Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-20-2020.pdf
PDF · 140.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč - Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému O. M., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom W. XX/XX Z. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6PP/72/2019 zo dňa 19.12.2019 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. apríla 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 6PP/72/2019 zo dňa 19.12.2019 podľa § § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustil odsúdeného O. M. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.03.2013. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť prokurátor. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že u odsúdeného nebola splnená materiálna podmienka na podmienečné prepustenie. Primárne poukázal na závažnosť protispoločenského konania. Odsúdený si s vopred uváženou pohnútkou najprv nelegálne zadovážil strelnú zbraň a túto následne použil na usmrtenie troch osôb, za súčasného spôsobenia zranení dvom ďalším osobám. Odsúdený sa teda dopustil mimoriadne závažného skutku v podobe viacnásobnej úkladnej vraždy, v časti v štádiu pokusu. Poukázal tiež na to, že ESĽP v prípade U. a U. proti SR z 11.12.2018 vo svojom rozsudku skonštatoval, že vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok za rasovo motivovaný. Tým bola porušená povinnosť štátu viesť aktívne vyšetrovanie. U odsúdeného nie je splnená podmienka dôvodného očakávania, že na slobode v budúcnosti povedie riadny život a je tu pre spoločnosť príliš vysoké riziko recidívy.
Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a aby sám zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie.
K sťažnosti prokurátora sa vyjadril odsúdený tak, že splnil všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o podmienečnom prepustení, teda tak formálne ako i materiálne podmienky. Zodpovedné autority sa vyjadrili, že možno u neho očakávať vedenie riadneho života. Vo vzťahu k námietke prokurátora o opomenutí prešetrenia možného rasového motívu uviedol, že na ňu nemožno prihliadnuť, pretože rasový motív nebol v danom rozsudku konštatovaný. Rasový motív mal v pôvodnom konaní preukazovať prokurátor, pričom dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.
Navrhol preto, aby krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením vyhovel návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.
V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že okresný súd už raz vyhovel žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, pričom toto rozhodnutie bolo uznesením tunajšieho krajského súdu sp. zn. 3Tos/86/2019 z 30.09.2019 zrušené z dôvodu, že okresný súd nedisponoval v čase rozhodovania na vec sa vzťahujúcim kompletným spisovým materiálom. Zároveň bolo okresnému súdu vytknuté, že sa neoboznámil so spisovým materiálom týkajúcim sa ukladania a výkonu ochranného liečenia a nevyhodnotil z hľadiska prognózy a vývoja duševného stavu odsúdeného splnenie materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie.
Pri novom rozhodovaní o žiadosti odsúdeného, po zrušení pôvodného uznesenia, si okresný súd zabezpečil na vec sa vzťahujúci spisový materiál a vyhodnotil ho v intenciách pokynu krajského súdu, pričom opakovane vypočul odsúdeného a zástupcu ÚVTOS a liečebného pedagóga.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že „čo sa týka prvej zákonnej (formálnej) podmienky, odsúdený v čase rozhodovania súdu už vykonal zákonom ustanovené 3/4 uloženého trestu dňom 16.3.2019, a teda táto formálna podmienka na podmienečné prepustenie je splnená. Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie sa v danom prípade javí taktiež ako splnená. Hodnotenie správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody je výlučne pozitívne a neobsahuje žiadne negatíva. Ústav dokonca konštatoval, že odsúdený má dobrý vplyv aj na osoby s ním umiestnené vo výkone trestu. Počas výkonu trestu odňatia slobody boli odsúdenému udelené 3 disciplinárne odmeny. Pokiaľ ide o tretiu (materiálnu) podmienku, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy, súd dospel k záveru, že aj táto je splnená. Prokurátor v konečnom návrhu, v ktorom žiadal návrh odsúdeného zamietnuť z dôvodu nesplnenia materiálnej podmienky, argumentačne pritom poukázal na závažnosť skutku, pre ktorý bol odsúdený uznaný za vinného. Na podklade vykonaného dokazovania súd konštatuje, že ide o jediné negatívum svedčiace v neprospech odsúdeného. K uvedenému vo všeobecnosti považuje súd za potrebné uviesť, že súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení odsúdeného nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako je tomu vo veci samej a nie je oprávnený posudzovať ani prehodnocovať primeranosť trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému vzhľadom za spáchaný skutok uložený. Posudzovanie výmery trestu vzhľadom na spáchaný skutok je plne v právomoci zákonného súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní vykonáva riadne dokazovanie, a na poklade takto komplexne a riadne vykonaného dokazovania ukladá trest. Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení je následne uloženým trestom viazaný a nie je príslušný spochybňovať výmeru uloženého trestu, ktorý bol odsúdenému uložený zákonným súdom, v tomto prípade dokonca Špecializovaným trestným súdom. S takto uloženým trestom odňatia slobody je následne spojené zákonom ustanovené právo odsúdeného na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, v prípade odsúdeného po výkone 3/4 uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin. Z uvedeného vyplýva, že už samotná zákonná úprava v stanovení formálnej podmienky na podmienečné prepustenie zohľadňuje závažnosť skutku, pre ktorý bol odsúdený uznaný za vinného. Zohľadňovať uvedenú skutočnosť by tak mal súd v zásade v spojitosti s inými relevantnými a rozhodnými skutočnosťami. Súd je toho názoru, že ak by žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie bez ďalšieho zamietol výlučne s poukazom na závažnosť skutku, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest, mohol by takýmto svojím formálnym rozhodnutím bez riadnej a logickej argumentácie negovať samotnú zákonnú úpravu podmienok na podmienečné prepustenie a takéto rozhodnutie by sa mohlo javiť ako arbitrárne.
