Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/9/2017

Potvrdené rozhodnutím 1Cob/40/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: PaedDr. Karol Lukáč, PhD., miesto podnikania Nová štvrť 194/66, 082 12 Kapušany, IČO: 46778764 (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 9.3.2017), zastúpeného PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: DOBRÉ ZO SLOVENSKA - PREŠOV, so sídlom Hlavná 2886/31, 080 01 Prešov, IČO: 42233470, o zaplatenie 4.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/9/2017-77 z 20.2.2019, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: P.. M. G., P.., O.. XX.XX.XXXX, V. O. Š. XXX/XX, XXX XX M., zastúpeného: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: DOBRÉ ZO SLOVENSKA

- PREŠOV, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO: 42 233 470, o zaplatenie 4.500,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.000,00 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000,00 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,56 %, pričom ukladá povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy konania žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 17.01.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.500,00 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca v období od 01.08.2014 do 30.04.2015, t. j. počas súťažnej sezóny 2014/2015, uskutočnil pre žalovaného trénerské činnosti v oblasti volejbalu, spočívajúce v príprave tréningového plánu, organizácii a vykonávaní tréningových procesov, a to každý deň dvojfázovo. Žalobca s tímom absolvoval spolu približne 32 zápasov, pravidelne v soboty. Napriek riadnemu vykonaniu trénerských činností, žalovaný odmenu za ich vykonanie žalobcovi doposiaľ neuhradil, s výnimkou odmeny vo výške 500,00 Eur za mesiac október 2014, kde v poznámke pre prijímateľa uviedol „úhrada trénerských služieb VK DZS október“. Obvyklá odplata za výkon obdobných činností v čase uzavretia zmluvy bola minimálne vo výške 1.000,00 Eur. Žalobca trénoval volejbalový klub žalovaného v najvyššej ženskej súťaži v Slovenskej republike, pričom je držiteľom najvyššej trénerskej licencie. Za obdobie 01.08.2014 až 31.03.2015 sa žalobca domáha úhrady sumy vo výške 3.500,00 Eur, pozostávajúcej z 8 x 500,00 Eur za mesiac mínus 500,00 Eur za mesiac október. Za mesiac apríl 2015 sa žalobca domáha úhrady sumy vo výške 1.000,00 Eur, nakoľko rozsah činností bol v tomto období nepomerne väčší a práca s tímom bola intenzívnejšia, keďže prebiehala baráž o udržanie klubu v extralige. Úhrada odmeny za činnosti vykonané v mesiaci október 2014 svedčí o nespornej existencii záväzkového vzťahu medzi stranami a možno to považovať za uznanie záväzku, na základe čoho možno predpokladať, že minimálne v rozsahu 500,00 Eur za mesiac tento záväzok trval.

