkone trestu. Počas výkonu trestu odňatia slobody boli odsúdenému udelené 3 disciplinárne odmeny.
Pokiaľ ide o tretiu (materiálnu) podmienku, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy, súd dospel k záveru, že aj táto je splnená.
Prokurátor v konečnom návrhu, v ktorom žiadal návrh odsúdeného zamietnuť z dôvodu nesplnenia materiálnej podmienky, argumentačne pritom poukázal na závažnosť skutku, pre ktorý bol odsúdený uznaný za vinného.
Na podklade vykonaného dokazovania súd konštatuje, že ide o jediné negatívum svedčiace v neprospech odsúdeného.
K uvedenému vo všeobecnosti považuje súd za potrebné uviesť, že súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení odsúdeného nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako je tomu vo veci samej a nie je oprávnený posudzovať ani prehodnocovať primeranosť trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému vzhľadom za spáchaný skutok uložený. Posudzovanie výmery trestu vzhľadom na spáchaný skutok je plne v právomoci zákonného súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní vykonáva riadne dokazovanie, a na poklade takto komplexne a riadne vykonaného dokazovania ukladá trest. Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení je následne uloženým trestom viazaný a nie je príslušný spochybňovať výmeru uloženého trestu, ktorý bol odsúdenému uložený zákonným súdom, v tomto prípade dokonca Špecializovaným trestným súdom.
S takto uloženým trestom odňatia slobody je následne spojené zákonom ustanovené právo odsúdeného na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, v prípade odsúdeného po výkone 3/4 uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin.
Z uvedeného vyplýva, že už samotná zákonná úprava v stanovení formálnej podmienky na podmienečné prepustenie zohľadňuje závažnosť skutku, pre ktorý bol odsúdený uznaný za vinného. Zohľadňovať uvedenú skutočnosť by tak mal súd v zásade v spojitosti s inými relevantnými a rozhodnými skutočnosťami.
Súd je toho názoru, že ak by žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie bez ďalšieho zamietol výlučne s poukazom na závažnosť skutku, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest, mohol by takýmto svojím formálnym rozhodnutím bez riadnej a logickej argumentácie negovať samotnú zákonnú úpravu podmienok na podmienečné prepustenie a takéto rozhodnutie by sa mohlo javiť ako arbitrárne.
Súd si je vedomý závažnosti skutku, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest a nenapraviteľnosti následkov, ktoré odsúdený svojím konaním spôsobil. Na druhej strane však súd poukazuje na skutočnosť, že trest, ktorý bol odsúdenému uložený je časovo limitovaný a teda je len otázkou času kedy bude prepustený na slobodu. Ak by aj z vykonaného dokazovania vyplývalo, vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho osobnosť a správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, že sa od neho nemôže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, v moci súdu rozhodujúceho o podmienečnom prepustení nie je zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale maximálne posunúť páchanie trestnej činnosti odsúdeným v čase. Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení tak nerozhoduje o tom, či odsúdený bude alebo nebude prepustený na slobodu, ale iba kedy.
Podmienky na podmienečné prepustenie sú stanovené zákonom, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vždy platí princíp neurčitosti, čo vyplýva z podstaty a samotného názvu tohto inštitútu „podmienečné“ prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení odsúdenému trest odňatia slobody neodpúšťa, ale iba zvažuje, či sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie ustanovené zákonom a predovšetkým, keďže súd nevidí do budúcnosti, či
na podklade známych „objektívnych“ skutočností možno alebo nemožno od odsúdeného očakávať, že v čase skúšobnej doby podmienečného prepustenia povedie riadny život.
Vzhľadom k tomu, že závažnosť skutku je zohľadňovaná už v samotnej zákonnej úprave v stanovení formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, súd pri hodnotení tretej (materiálnej) podmienky posudzoval túto skutočnosť v súvislosti s osobnosťou odsúdeného, jeho predchádzajúcim životom a jeho trestnou minulosťou a súvislosti s jeho správaním vo výkone trestu odňatia slobody.