Súd si je vedomý závažnosti skutku, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest a nenapraviteľnosti následkov, ktoré odsúdený svojím konaním spôsobil. Na druhej strane však súd poukazuje na skutočnosť, že trest, ktorý bol odsúdenému uložený je časovo limitovaný a teda je len otázkou času kedy bude prepustený na slobodu. Ak by aj z vykonaného dokazovania vyplývalo, vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho osobnosť a správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, že sa od neho nemôže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, v moci súdu rozhodujúceho o podmienečnom prepustení nie je zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale maximálne posunúť páchanie trestnej činnosti odsúdeným v čase. Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení tak nerozhoduje o tom, či odsúdený bude alebo nebude prepustený na slobodu, ale iba kedy. Podmienky na podmienečné prepustenie sú stanovené zákonom, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vždy platí princíp neurčitosti, čo vyplýva z podstaty a samotného názvu tohto inštitútu „podmienečné“ prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení odsúdenému trest odňatia slobody neodpúšťa, ale iba zvažuje, či sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie ustanovené zákonom a predovšetkým, keďže súd nevidí do budúcnosti, či na podklade známych „objektívnych“ skutočností možno alebo nemožno od odsúdeného očakávať, že v čase skúšobnej doby podmienečného prepustenia povedie riadny život. Vzhľadom k tomu, že závažnosť skutku je zohľadňovaná už v samotnej zákonnej úprave v stanovení formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, súd pri hodnotení tretej (materiálnej) podmienky posudzoval túto skutočnosť v súvislosti s osobnosťou odsúdeného, jeho predchádzajúcim životom a jeho trestnou minulosťou a súvislosti s jeho správaním vo výkone trestu odňatia slobody. Z odpisu z registra trestov odsúdeného vyplýva, že odsúdený pred spáchaním skutku, za ktorý aktuálne vykonáva trest odňatia slobody viedol riadny život, nebol trestne stíhaný ani odsúdený. Z vyjadrenia Mgr. W. W. klinickej psychologičky NOO a ÚVTOS Trenčín, ktorá odsúdeného mala počas výkonu ochrannej liečby na starosti vyplýva, že hodnotová orientácia odsúdeného absolútne nesúvisí s kriminalizovaným spôsobom života, je absolútne integrovaný človek a nepredpokladajú, resp. nie je tam žiadny predpoklad, aby svoj čin opakoval. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že odsúdený má sociálne a rodinné zázemie, prísľub zamestnania. Z hodnotenia rizika sociálneho rizika vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je nízke a ústav podmienečné prepustenie odsúdeného odporučil............. Zo záverov znaleckého skúmania vo veci, v ktorej bol odsúdený uznaný za vinného, a v ktorej mu bol uložený trest vyplýva, že osobitosti probandovho mentálneho výkonu naznačujú diskrétne, subklinické (klinicky nediagnostikované) zmeny centrálneho nervového systému neznámej etiológie. V interpersonálnom kontexte sa proband prejavuje ako sociabilný. Neadekvátne prejavy, ktoré sa objavujú v afektívne napätých situáciách, sú epizodického charakteru. Proband nie je typom agresora, agresivita nepatrí medzi dominujúce zložky probandovej osobnosti. Agresívne prejavy sa objavujú v zmysle reakcie na opätovnú frustráciu, resp. až po kumulácii vnútorného napätia po opakovanom prežívaní stresu a frustrácie svojich potrieb, vrátane potrieb psychologických a duchovných. V prípade probanda nebola zistená žiadna duševná choroba v zmysle psychózy, ani žiadna látková, či nelátková závislosť. Prítomný je však rozvíjajúci sa paranoický vývoj osobnosti v pozadí s intenzívnym strachom probanda z možných agresívnych prejavov niektorých rómskych spoluobčanov proti jeho osobe alebo proti osobám jemu blízkym. Významnú rolu v tejto súvislosti mala jeho frustrácia vo výkone vlastnej práce a pocit nedostatočného pracovného uplatnenia a v neposlednom rade aj rozvíjajúci sa paranoický vývoj osobnosti v pozadí s intenzívnym strachom probanda s možných agresívnych prejavov niektorých rómskych spoluobčanov proti jeho osobe alebo proti osobám jemu blízkym, čo evokovalo jeho potrebu brániť sa v zmysle paranoickej obrany. Bezprostredný motív konania probanda v kritickom čase skutku nie je jednoznačne jasný. Konal náhle a razantne, s vysokou mierou pravdepodobnosti v stave zmeneného vedomia. Prognóza resocializácie probanda je s väčšou mierou pravdepodobnosti priaznivá. Rizikovým sa javí opísaný paranoický vývoj probandovej osobnosti, ktorý indikuje psychiatrickú intervenciu. Zo psychologického hľadiska je však evidentné, že došlo k zníženiu prahu tolerancie obvineného jednak na problematické správanie Rómov, s ktorými prichádzal do styku, jednak na znášanie nimi naznačovaného zúčtovania s ním a v neposednom rade došlo k naliehavej, neodkladnej potrebe realizácie obranne - ofenzívneho opatrenia formou útoku v predstihu a navyše s poslaním, ktoré sám považoval za výsostne prosociálne. Ukazovatele nepriaznivej prognózy v rámci prognostických kritérií recidivity nie sú zastúpené vo významnej miere, z čoho vyplýva väčšia pravdepodobnosť priaznivej prognózy resocializácie. Obvinený v posudzovanom čase trpel prechodnou duševnou poruchou - abnormnou, skratovou reakciou s klinickým priebehom vystupňovaného afektu. Podstatnou, pre tento stav z hľadiska forenzne - psychiatrického posúdenia, bola zmena kvalitatívnej zložky vedomia u obvineného, ktoré bolo v čase skutku /obzvlášť závažný zločin vraždy/ zakalené, zmätené, čo bolo podmienené búrlivým afektom, ktorý bol dôsledkom dlhdobo
