Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-27-2023.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX/X, E. - E. zastúpený Advokátska kancelária Marián Vojčík, s.r.o., so sídlom Jazmínová 1, Košice, IČO: 52 280 799 proti žalovanej F. G., nar. X.X.XXXX, G. XXXX/X, E. o zaplatenie 1.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 3.10.2022 č.k. 29C/48/2020-112
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 5.4.2020 do zaplatenia (I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu (II.).
2. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná dňa 14.1.2020 uzavreli zmluvu „Dohoda o rezervácii nehnuteľnosti“ o budúcom prevode vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 50a, § 51 § 588 Občianskeho zákonníka (OZ) (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej boli záväzok žalovanej ako budúcej predávajúcej previesť na žalobcu ako budúceho kupujúceho za účasti sprostredkovateľa REFISTAV-TRADE, s.r.o., IČO: 50010123 v zastúpení H. I. A. nehnuteľnosť byt č. 30 nachádzajúci sa na Čiernomorskej 2 v Košiciach a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach zariadeniach domu a pozemku, všetko zapísané na LV č. XXXXX k.ú. I. v lehote do 14.2.2020 za kúpnu cenu 67.000,- eur. Sporové strany sa dohodli, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur budúci kupujúci uhradí v deň podpisu zmluvy, ktorá suma bola poukázaná do peňažnej úschovy sprostredkovateľa. Zostatok kúpnej ceny mal byť uhradený spôsobom a v termínoch dohodnutých v samotnej kúpnej zmluve. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli, že v prípade akýchkoľvek pochybností o určení termínu a miesta uzavretia kúpnej zmluvy platí, že sa dohodli na tom, že kúpna zmluva sa uzavrie najneskôr v posledný deň lehoty 14.2.2020 o 11.00 hod. na Notárskom úrade F. J. na A. XX B. E., pričom v prípade, ak sa budúci kupujúci alebo budúci predávajúci nedostavia na uvedené miesto na podpis, predpokladá sa, že neprítomná strana kúpnu zmluvu podpísať odmietla so všetkými následkami a sankciami. Žalobca ako budúci kupujúci bol oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa ktorékoľvek z vyhlásení žalovanej ako budúcej predávajúcej v článku 2 bodu 2.1 Zmluvy o neexistencii tiarch, práv tretích osôb, či iných obmedzeniach pri nakladaní s nehnuteľnosťou ako boli špecifikované ukážu ako nepravdivé alebo v prípade, ak žalovaná ako budúci predávajúci odmietne poskytnúť súčinnosť spojenú so zabezpečením a čerpaním úveru na úhradu časti kúpnej ceny. Žalovaná ako budúca predávajúca mala právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak žalobca ako budúci kupujúci neuhradí prvú časť dohodnutej kúpnej ceny. Odstúpenie od Zmluvy sa vyžadovalo v písomnej forme, nedotýkalo sa nárokov na úhradu paušálnych výdavkov
v zmysle bodu 4.3 a 4.6 Zmluvy. Z článku 4.3 Zmluvy súd zistil, že pre prípad, ak nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ani k platnému odstúpeniu, tak je tá zmluvná strana dohody, ktorá zapríčinila neuzavretie kúpnej zmluvy, či neposkytla potrebnú súčinnosť, povinná nahradiť paušálne náklady, ktoré vznikli v súvislosti s realizáciou prevodu nehnuteľností vrátane prípadnej odmeny spolupracujúcej advokátskej kancelárie, keď celková suma paušálnej náhrady výdavkov sa mala rovnať výške prvej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, a mala byť uhradená pomerom 50:50 z zmluvným stranám, ktoré nezapríčinili neuzatvorenie kúpnej zmluvy. Za neposkytnutie súčinnosti sa považovala aj situácia, ak budúci kupujúci nesplní do lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy niektorú z povinností v bode 3.3 Zmluvy týkajúce sa zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny, alebo ak budúci predávajúci nesplní do lehoty niektorú z povinností v bode 3.2. Zmluvy týkajúce sa neposkytnutia podkladov nevyhnutných na zabezpečenie prípravy kúpnej zmluvy ,či informácií, ktoré by mohli mať vplyv na prevod vlastníckeho práva ako boli bližšie špecifikované v uvedených bodoch.
