Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o. so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal s. r. o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C. nad Váhom, Centrum I. 28/67, zastúpeného občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Pod Hájom 1367/169-44, IČO: 51 255 022, o zaplatenie 13 935,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -244 zo dňa 27. februára 2023 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 181,26 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 13 251,26 eur od 13.08.2018 do 18.01.2021, zo sumy 13 231,26 eur od 19.01.2021 do 30.04.2021, zo sumy 13 221,26 eur od 01.05.2021 do 11.05.2021, zo sumy 13 201,26 eur od 12.05.2021 do 12.08.2021, zo sumy 13 181,26 eur od 13.08.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súdu prvej inštancie (druhým v poradí) bola výrokom I. žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 181,26 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 13 251,26 eur od 13.08.2018 do 18.01.2021, zo sumy 13 231,26 eur od 19.01.2021 do 30.04.2021, zo sumy 13 221,26 eur od 01.05.2021 do 11.05.2021, zo sumy 13 201,26 eur od 12.05.2021 do 12.08.2021, zo sumy 13 181,26 eur od 13.08.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. bolo konanie v časti o zaplatenie 684,02 eur s príslušenstvom zastavené a výrokom III. súd žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo právne odôvodnené až 4 , a Na premlčanie súd prvej inštancie aplikoval ust. , , a , a V dôsledku vykonaného dokazovania dospel k záveru, že námietka premlčania nebola vznesená dôvodne, premlčacia lehota začala plynúť 18.02.2018 a mala uplynúť dňa 18.02.2021. V dôsledku zákonných ustanovení, ktoré upravili neplynutie lehôt počas pandémie COVID-19, premlčacia lehota v prvom prípade neplynula 35 dní, v druhom prípade 41 dní, preto žaloba podaná dňa 09.04.2021 bola podaná včas. Vzhľadom na námietku žalovaného, že dlh mal byť zosplatnený pre splátku splatnú v decembri 2017, uviedol, že neexistuje právna úprava, ktorá by veriteľovi ukladala povinnosť zosplatniť zostatok dlhu okamžite po tom, čo sú k tomu splnené podmienky. Výlučne veriteľ je oprávnený využiť právo zosplatniť dlh. Ak

veriteľ mal možnosť zosplatniť dlh pre splátku splatnú 18.12.2017 (argumentácia žalovaného), pokiaľ tak veriteľ neurobil, nekonal v rozpore so zákonom. Uviedol, že výška zostatku nesplateného dlhu medzi stranami nebola sporná, preto nárok uplatnený žalobou považoval za dôvodný. Zastavenie konania v časti o zaplatenie 684,02 eur s príslušenstvom odôvodnil späťvzatím žaloby v tejto časti (, , ). O trovách konania rozhodol podľa , a .

2. Proti výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. V podanom odvolaní zrekapituloval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zastával názor, že žalobca podal žalobu aj s prihliadnutím na prijaté opatrenia v čase pandémie COVID-19 po premlčacej dobe a z uvedeného dôvodu opätovne vzniesol námietku premlčania. S ohľadom na ust. a jazykový výklad uvedeného ustanovenia zastával názor, že zákonodarca poukazoval na lehoty, ktoré by sa premlčali, resp. prekludovali v stanovenom období, t. j. od účinnosti zákona od 27.03.2020 do 30.04.2020. V tomto období by sa v predmetnej veci premlčanie nedotýkalo, teda aplikácia uvedeného ustanovenia je irelevantná. S ohľadom na čl. XIII a jazykový výklad uvedeného ustanovenia zastával názor, že zákonodarca poukazoval na lehoty, ktoré by sa premlčali, resp. prekludovali v stanovenom období, t.j. od účinnosti zákona od 19.01.2021 do 28.02.2021. V danej veci podľa rozhodnutia súdu začala plynúť premlčacia lehota 18.02.2018 a mala uplynúť 18.02.2021, preto v uvedenom prípade by sa malo prihliadať len na spočívanie lehoty podľa čl. XIII , a to tak, že sa lehota predlžuje o 41 dní. Ak premlčacia lehota uplynula 18.02.2021, je potom potrebné prihliadať, že lehota sa predĺžila o 10 dní (do 28.02.2021) a s pripočítaním 41 dní uplynutie lehoty vychádza na deň 30.03.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 09.04.2021. Namietal, že súd sa nezaoberal námietkou žalovaného, že dlh mal byť zosplatnený pre splátku splatnú v decembri 2017.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Žalovaný v replike k počítaniu premlčacej doby na základe zosplatnenia odcitoval podstatnú časť z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 27.02.2023. K výkladu ust. § 1 a ust. § 8 zákonov o niektorých mimoriadnych opatreniach pred premlčaním alebo zánikom práv v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19, ktoré by mohli zabrániť uplatňovaniu alebo bráneniu ich práv na súde, citáciou z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 27.02.2023 uviedol, že tieto ustanovenia nemožno vykladať tak, že v danom vymedzenom časovom období neplynú (prerušujú sa) všetky premlčacie doby, ktoré plynuli počas obdobia vymedzeného v citovaných ustanoveniach. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v plnom rozsahu.