hromadeného emočného napätia prostredníctvom mechanizmov osobnosti obvineného. Obvinený, vzhľadom na svoj stav abnormnej - skratovej reakcie s vystupňovaným afektom mal podstatne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a mal podstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie v čase spáchania trestných činov /predovšetkým obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy.../, za ktoré je obvinený. Paranoický vývin osobnosti, avšak nemá v súčasnom čase vykonania znaleckých expertíz hĺbku bludovej poruchy. Vzhľadom na zistený duševný stav obvineného, znalci uviedli, že miera protispoločenskej nebezpečnosti z hľadiska forenzne - psychiatrického je natoľko významná, že znalci navrhujú, aby súd udelil obvinenému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Znalci takýmto návrhom sledujú zabránenie opakovania afektogenne podmieneného konania u obvineného a v neposlednom rade majú takýmto návrhom na zreteli aj ďalšie diagnostické sledovanie a liečbu paranoického vývinu osobnosti, ktorý je spravidla prodrómom /pred štádiom/ trvalej poruchy s bludmi /t.j. duševnej choroby/. Znalci sa vyššie uvedeným návrhom vyjadrili aj k možnej náprave u obvineného. Znalci vidia súvislosti konania obvineného v inkriminovanom čase v rovine psychologicko
- psychiatrickej, u obvineného nejde o a priori o agresívne, či asociálne /disociálne/ štruktúrovanú osobnosť. Z lekárskych správ NOO a UVTOS Trenčín vyplýva, že odsúdený vykonával na Psychiatrickom oddelení
- suboddelení ochranných liečieb ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Správanie odsúdeného počas výkonu liečby bolo kladné, spolupracujúce. Hospitalizovaný bol opakovane. Jeho opakované hospitalizácie nesúviseli so zlým psychickým stavom, ale pre odsledovanie stability psychického stavu po časovom odstupe - vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu. V priebehu hospitalizácie nadobúdal náhľad na svoje správanie, na okolnosti spáchania trestného činu, vyrovnával sa s ťarchou pocitov viny. Emočne bol stabilný, nemal polarizované afektívne prejavy, reaguje s primeranou frustračnou toleranciou. Akceptácia liečby je plnohodnotná. Pacientov stav nevyžaduje medikáciu, terapia prebieha výlučne na úrovni psychoterapie, spracovávaní traumy trestného činu a okolností s ňou súvisiacich, ako aj následkov trestného činu pre jeho rodinu, na ktorú je silne naviazaný a ktorá zostala zomknutá aj po jeho uväznení. Prognosticky uvažujú o vysokej pravdepodobnosti neopakovania psychickej poruchy, ktorá sa rozvinula v enormne frustrujúcich a stresujúcich podmienkach. Vzhľadom k pacientovým pevným a zvnútroneným morálnym zásadám, plne zachovaným vyšším citom, diferencovanej a integrovanej osobnosti, emočnej stabilite a schopnosti odolávať prirodzenému stresu nepredpokladájú ani repetíciu trestného činu. Z vyššie uvedených dôvodov NOO a ÚVTOS Trenčín navrhol súdu, aby bola odsúdenému zmenená forma liečenia z ústavnej na ambulantnú a následne, aby bolo rozhodnuté o pokračovaní v liečbe aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody ambulantnou formou, čomu súd vyhovel. Z výpovede Mgr. N. W. vyplýva, že paranoický vývin osobnosti obvineného a diskrétnym prejavom organickej poruchy osobnosti, ktorý bol diagnostikovaný počas znaleckého skúmania neznamená duševnú chorobou v pravom slova zmysle. Naznačuje však jej vývoj v prípade neliečenia. Tento paranoidný vývoj osobnosti odsúdeného majú za to, že bol zastavený a počas obidvoch hospitalizácií menovaného pacienta nebol preukázaný. K organickej poruche osobnosti, či bola diagnostikovaná uviedol, že počas hospitalizácie sa neprejavili žiadne prejavy organickej poruchy osobnosti. V súhrne tak možno konštatovať, že odsúdený spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti v dôsledku prechodnej duševnej poruchy - abnormnej, skratovej reakcie s klinickým priebehom vystupňovaného afektu, pričom paradnoický vývin osobnosti odsúdeného bol zastavený, resp. nebol preukázaný a počas hospitalizácie sa nevyskytli ani žiadne prejavy organickej poruchy osobnosti odsúdeného. Z psychiatrického a psychologického hľadiska odsúdený nie je typ agresora a podľa názoru NOO Trenčín, v ktorom odsúdený vykonával trest, nie je daný predpoklad opakovania trestného činu odsúdeným. K záveru o priaznivej prognóze resocializácie dospeli už znalci v pôvodnom konaní, kedy konštatovali, že ukazovatele nepriaznivej prognózy v rámci prognostických kritérií recidivity nie sú zastúpené vo významnej miere, z čoho vyplýva väčšia pravdepodobnosť priaznivej prognózy resocializácie. Súd tak dospel k záveru, že okrem závažnosti skutku, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest, nie sú dané žiadne ďalšie objektívne skutočnosti, na podklade ktorých by mohol vyvodiť kvalifikovaný právny názor, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a je u neho dané príliš vysoké riziko recidívy........... Po zohľadnení relevantných a objektívnych skutočností, a to správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, vzhľadom na skutočnosť, že z hodnotenia ústavu vyplýva, že stanovený program sa v prípade odsúdeného plní, riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza ako priaznivá, s poukazom na skutočnosť, že odsúdený pred spáchaním skutku viedol riadny život, vo výkone trestu odňatia slobody je po prvý krát, pričom ani z psychologického a psychiatrického hľadiska
