Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_12CoP-53-2019.pdf
PDF · 105.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/53/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej v právnej veci navrhovateľa (otca) P.. N. M., rod. T., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, C. C., prechodne S. XXX, právne zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica a manželky (matky) B.. M. M., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, C. C., toho času C. XX/XX, M. E., právne zastúpenej ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej M. M., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/234/2017-390 z 15. augusta 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v druhom, treťom, štvrtom, piatom, šiestom, siedmom, ôsmom a deviatom výroku p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 15. 08. 2019 rozviedol manželstvo navrhovateľa P.. N. M. a T.. M. M. (prvý výrok). Zároveň ich maloletú dcéru X. M. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky vysloviac, že oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia (druhý výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 200,- Eur mesačne k rukám matky a na tvorbu úspor maloletej sumou 50,- Eur mesačne na označený účet vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia (tretí výrok). Upravil tiež styk otca s maloletou na každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka 16:00 hod. do nedele 18:00 hod. (štvrtý výrok) s tým, že otec je oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred domom matky v mieste bydliska maloletej a je povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred domom matky v mieste bydliska maloletej (piaty výrok) a tiež matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi styk s maloletou umožniť (šiesty výrok). Maloletej aj jej rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín (siedmy výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ôsmy výrok) a že o znalečnom rozhodne osobitným uznesením (deviaty výrok).
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázaný rozvrat vzťahov medzi navrhovateľom a manželkou v takej miere, že manželstvo neplní a ani do budúcna nemôže plniť svoj účel, je už len formálnym zväzkom neplniacim si svoje funkcie a preto majúc za naplnené podmienky určené ust. § 23 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu považoval predovšetkým rozdielne predstavy manželov o vzájomnom
spolužití a fungovaní spoločnej domácnosti, rozdelení rolí v manželstve, čo viedlo k nezhodám, ktoré neboli schopní prekonať ani vecnou konštruktívnou komunikáciou.
3. Poukazujúc na ust. § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) prvoinštančný súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej dcére X a aplikujúc v tejto časti ust. § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine dospel k záveru, že vzhľadom na výpovede rodičov, maloletej, výsledky znaleckého dokazovania a odporúčania znalkyne i stanovisko kolízneho opatrovníka, bude v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Považoval za preukázané, že matka maloletej od jej narodenia zabezpečovala celodennú starostlivosť, venovala sa jej po všetkých stránkach, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne výrazné nedostatky, maloletá je zvyknutá na starostlivosť matky, na ktorú je po citovej stránke naviazaná viac ako na otca a sama maloletá ako dostatočne rozumovo a vekovo vyspelé dieťa vyjadrila túžbu zostať v domácnosti matky, s ktorou má spojený pocit bezpečia, istoty a domova. Konštatoval, že otec v minulosti nikdy nezabezpečoval starostlivosť o maloletú vo väčšom rozsahu, v starostlivosti a opatere sa spoliehal na matku, sám nevyvíjal iniciatívu, aby sa aktívne podieľal na starostlivosti o maloletú a takýto zvýšený záujem vyvinul až po podaní návrhu na rozvod manželstva. Okresný súd tiež zobral do úvahy bytové podmienky, ktoré sú vhodnejšie v domácnosti matky ako u otca, resp. u jeho rodičov, kde by chcel otec žiť v prípade zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, kedy otec síce deklaroval rekonštrukciu obydlia v domácnosti starých rodičov maloletej, je ale faktom, že v súčasnosti maloletá nemá u neho vlastný priestor na hranie, uspokojovanie svojich potrieb a chýba jej u neho pocit domova. Tiež sa okresný súd venoval bytovým pomerom otca v C. C. a toto bývanie označil za také, ktoré maloletá pozná, lebo v ňom žila s rodičmi ako rodina, ale v súčasnosti (vzhľadom na vzdialenosť bydliska rodičov a školského zariadenia maloletej, ktoré navštevuje v M. E.) je nevyhovujúce. Ak otec poukazoval na nedostatky v starostlivosti matky a jej zlý výchovný prístup, okresný súd mal preukázané, že matkin výchovný prístup neohrozuje zdravý psychický ani fyzický vývin maloletej a tiež mal dokázané znaleckým dokazovaním, že aktuálne odmietanie otca maloletou nie je spôsobené negatívnym vplyvom alebo manipuláciou matky, ale vyplýva z vlastného prežívania situácie maloletou. S odkazom na ust. § 28 Zákona o rodine napokon vyslovil, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú v bežných veciach obaja rodičia, v podstatných je potrebný súhlas oboch rodičov.
