Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/106/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: STAFIX s.r.o., Osloboditeľov 42, Košice IČO: 45979634, zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Vojenská 14, Košice, proti žalovanému: Investičná Správcovská s.r.o., Popradská 56, Košice, IČO: 44484011, zast. Advokátskou kanceláriou Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., Mojmírova 12, Košice, o zaplatenie 10.674,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -136 z 5.3.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.674,00 eur s 8,05%-ným ročným úrokom z omeškania od 2.10.2015 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I); v prevyšujúcej časti konanie zastavil (výrok II) a vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.674,00 eur s 0,5%-ným denným úrokom z omeškania od 8.6.2015 do zaplatenia, titulom neuhradenia časti ceny z vykonaného diela. Žalovaný uviedol, že faktúry boli doručené až po dvoch mesiacoch od ich splatnosti a vady diela boli odstraňované ešte dva mesiace po zmluvne dohodnutom termíne na jeho dokončenie. Prílohou faktúr nebol preberací protokol, pričom zdôraznil, že Preberací protokol z 2.7.2015 za žalovaného podpísal Ing. M. K. (ktorý bol oprávnený zastupovať žalovaného len do momentu uzavretia zmluvy o dielo s dodávateľom - na základe plnej moci z 1.4.2015). O prekročení právomoci J.. K. žalovaný upovedomil žalobcu listom zo 6.6.2016, avšak list, ktorý žalovaný predložil súdu je datovaný 6.6.2015.

3. Dňa 5.3.2018 (na pojednávaní) žalobca zobral sčasti žalobu späť a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 10.674,00 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 2.10.2015 do zaplatenia. Preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. konanie v časti rozdielu medzi žalobným petitom a čiastočným späťvzatím zastavil.

4. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi - Zmluvou o dielo č. z 13.4.2015, faktúrami č. 2015028 a č. 2015027, Preberacím protokolom z 2.7.2015, listom žalovaného z 21.7.2015, ako aj vyjadreniami strán sporu), súd konštatoval, že na základe Zmluvy o dielo č. z 13.4.2015 žalobca realizoval liatu podlahu v interiéri cestovinárne Kuk&Fuk v obci Malá Ida. Dňa 2.6.2015 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2015028 na sumu 10.494,00 eur (za liatu podlahu) a

fa. č. 2015027 na sumu 180,00 eur (na úpravu soklov), obe splatné 7.6.2015. Obe faktúry žalovaný prevzal v deň ich vystavenia. Navyše z predmetných faktúr súd zistil, že na oboch faktúrach je uvedené, že faktúra je súčasne potvrdením o odovzdaní/prevzatí predmetu plnenia/diela. Dňa 2.7.2015 bol zmluvnými stranami potvrdený Preberací protokol k vyššie uvedenej Zmluve o dielo, z ktorého vyplýva, že dielo bolo zrealizované bez vád a nedorobkov. Preberací protokol bol potvrdený podpisom a opatrený pečiatkou oboma zmluvnými stranami. Dňa 21.7.2015 žalovaný vrátil žalobcovi predmetné faktúry pre ich neopodstatnenosť, nakoľko boli doručené po uplynutí dátumu ich splatnosti.

5. Čo sa týka námietky žalovaného, že Preberací protokol z 2.7.2015 za žalovaného podpísal J.. M. K. (ktorý bol oprávnený zastupovať žalovaného len do momentu uzavretia zmluvy o dielo s dodávateľom

- na základe plnej moci z 1.4.2015), mal súd za to, že z písomného vyjadrenia doručeného súdu 12.10.2015 vyplýva, že sám žalovaný akcentuje na e-mailovú komunikáciu, ktorá mala preukazovať odstraňovanie vád diela ešte 2 mesiace po zmluvne dohodnutom termíne na jeho dokončenie, pričom túto e-mailovú komunikáciu dňa 16.6.2015 viedol za žalovaného práve Ing. K., ktorý mal mať podľa žalovaného oprávnenie konať za žalovaného len do dátumu podpísania zmluvy o dielo, t.j. do 13.4.2015. Navyše zo žiadnych listín, či označených dôkazov nevyplýva, že by žalovaný oboznámil žalobcu s tým, že konanie Ing. K. v danom zmluvnom vzťahu je obmedzené a teda, že by žalobca o údajnom prekročení právomoci mal vedieť.