3. Záznamom o prítomnosti na notárskom úrade dňa 14.2.2020 mal súd za preukázané, že na Notárskom úrade Mgr. Martiny Sabinkovičovej bol prítomný v uvedený deň od 10.50 hod. do 11.20 hod. budúci kupujúci na účely podpisu kúpnej zmluvy o prevode bytu č. XX K. G. X B. E. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach zariadeniach domu a pozemku, všetko zapísané na LV č. XXXXX k.ú. I. za kúpnu cenu 67.000,- eur, a konateľka sprostredkovateľa H. I. A., budúca predávajúca F. G. sa nedostavila. Z uvedených dôvodov žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu paušálnych výdavkov v zmysle článku 4 bodu 4.3. Zmluvy. Z výpovede žalovanej súd zistil, že na podpis kúpnej zmluvy sa v uvedený deň nedostavila z dôvodu, že sa viedlo dedičské konanie po jej zosnulom bratovi a tiež preto, že požiadala o navýšenie kúpnej ceny o 5.000,- eur, ktorú žalobca neakceptoval, preto nedošlo k uzatvoreniu zmluvy ani na ďalšom stretnutí 18.2.2020. Sestra žalobkyne L. G. vypovedala, že H. A. bola informovaná, že žalovaná sa pre kolíziu s termínom dedičského konania nedostaví dňa 14.2.2020 na podpis zmluvy s tým, že ak bude žalobca akceptovať kúpnu cenu navýšenú o 5.000,- eur, zmluvu môžu podpísať 18.2.2020. Uvedené okolnosti potvrdila svedkyňa H. I. A. konateľka spoločnosti REFISTAV-TRADE, s.r.o., ktorá vypovedala, že bola kontaktovaná sestrami Čumovými, ktoré požadovali oproti dohodnutej pôvodnej kúpnej cene 67.000,- eur jej navýšenie o 5.000,- eur, ktoré ale protistrana odmietla akceptovať.
4. Súd vychádzajúc z obsahu zmluvy túto posudzoval podľa § 50a ods. 1 OZ ako zmluvu o budúcej zmluve, obsahom ktorej boli všetky podstatné náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľností, ako aj termín do ktorého mala byť zmluva uzavretá. Zmluvné dojednania o náhrade paušálnych výdavkov hodnotil podľa § 544 OZ ako písomnú dohodu o zmluvnej pokute dohodnutú pre prípad zavineného porušenia povinnosti zmluvu v dojednanom čase uzavrieť. Mal preukázané, že zmluvná pokuta bola zrozumiteľne a jasne určená vo výške 2.000,- eur s tým, že prípad zmarenia podpisu jednou zo zmluvných strán dohody takto stanovená suma sa mala rozdeliť medzi dotknuté zostávajúce dve sporové strany, ktoré neuzavretie zmluvy nezavinili, v danom prípade sprostredkovateľa a budúceho kupujúceho, teda žalobcu. Vzhľadom na preukázané porušenie povinnosti žalovanej uložil jej povinnosť na zaplatenie sumy 1.000,- eur priznajúc tiež úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo väzbe na preukázanú výzvu žalobcu na splnenie dlhu v lehote 5 dní od doručenia výzvy, ktorý pripadol na 5.4.2020. Pri rozhodnutí o náhrade trov nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP (Civilného sporového poriadku) spočívajúcich v existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, preto v zhode so zásadou procesnej zodpovednosti za výsledok konania podľa § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalovanú ako neúspešnú sporovú stranu na plnú náhradu trov úspešnému žalobcovi.
5. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie. Vychádzajúc z jeho obsahu uplatnila dôvody vymedzené § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v miere, ktorá znamenala porušenie práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalobu navrhovala zamietnuť. Odvolateľka uviedla, že Zmluvu uzavrela dňa 14.1.2020 prostredníctvom sprostredkovateľa spoločnosti REFISTAV-TRADE, s.r.o., v mene ktorej konala H. I. A., aby si bola istá, že sprostredkovateľka sa bude zaoberať predajom bytu, tvrdila, že bola uisťovaná, že akékoľvek zmeny v zmluve s ňou bude riešiť práve sprostredkovateľka, následne budú komunikované kupujúcemu tak, aby kúpnopredajná zmluva odrážala aj pohyb cien na trhu, a zastávala názor, že oproti času podpísania dohody v januári v mesiaci február bola odôvodnená jej požiadavka na navýšenie kúpnej ceny o 5.000,- eur, lebo ona bola
v nepriaznivej finančnej situácii, zdravotne ťažko postihnutou osobu. Správanie H. A. pri požiadavke na zvýšenie kúpnej ceny považovala za neisté a vyhýbavé, a keď sa jej opakovane pýtala, či cena bytu bola navýšená, odpoveď H. A. bola negatívna. Zvažovala tiež spísanie zmluvy o odstúpení, k čomu však napokon nedošlo. Celkový vývoj zmluvných rokovaní hodnotila ako prebiehajúce v jej neprospech, vyjadrila presvedčenie, že H. A. konala pod tlakom zo strany makléra kupujúceho, a keď jej sestra kontaktovala budúceho kupujúceho a informovala ho o navýšením ceny, bol nervózny, s navýšením nesúhlasil. No vždy tu bol ešte čas na vyjednávanie a dohodu pred podpisom zmluvy. Na podpis zmluvy 14.2.2020 sa nedostavila pre vytýčené dedičské konanie, čo bolo protistrane oboznámené, a neuskutočnil sa ani náhradný termín 18.2.2020, budúci kupujúci chcel už len súdne konanie. Uhradila H. A. výdavky spojené s predajom bytu v rozsahu 120,- eur a zastávala názor, že neúspešný predaj nezavinila, konštatovala iba túžbu a chamtivosť na strane maklérov, snahu o obohatenie sa na úkor iných, porušenie zásad morálky zvlášť zo strany k starším obyvateľom a dôchodcom. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho vyhodnotenia veci, navrhovala zmenu konajúceho sudcu.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, priznať mu náhradu vzniknutých trov. Zastával názor, že odvolateľkou uvádzané argumenty nespochybňujú vecnú správnosť rozsudku a súd sa s nimi vysporiadal v odôvodnení. K tvrdeniam odvolateľky, že Zmluvu podpísala preto, aby si bola istá, že sprostredkovateľ sa bude zaoberať predajom bytu, uviedol, že nepochopila podstatu rezervačnej zmluvy, keď akákoľvek zmena podmienok predaja bytu mohla nastať len po dohode s kupujúcim. Zdôraznil, že žalovaná prevzala na seba záväzok predať byt za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú povinnosť porušila navýšením kúpnej ceny, s čím on nesúhlasil, a na jeho strane nebola vôľa takto uzavretú dohodu meniť. Odmietnutie podpísania riadnej kúpnej zmluvy z dôvodu jednostranného prístupu žalovanej je v zmysle dohody sporových strán sankcionované, ktorú sankciu si žalobca uplatnil v tomto konaní. Z ničoho nevyplýva, aby obsahom dohody, či postupom sporových strán boli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka, či dobrých mravov. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa sprostredkovateľka konajúca v mene žalovanej, ktorá potvrdila žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že to bola žalovaná, ktorá odmietla podpísať riadnu kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou. Samotný nesúhlas žalovanej s rozhodnutím vo veci samej nie je dôvodom na zmenu zákonného sudcu.
7. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní stranami sporu podané neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žiadny z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, preto odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.2.2024 v pojednávacej miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 ods. 3 CSP.
10. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, aby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých
právne závery vychádzajú. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
11. Námietky žalovanej týkajúcej sa nesúhlasu s rozhodnutím súdu nezakladajú dôvody na vylúčenie konajúceho sudcu z konania. V zmysle § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený len v prípade, ak vzhľadom na jeho pomer k sporu, stranám, ich zástupcom, či osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktoré dôvody musia byť uplatnené najneskôr v lehote 7 dní, od kedy sa o nich sporová strana dozvedela, s označením skutočností zakladajúcich dôvody na vylúčenie sudcu ( § 52, § 53 ods. 1 CSP). Žalovaná žiadne také argumenty nepredložila. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolnosti spočívajúcej v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti, ako je to aj v uvedenom prípade, keď žalobkyňa nesúhlasí so spôsobom právneho vyhodnotenia veci, súd na námietku zaujatosti neprihliada, z ktorých dôvodov ani odvolací súd osobitne o takto uvádzaných skutočnostiach odvolateľky nerozhoduje (§ 53 ods. 3 CSP).
12. Odvolacia argumentácia žalovanej spočíva v opise jej subjektívneho nazerania na práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazala v stanovenej lehote previesť na žalobcu, ako budúceho kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnosti v jej vlastníctve za dohodnutú kúpnu cenu. Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Dojednanie o cene prevádzanej nehnuteľnosti je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez dohody o ktorej by Zmluva platne nevznikla. Strany si nedohodli podmienky, či právo na zmenu ceny. Z vyjadrenia odvolateľky vyplýva, že jednostranne zmenila požiadavku na uhradenie vyššej kúpnej ceny, než k akej sa zaviazala v Zmluve, a pokiaľ pre neakceptovanie tohto navýšenia nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nepochybne boli naplnené ustanovenia čl. 4.3. Zmluvy (žalovaná zapríčinila neuzavretie zmluvy), z čoho jej vyplynula povinnosť na úhradu pohľadávky pre žalobcu v rozsahu 1.000,00 eur. Neboli tvrdené ani zistené dôvody pre aplikáciu § 50a ods. 3 OZ, v zmysle ktorého záväzok na uzavretie zmluvy zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Okrem subjektívneho presvedčenia žalovanej, že mala nárok na úhradu vyššej kúpnej ceny, žalovaná nijako nepreukázala, že v priebehu mesiaca došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá mala vplyv na jej povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu za vopred definovaných cenových podmienok. Nemožno vytknúť nesprávnosť právneho posúdenia nároku žalobcu podľa ustanovení § 544 OZ o zmluvne pokute, ktorá sankcia bola dojednaná písomne s jednoznačným spôsobom určenia výšky pokuty, ktorá zodpovedala výške prvej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť t.j. v sume 2.000,00 eur a ktorá mala byť hradená vždy v jednej polovici v prospech strán, ktoré sa nijakým spôsobom nepodieľali na neuzavretí kúpnej zmluvy. Rovnaká povinnosť na úhradu zmluvnej pokuty by vznikla aj budúcemu kupujúcemu v prípade, ak by na jeho strane nastali okolnosti znemožňujúce uzavretie kúpnej zmluvy tak, ako boli definované v bode 3.3. Zmluvy. Dohoda medzi žalovanou a sprostredkovateľom H. A. nemala žiadny vplyv na práva budúceho kupujúceho – žalobcu na splnenie záväzkov zo zmluvy. Rovnako nemožno považovať za odporujúce pravidlám slušnosti, či dobrým mravom, pokiaľ je žalovaná postihovaná za jednostranné porušenie zmluvných podmienok, k čomu pristúpila len z dôvodu vylepšenia svojej finančnej pozície. Odvolacie námietky nemali spôsobilosť spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku, preto bol tento s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu ako vecne správne potvrdený spolu so zákonom zodpovedajúcim výrokom rozhodnutia o náhrade vzniknutých trov, odrážajúceho zásadu procesného úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľka nemala v odvolacom konaní úspech, preto je povinná na náhradu trov procesne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
14. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).