nie je daný predpoklad, že by sa odsúdený opakovane dopustil obdobného trestného činu, pričom odsúdený bude naďalej pod probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený v pôvodnom konaní a dohľadom psychiatra, ktorí by mali sledovať stabilitu psychického stavu odsúdeného a prípadný paranoidný vývoj osobnosti odsúdeného, ktorý sa však doposiaľ nepotvrdil, zachytiť, bez danosti okolností svedčiacich v neprospech odsúdeného, dospel súd k záveru, že je splnená aj tretia materiálna podmienka na jeho podmienečné prepustenie. V písomnej sťažnosti proti zrušenému rozhodnutiu prvostupňového súdu prokurátor poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade U.ová a U. proti Slovenskej republike, ktorý bol uverejnený 11. decembra 2018 pod číslom 655/16, v ktorom Európsky súd pre ľudské konštatoval, že trestnom konaní proti odsúdenému príslušné vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému došlo 16. júna 2012 za rasovo motivovaný, čim došlo k porušeniu článku 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 (právo na život) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. K uvedenej argumentácii súd uvádza, že ju považuje za právne nekonzistentnú, pričom poukazuje aj na skutočnosť, že i keď ESĽP konštatoval porušenie dohovoru, z rozhodnutia ESĽP nie je možné vyvodzovať, že skutok, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest bol rasovo motivovaný. Porušenie článkov dohovoru spočíva v tom, že príslušné vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému došlo 16. júna 2012 za rasovo motivovaný. Súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení je však viazaný skutkom a jeho právnou kvalifikáciou tak ako bol ustálený Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.03.2013, pričom nie je príslušný na riešenie otázky a vykonávanie dokazovania, či skutok, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody bol alebo nebol rasovo motivovaný, poprípade, aby v rozpore s vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom konštatoval rasový motív. Podľa názoru súdu by sa takýmto dokazovaním a prípadným konštatovaním rasového motívu mohol dopustiť arbitrárnosti a porušenia čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Pokiaľ má prokurátor k dispozícii dôkazy (v písomnej sťažnosti žiadne neuvádza) a je toho názoru, že skutok, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody bol rasovo motivovaný, súd považuje za zákonnú cestu na preukázanie alebo vylúčenie rasového motívu výlučne využitie mimoriadneho opravného prostriedku. Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život“.
Z uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa splnenie podmienok na podmienečné prepustenie za splnené.
Zo spisového materiálu vyplynulo, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu Špecializovaným trestným súdom, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.3.2013 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona a to z časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, v trvaní 9 rokov a to v ústave so stredným stupňom stráženia.
Trest začal vykonávať (po zarátaní väzby) dňom 16.06.2012 a jeho koniec je určený na 16.06.2021. Lehotu na podmienečné prepustenie splnil 16.03.2019.
Z hodnotenia riaditeľa NOO a ÚVTOS Trenčín vyplynulo, že správanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, nie sú zaznamenané žiadne negatívne skutočnosti. Dňa 27.03.2013 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov so zaradením v maximálnom stupni stráženia. Dňa 28.03.2017 bol premiestnený na výkon psychiatrickej liečby ústavnou formou do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, kde bol
dňa 22.6.2017 preradený OS Trenčín do stredného stupňa stráženia. Dňa 15.08.2017 bol po ukončení ústavnej ochrannej liečby umiestnený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín v oddiele domácej réžie z dôvodu ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody. Správanie a vystupovanie odsúdeného v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín možno hodnotiť ako vzorné. K príslušníkom a zamestnancom zboru sa správa slušne, príkazy a nariadenia plní bez zbytočných pripomienok, v osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej úrovni, konflikty nevyhľadáva a má dobrý vplyv na osoby s ním umiestnené vo výkone trestu. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol trikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. K spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj, plne si uvedomuje dôsledky svojho konania, má záujem o zmenu životných hodnôt a v riadnom sa začlenení do spoločnosti. Odsúdený sa snaží svoj voľný čas tráviť zmysluplne. Pravidelne sa zúčastňuje na voľnočasových aktivitách v rámci oddielu ako aj na aktivitách organizovaných v rámci KOČ. Voľný čas trávi sledovaním TV vysielania, počúvaním rozhlasu, hraním spoločenských hier, prípadne čítaním dostupnej literatúry či dennej tlače. Športovej aktivite sa venuje individuálnou formou počas vychádzok, prípadne si zahrá stolný tenis. Počas výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov bol odsúdený zaradený na pracovisko KIA. Pracovná morálka bola na požadovanej úrovni, riadne a zodpovedne si plnil všetky svoje pracovné povinnosti. Po premiestnení do Nemocnice a ÚVTOS Trenčín je dlhodobo pracovne zaradený ako sanitár odd. FO. Svoje pracovné povinnosti si plní na požadovanej úrovni, pracovná morálka a vytrvalosť je v poriadku, bezpečnosť práce pozná a dodržuje, negatívne poznatky pri výkone prác zaznamenané neboli. Odsúdený je v prípade potreby ochotný pracovať aj nad rámec svojich povinností. Pravidelne je zapájaný aj pri upratovacích a čistiacich prácach v rámci oddielu, zameraných na utužovanie pracovných návykov a všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Odsúdený udržiava pravidelný sociálny kontakt s primárnou rodinu ako i s priateľmi z vonkajšieho prostredia (bez kriminálnej subkultúry). Využíva všetky dostupné formy sociálneho kontaktu ako sú nárokové návštevy, balíky, telefonovanie a korešpondencia. Vzťahy sú na dobrej úrovni a navzájom sa podporujú. Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že stanovený program zaobchádzania sa priebežne plní. Riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza ako priaznivá. Odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a podmienečné prepustenie sa odporúča. Pred výkonom aktuálneho trestu nebol súdne trestaný. Odsúdený predložil „prísľub zamestnania“ z ktorého vyplýva, že spoločnosť FEKKO-Stav, s.r.o. oslovila odsúdeného s pracovnou ponukou na pozíciu predajca, skladník alebo prac. pomocník.