2. Na základe predložených listín súd vydal platobný rozkaz č. k. 22Cb/9/2017-26 zo dňa 07.04.2017, ktorý následne uznesením zrušil z dôvodu včas podaného odporu.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobcom neuzatvoril mandátnu, ani žiadnu inú zmluvu, z ktorej vzťahy by sa mali riadiť Obchodným zákonníkom. Žalovaný je občianskym združením, ktorého členom bol v období, za ktoré si uplatňuje svoj nárok, aj žalobca. Bol aj členom výkonného výboru žalovaného a svoju činnosť, tak ako aj ostatní členovia občianskeho združenia, vykonával dobrovoľne a bez nároku na odmenu. Cieľom združenia je združovanie mládeže za účelom aktívneho trávenia voľného času a vytváranie podmienok pre rozvoj športu. V sezóne 2014/2015 bol žalovaný prvýkrát účastníkom extraligovej volejbalovej súťaže a všetci jeho členovia pracovali v prospech združenia ako volejbaloví nadšenci, bez nároku na odmenu. Odmena za obdobie od septembra do novembra 2014 za trénerské služby bola výnimkou, keďže žalobca podľa jeho tvrdenia súrne potreboval finančné prostriedky. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť, bola vo výške 1.500,00 Eur a bola mu vyplatená, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného potvrdzujú, že žalobca pre žalovaného uskutočnil trénerské činnosti v oblasti volejbalu, za čo mu spravodlivo patrí odmena. Nie je sporné, že žalobca vykonal trénerské činnosti, pričom ich uskutočňovanie bolo v rozhodujúcom období predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný potvrdzuje, že sa žalobcovi zaviazal uhradiť odmenu za obdobie september, október a november 2014. Žalobca má za to, že žalovaný týmto uznal existenciu záväzku a jeho obsah. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, majúcej charakter tzv. konsenzuálnej a odplatnej zmluvy, ktorá vzniká momentom, keď sa strany zhodli na podstatných náležitostiach. Zmluva je odplatná aj v prípade, že sa zmluvné strany na odplate výslovne nedohodli. Medzi stranami neexistuje výslovná dohoda na bezodplatnosti zmluvy. Pri určení výšky odplaty žalobca vychádzal z praxe, ktorú medzi sebou strany zaviedli dohodou a úhradou odplaty za trénerské činnosti v mesiaci október, a tiež z obchodných zvyklostí. Žalobca popiera, že mu bola poskytnutá odmena vo výške 1.000,00 Eur. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby vykonával činnosť vysokokvalifikovaného odborníka bez nároku na odmenu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka, ako aj oboznámením listinných dôkazov, a to predovšetkým vyjadrení strán, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalobca v období od 01.08.2014 do 30.04.2015 vykonával funkciu trénera volejbalu v občianskom združení žalovaného, za výkon ktorej činnosti mu za mesiac október 2014 žalovaný uhradil sumu 500,00 Eur. Žalobca trval na priznaní sumy 500,00 Eur za každý mesiac výkonu tejto činnosti, pričom za mesiac apríl 2015 vykonával tieto činnosti v intenzívnejšom rozsahu a preto trval na priznaní sumy vo výške 1.000,00 Eur. Na preukázanie svojho nároku predložil nečitateľnú prílohu spolu s jej prepisom, v zmysle ktorého si žalovaný u žalobcu objednal trénerské služby v rozsahu mesiacov október až december 2014. Zároveň predložil výpis z účtu z ktorého vyplýva, že mu žalovaný uhradil sumu 500,00 Eur.

7. Žalobca uviedol, že v sezóne od 01.08.2014 do 30.04.2015 pôsobil ako hlavný tréner extraligového družstva. Žalobca dostal ponuky z Brna a zo Ždiaru s tým, že zástupkyňa žalovaného ho oslovila ohľadne spolupráce do budúcna, ak by chceli v Prešove zaviesť extraligový klub. Na to potrebovali peniaze, trénera a subjekt. Legislatíva SVF uvádzala, že do konca júna daného roka musí byť družstvo prihlásené v danom subjekte. Mali dobrú myšlienku. Súhlasil, že pôjde do projektu, pretože ako nadšenec a športovec, tréner, chcel v Prešove niečo zanechať, tak im povedal, že občianske združenie má s tým, že je ochotný to občianske združenie dať, aby sa nahlásilo do súťaže pod touto hlavičkou. Zástupkyňa žalovaného sa stala prezidentkou toho klubu, pán Olejník viceprezident, žalobca sa stal radovým členom. Povedali mu, že nemôžu zaplatiť trénera s jeho kvalifikáciou, ktorú potrebovali pre extraligu a skúsenosťami, tak došlo na to, že koľko by chcel. Je to niečo okolo tisíc eur, že tak zarábajú tréneri s touto kvalifikáciou a skúsenosťami. Povedali, že dobre, tak nájdeme spôsob. Sponzor, generálny partner, pán B., to bola prvá časť, kde mu povedali, budeš pracovať ako manažér, mal na starosti obchodné tímy, cestoval po Slovensku. Oni povedali, tak dorovnáme ti nejako, nájdeme spôsob tých 500,00 Eur a budeš na nejakých 1.000,00 Eur. Zástupkyňa žalovaného pracovala na pozícii riaditeľky obchodného centra Max, kde išla garantovať to, že peniažky zoženie. Žalobca mal garantovať odbornosť, metodiku a tréningový proces. Okolo augusta, septembra sa začal pýtať, ako tie peniažky budú robiť, ako na tom stojí klub, povedala, že stále ešte nie sú. Prišiel október a trošku zatlačil a od októbra existuje práve tento 500-eurový vklad za trénerské služby. Pretože do klubu vytvoril marketingové veci, vytvoril hráčske