Z odpisu z registra trestov odsúdeného vyplýva, že odsúdený pred spáchaním skutku, za ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody viedol riadny život, nebol trestne stíhaný ani odsúdený. Z vyjadrenia Mgr. W. W. klinickej psychologičky NOO a ÚVTOS Trenčín, ktorá odsúdeného mala počas výkonu ochrannej liečby na starosti vyplýva, že hodnotová orientácia odsúdeného absolútne nesúvisí s kriminalizovaným spôsobom života, je absolútne integrovaný človek a nepredpokladajú, resp. nie je tam žiadny predpoklad, aby svoj čin opakoval. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že odsúdený má sociálne a rodinné zázemie, prísľub zamestnania. Z hodnotenia rizika sociálneho rizika vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je nízke a ústav podmienečné prepustenie odsúdeného odporučil.
Vzhľadom na pokyn Krajského súdu v Trenčíne sa súd oboznámil z podstatnými časťami spisového materiálu vzťahujúceho sa na odsúdenie a trest ktorý bol odsúdenému uložený, a ktorý aktuálne vykonáva, a tiež so spisovým materiálom týkajúcim sa konania o pokračovaní odsúdeného v ochrannom liečení ambulantnou formou aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (sp.zn. 1Nt/85/2019) ako aj spisovným materiálom týkajúcim sa zmeny formy ochranného liečenia z ústavnej formy na ambulantnú (sp. zn. 6Nt/276/2017).
Zo záverov znaleckého skúmania vo veci, v ktorej bol odsúdený uznaný za vinného, a v ktorej mu bol uložený trest vyplýva, že osobitosti probandovho mentálneho výkonu naznačujú diskrétne, subklinické (klinicky nediagnostikované) zmeny centrálneho nervového systému neznámej etiológie. V interpersonálnom kontexte sa proband prejavuje ako sociabilný. Neadekvátne prejavy, ktoré sa objavujú v afektívne napätých situáciách, sú epizodického charakteru. Proband nie je typom agresora, agresivita nepatrí medzi dominujúce zložky probandovej osobnosti. Agresívne prejavy sa objavujú v zmysle reakcie na opätovnú frustráciu, resp. až po kumulácii vnútorného napätia po opakovanom prežívaní stresu a frustrácie svojich potrieb, vrátane potrieb psychologických a duchovných. V prípade probanda nebola zistená žiadna duševná choroba v zmysle psychózy, ani žiadna látková, či nelátková závislosť. Prítomný je však rozvíjajúci sa paranoický vývoj osobnosti v pozadí s intenzívnym strachom probanda z možných agresívnych prejavov niektorých rómskych spoluobčanov proti jeho osobe alebo proti osobám jemu blízkym. Významnú rolu v tejto súvislosti mala jeho frustrácia vo výkone vlastnej práce a pocit nedostatočného pracovného uplatnenia a v neposlednom rade aj rozvíjajúci sa paranoický vývoj osobnosti v pozadí s intenzívnym strachom probanda s možných agresívnych prejavov niektorých rómskych spoluobčanov proti jeho osobe alebo proti osobám jemu blízkym, čo evokovalo jeho potrebu brániť sa v zmysle paranoickej obrany. Bezprostredný motív konania probanda v kritickom čase skutku nie je jednoznačne jasný. Konal náhle a razantne, s vysokou mierou pravdepodobnosti v stave zmeneného vedomia. Prognóza resocializácie probanda je s väčšou mierou pravdepodobnosti priaznivá. Rizikovým sa javí opísaný paranoický vývoj probandovej osobnosti, ktorý indikuje psychiatrickú intervenciu. Zo psychologického hľadiska je však evidentné, že došlo k zníženiu prahu tolerancie obvineného jednak na problematické správanie Rómov, s ktorými prichádzal do styku, jednak na znášanie nimi naznačovaného zúčtovania s ním a v neposednom rade došlo k naliehavej, neodkladnej potrebe realizácie obranne - ofenzívneho opatrenia formou útoku v predstihu a navyše s poslaním, ktoré sám považoval za výsostne prosociálne. Ukazovatele nepriaznivej prognózy v rámci prognostických kritérií recidivity nie sú zastúpené vo významnej miere, z čoho vyplýva väčšia pravdepodobnosť priaznivej prognózy resocializácie. Obvinený v posudzovanom čase trpel prechodnou duševnou poruchou - abnormnou, skratovou reakciou s klinickým priebehom vystupňovaného