Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-40-2019.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: PaedDr. Karol Lukáč, PhD., miesto podnikania Nová štvrť 194/66, 082 12 Kapušany, IČO: 46778764 (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 9.3.2017), zastúpeného PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: DOBRÉ ZO SLOVENSKA
- PREŠOV, so sídlom Hlavná 2886/31, 080 01 Prešov, IČO: 42233470, o zaplatenie 4.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/9/2017-77 z 20.2.2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 26.8.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,56 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca vykonával trénerskú činnosť pre žalovaného v súťažnej sezóne 2014/2015. Nebola sporná ani existencia dohody medzi stranami o poskytnutí odplaty za výkon tejto činnosti počas troch mesiacov vo výške 1.500,- eur, ani zaplatenie sumy 500,- eur ako odmeny za mesiac október 2014. Sporné bolo právne posúdenie záväzkového vzťahu, nárok žalobcu na odmenu za výkon trénerskej činnosti počas zvyšku sezóny, ako aj zaplatenie sumy 1.000,- eur zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie skúmal, či bola medzi stranami dohodnutá odplatnosť tejto príkaznej zmluvy. Súd existenciu dohody o odplatnosti príkaznej zmluvy, s výnimkou nespornej dohody o poskytnutí odplaty za tri mesiace, nemal akýmkoľvek spôsobom preukázanú. Naopak z výpovede svedka vyplynulo, že strany do vzťahu výslovne vstupovali bez nároku na finančnú odmenu. Čo sa týka nespornej dohody o odmene za tri mesiace výkonu trénerskej činnosti, aj keď žalovaný uviedol, že bez potvrdenia o zaplatení odovzdal žalobcovi sumu 1.000,- eur, túto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom nepreukázal, pričom žalobca ich poskytnutie poprel. Súd mal preukázané, že medzi stranami bola platne uzatvorená príkazná zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to vykonať činnosť pre príkazcu, žalobca ako príkazník splnil. Odplatnosť zmluvy bola dojednaná len na obdobie troch mesiacov vo výške 1.500,- eur, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi časť vo výške 500,- eur. Zaplatenie zvyšnej časti odmeny žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal, preto ho súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol, keďže odplatnosť príkaznej
zmluvy medzi stranami nebola preukázateľne dojednaná, a teda žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za výkon trénerskej činnosti v mesiacoch august a september 2014 a január až apríl 2015 nevznikol.
3. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok v celom rozsahu riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd prvej inštancie aj priznal.
4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z toho, že každá zo strán bola sčasti úspešná. Žalobcovi bola z uplatnenej sumy 4.500,- eur s príslušenstvom priznaná suma 1.000,- eur s príslušenstvom, z čoho vyplynul percentuálny hrubý úspech žalobcu 22,22 %, teda hrubý percentuálny úspech žalovaného predstavoval 77,78 %. Výsledný čistý úspech žalovaného predstavoval 55,56 %, čo predstavuje nárok žalovaného na náhradu trov konania týmto pomerom.
5. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, vrátane výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Odvolanie podal z dôvodu, že predmetných 1.000,- eur preukázateľne odovzdal žalobcovi, čo sám žalobca potvrdil emailom zaslaným žalovanému dňa 28.4.2015. Zároveň uviedol, že tento dôkaz nemohol doručiť súdu z dôvodu, že ho nevedel nájsť v archíve došlej pošty, a až s pomocou IT odborníka sa k tomuto emailu dostal, ktorý súdu predložil ako prílohu spolu s podaným odvolaním.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. Konštatoval, že žalovaný mohol predložiť predmetný listinný dôkaz do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný mal od začatia konania dostatočný časový priestor na to, aby predložil súdu prvej inštancie predmetný listinný dôkaz a z odvolania nevyplývajú také okolnosti, pre ktoré by žalovaný nemohol využiť IT odborníka už skôr. Zároveň žalobca poprel, že by tento predložený dôkaz mal svedčiť o vyplatení dohodnutej odmeny za trénerské služby. Predložený dôkaz s touto dohodou absolútne nekorešponduje.
9. V následnom vyjadrení žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý výrok odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
16. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami bola platne uzatvorená príkazná zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to vykonať činnosť pre príkazcu, žalobca ako príkazník splnil. Odplatnosť zmluvy bola dojednaná na obdobie troch mesiacov vo výške 1.500,- eur, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi 500,- eur.
18. Jediným odvolacím dôvodom žalovaného bolo tvrdenie, že predmetných 1.000,- eur žalobcovi uhradil, čo má preukazovať v odvolacom konaní predložený email žalobcu doručený žalovanému 28.4.2015, ktorý súdu nemohol doručiť skôr, so zdôvodnením, že ho nevedel nájsť v archíve došlej pošty, a až s pomocou IT odborníka sa k nemu dostal.
19. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
20. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
21. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
22. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. K vyššie vymedzenému odvolaciemu dôvodu žalovaného považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanom prípade nebol daný žiadny z dôvodov v zmysle vyššie uvedeného ust. § 366 CSP, a preto bol odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Možno konštatovať, že odvolací dôvod žalovaného predstavuje prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý žalovaným nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto okresný súd pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku nemohol toto tvrdenie žalovaného posudzovať. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že koncepcia odvolacieho konania vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, v ktorom je obmedzené právo strany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou včas uplatnené pred súdom prvej inštancie. Žalovaný mal v konaní pred okresným súdom vytvorené možnosti, ako aj dostatočný časový priestor tento prostriedok procesnej obrany použiť, a napriek poučeniu okresného súdu o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, tento dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, pričom z dôvodov odvolania nevyplývajú také okolnosti, pre ktoré by žalovaný nemohol využiť služby IT odborníka v rámci konania na súde prvej inštancie. Tento dôkaz mohol žalovaný navrhnúť už v štádiu prvoinštančného konania, avšak to neurobil, pričom nešlo o dôkaz, ktorý by mu nebol známy. Pre krajský súd tak nebol vytvorený priestor, aby v rámci žalovaným vyvolaného odvolacieho konania preskúmaval tento novo tvrdený prostriedok procesnej obrany. Krajský súd v tejto súvislosti primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2005.
Napriek tomu však odvolací súd konštatuje, že ani tento žalovaným predložený email nepreukazuje uhradenie predmetných 1.000,- eur žalobcovi.
24. V ostatnom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
26. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel a vo výroku o náhrade trov konania postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).