zmluvy, kde hráčky fungovali na báze odmeny finančnej, boli dve platené hráčky a takisto aj toto. Ak má parafrázovať, bolo to „tak si nejakú dohodu napíš“. Je bez pečiatky, bez všetkého, objednávka na tri mesiace, teda do decembra. Prečo na tri, netušil, neskúmal to, bol rád, že dostal prvé peniaze. Proces bežal ďalej, ale povedal si, že podľa stanov SVF existuje určité ochranné právo, kde tréner je chránený proti nevyplácaniu mzdy a takisto najvyššia extraligová súťaž môže odohrať 8 zápasov bez hlavného trénera. Začal sa obracať a hľadať nový angažmán. Zástupkyňa žalovaného volala, že to nejde, že tréning je slabý. V januári 2015 sa vrátil. Neriešil odmeny, lebo videl, že to nemá zmysel a hľadal si novú prácu. Od januára do februára už klub vedel, že sa neudrží v extralige, pretože tieto dievčatá boli trošku slabšie a išli do baráže. V maily povedal, že dobre, ja vám tú baráž ustojím, uhráme, boli to dva turnaje. Skončí v marci sezóna, skončili poslední. Január, február, marec 2015 znova bez akýchkoľvek odmien, aj keď vlastne pracoval, ukončená súťaž a prišla tá barážová časť, kde napísal, že si za tú baráž, žiada za dva týždne 1.000,00 Eur ako živnostník. Stretli sa niekedy v máji, kde mu oznámili, že s ním nerátajú do budúcna. Pri jednaní so zástupkyňou žalovaného bol prítomný pán Olejník, ktorý mal potvrdiť tieto ústne dohody. Bez podpisu príjmového dokladu 1.000,00 Eur ako odmenu za september, október neprijal.

8. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že občianske združenie bolo založené s tým, že vychováva mládež vo volejbale. Všetci išli do toho dobrovoľne, viceprezident pán D., na pozícii prezidentky zástupkyňa žalovaného a žalobca do toho investoval svoje skúsenosti z minulosti. Všetci išli dohodou o bezodplatnom pôsobení, nakoľko žalobca mal v tom čase finančné problémy, bol bez zamestnania, pomohli mu objednávkou na tri mesiace, ktoré mal vyplatené. Nikdy nebola vystavená žiadna objednávka, ani zmluva medzi stranami na nejakú finančnú odplatu. V priebehu mesiaca december 2014 žalobca odstúpil z pozície trénera, stratil sa na tri týždne, bol nezvestný, museli hľadať náhradu za neho. Potom zrazu prišiel. Žalovaný splnil všetky dohody, pomohli žalobcovi so zamestnaním, zamestnaním jeho priateľky, v tom čase a nikdy nebola žiadna ani ústna dohoda o finančnom vysporiadaní. Dohoda bola bezodplatne. Keďže žalobca mal finančné problémy, poskytla mu peniaze na zaplatenie exekúcií, dohodli sa formou objednávky na tri mesiace za 500,00 Eur. Medzitým mu našli zamestnanie, kde bol nadštandardne ohodnotený, venoval sa svojej práci plne, pretože chodil na služobné cesty, tréningy viedol asistent. V tom čase nepýtal žiadne peniaze. Tých 500,00 Eur je uvedených v účtovníctve a čo sa týka tých 1.000,00 Eur, bol to jej súkromný príspevok klubu, ktoré boli formou vyplatenia žalobcu. V roku 2014 pri zakladaní občianskeho združenia vstupný kapitál bol mínusový, dohodli sa na viacerých spoločných stretnutia, že všetci traja vstupujú do tohto projektu bezodplatne. To, že so žalobcom rozviazali spoluprácu na konci sezóny a on si vtedy začal nárokovať finančné prostriedky, nikdy tieto finančné prostriedky, žiadne nežiadal a jediná dohoda, ktorá bola na začiatku, že mu pomôžu nájsť zamestnanie, jemu aj jeho priateľke, čo sa v priebehu sezóny zrealizovalo a jeho finančné náklady boli splnené. Nikdy počas pokračovania tejto sezóny neboli z jeho strany vznesené finančné nároky, že chce, aby mu tieto prostriedky vyplatili, nikdy nič ďalšie z jeho strany nevzišlo.