afektu. Podstatnou, pre tento stav z hľadiska forenzne - psychiatrického posúdenia, bola zmena kvalitatívnej zložky vedomia u obvineného, ktoré bolo v čase skutku /obzvlášť závažný zločin vraždy/ zakalené, zmätené, čo bolo podmienené búrlivým afektom, ktorý bol dôsledkom dlhdobo hromadeného emočného napätia prostredníctvom mechanizmov osobnosti obvineného. Obvinený, vzhľadom na svoj stav abnormnej - skratovej reakcie s vystupňovaným afektom mal podstatne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mal podstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie v čase spáchania trestných činov /predovšetkým obzvlášť závažného zločinu
úkladnej vraždy.../, za ktoré je obvinený. Paranoický vývin osobnosti, avšak nemá v súčasnom čase vykonania znaleckých expertíz hĺbku bludovej poruchy. Vzhľadom na zistený duševný stav obvineného, znalci uviedli, že miera protispoločenskej nebezpečnosti z hľadiska forenzne - psychiatrického je natoľko významná, že znalci navrhujú, aby súd udelil obvinenému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Znalci takýmto návrhom sledujú zabránenie opakovania afektogenne podmieneného konania u obvineného a v neposlednom rade majú takýmto návrhom na zreteli aj ďalšie diagnostické sledovanie a liečbu paranoického vývinu osobnosti, ktorý je spravidla prodrómom /pred štádiom/ trvalej poruchy s bludmi /t.j. duševnej choroby/. Znalci sa vyššie uvedeným návrhom vyjadrili aj k možnej náprave u obvineného. Znalci vidia súvislosti konania obvineného v inkriminovanom čase v rovine psychologicko
- psychiatrickej, u obvineného nejde o a priori o agresívne, či asociálne /disociálne/ štruktúrovanú osobnosť.
Z lekárskych správ NOO a UVTOS Trenčín vyplýva, že odsúdený vykonával na Psychiatrickom oddelení
- suboddelení ochranných liečieb ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Správanie odsúdeného počas výkonu liečby bolo kladné, spolupracujúce. Hospitalizovaný bol opakovane. Jeho opakované hospitalizácie nesúviseli so zlým psychickým stavom, ale pre odsledovanie stability psychického stavu po časovom odstupe - vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu. V priebehu hospitalizácie nadobúdal náhľad na svoje správanie, na okolnosti spáchania trestného činu, vyrovnával sa s ťarchou pocitov viny. Emočne bol stabilný, nemal polarizované afektívne prejavy, reaguje s primeranou frustračnou toleranciou. Akceptácia liečby je plnohodnotná. Pacientov stav nevyžaduje medikáciu, terapia prebieha výlučne na úrovni psychoterapie, spracovávaní traumy trestného činu a okolností s ňou súvisiacich, ako aj následkov trestného činu pre jeho rodinu, na ktorú je silne naviazaný a ktorá zostala zomknutá aj po jeho uväznení. Prognosticky uvažujú o vysokej pravdepodobnosti neopakovania psychickej poruchy, ktorá sa rozvinula v enormne frustrujúcich a stresujúcich podmienkach. Vzhľadom k pacientovým pevným a zvnútroneným morálnym zásadám, plne zachovaným vyšším citom, diferencovanej a integrovanej osobnosti, emočnej stabilite a schopnosti odolávať prirodzenému stresu nepredpokladájú ani repetíciu trestného činu. Z vyššie uvedených dôvodov NOO a ÚVTOS Trenčín navrhol súdu, aby bola odsúdenému zmenená forma liečenia z ústavnej na ambulantnú a následne, aby bolo rozhodnuté o pokračovaní v liečbe aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody ambulantnou formou, čomu súd vyhovel.
Z výpovede O.. N. W. vyplýva, že paranoický vývin osobnosti obvineného a diskrétnym prejavom organickej poruchy osobnosti, ktorý bol diagnostikovaný počas znaleckého skúmania neznamená duševnú chorobou v pravom slova zmysle. Naznačuje však jej vývoj v prípade neliečenia. Tento paranoidný vývoj osobnosti odsúdeného majú za to, že bol zastavený a počas obidvoch hospitalizácií menovaného pacienta nebol preukázaný. K organickej poruche osobnosti, či bola diagnostikovaná uviedol, že počas hospitalizácie sa neprejavili žiadne prejavy organickej poruchy osobnosti.