5. Žalobca v duplike citoval z uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , a to v súvislosti s výkladom zákonov o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa , nakoľko je v uvedených výrokoch vecne správny.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním vo výroku II., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 684,02 eur s príslušenstvom zastavil, tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal (, ). Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok I., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 181,26 eur s príslušenstvom a súvisiaci výrok III. o trovách konania.

8. V danej veci žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ním uplatnenú námietku premlčania. Na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že nárok žalobcu je premlčaný, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.

9. Vzhľadom na uplatnený odvolací dôvod, ktorým žalovaný namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) odvolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu, OTP Bankou Slovensko, a. s. a žalovaným ako dlžníkom dňa 20.02.2015, ktorá bola označená ako zmluva o poistenom D. E. F.. Je nesporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, čomu v konečnom dôsledku zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia . Takéto pravidlo bolo ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR (). 11. V posudzovanej veci je zrejmé, že odvolaním napadnutý rozsudok závisel od posúdenia právnej otázky, ktorá už bola ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu vyriešená (ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). V uznesení Najvyššieho súdu SR z 29.11.2022, sp. zn. uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023 (R 29/2023) najvyšší súd uviedol, že podľa plynie pri strate výhod splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.

12. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ust. upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Všeobecne sa za začiatok plynutia premlčacej doby považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

13. V súvislosti so spotrebiteľskými vzťahmi bolo predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017). Vychádzajúc z teoretických východísk ako i zo znenia zákonných ustanovení, najvyšší súd vyslovil názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa ( ).

14. V súdenej veci dospel súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre nezaplatenú splátku za mesiac február 2018, splatnú dňa 18.02.2018. Nakoľko právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre neuhradenie splátky splatnej v mesiaci február 2018, pri splátke splatnej 18.02.2018 začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, t. j. 18.05.2018 (R 29/2023), preto žaloba podaná na súde dňa 09.04.2021 bola podaná včas a uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný. Veriteľ sa totiž mohol po prvý raz domáhať svojho práva na súde prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz a ktorý je aj

začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu (pozri uznesenie NS SR sp. zn. , ). Najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz v prípade, že k zosplatneniu dlhu došlo na základe splátky splatnej za mesiac február 2018, bol nasledujúci deň po uplynutí tejto trojmesačnej doby, t. j. 19.05.2018. Žaloba žalobcu bola podaná dňa 09.04.2021, t. j. pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

15. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie neprihliadal na jeho námietku, že dlh mal byť zosplatnený pre splátku splatnú v decembri 2017 a túto nebral do úvahy, odvolací súd uvádza, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva ( ). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (uznesenie NS SR sp. zn ). Z veta druhá vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky.

16. V tejto súvislosti preto odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný uvádza, že dlh mal byť zosplatnený pre splátku splatnú v decembri 2017, jeho tvrdenie je nielen nesprávne, ale aj účelové, nakoľko žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku vydaného v danej veci súdom prvej inštancie dňa 17.02.2022, č. k. -175 (prvý rozsudok v danej veci) uvádza, že nakoľko dlh bol zosplatnený dňom 27.07.2018, zosplatnenie vyvolala splátka splatná najskôr dňa 18.02.2018.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).