Mgr. W. vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa uviedla, že v NOO a ÚVTOS Trenčín pracuje ako klinický psychológ. Odsúdeného mala na starosti počas výkonu liečby v tunajšom ústave. Jeho hodnotová orientácia absolútne nesúvisí s kriminalizovaným spôsobom života, je to absolútne integrovaný človek a nepredpokladá, nie je tam žiadny predpoklad, aby svoj čin opakoval.
Z pripojeného spisu sp. zn. 6Nt/276/2017 Okresného súdu Trenčín vyplynulo, že súd uznesením zo dňa 13.7.2017 zmenil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, ktoré bolo odsúdenému uložené rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp.zn. BB-4T/52/2012 zo dňa 27.3.2013 na formu ambulantnú. Z lekárskej správy NOO a UVTOS Trenčín zo dňa 23.6.2017 vyplýva, že odsúdený bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení - suboddelení ochranných liečieb od 28.03.2017 - do dňa rozhodovania. Od príchodu na oddelenie bol pacient zaradený do komplexného terapeutického programu so zameraním na identifikáciu, klarifikáciu a korekciu maladaptívnych vzorcov správania, získanie sebareflexie, empatie, na vnútornú stabilizáciu a vyrovnanie sa so spáchaným trestným činom. Odsúdený bol u nich hospitalizovaný aj v období 25.6.2013 - 28.1.2014. Bol hospitalizovaný opakovane po troch rokoch z dôvodov odsledovania stability psychického stavu po časovom odstupe - vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu. V predchádzajúcej hospitalizácii od počiatku veľmi dobre spolupracujúci, nekonfliktný, kompetentný, spoľahlivý, komunikatívny, v psychoterapeutických aj režimových činnostiach aktívny. Medzi spolupacientmi mal prirodzenú autoritu, v správaní konštruktívny. Pôsobil ako plne spoľahlivý predseda spolusprávy. V priebehu hospitalizácie nadobúdal náhľad na svoje správanie, na okolnosti spáchania trestného činu, vyrovnával sa s ťarchou pocitov viny. K materskému ústavu ho prepúšťali v plne kompenzovanom stave. V aktuálnej hospitalizácii vstupuje do známeho prostredia, od počiatku je primerane adaptovaný, pracovitý, kvalitne spolupracujúci. Povahovo je skôr introvertný, emočne stabilný, nemá polarizované afektívne prejavy, reaguje s primeranou frustračnou toleranciou. Je sebavedomý, priamy a od začiatku pôsobí pre ostatných ako prirodzená pozitívna autorita. Voči personálu je v partnerskom postavení, nepotrebuje sa ani piano povyšovať, ani zbytočne zalíškavať. Zaradený do skupinovej psychoterapie, kde jeho reakcie sú málokedy spontánne, skôr pôsobí rozvážne. V terapii reaguje väčšinou na témy, ktoré sa ho priamo dotýkajú - najčastejšie
zamerané na rodinu, ale na vyzvanie nemá problém vyjsť aj s názorom alebo spätnou väzbou voči spolupacientom. Reaguje skôr racionálne, inteligentne. Mimo skupiny v rámci prevažne obsedantnej štruktúry osobnosti (medzi základné rysy ktorej patrí tendencia k systematičnosti, poriadkumilovnosť, menšia flexibilita, presné dodržiavanie pravidiel, redukcia spontánnych citových prejavov, rozvážnosť) dbá o svoj poriadok - aj vonkajší, aj vnútorný - psychický. Pôsobí dôstojne. V režimových aktivitách ochotný, netreba ho usmerňovať, jeho vnútorné regulačné mechanizmy sú plne funkčné. Akceptácia liečby je plnohodnotná. Pacientov stav nevyžaduje medikáciu, terapia prebieha výlučne na úrovni psychoterapie, spracovávaní traumy trestného činu a okolností s ňou súvisiacich, ako aj následkov trestného činu pre jeho rodinu, na ktorú je silne naviazaný a ktorá zostala zomknutá aj po jeho uväznení. Z hľadiska sociálnych kontaktov pretrvávajú prirodzené zväzky s priateľmi, bývalými kolegami aj rodinou, ktorú možno charakterizovať ako mimoriadne súdržnú, patriarchálnu, kde pacient má dominantné starostlivé postavenie cez tri generácie. Manželka, deti, ich partneri aj vnúčatá sa s ním radia o dôležitých okolnostiach rodinného života - najmä v jeho praktickej stránke. Uvedomenie si rodinnej súdržnosti, ako aj svojho dôležitého postavenia mu dodáva pocit istoty a opodstatnenosti svojho bytia, dopriavajú mu byt' vnútorne silným a stabilným. Prognosticky uvažujú o vysokej nepravdepodobnosti opakovania psychickej poruchy, ktorá sa rozvinula v enormne frustrujúcich a stresujúcich podmienkach. Vzhľadom k pevným a zvnútorneným morálnym zásadám, plne zachovaným vyšším citom, diferencovanej a integrovanej osobnosti, emočnej stabilite a schopnosti odolávať prirodzenému stresu u odsúdeného nepredpokladajú ani repetíciu trestného činu. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že liečba splnila svoj účel, a preto odporučili okresnému súdu, aby u odsúdeného ochrannú psychiatrickú liečbu ústavnú zmenil na formu ambulantnú.