6. Taktiež je zrejmé, že predmet diela bol žalobcom realizovaný najneskôr k dátumu podpísania Preberacieho protokolu t.j. dňa 2.7.2015 a to aj za predpokladu, že by predmetné fakturácie mali formálne nedostatky. Splatnosť faktúr bola dohodnutá v čl. VI bod 5 Zmluvy ako 5 pracovných dní po ich písomnom odsúhlasení a prevzatí objednávateľom, k čomu došlo práve dňa 2.7.2015 podpísaním Preberacieho protokolu. Tým, že žalobca po čiastočnom späťvzatí žiadal priznať zákonné úroky z omeškania až od 2.10.2015, teda po doručení žaloby žalovanému dňa 30.9.2015, nárok na zaplatenie faktúr uplatňoval zjavne po ich splatnosti.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (, , , , , , nariadenia vlády č. ), dospel súd k záveru, že dielo bolo vykonané v roku 2015 a jeho cenu žalovaný nezaplatil ani po viac ako 3 rokoch. Odvolávanie sa na formálne nedostatky faktúr, považoval súd za účelové vyhýbanie sa povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

8. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. a , a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, priznal mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolací dôvod založil na ust. , , , a .

10. Totiž súd prvej inštancie neodôvodnene nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch konateľky žalovaného p. Kleinovej, J.. Š. K., X. K. a konateľa žalobcu Ing. A., ktorými mali byť objasnené okolnosti odovzdania a prevzatia resp. neodovzdania diela. Ak konajúci súd mal zato, že predmetné dielo bolo odovzdané dňa 2.7.2015 (vychádzajúc z dátumu uvedeného na preberacom protokole) mal sa vysporiadať aj so započítaním zmluvnej pokuty za omeškanie zhotoviteľa, nakoľko dielo malo byť podľa čl. III. ods. 2 Zmluvy o dielo z 13.4.2015 odovzdané najneskôr 24.4.2015. Týmto postupom teda súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu SR je nutné odôvodniť súdne rozhodnutie s ohľadom na všetky okolnosti toho ktorého prípadu. Ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou sporu (v danom prípade výsluch svedka navrhnutého žalovaným) je potrebné tento

nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti a konanie súdu prvej inštancie v príkrom rozpore s ust. .

13. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a nepreskúmateľný.

14. Odvolateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Preto žalovaný trvá na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez dostatočnej odpovede. Absolútna absencia odôvodnenia (ohľadom vyššie uvedených námietok) robí toto rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne. Z požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva, že ak súd sa s námietkami účastníka konania z nejakých dôvodov nestotožňuje, tieto dôvody je potrebné rozviesť do podrobnosti a takto presvedčiť účastníka o pravdivosti výroku súdu a právne ho do budúcna usmerniť. Práve z odôvodnenia účastník konania zistí, akú odpoveď dal súd na právne otázky, ktoré boli predmetom sporu, a či je táto odpoveď konformná napr. aj s predchádzajúcou judikatúrou, a teda či sa vyhovelo očakávaniu účastníka o naplnení princípu právnej istoty, ktorá je spojená so stabilizovanou rozhodovacou praxou. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie porušil základné práva alebo slobody žalovaného, a to právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. právo na súdnu ochranu podľa SR. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR z 12.6. sp.zn. .

