Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Co-85-2019.pdf
PDF · 100.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: U. Q. P., J., so sídlom W. XX, XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, o zaplatenie 2 827,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. februára 2019, č.k. 4Csp/114/2018-60, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku II. č i a s t o č n e m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 399,31 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 281,52 eur za obdobie od 23.10.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,- eur, ktoré sú splatné vždy do 15 dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky podľa výroku I. napadnutého rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.
II. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku II. p o t v r d z u j e .
III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 78 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku veriteľa predstavujúcom dlh z bankového úveru voči dlžníkovi pozostávajúci z nesplatenej istiny 2.827,77 eur, do splatnosti vyčísleného úroku 117,79 eur, do splatnosti vyčísleného úroku z omeškania 1,30 eur, úroku 11,90 % ročne z nesplatenej istiny 2.827,77 eur za obdobie od 23.10.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne, z nesplatenej istiny 2.827,77 eur za obdobie od 23.10.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 117,79 eur za obdobie od 23.10.2018 do zaplatenia a z nezaplatených poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 2,40 eur. Žalobe čiastočne vyhovel a žalovanú zaviazal k zaplateniu doposiaľ nesplatenej časti istiny, ktorej výšku zisti súd prvej inštancie v sume 2.548,65 eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania a k zaplateniu vyčísleného úroku z omeškania 1,30 eur (výrok I.). Vo zvyšku pripadajúcom na úroky a poplatky z úveru žalobu zamietol (výrok II.), pretože poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.) pre absenciu správneho údaja o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, a súčasne pre absenciu správneho údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Nesprávnosť uvedených údajov dovodil súd prvej inštancie z toho, že nezohľadňovali náklady na poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,20 eur mesačne, pričom podľa súdu prvej inštancie bolo toto poistenie podmienkou poskytnutia úveru. Podľa § 2 písm. g) zák. č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch preto malo byť zahrnuté do celkových nákladov úveru.
2. K zamietnutiu žaloby v časti nároku na úrok z úveru požadovaný za obdobie po zosplatnení úveru súd prvej inštancie tiež uviedol, že veriteľ má nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania, čo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 59/1998 ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012.
3. Ohľadom nároku na úrok z omeškania z úrokov súd prvej inštancie tiež uviedol, že úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu vo veci.
5. Proti zamietavému výroku II. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd žalobe aj v zamietnutej časti vyhovie. Nesúhlasil so záverom, že úver by mal byť bezúročný a bez poplatkov, pretože poistenie schopnosti splácať úver nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Namietal zistenie súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej hodnote RPMN, pretože súd prvej inštancie túto hodnotu nevypočítal podľa vzorca uvedeného z právnych predpisoch, ale zisťoval z internetovej kalkulačky, čo žalobca považoval za neprípustné.
6. Žalobca nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení. Argumentácia prvoinštančného súdu nezohľadňuje konštantnú rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Citáciou viacerých rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, odborných článkov a odbornej literatúry žalobca dôrazne akcentoval, že v danom prípade nemožno akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky žalobcu po zosplatnení úveru zákonným úrokom z omeškania a súčasne riadnym zmluvným úrokom ako odplatou za úver. Opačným výkladom dochádza ad absurdum k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného v neprospech žalobcu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky, popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania vo výške nižšej než výška úroku. Na základe absurdného záveru súdu prvej inštancie by bolo postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia záväzku (nesplácania úveru), než v prípade riadneho plnenia povinností. Ak totiž dlžník počas celej doby úveru riadne svoj úver spláca, tento sa mu úročí dojednanou sadzbou vyššou ako sadzba úroku z omeškania. Pokiaľ však úver svojvoľne splácať prestane a banka v dôsledku toho zvyšok úveru zosplatní (strata výhody splátok), vznikne dlžníkovi bez ďalšieho iba povinnosť platiť zákonný úrok z omeškania, v danom prípade nižší ako pôvodne dojednaný úrok. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinností žalovaného tak paradoxne dochádza k jeho ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania. Z uvedeného je názorne zrejmá neakceptovateľnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, a to aj pokiaľ ide o ekonomickú podstatu úveru. Je neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnený. Odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 59/1998 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012 považoval v danej otázke za nenáležitý. Z rozhodnutia NS SR súdom prijatý záver nevyplýva a rozhodnutie Ústavného súdu SR daný problém vecne neriešilo, pretože konštatovalo odmietnutie ústavnej sťažnosti pre neexistenciu porušenia práva na súdnu ochranu.
7. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záveru o nemožnosti úročiť úrokom z omeškania dlh na úroku, k čomu citoval rozsiahlu rozhodovaciu prax odvolacích súdov SR vrátane jedného rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu. Napokon namietal povolenie splácania uloženej povinnosti v splátkach pre nedostatočné zistenie okolností na strane žalovanej pre takéto rozhodnutie.
8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietavej časti zmeniť podľa § 388 CSP pre nesprávnosť záveru o úvere
ako bezúročnom a bez poplatkov a vo zvyšku napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 2 písm. g) zák. č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poistné sa zahrnie do celkových nákladov úveru len v prípade, ak bolo uzavretím poistenia podmienené poskytnutie úveru.