Následne zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. lNt/85/2019 vyplynulo, že uznesením sp. zn. 1Nt/85/2019 zo dňa 24.6.2019 rozhodol o pokračovaní v ochrannom psychiatrickom liečení ambulantnou formou. Z lekárskej správy z NOO a ÚVTOS Trenčín zo 07.05.2019 vyplynulo, že odsúdený bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení - suboddelení ochranných liečieb v čase 25.6.2013- 28.1.2014, a následne v čase 28.3.2017- 15.8.2017. Menovaný vykonával na Psychiatrickom oddelení - suboddelení ochranných liečieb v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS v Trenčíne ochranné ústavné psychiatrické liečenie na základe právoplatného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu, ktoré mu bolo zmenené právoplatným uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13.07.2017, sp. zn. 6Nt/276/2017, na formu ambulantnú. Od príchodu na oddelenie bol pacient zaradený do komplexného terapeutického programu so zameraním na identifikáciu, klarifikáciu a korekciu maladaptívnych vzorcov správania, získanie sebareflexie, empatie, na vnútornú stabilizáciu a vyrovnanie sa so spáchaným trestným činom. Pacient nie je závislý od žiadnej psychoaktívnej látky. Jeho opakované hospitalizácie nesúviseli so zlým psychickým stavom, ale pre odsledovanie stability psychického stavu po časovom odstupe - vzhľadom k závažnosti spáchaného trestného činu. Od počiatku bol veľmi dobre spolupracujúci, nekonfliktný, kompetentný, spoľahlivý, komunikatívny, v psychoterapeutických aj režimových činnostiach aktívny. Medzi spolupacientami mal prirodzenú autoritu, v správaní konštruktívny. Pôsobil ako plne spoľahlivý predseda spolusprávy. Pacient v priebehu hospitalizácie nadobúdal náhľad na svoje správanie, na okolnosti spáchania trestného činu, vyrovnával sa s ťarchou pocitov viny. Povahovo je skôr introvertný, emočne stabilný, nemá polarizované afektívne prejavy, reaguje s primeranou frustračnou toleranciou. Je sebavedomý, priamy a od začiatku pôsobí pre ostatných ako prirodzená pozitívna autorita. V čase hospitalizácie bol zaradený do skupinovej psychoterapie, kde jeho reakcie boli málokedy spontánne, skôr pôsobí rozvážne. V terapii reagoval väčšinou na témy, ktoré sa ho priamo dotýkali- najčastejšie zamerané na rodinu, ale na vyzvanie nemal problém vyjsť aj s názorom alebo spätnou väzbou voči spolupacientom. Reagoval skôr racionálne, inteligentne. Mimo skupiny v rámci prevažne obsedantnej štruktúry osobnosti (medzi základné rysy ktorej patrí tendencia k systematičnosti, poriadkumilovnosť, menšia flexibilita, presné dodržiavanie pravidiel, redukcia spontánnych citových prejavov, rozvážnosť) dbal o svoj poriadok - aj vonkajší, aj vnútorný - psychický. V režimových aktivitách bol ochotný, netreba ho usmerňovať, jeho vnútorné regulačné mechanizmy sú plne funkčné. Po zmene liečby na formu ambulantnú zostal na našom ústave na oddelení domácej réžie, kde pokračuje v psychoterapeutických sedeniach individuálnou formou doposiaľ. Akceptácia liečby je plnohodnotná. Z hľadiska morálneho vývoja nezdieľa ani nikdy nezdieľal kriminálne hodnoty. Pacientov stav nevyžaduje medikáciu, terapia prebieha výlučne na úrovni psychoterapie, spracovávaní traumy trestného činu a okolností s ňou súvisiacich, ako aj následkov trestného činu pre jeho rodinu, na ktorú je silne naviazaný a ktorá zostala zomknutá aj po jeho uväznení. Z hľadiska sociálnych kontaktov pretrvávajú prirodzené zväzky s priateľmi, bývalými kolegami aj rodinou, ktorú možno charakterizovať ako mimoriadne súdržnú, patriarchálnu, kde pacient
má dominantné starostlivé postavenie cez tri generácie. Uvedomenie si rodinnej súdržnosti, ako aj svojho dôležitého postavenia mu dodáva pocit istoty a opodstatnenosti svojho bytia, dopriavajú mu byť vnútorne silným a stabilným. Vzhľadom k pacientovým pevným a zvnútroneným morálnym zásadám, plne zachovaným vyšším citom, diferencovanej a integrovanej osobnosti, emočnej stabilite a schopnosti odolávať prirodzenému stresu nepredpokladáme ani repetíciu trestného činu. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že liečba naďalej plní svoj účel. Prognosticky je pacient disponovaný k dekriminalizovanému spôsobu života, resocializačná prognóza sa u neho ukazuje ako priaznivá, riziko sociálneho zlyhania nízke.