4. Čo sa týka výživného, vychádzal okresný súd z ust. § 75 ods. 1 prvej vety Zákona o rodine a poukázal na to, že maloletá má 8 rokov, navštevuje druhý ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky, stravuje sa v škole a navštevuje školský klub. Nenavštevuje žiadnu platenú záujmovú činnosť, v minulosti navštevovala výtvarný krúžok, s ktorým boli spojené zvýšené výdavky. Z hľadiska zdravotného stavu býva častejšie chorá, je vedená v alergologickej a v zubnej ambulancii a v súvislosti so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti sú spojené takisto zvýšené výdavky. Konštatoval, že matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 564,27 Eur, súčasne poberá daňový bonus a rodinné prídavky, otec má čistý priemerný mesačný príjem 1.461,67 Eur a ani jeden z nich nemá inú vyživovaciu povinnosť než k maloletej. Prihliadol na to, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť, ale nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby v rovnakom rozsahu zabezpečovala osobnú starostlivosť ako otec, ktorý maloletú nemá v osobnej starostlivosti. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca dospel potom k záveru o potrebe platenia výživného otcom na úrovni 200,- Eur mesačne, pričom jeho pomery odôvodňujú aj určenie výživného na tvorbu úspor maloletej na úrovni 50,- Eur mesačne. Vo zvyšnom rozsahu matke nevyhovel, pretože pokiaľ žiadala výživné na úrovni 300,- Eur mesačne a 100,- Eur mesačne na tvorbu úspor, nepreukázala odôvodnené potreby maloletej v takomto rozsahu s ohľadom aj na jej vyživovaciu povinnosť a pravidelný príjem.
5. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou okresný súd vychádzal z dovtedy realizovaného rozsahu stretávania sa otca s maloletou stanoveného počas konania neodkladným opatrením a konštatoval, že súčasný vzťah otca a maloletej je narušený, táto nemá záujem stráviť viac času v domácnosti otca, lebo tento nerešpektuje aj jej názory a záujmy, nevytvára maloletej program aj podľa jej túžob a ďalej prihliadal okresný súd na výpoveď znalkyne, ktorá upravila svoje prvotné odporúčanie o rozšírení styku otca s maloletou. Podľa súdu takéto rozšírenie by mohlo mať negatívny dopad na ďalšie prežívanie maloletej, je treba, aby boli nastavené a dodržiavané hranice, ale je potrebné, aby si otec hľadal cestu k maloletej a citlivo pristupoval k jej potrebám, lebo maloletá nemá v súčasnosti pozitívny pocit zo stretávania sa s ním. Miesto prevzatia a odovzdania maloletej okresný súd určil ako doposiaľ v mieste jej bydliska. Matke
uložil povinnosť styk otcovi umožniť a maloletú na styk pripraviť po materiálnej aj psychickej stránke, aby otca neodmietala.
6. Okresný súd tiež považoval za potrebné nariadiť výchovné opatrenie sledujúc tým potrebu uvedomenia si rodičov, že napriek tomu, že prestali byť partnermi, zostali i naďalej rodičmi maloletej a sú povinní si prejavovať vzájomnú úctu a rešpekt a dôverovať si pri plnení rodičovských práv a povinností, čo u nich aktuálne absentuje. K tomuto pristúpil z dôvodu narušenia ich komunikácie, o čom mal možnosť presvedčiť sa aj na pojednávaní, pokiaľ sami neboli schopní napraviť ich vzájomný rodičovský vzťah.
7. Napokon prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania poukazujúc na ust. § 52 CMP dodávajúc, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením.
8. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.
9. Otec v odvolaní vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, za nesprávne ale považoval všetky ostatné výroky napadnutého rozsudku. V tomto smere žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že na čas po rozvode manželstva bude maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti (s tým, že obaja s matkou budú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach), matka bude povinná prispievať na výživu maloletej sumou 50,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia a styk bude neupravený, ponechaný na dohode rodičov.