11. Záver súdu prvej inštancie, že poistenie bolo v danom prípade podmienkou poskytnutia úveru však nebol správny. Ako vyplýva z bodu 2.5 úverovej zmluvy uzavretie poistenia schopnosti splácať úver bolo riešené možnosťou zaškrtnutia políčka o prijatí / neprijatí poistenia, a to alternatívne. O tom, či bolo poistenie uzavreté alebo nie musel výslovne rozhodnúť dlžník a úverová zmluva jednoznačne počítala aj s neprijatím poistenia. Tak ako pri rozhodcovskej zmluve, ktorú žalovaná obdobným spôsobom, teda zaškrtnutím príslušného políčka odmietla. Pretože predtlač úverovej zmluvy výslovne počítala s vyznačením možnosti neprijať poistenie, nemožno prijať záver, že jeho prijatie bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie. Vzhľadom na to nebol správny záver o chybne uvedenej celkovej výške sumy, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a chybne uvedenej RPMN, a preto nebolo možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Bezpredmetné potom ostalo, že súd prvej inštancie chybil aj pri zisťovaní RPMN s použitím internetovej kalkulačky.
12. Z uvedených dôvodov bola preto žaloba dôvodná v celej žalovanej istine 2.827,77 eur, vyčíslenom úroku 117,79 eur, vyčíslenom úroku z omeškania 1,30 eur a poplatkoch za poistné 2,40 eur, t.j. spolu 2.949,26 eur. Pretože súd prvej inštancie žalovanú zaviazal k zaplateniu 2.549,95 eur, odvolací súd zmeňujúcim výrokom zaviazal žalovanú k zaplateniu zvyšku 399,31 eur a úroku z omeškania z priznanej dlžnej istiny 281,52 eur, o ktorom rozhodol na základe totožných dôvodov ako súd prvej inštancie, na ktorého odôvodnenie v tejto časti odkazuje.
13. Súd prvej inštancie však správne zamietol žalobu ohľadom úroku z úveru po zosplatnení úveru. Odvolací súd sa tu stotožňuje so súdom prvej inštancie že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je potrebné ich odlišovať. Zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa (na základe slobodnej voľby veriteľa) dôjde k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto jednostranného úkonu veriteľa vznikne mu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk. Čo sa týka námietok žalobcu k použitiu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 59/1998, je pravdou, že záver o neexistencii nároku na (nové) zmluvné úroky po zosplatnení úveru nevyplýva priamo z právnej vety tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. To však neznamená, že súd nemôže podporne poukázať aj na časť odôvodnenia rozhodnutia súdu (hoci všeobecne právne nezáväznú), pokiaľ sám dostatočne vyargumentuje tam prezentovaný právny názor. V citovanom rozhodnutí obchodný senát NS SR jasne uviedol (hoci v inštrukcii pre súd prvej inštancie), že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožňuje.
14. Navyše je odvolací súd toho názoru, že aj prípadná dohoda stanovujúca, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania po splatnosti pohľadávky platiť aj úroky za poskytnutie úveru aj po zosplatnení úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie jeho postavenia oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Nakoľko niet kogentnej úpravy o úrokoch z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy), je takáto dohoda o úrokoch nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva aj hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, je preto neprijateľná.
15. Správny bol rozsudok súdu prvej inštancie aj v záveroch o nedôvodnosti nároku na úrok z omeškania z úroku. Úroky ako odplata za poskytnutie peňazí sú podľa § 121 Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> príslušenstvom pohľadávky. Pritom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> priznáva nárok na úroky z omeškania iba z plnenia z hlavného peňažného záväzku. Z ust. § 121 OZ <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ako aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné. Požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo 4/1994 <http://merit.slv.cz/6Obdo4/1994>). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že právny predpis veriteľovi takúto možnosť nepriznáva.
16. Z dôvodov uvedených vo vyššie uvedených odsekoch 13, 14 a 15 odôvodnenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšku napadnutej zamietavej časti, t.j. ohľadom úrokov po splatnosti úveru a úrokov z omeškania z úrokov potvrdil ako vecne správne.