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že odvolací dôvod podľa , na ktorý sa žalovaný odvoláva vo svojom odvolaní, neexistuje a je plne nedôvodný. V priebehu konania nedošlo k porušeniu žiadnych procesných práv na strane žalovaného. Žalovaný sa mal možnosť vyjadriť k akejkoľvek skutočnosti v priebehu konania, boli mu predložené všetky písomnosti, bol predvolaný na každé pojednávanie, mohol sa k všetkým dôkazom vyjadrovať a rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj riadne odôvodnené. Uvedený odvolací dôvod je daný iba ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňuje realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. To, v akom rozsahu a aké dôkazy súd vykoná je plne na úvahe súdu v zmysle ust. . V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. zo 14.9.2011, z ktorého vyplýva, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Podľa žalobcu teda nevykonaním navrhovaných dôkazov nemožno dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. V danej veci súd správne konštatoval prečo navrhované dokazovanie vypočutím svedkov neakceptoval a tento svoj záver aj náležite odôvodnil. Z listinných dôkazov v spise bolo zrejmé, kedy došlo k odovzdaniu diela a kto ho prevzal a prípadný výsluch svedkov mal len účelovo oddialiť rozhodnutie súdu v tejto veci. Uvedené potvrdzujú opakované návrhy na odročenie pojednávania ako aj tá skutočnosť, že ani na pojednávanie, na ktorom súd vo veci rozhodol sa nikto z osôb, ktoré boli navrhované na vypočutie nedostavil.

16. Podľa žalobcu odvolací dôvod v zmysle ust. v princípe zahŕňa akékoľvek procesné pochybenia súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak len v prípade ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že sa jedná napr. o situáciu nesprávnej realizovanej manudukčnej povinnosti, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami, vypočutie svedka bez poučenia o práve odmietnuť vypovedať. K žiadnej takejto procesnej vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu však v priebehu konania na súde prvej inštancie nedošlo a teda ani tento žalovaným uvedený odvolací dôvod nie je daný.

17. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa ust. má žalobca za to, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Žalovaným navrhované dôkazy (vypočutie ďalších osôb v konaní) neboli pre účely tohto konania potrebné, čo súd riadne odôvodnil. K návrhu žalovaného o možnosti započítania zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela voči uplatnenej pohľadávke žalobca uvádza, že takýto návrh žalovaný v priebehu celého konania súdu nikdy neoznámil a právne aprobovaným spôsobom tak neurobil ani doteraz. Zo strany žalovaného teda vôbec nebola uplatnená námietka započítania zmluvnej

pokuty z dôvodu údajne oneskoreného odovzdania diela. Vzhľadom na uvedené je neprípustné, aby takúto argumentáciu žalovaný použil po prvýkrát až v rámci podaného odvolania. Z ust. jednoznačne vyplýva, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len tedy, ak ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Navyše v rámci podaného odvolania žalovaný vôbec neuvádza čo mu bránilo uplatniť takúto hmotnoprávnu námietku v priebehu konania na prvoinštančnom súde. Je teda zjavné, že otázka prípadného započítania nemôže byť akceptovaná v rámci odvolacieho konania.

18. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov ( ) súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky, prípadne súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. K takejto situácii však nedošlo. Žalovaný z hľadiska obsahu odvolania v konečnom dôsledku ani neuvádza, v čom má spočívať nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie.

19. Odvolací dôvod podľa ust. žalovaný nijako neodôvodnil. Podľa žalobcu o nesprávne právne posúdenie môže ísť v prípade, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú normu nesprávne aplikoval. Žiadnu z uvedených eventualít nesprávneho právneho posúdenia žalovaný ani len netvrdí. Súd vec posúdil podľa ust. , a v spojení s predloženou zmluvou o dielo. V žiadnom prípade teda nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie.

20. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaný sa účelovo dlhodobo snažil vyhýbať pojednávaniu a uhradeniu ceny diela. Prevzaté dielo už 3 roky užíva hoci jeho kvalitu nereklamoval, a preto žalobca plne súhlasí s názorom súdu, že ak žalovaný nechce uhradiť cenu diela iba s poukazom na údajné formálne nedostatky faktúr, ide o účelovú snahu vyhýbať sa povinnosti uhradiť cenu za dielo.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

22. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne uviedol, že odovzdanie a prevzatie diela, resp. termín jeho odovzdania nemá vplyv len na vznik platobnej povinnosti žalovaného ako objednávateľa, ale má vplyv aj na možnosť či nemožnosť uplatnenia zmluvnej pokuty a jej výšku. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný návrh na doplnenie dokazovania v priebehu celého konania neoznámil. Sám žalobca vo vyjadrení uviedol, že súd navrhované dokazovanie vypočutím svedkov neakceptoval, z čoho logicky vyplýva, že tieto návrhy boli prednesené. Poukazujúc na svoje vyjadrenie zo 14.6.2016 zdôraznil, že objednávateľovi vznikol nárok na uplatnenie si dohodnutej zmluvnej pokuty po dobu omeškania sa zhotoviteľa s ukončením a odovzdaním diela v dohodnutom termíne. V tom čase ju neuplatňoval, nakoľko považoval a dodnes považuje dielo za neodovzdané. Uvedený nárok spomína žalovaný aj vo svojom vyjadrení z 30.9.2016. Teda podľa žalovaného nárok bol uplatnený, no účinky jeho uplatnenia spočívali do rozhodnutia súdu o dátume odovzdania diela, keďže to bola hlavná sporná skutočnosť medzi stranami. Ak teda súd dospel k záveru, že dielo bolo odovzdané 2.7.2015, pričom malo byť odovzdané najneskôr do 24.4.2015, mal nárok žalovaného v časti krytej zmluvnou pokutou zamietnuť, prípadne sa vysporiadať s omeškaním žalobcu so zhotovením diela a existenciou zmluvnej pokuty, resp. zohľadniť jej vplyv na výšku žalovanej sumy. Z uvedeného vyplýva, že kompenzačná námietka bola žalovaným riadne uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, ale jej výška však nebola kapitalizovaná práve z dôvodu spornosti dňa odovzdania diela. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Žalobca vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaný neuviedol nič nové ako v podanom odvolaní, okrem poukazu na tú skutočnosť, že už v podaní zo 14.5.2016 30.9.2016 spomína žalovaný existenciu nároku na uhradenie zmluvnej pokuty. To, že žalovaný všeobecne poukázal na možnosť údajného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v uvedených podaniach je síce pravdivé tvrdenie, avšak žalovaný nikdy počas celého konania nevzniesol kompenzačnú námietku zákonom predpísaným spôsobom. Uvedené tvrdenie vyplýva aj z podania samotného žalovaného zo 14.6.2016, kde uvádza,

že si zmluvnú pokutu neuplatnil. Naviac žalovaný počas celého konania tvrdil, že nedošlo k platnému odovzdaniu diela, a preto mu nič nebránilo, aby svoju údajnú pohľadávku z titulu údajnej zmluvnej pokuty, kapitalizoval a zákonom predpísaným spôsobom uplatnil ako kompenzačnú námietku. Uvedené platí o to viac, že žalovaný bol počas konania zastúpený advokátom. Naviac žalovaný kompenzačnú námietku neuviedol ani v rámci záverečnej reči a účelovo začína kompenzačnú námietku spomínať až v rámci podaného odvolania. Súčasne nemožno súhlasiť s tým, že žalovaný svoj nárok na údajnú zmluvnú pokutu uplatnil na súde, ale účinky uplatnenia spočívali do rozhodnutia súdu o dátume prevzatia diela. Všeobecné tvrdenie žalovaného o údajnom oneskorenom odovzdaní diela a o údajnej možnosti aplikácie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela nemožno považovať za kompenzačnú námietku uskutočnenú v súlade s platným právom. Naviac, žalobca ani nemohol byť v omeškaní s odovzdaním diela nakoľko k jeho odovzdaniu dňa 2.7.2015 došlo na základe vzájomnej dohody v dôsledku ústretového kroku žalobcu, ktorý nad rámec svojich povinností a bez nároku na ďalšiu odmenu opätovne prelial podlahu v sklade žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa , , , , a t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

27. Pokiaľ žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu, vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom a pod. Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

28. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

29. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ( ) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

30. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

31. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. , na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

33. Žalovaným nevykonané doplnenie dokazovania výsluchom svedkov aj podľa názoru odvolacieho súdu by pre žalovaného neprinieslo priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

34. Súd prvej inštancie sa totiž riadne vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného, ktorý tieto námietky zopakoval v odvolaní, a podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade ide len o oddiaľovanie skončenia veci, čo vyplýva z formalisticky koncipovaného odvolania.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny ( ).

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. a . Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle . Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).