V súhrne tak možno konštatovať, že odsúdený spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti v dôsledku prechodnej duševnej poruchy - abnormnej, skratovej reakcie s klinickým priebehom vystupňovaného afektu, pričom paradnoický vývin osobnosti odsúdeného bol zastavený, resp. nebol preukázaný a počas hospitalizácie sa nevyskytli ani žiadne prejavy organickej poruchy osobnosti odsúdeného. Z psychiatrického a psychologického hľadiska odsúdený nie je typ agresora a podľa názoru NOO Trenčín, v ktorom odsúdený vykonával trest, nie je daný predpoklad opakovania trestného činu odsúdeným. K záveru o priaznivej prognóze resocializácie dospeli už znalci v pôvodnom konaní, kedy konštatovali, že ukazovatele nepriaznivej prognózy v rámci prognostických kritérií recidivity nie sú zastúpené vo významnej miere, z čoho vyplýva väčšia pravdepodobnosť priaznivej prognózy resocializácie.
Súd tak dospel k záveru, že okrem závažnosti skutku, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest, nie sú dané žiadne ďalšie objektívne skutočnosti, na podklade ktorých by mohol vyvodiť kvalifikovaný právny názor, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a je u neho dané príliš vysoké riziko recidívy.
Prokurátor vo svojej písomnej sťažnosti k zrušenému rozhodnutiu prvostupňového súdu argumentačne uviedol, že zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale
aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.
Súd musí konštatovať, že argumentácia prokurátora je výlučne formálna a všeobecná, pričom neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti a okolnosti (okrem závažnosti skutku) svedčiace v neprospech odsúdeného. Nevyplýva z nej prečo by malo byť hodnotenie správania odsúdeného hodnotené iba ako „relatívne“ dobré a neuvádza ani žiadne konkrétne skutočnosti a okolnosti z ktorých by bolo možné vyvodzovať, že v prípade odsúdeného nie je odôvodnená nádej, že bude viesť aj na slobode riadny život a je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
Po zohľadnení relevantných a objektívnych skutočností, a to správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, vzhľadom na skutočnosť, že z hodnotenia ústavu vyplýva, že stanovený program sa v prípade odsúdeného plní, riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza ako priaznivá, s poukazom na skutočnosť, že odsúdený pred spáchaním skutku viedol riadny život, vo výkone trestu odňatia slobody je po prvý krát, pričom ani z psychologického a psychiatrického hľadiska nie je daný predpoklad, že by sa odsúdený opakovane dopustil obdobného trestného činu, pričom odsúdený bude naďalej pod probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený v pôvodnom konaní a dohľadom psychiatra, ktorí by mali sledovať stabilitu psyhického stavu odsúdeného a prípadný paranoidný vývoj osobnosti odsúdeného, ktorý sa však doposiaľ nepotvrdil, zachytiť, bez danosti okolností svedčiacich v neprospech odsúdeného, dospel súd k záveru, že je splnená aj tretia materiálna podmienka na jeho podmienečné prepustenie.
V písomnej sťažnosti proti zrušenému rozhodnutiu prvostupňového súdu prokurátor poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade U.ová a U. proti Slovenskej republike, ktorý bol uverejnený 11. decembra 2018 pod číslom 655/16, v ktorom Európsky súd pre ľudské konštatoval, že trestnom konaní proti odsúdenému príslušné vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému došlo 16. júna 2012 za rasovo motivovaný, čim došlo k porušeniu článku 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 (právo na život) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
K uvedenej argumentácii súd uvádza, že ju považuje za právne nekonzistentnú, pričom poukazuje aj na skutočnosť, že i keď ESĽP konštatoval porušenie dohovoru, z rozhodnutia ESĽP nie je možné vyvodzovať, že skutok, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest bol rasovo motivovaný. Porušenie článkov dohovoru spočíva v tom, že príslušné vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému došlo 16. júna 2012 za rasovo motivovaný.
Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení je však viazaný skutkom a jeho právnou kvalifikáciou tak ako bol ustálený Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.03.2013, pričom nie je príslušný na riešenie otázky a vykonávanie dokazovania, či skutok, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody bol alebo nebol rasovo motivovaný, poprípade, aby v rozpore s vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom konštatoval rasový motív. Podľa názoru súdu by sa takýmto dokazovaním a prípadným konštatovaním rasového motívu mohol dopustiť arbitrárnosti a porušenia čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Pokiaľ má prokurátor k dispozícii dôkazy (v písomnej sťažnosti žiadne neuvádza) a je toho názoru, že skutok, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody bol rasovo motivovaný, súd považuje za zákonnú cestu na preukázanie alebo vylúčenie rasového motívu výlučne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený
trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z uvedených dôvodov súd návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel, nakoľko odsúdený spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.