10. Otec vytýkal prvoinštančnému súdu, že neúplne zistil skutočný stav veci, ktorú súčasne nesprávne právne posúdil (a rozhodol), pretože pokiaľ bolo v konaní realizované znalecké dokazovanie znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých a táto navrhla ponechať maloletú v starostlivosti matky s rozšírením doterajších víkendových stretnutí s maloletou, po výsluchu maloletej na pojednávaní dňa 15. 08. 2019 znalkyňa netrvala na svojom pôvodnom vyjadrení a navrhla styk ponechať ako bol upravený vydaným neodkladným opatrením od piatka 17:00 hod. do nedele 17:00 hod. Podľa neho však dcéra bola v stopercentnej miere ovplyvnená matkou, ktorá ju na výsluch doprevádzala spolu so svojimi rodičmi, pred nimi sa ho štítila, bola iba v blízkosti matky a jej rodičov bez toho, aby k nemu prirodzene pribehla. Súd tak nehľadal skutočnú príčinu jeho odmietania maloletou, na základe čoho rozhodol bez toho, aby si overil a nechal dostatočne vysvetliť z jeho strany neprimerané správanie a postoj maloletej. Matka maloletú natoľko traumatizovala, že sa bojí prejaviť v jej prítomnosti, či prítomnosti jej rodičov svoje prirodzené city k nemu, o čom svedčia vyjadrenia samotnej maloletej, o ktorých predložil okresnému súdu rozhovory medzi ním a matkou ako aj medzi ním a dcérou, ktorými sa ale okresný súd vôbec nezaoberal. Podľa neho znaleckým posudkom neboli dostatočne preverené vplyvy vzájomnej nevraživosti rodičov a ich rodín na maloletú a nebol braný do úvahy fakt, že má príliš obmedzený styk s maloletou už dlhšie ako dva roky, nebolo dostatočne zistené aké sú osobnosti rodičov z hľadiska ich vlastností a charakteristík a aký má ten-ktorý z rodičov potenciál pre výchovu maloletej. Okresný súd nebral do úvahy skutočnosť, že matka sa celý svoj život nestarala o seba ani o maloletá sama a neprejavila záujem v tomto smere vyvíjať akúkoľvek snahu napriek jeho ponuke, matka definitívne v júli 2017 postavila dieťa pred nepríjemnú, mätúcu a zraňujúcu situáciu, čo pokladá za manipulatívne účelové konanie voči dcére. Obáva sa, že motívom je len pomsta a finančný prospech. Maloletá sa doposiaľ u neho cítila dobre, čo sa prejavilo v ich vzájomnom správaní v realite, ale nie v súdnej sieni. Jej správanie sa začalo meniť po tom, ako začal žiť s novou priateľkou v spoločnej domácnosti. Vyslovil presvedčenie, že má dobré výchovné aj osobnostné predpoklady pre starostlivosť o maloletú.
11. V ďalších písomných vyjadreniach podaných počas odvolacieho konania otec opakoval, že bol jediným živiteľom rodiny a preto jeho práca bola v niektorých obdobiach časovo náročnejšia, ale i tak sa vie o maloletú plnohodnotne postarať. Na rozdiel od toho, matka sa počas svojho života nebola schopná postarať sama o seba, vždy to robil niekto za ňu. Zvýrazňoval, že rodinu zabezpečil počas desiatich rokov manželstva, i keď matka bola sedem rokov bez príjmu a nepracovala a tiež poukázal na to, že by sa mali snažiť, aby rozpad ich vzťahu mal čo najmenší dopad na maloletú, čo je ale možné len pokiaľ sú obaja plnohodnotne osobnostne a emočne dostatočne vyspelý a vedia spolu komunikovať, to ale nie je ich prípad. Opakoval tiež, že matka maloletú neustále ovplyvňuje proti nemu, neumožňuje mu stretávanie sa s maloletou a zámerne marí súdne rozhodnutie, hoc na rozdiel od nej si svoju vyživovaciu povinnosť plní.
12. Matka v podanom odvolaní síce výslovne nevymedzila rozsah, v ktorom rozhodnutie prvoinštančného súdu napáda, obsahovo ale evidentne jej nespokojnosť smerovala len voči tej skutočnosti, že okresný súd zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (a nie už odo dňa 08. 08. 2017, kedy bol návrh v tejto veci podaný), pokaľ rozsudok žiadala zrušiť len v treťom výroku o vyživovacej povinnosti otca a potvrdiť v ostatných výrokoch (okrem nenapadnutého výroku o rozvode manželstva). V odvolaní argumentovala svojim vyjadrením k návrhu, v ktorom žiadala výživné na maloletú už odo dňa 08. 08. 2017 a takisto odkázala na svoje obdobné vyjadrenie na pojednávaní dňa 01. 02. 2018. V nadväznosti na to namietala, že okresný súd porušil jej právo na spravodlivý proces, pretože s týmito skutočnosťami sa v odôvodnení rozsudku nevyrovnal.