17. Nedôvodné bolo odvolanie aj do uloženia splátok priznaného plnenia podľa § 232 ods. 4 CSP, podľa ktorého možno uložiť splnenie povinnosti podľa rozhodnutia v splátkach. Odvolací súd považuje za dostatočne zistené skutkové východiská povolenia splátok zistené súdom prvej inštancie z výsluchu strany sporu. Aj výsluch strany podľa § 195 CSP je totiž dôkazným prostriedkom, z ktorého môže súd prijať skutkové závery. Podľa odvolacieho súdu bol pre zistenie podstatných skutočností významných pre rozhodnutie o povolení splátok výsluch žalovanej dostatočný. Z ničoho nevyplývajú pochybnosti, že by nezodpovedali skutočnosti fakty uvádzané žalovanou ako dôvody pre povolenie splátok a uloženie plnenia v splátkach bolo preto dôvodné, rovnako ako ich výška splátok, ktorá je primeraná pomerom preukázaných na strane žalovanej.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca bol celkovo v konaní úspešný v časti o zaplatenie 3.120,15 eur (istina 2.949,26 eur + priznaný úrok z omeškania vyčíslený do rozhodnutia odvolacieho súdu 170,89 eur). Žalovaná bola celkovo v konaní úspešná v časti o zaplatenie 396,79 eur (úrok 11,9 % ročne z 2.827,77 eur za obdobie od 23.10.2018 do 19.12.2019 vo výške 389,97 eur + úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 117,79 eur za obdobie od 23.10.2018 do 19.12.2019 vo výške 6,82 eur). Úspech žalobcu 3.120,15 eur k celkovému predmetu konania 3.516,94 eur predstavuje 89 %. Úspech žalovanej 396,79 eur k celkovému predmetu konania 3.516,94 eur predstavuje 11 %, čo po vzájomnom zohľadnení zakladá nárok žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne s výnimkou potvrdzujúcej časti rozhodnutia o nároku na úrok za obdobie po zosplatnení úveru, v ktorej časti bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. Odlišné stanovisko sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho k rozhodnutiu o nároku veriteľa na úrok z úveru za obdobie po jeho splatnosti:
1. Ohľadom danosti práva veriteľa z úverovej zmluvy (§ 497 a nasl. Obch. zák.) na úrok z úveru za obdobie po jeho splatnosti som v minulosti v rozhodovacej praxi zastával názor, tu prezentovaný väčšinovým stanoviskom, že právna úprava úveru nepriznáva veriteľovi právo na úrok z úveru za obdobie po jeho splatnosti (riadnej, či predčasnej). Súčasne som mal zato, že okrem úroku z omeškania nie je s dlžníkovou dispozíciou s nevrátenou splatnou istinou úveru spojený žiaden ďalší nárok veriteľa.
2. Považujem za nezlučiteľné so základnými zásadami práva, aby porušenie práva zo strany dlžníka v podobe omeškania s vrátením úverovej istiny mohlo mať za následok, že jeho postavenie sa stane výhodnejšie, než v prípade, pokiaľ by svoj dlh plnil riadne. Ak by bol správny väčšinový názor, že po zosplatnení dlhu z úveru veriteľovi viac nepatrí úrok, ale len úrok z omeškania, k uvedenému zvýhodneniu omeškaného dlžníka pri súčasných úrokových sadzbách dôjde. Pokiaľ totiž pre omeškanie dlžníka s vrátením splátok úverovej istiny využije veriteľ svoje právo a úver predčasne zosplatní (§ 565 OZ) bude dlžník od zosplatnenia povinný ďalej platiť za nevrátenú istinu úveru menej, než keby plnil riadne V posudzovanom prípade 5 % ročne, namiesto 11,9 % ročne.
3. I keď právna úprava úveru § 497 a nasl. Obchodného zákonníka neobsahuje výslovné určenie, dokedy veriteľovi patria úroky z úveru, neumožňuje vyššie uvedený dôsledok iný výklad, než prezentovaný odvolateľom, teda že úrok z úveru patrí veriteľovi aj po predčasnom zosplatnení úveru, a to popri úroku z omeškania. Preto bude aj v spotrebiteľskom vzťahu prípustná dohoda, že poskytnutá istina je úročená až do jej vrátenia.
4. Pokiaľ by aj mnou preferovaný výklad právnej úpravy úveru nebol správny, zakladala by dlžníkova dispozícia s istinou úveru v čase po jej splatnosti bezdôvodné obohatenie na jeho strane, pretože by sa nedovolenou držbou peňažných prostriedkov veriteľa bezdôvodne obohacoval (plnenie bez právneho dôvodu). Obdobne ako pri užívaní cudzej hnuteľnej veci, cudzieho bytu a podobne, ku ktorému by dochádzalo bez právneho dôvodu. V týchto prípadoch je nepredstaviteľné, aby za takéto užívanie nevznikalo na strane vlastníka veci právo na vydanie prospechu, ktorý by jej užívateľovi vznikal užívaním bez právneho dôvodu. Ani užívanie cudzích peňazí preto nemôže ostať bez protiplnenia. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že takýmto protiplnením nie je úrok z omeškania, a úrok z omeškania ani takéto protiplnenie nekryje, pretože kryje len náhradu škody (§ 519 OZ).
5. Napokon mám zato, že pri závere o neexistencii zákonného práva na úrok z úveru za čas omeškania s jeho vrátením nie je namieste odkazovať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012. V tomto rozhodnutí bolo výslovne uvedené, že Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Otázku správnosti záveru všeobecných súdov o neexistencii zákonného nároku na úrok z omeškaného úveru preto Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí neposudzoval. V rozhodnutí sa zaoberal náležitosťami odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska práva na spravodlivý proces.
6. Na základe uvedeného nesúhlasím s prijatým väčšinovým rozhodnutím ohľadom nároku na úrok z úveru za obdobie po zosplatnení úveru a aj tento nárok bolo potrebné veriteľovi priznať.
Mgr. Ivan Kubínyi
predseda senátu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).