Mgr. N., ktorý pracuje ako liečebný pedagóg psychiatrického oddelenia NOO a UVTOS Trenčín neverejnom zasadnutí pred rozhodnutím súdu prvého stupňa k otázke paranoického vývinu osobnosti obvineného a diskrétnym prejavom organickej poruchy osobnosti uviedol, že bol diagnostikovaný počas znaleckého skúmania a na jeho zabránenie alebo adekvátny spôsob reagovania bola v tej dobe odsúdenému uložená ochranná psychiatrická liečba ústavnou formou, z dôvodu zabránenia afektogénne podmienenému konaniu, taktiež sledovanie ďalšieho tohto vývinu, ktoré je z hľadiska psychologického, prodrómom trvalej poruchy t. j. duševnej choroby. Paranoidný vývoj neznamená duševnú chorobou v pravom slova zmysle. Naznačuje však jej vývoj v prípade neliečenia. Majú za to, že tento paranoidný vývoj osobnosti odsúdeného bol zastavený a počas obidvoch hospitalizácií menovaného nebol preukázaný. K možnej organickej poruche osobnosti uviedol, že počas hospitalizácie sa neprejavili žiadne prejavy organickej poruchy osobnosti. K prognóze vývoja osobnosti odsúdeného vo vzťahu k rozvíjaniu sa tohto syndrómu a opätovnému páchaniu trestnej činnosti uviedol, že v tejto časti odkazuje na záver lekárskej správy zo dňa 23.06.2017.
Na základe uvedených skutočností musí krajský súd uviesť, že súd prvého stupňa sa pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení odsúdeného veľmi podrobne oboznámil s kompletným spisovým materiálom, znaleckými posudkami, vypočul zástupcu ústavu ako i liečebného pedagóga psychiatrického oddelenia NOO a ÚVTOS a následne veľmi citlivo zvážil a vyhodnotil, či sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že odsúdený je ústavom, v ktorom vykonáva trest pozitívne hodnotený, riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako nízke a resocializačná prognóza je priaznivá. Riaditeľ odporúča podmienečné prepustenie. V minulosti, pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti, nebol súdne trestaný, z hľadiska morálneho vývoja nezdieľa a ani nikdy nezdieľal kriminálne hodnoty, jeho aktuálny duševný stav si nevyžaduje medikáciu, bude pokračovať v ochrannom psychiatrickom liečení ambulantnou formou aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň sa bude podrobovať výkonu ochranného dohľadu, ktorý mu bol uložený v trvaní 3 roky. Má zabezpečené zamestnanie a sociálne zázemie.
Vo všeobecnosti potom k inštitútu podmienečného prepustenia možno uviesť, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je namieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Celkovo tak inštitútu podmienečného prepustenia možno uviesť, že sa jedná o inštitút mimoriadny, bez stanovenia povinnosti súdu odsúdenému vyhovieť. Zároveň však treba podotknúť, že to neznamená, že by súdy mali možnosť ľubovoľného rozhodovania, alebo že by nemali povinnosť svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť.
Cieľom podmienečného prepustenia je motivovať odsúdeného, aby svojím chovaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. Ak bol dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahnutý účel trestu, je ďalší výkon trestu nepotrebný.
Dôležité je v nadväznosti na už uvedené, správne interpretovať podmienky podmienečného prepustenia uvedené v § 66 a nasl. Tr. zák., ktoré sú dané kumulatívne. Prvou podmienkou je vykonanie určitej vyžadovanej časti trestu. Táto je objektívne ľahko zistiteľná.
Druhou podmienkou je preukázanie polepšenia počas doterajšieho výkonu trestu. Splnenie tejto podmienky možno posudzovať až od momentu začatia výkonu trestu odňatia slobody a posudzuje sa do momentu rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie. Je nutné reflektovať celý priebeh výkonu trestu až do momentu rozhodovania o žiadosti. Nie je pritom možné abstrahovať od skutočnosti, že nástup do výkonu trestu odňatia slobody predstavuje výraznú zmenu v doterajšom spôsobe života odsúdeného a je potrebné, aby na režim výkonu trestu odňatia slobody aklimatizoval, pričom aklimatizácia, najmä v počiatkoch, logicky môže spôsobovať určité problémy. Nie je možné preto mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia plynutia času a zváženia vývoja chovania sa odsúdeného, najmä ak je trest uložený v dlhšej výmere. Treba zdôrazniť, že Trestný zákon vyžaduje preukázanie polepšenia v momente rozhodovania o žiadosti odsúdeného. Ak teda správanie odsúdeného po nástupe do výkonu trestu vykazuje určité problematické rysy, postupom času sa však stabilizuje, nepredstavuje to vo väčšine prípadov prekážku pre konštatovanie o polepšení sa odsúdeného.