13. V ostatných písomných vyjadreniach matka počas odvolacieho konania poukazovala na to, že maloletá nemá s otcom vytvorený citový vzťah práve z dôvodu, že od jej narodenia uprednostňoval pracovné a podnikateľské povinnosti pred rodinou a celú domácnosť, vrátane starostlivosti o maloletú nechával na ňu. Na jednej strane otec teda žiada zverenie maloletej do výlučnej starostlivosti, ale aj znalkyňa potvrdila, že nepozná jej základné potreby a jeho neustále nátlakové správanie spočívajúce najmä v kamerovaní maloletej pri každom prebratí a odovzdaní nie je v záujme maloletej a spôsobuje jej zbytočný stres. Otec má necitlivý prístup k dcére, čo mu bolo vytknuté samotnou znalkyňou aj na pojednávaní dňa 15. 08. 2019 a tiež mu boli vytknuté aj samotné výchovné metódy. V čase, keď bola maloletá s ním, fyzicky ju preťažoval mnohými aktivitami, v dôsledku čoho vždy ochorela. Poukázala aj na to, že otec si dňa 06. 09. a 20. 09. 2019 po maloletú vôbec neprišiel.
14. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
15. Na základe odvolania otca aj matky krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v druhom až deviatom výroku (teda okrem výroku o rozvode manželstva, ktorý napadnutý nebol) podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaniami napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej M. vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností tak na strane rodičov, ako i maloletého dieťaťa. Odvolací súd považuje za správny záver prvoinštančného súdu, ktorý vzhľadom na vykonané dokazovanie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil ďalšie otázky s tým spojené (rozsah vyživovacej povinnosti otca, jeho styk s maloletou atď.) a v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.
19. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal. Prvoinštančný súd sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi aspektmi prípadu, zistené skutočnosti vyhodnotil správne a správne vychádzajúc z vykonaného dokazovania prihliadajúc na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou, ako aj na jej záver z pojednávania, na ktorom bola vypočutá aj samotná maloletá, dospel k záveru, že záujem maloletej si vyžaduje zverenie do osobnej starostlivosti matky. Je pravdou, že okresný súd sa nezoberal otcom predloženými nahrávkami, ale odvolací súd jeho postup považuje za správny, pretože vec podrobil znaleckému skúmaniu a aj
osobnou interakciou s maloletou zistil jej názor a teda nebol dôvod počúvať, ako sa maloletá rozpráva so svojim otcom. Podstatou problému tu totiž nebola parciálna otázka, či a ako maloletá dokáže s otcom komunikovať, ale to, či pre maloletú po všetkých stránkach bude lepšie zverenie matke alebo otcovi (resp. striedavá osobná starostlivosť) a v tomto smere vykonané dôkazy svedčia o dôvodnosti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky.
20. Podľa odvolacieho súdu totiž nie jedna epizóda správania sa maloletej (či niekoľko zaznamenaných rozhovorov), ktorá podľa otca predchádzala jej vypočutiu na pojednávaní dňa 15. 08. 2019 by mala svedčiť o nedostatočne zistenom (skutočnom) stave veci, pretože znalkyňa sa ešte prv vo vypracovanom znaleckom posudku jasne vyjadrila, že maloletá má zostať v osobnej starostlivosti matky. K inému výsledku znalkyňa nedospela ani po vypočutí maloletej dňa 15. 08. 2019 (ktoré bolo podľa otca ovplyvnené matkou a jej rodinou), pričom zreteľne uviedla, že je chybou, ak otec interpretuje odmietanie zo strany maloletej ako dôsledok konania matky - maloletá je totiž už samostatná, má svoje vlastné pocity a vlastné vnímanie a aj ona môže mať nevôľu a niečo sa jej nemusí páčiť. Odvolací súd si potom plne osvojuje slová znalkyne, podľa ktorej by otec viac energie mal venovať maloletej ako súboju o ňu v rámci súdneho konania.