9. Z výpovede svedka U.. C. D. vyplýva, že pred piatimi rokmi ho oslovil žalobca, že by bolo dobré v meste založiť nový volejbalový klub, aby sa odlúčili od existujúceho klubu. Svedok v tom klube mal dcéru. Žalobca mu rozprával, že je veľmi talentovaná, môže to dotiahnuť ďaleko a pod vedením druhého klubu sa nebude vedieť ďalej dostať. V tom období sa dievčatám darilo a mali postúpiť na baráž, teda takú formu nadstavby, kde sa malo hrať o postup do najvyššej súťaže, do extraligy žien. Vtedy žalobcovi povedal, že má svoj vlastný život a ako bývalý športovec vie, čo to obnáša, že je to veľmi náročné, jednak na ľudské zdroje, jednak na celé zázemie športového klubu a v neposlednej miere aj na finančné prostriedky. Žalobca mu povedal, že o tom sa dá ešte rozprávať, že má nejakú predstavu a spolu by mohli ísť do toho, pretože sa mu javí zo všetkých rodičov, ktorí tam pôsobia, ako najrozumnejší a dá sa s ním pracovať aj vzhľadom na to, že má nejaké skúsenosti aj zo športovej oblasti. Vtedy už poznal zástupkyňu žalovaného, jej dcéra tiež pôsobila v športovom klube, tak sa potom stretli, zhruba v horizonte piatich rokov, kde sa spoločne dohodli a navrhoval to aj žalobca, že každý pôjde bez nároku na finančnú odmenu. Tým pádom nebudú žiadne náklady na takéto veci, a ostatné veci spoločnými silami, on po športovej stránke v trénovaní, svedok po stránke manažérskej, bude komunikovať s federáciou, s rodičmi, personálne záležitosti, písomnú agendu, ekonomické veci, skladať, dávať dokopy a zástupkyňa žalovaného mala tiež svoju úlohu v klube, napomáhala finančnými prostriedkami, aby boli náklady na dopravu a podobné veci. Svedok mu povedal už vtedy, že to je náročný projekt a nebude to jednoduché. Žalobca ho stále utvrdzoval v tom, že to nebude náročné, pretože každý dá do toho svoj osobný prínos. Nakoniec súhlasil. Dcéra ukončila aktívnu činnosť pred dvoma rokmi a on zostal naďalej vypomáhať v klube. Do dnešného dňa dodržal dohodu, ktorú všetci traja v počiatku dali, má na starosti manažérsku

činnosť, je oficiálny manažér klubu aj v zmysle stanov Slovenskej volejbalovej federácie. Vykonáva všetky hosťovania, prestupy, úhrady federácii, poplatky, kontakty s rozhodcami, kontakt s funkcionármi Slovenskej volejbalovej federácie. Taktiež komunikuje s rodičmi, vykonáva činnosť ako tréner mládeže a do dnešného dňa to vykonáva bez nároku na akúkoľvek odmenu. Nikdy nepočul, aby žalobca povedal, že taká je jeho suma a za toľko bude trénovať. Žalobca mal podmienku, aby mu pomohli s prácou. Pretože svedok pracoval, mal príjem, zástupkyňa žalovaného pracovala, mala príjem a on hovoril, že on príjem momentálne nemá. Pokiaľ by mu v tomto pomohli a zabezpečili mu prácu, tak bude vykonávať túto činnosť trénerstva popri tejto práci a tým pádom bude môcť fungovať ako človek. Taká podmienka sa tam vyskytla v tej dobe. Žalobca pracoval u ich prvého sponzora, ktorý im pomohol založiť a prispel finančnými prostriedkami, súkromnými, na to, aby mohli fungovať, potrebovali tam vložiť nejaký vklad, aby mohli začať štartovať. Bolo treba nejaké veci povyplácať. V jednom čase mal žalobca nejaké finančné problémy a vtedy v rámci nejakej komunikácie mu zástupkyňa žalovaného nejaké finančné prostriedky poskytla. Ale čo sa týka nejakých dohôd, že sa mu má platiť za trénerskú činnosť, alebo za jeho služby, o tom svedok nevie.

10. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

11. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

12. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi stranami nebola sporná tak existencia záväzkového vzťahu, ako ani skutočnosť, že žalobca v požadovanom rozsahu vykonával trénerskú činnosť pre žalovaného v súťažnej sezóne 2014/2015. Zároveň nebola sporná existencia dohody medzi stranami o poskytnutí odplaty za výkon týchto činností počas troch mesiacov vo výške 1.500,00 Eur, ani zaplatenie sumy 500,00 Eur ako odmeny za mesiac október 2014. Sporné však ostalo právne posúdenie záväzkového vzťahu, nárok žalobcu na odmenu za výkon trénerskej činnosti počas zvyšku sezóny, ako aj zaplatenie sumy 1.000,00 Eur zo strany žalovaného. Súd v prvom rade skúmal povahu záväzkového vzťahu. Je treba uviesť, že príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, upravenej tak všeobecne, ako aj vo forme osobitných zmlúv (zmluva o obstaraní veci a zmluva o obstaraní predaja veci). Príkazná zmluva je upravená ako mandátna zmluva tiež v Obchodnom zákonníku. Teoretický základ obidvoch druhov zmlúv je síce rovnaký, sú tu však niektoré znaky, ktorými sa tieto od seba odlišujú. Podľa Občianskeho zákonníka môže byť príkazníkom, resp. príkazcom ktokoľvek. Podľa Obchodného zákonníka môžu byť účastníkmi mandátnej zmluvy iba podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka, keďže mandátna zmluva nepatrí do kategórie tzv. absolútnych obchodov, na ktoré sa musia vždy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov. Ďalší rozdiel spočíva v samotnom predmete zmluvy. Kým podľa Občianskeho zákonníka je predmet príkazu vymedzený všeobecne, podľa Obchodného zákonníka ide o zariadenie určitej obchodnej záležitosti. Pred aplikáciou jednotlivých zákonných ustanovení je treba v prvom rade posúdiť, medzi akými subjektmi sa zmluva uzaviera a o aký predmet obstarania veci príkazcu ide. Medzi príkaznou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka existujú aj ďalšie rozdiely (napr. otázka odplatnosti), tie však nie sú rozhodujúce z hľadiska kvalifikácie zmluvy. Vychádzajúc z účelu zriadenia občianskeho združenia, ktoré nie je podnikateľským subjektom, rovnako ako zo skutočnosti, že výkon trénerskej činnosti pre toto občianske združenie nemožno pokladať za zariadenie určitej obchodnej záležitosti, aplikoval súd na predmetný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje. Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá. Súd preto taktiež skúmal, či bola medzi stranami dohodnutá odplatnosť tejto zmluvy. Súd existenciu dohody o odplatnosti príkaznej zmluvy, s výnimkou nespornej dohody o poskytnutí odplaty za tri mesiace, nemal akýmkoľvek spôsobom preukázanú. Naopak z výpovede svedka jednoznačne vyplýva, že strany do vzťahu výslovne vstupovali bez nároku na finančnú odmenu. Čo sa týka nespornej dohody o odmene za tri mesiace výkonu trénerskej činnosti, aj keď žalovaný uviedol, že bez potvrdenia o zaplatení odovzdal žalobcovi sumu 1.000,00 Eur, túto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom nepreukázal, pričom žalobca ich poskytnutie poprel. S poukazom na uvedené mal teda súd preukázané, že medzi stranami bola platne uzatvorená príkazná zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to vykonať činnosť pre príkazcu, žalobca ako príkazník splnil. Odplatnosť zmluvy bola preukázateľne dojednaná len na obdobie troch mesiacov vo výške 1.500,00 Eur, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi časť vo výške 500,00 Eur. Zaplatenie zvyšnej časti odmeny žalovaný relevantným

spôsobom nepreukázal a preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.000,00 Eur. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol, keďže odplatnosť príkaznej zmluvy medzi stranami nebola preukázateľne dojednaná, a teda žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za výkon trénerskej činnosti v mesiacoch august a september 2014 a január až apríl 2015 nevznikol. Pri rozhodovaní súd vychádzal predovšetkým z vyjadrení strán a výsluchu svedka. Súd neprihliadol na listinný dôkaz označený ako „príloha č. 3“, nakoľko tento bol nečitateľný. Zároveň súd nevykonal dôkaz potvrdeniami o výške mesačnej odplaty trénera v iných kluboch, keďže v období, za ktoré bola dohoda o bezodplatnosti zmluvy uzatvorená, bola výška odplaty medzi stranami nesporná.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok v celom rozsahu riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je treba uviesť, že v spore bola každá zo strán sčasti úspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí podľa procesného výsledku sporu. V danom prípade bola žalobcovi z uplatnenej sumy 4.500,00 Eur s príslušenstvom priznaná suma vo výške 1.000,00 Eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva percentuálny hrubý úspech žalobcu vo výške 22,22 % (4.500,00 Eur : 100 = 45,00 Eur = 1 %; 1000,00 Eur : 45,00 Eur), teda hrubý percentuálny úspech žalovaného predstavuje 77,78 % (100 % - 22,22 %). Výsledný čistý úspech žalovaného predstavuje 55,56 % (77,78 % - 22,22 %), čo v konečnom dôsledku zakladá nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto pomerom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).