Treťou podmienkou je prognóza očakávania vedenia riadneho života. Už z povahy veci je samozrejmé, že sa jedná len o odhad, prognózu zo strany súdu smerom do budúcnosti, pričom súd musí pri svojej úvahe zohľadniť všetky aktuálne informácie, ktoré má k dispozícii pri rozhodovaní o žiadosti. Nie je teda vyžadované „stopercentné“ presvedčenie, že odsúdený nespácha v budúcnosti trestnú činnosť, jedná sa vždy len o pravdepodobnostnú úvahu. Za „vedenie riadneho života“ možno považovať určitý minimálny rámec, v ktorom spoločnosť považuje od každého občana, aby sa vyvaroval páchania trestnej činnosti, či opakovaného páchania priestupkov. Vedenie riadneho života môže byť pritom zo strany rozhodujúceho súdu „poistené“ uložením probačného dohľadu spolu so stanovením určitých špecifických povinností, či obmedzení. Tieto povinnosti či obmedzenia by logicky mali vychádzať z poznania charakteristík a špecifík osobnosti odsúdeného. Prognóza vedenia riadneho života býva vo väčšine prípadov konštatovaná na základe zistení, že odsúdený ma zabezpečené sociálne zázemie, zamestnanie, udržiaval kontakt s rodinou. Zohľadňuje sa samozrejme i trestná minulosť odsúdeného, závažnosť aktuálneho odsúdenia a tiež počet jeho prípadných podmienečných prepustení v minulosti. Samotný faktor trestnej minulosti a závažnosť aktuálneho trestného činu odsúdeného je preto dôležitým, pri prognóze očakávania vedenia riadneho života, táto prognóza však nemôže byť založená výlučne a len na jeho trestnej minulosti. Ak by totiž záver súdu o nenaplnení podmienky očakávania vedenia riadneho života bol založený výlučne a primárne len na okolnostiach a dôvodoch ktoré hrali úlohu pri ukladaní samotného trestu odňatia slobody (predchádzajúce odsúdenia, závažnosť trestnej činnosti) mohlo by prísť k porušeniu zásady zákazu ne bis in idem. Ani trestnú minulosť teda nemožno hodnotiť mechanicky, bez previazanosti na aktuálne správanie a charakteristiky odsúdeného, i keď samozrejme zhodnotiť ju treba a to v vrátane už prípadne zahladených odsúdení. V prípade predchádzajúcich odsúdení je potrebné zohľadniť, aký bol medzi nimi časový odstup a aká bola ich závažnosť (či gradovala atď.).
Ako už správne uviedol v napadnutom uznesení i súd prvého stupňa, odsúdený aktuálne spĺňa tak formálne ako i materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. Trestný čin, za ktorý si aktuálne trest vykonáva, odsúdený spáchal v stave zmenšenej príčetnosti v dôsledku prechodnej duševnej poruchy - abnormnej, skratovej reakcie s klinickým priebehom vystupňovaného afektu, pričom paradnoický vývin osobnosti odsúdeného bol zastavený, resp. nebol preukázaný a počas hospitalizácie sa nevyskytli ani žiadne prejavy organickej poruchy osobnosti odsúdeného. Z psychiatrického a psychologického hľadiska odsúdený nie je typ agresora a podľa názoru Nemocnice pre obvinených a odsúdených, kde odsúdený vykonával trest, nie je daný predpoklad opakovania trestného činu odsúdeným. Napokon k záveru o priaznivej prognóze resocializácie dospeli už znalci v pôvodnom konaní, kedy konštatovali, že ukazovatele nepriaznivej prognózy v rámci prognostických kritérií recidivity nie sú zastúpené vo významnej miere, z čoho vyplýva väčšia pravdepodobnosť priaznivej prognózy resocializácie.
Po zohľadnení relevantných a objektívnych skutočností, a to správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, ako i vzhľadom na závery hodnotenia ústavu v ktorom odsúdený trest vykonáva, s poukazom na skutočnosť, že odsúdený pred spáchaním skutku viedol riadny život, vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát, pričom ani z psychologického a psychiatrického hľadiska nie je daný predpoklad, že by sa odsúdený opakovane dopustil obdobného trestného činu možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že bola splnená materiálna podmienka spočívajúca v preukázaní polepšenia odsúdeného ako i existencie dôvodného predpokladu, že v budúcnosti povedie riadny život. Aj krajský súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bude i po podmienečnom prepustení naďalej pod probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený v pôvodnom konaní a odborným dohľadom psychiatra. Zároveň mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní 5 rokov, ktorá sa javí ako dostatočná a po ktorú bude odsúdený pod drobnohľadom orgánov verejnej moci.
Je pravdou, že odsúdený sa dopustil závažnej trestnej činnosti, avšak vzhľadom na špecifické okolnosti ktoré boli spúšťačom jeho kriminálneho konania (duševný stav a rozpoloženie) a následne medicínsku korekciu jeho stavu a možného správania v budúcnosti, ako i absenciu depravácie osobnosti, nie je závažnosť trestnej činnosti, v nadväznosti na pozitívny osobnostný posun odsúdeného, v súčasnosti už prekážkou rozhodnutia o podmienečnom prepustení.
Ako tiež už správne uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, v rozsudku ESĽP v prípade U. a U. proti Slovenskej republike (poškodení v danom prípade), ESĽP skonštatoval, že trestnom konaní proti odsúdenému príslušné vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému za rasovo motivovaný, čim došlo k porušeniu článku 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 (právo na život) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Z tejto konštatácie však nie je možné automaticky a autoritatívne vyvodzovať, že skutok, pre ktorý odsúdený aktuálne vykonáva trest bol rasovo motivovaný. Porušenie článkov dohovoru spočíva v tom, že príslušné vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému došlo za rasovo motivovaný. Navyše, prokurátor v sťažnosti asi opomenul, že tvrdené opomenutie skúmania rasového motívu sa týkalo i konania orgánov prokuratúry, ktorá v danom prípade podávala obžalobu. Uvedená námietka prokurátora nie je preto na rozhodnutie o podmienečnom prepustení relevantná. To však skutočne nebráni prokuratúre, aby prípadne prostredníctvom využitia mimoriadnych opravných prostriedkov dosiahla zmenu odsudzujúceho rozsudku.
Keďže v danom prípade boli i podľa názoru krajského súdu splnené všetky podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného, stotožnil sa v plnej miere s rozhodnutím i argumentáciou súdu prvého stupňa, na ktorú v podrobnostiach odkazuje.
Krajský súd sa preto nestotožnil so sťažnostnými námietkami prokurátora a preto je sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.