21. Následne v odvolaní a ostatných vyjadreniach otec len obsahovo potvrdil skutočnosť, že to bola matka, ktorá sa o maloletú od malička (samozrejme za jeho prispenia) starala a on svoju úlohu v rodine vnímal a zameriaval skôr na hmotné zabezpečenie rodiny, čo nijakým spôsobom mu nemožno vyčítať. Na druhej strane je ale potom pochopiteľným pre odvolací súd (hoc evidentne nie pre otca), že maloletá si vzhľadom na viac času, ktorý strávila s matkou vytvorila s ňou hlbší citový vzťah. V tomto smere odvolací súd poukazuje na stanovisko znalkyne, ktorá uviedla v znaleckom posudku, ale aj priamo otcovi na pojednávaní, že by mal citlivejšie pristupovať k maloletej, lebo inak sa ich vzájomný citový vzťah nevylepší, teda najskôr si musí otec k maloletej vytvoriť pevný a dôveryhodný vzťah a potom ju môže učiť veciam, na ktoré na rozdiel od matky kladie dôraz on. Pokiaľ išlo o výhradu otca, že súd nehľadal skutočnú príčinu správania sa maloletej, tak je potrebné uviesť znalecké zistenie, že práve preto maloletá neinklinuje k nemu, lebo dostatočne nerešpektuje jej potreby a želania. Otec preferuje svoj náhľad na výchovu v porovnaní s matkou, ktorej prístup je emočne veľmi citlivý, pričom podľa znalkyne je potrebné korekcia prístupov oboch rodičov.
22. Zhrnúc uvedené odvolací súd nenašiel taký závažný a racionálny argument, aby bolo dôvodné prehodnotiť záver okresného súdu, že pre maloletú bude aktuálne najlepšie jej zverenie matke. Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutočný stav veci, s ktorým síce otec nesúhlasí (a polemizuje aj v odvolaní), ale je to len jeho subjektívne stanovisko, ktoré nereflektuje vykonané dokazovanie. Tým samozrejme odvolací súd netvrdí, že matka je tým ideálnym a bezchybným rodičom a len otec by mal svoj prístup a správanie prehodnotiť. Obidvaja rodičia totiž vzájomne nevedia preklenúť deficit adekvátnej komunikácie a preto bolo aj uloženie výchovného opatrenia okresným súdom opodstatnené (zamerané na to, aby sa ako rodičia rešpektovali).
23. Za zodpovedajúcu záujmu maloletej považoval odvolací súd aj úpravu styku otca s maloletou, pretože rešpektuje odporúčanie znalkyne a takisto správne okresný súd rozhodol aj o otázke vyživovacej povinnosti otca k maloletej tak pokiaľ ide o jej rozsah, ako aj odkedy je otec povinný na základe rozvodového rozhodnutia túto povinnosť plniť. Z ust. § 100 CMP totiž vyplýva, že bolo povinnosťou prvoinštančného súdu súčasne s rozhodnutím o rozvode manželstva rozhodnúť aj o úprave pomerov k maloletej na čas po rozvode, čo prvoinštančný súd urobil. Rozsudkom, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa nemožno upravovať pomery rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Preto konanie podľa § 100 CMP netvorí prekážku litispendencie vo vzťahu ku konaniu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 Zákona o rodine. Inak povedané, uvedená právna úprava umožňuje, aby súbežne prebiehalo konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, s konaním o úpravu práv a povinností podľa § 36 Zákona o rodine, čo sa v praxi aj často stáva. Rozhodnutie vo veci výkonu rodičovských práv a povinností v konaní podľa § 100 CMP má však ten dôsledok, že právoplatnosťou rozhodnutia o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode stráca rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 Zákona o rodine účinnosť. Z toho vyplýva, že matke nič nebránilo, aby si podala aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na dobu do rozvodu manželstva. Návrh o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas pred rozvodom manželstva rodičov (podľa § 36 Zákona o rodine) však nemožno kumulovať do návrhu o rozvod manželstva a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v zmysle ust. § 100 CMP. Preto rozhodnutie okresného súdu, ktorý počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca stanovil na deň právoplatnosti rozhodnutia (a nie na deň 08. 08. 2017 ako to chcela matka) bol správnym a okresný súd nevyjadrením sa k tejto otázke neporušil právo matky na spravodlivý proces do tej miery, že by bolo potrebné v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ohľadne druhého až deviateho výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny, pričom odvolaním nenapadnutý výrok o rozvode manželstva zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2, 3 CSP).
25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).