Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Co/98/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: S. I., nar. 23.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX G. G., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -115 zo dňa 11. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -115 zo dňa 11. júla 2019, v napadnutej časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že žalobu v časti určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov, zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -115 zo dňa 11. júla 2019, v druhej výrokovej vete m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 33,33 %.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov a druhou výrokovou vetou okresný súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Okresný súd na odôvodnenie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2017 domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov a rozhodcovská zmluva zo dňa 30.01.2014 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná. Žalobca sa ďalej domáhal aj vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky konkretizovanej v žalobe.

3. Rozsudkom č.k. -45 zo dňa 10.05.2018 súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov, druhou výrokovou vetou určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.01.2014 je neplatná a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -81 zo dňa 28.11.2018 rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Predmetom konania

zostalo určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový a náhrada trov konania. Súd prvej inštancie teda opätovne preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere a úverové podmienky.

4. Okresný súd viazaný názorom odvolacieho súdu dospel po preskúmaní veci k záveru, že predložená zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve aj vo formulári sa síce údaj o RPMN vo výške 14,1 % nachádza, ale žalovaný predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve nekonkretizoval, a to bez ohľadu na to, že jednotlivé komponenty, z ktorých sa RPMN vypočíta, boli v zmluve uvedené. Súd ďalej uviedol, že vzorec na výpočet RPMN nebol uvedený v zmluve ani v jej prílohách, a teda spotrebiteľ nemal možnosť RPMN uvedenú v zmluve skontrolovať. Súd poukázal aj na záujem zákonodarcu, ktorý v záujme ochrany spotrebiteľa určil v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, že v zmluve musia byť uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a nie len samotná výška RPMN. Okresný súd súčasne zistil kontrolným výpočtom, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN 14,1 % namiesto 14,05 %, čo podľa ustálenej rozhodovacej praxe znamená, že tento údaj akoby nebol vôbec uvedený.

5. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že žalovaný nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity žalobcu v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyslovil, že hoci výška dohodnutej mesačnej splátky nepredstavuje vysokú sumu vo vzťahu k výške príjmu žalobcu, absolútne zo zmluvy a jej príloh však nevyplýva výška výdavkov žalobcu v čase uzavretia zmluvy. Podľa názoru okresného súdu totiž nepostačuje len lustrácia v databáze neplatičov (Solus a NRKI). Nesplnenie povinnosti podľa taktiež vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z uvedených dôvodov súd rozhodol, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že v spore úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento výslovne vo svojej výpovedi uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a aby súčasne rozhodol o náhrade trov konania. So závermi súdu prvej inštancie sa žalovaný nestotožnil. Uviedol, že mu nie je známy výpočet dôkazov, ktoré okresný súd vykonal, keďže dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval pri zisťovaní bonity žalobcu s odbornou starostlivosťou. Žalovaný pred poskytnutím úveru vykonal lustráciu žiadateľa o úver v registri dlžníkov nebankových spoločností SOLUS s výsledkom, že žalobca nie je v omeškaní so splatnosťou splátok voči iným nebankovým spoločnostiam a poskytol žiadateľovi o úver pred uzatvorením zmluvy štandardné informácie o úvere. Žalovaný upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že žalobca si čiastočne a včas plnil svoje záväzky, a teda sa javí, že žalovaný vyhodnotil schopnosť splácať úver žalobcom dostatočne. V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalovaný svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity spotrebiteľa dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka spotrebiteľa, na čo je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany klienta. Žalovaný zastáva názor, že nepochybil, keď tvrdenia žalobcu považoval za dostatočné vzhľadom na neexistenciu dôvodných pochybností o pravdivosti tvrdení žalobcu, keď zároveň jeho posúdenie nebolo založené len na týchto tvrdeniach. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že súd prvej inštancie skutočnosť, že chce právne a skutkovo posúdiť spor v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch žalovanému nikdy neprezentoval, a teda žalovaný sa nemohol k tomuto postupu a právnemu posúdeniu veci vyjadriť a predložiť dôkazy o posúdení bonity. K absencii vzorca na výpočet RPMN žalovaný uviedol, že zákon nepožaduje uvedenie vzorca pre výpočet RPMN do úverovej zmluvy. Žalovaný súčasne nerozumie úvahe súdu, ako by mohlo uvedenie vzorca umožniť spotrebiteľovi „prekontrolovať“ prepočtom výšku RPMN, keďže aj samotný žalovaný pre výpočet RPMN používa počítačový program aprobovaný Národnou bankou Slovenskej republiky. Žalovanému nebolo z odôvodnenia rozsudku jasné, ako súd dospel k hodnote RPMN vo výške 14,05 %, a teda v tejto časti považoval rozsudok za nepreskúmateľný.

8. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie žalobcu podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa . Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ). Rozsudok v zmysle v spojení s odvolací súd verejne vyhlásil, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zmenil a odvolaniu žalovaného vyhovel.

10. Podľa Z.z, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Podľa § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

13. Podľa § 19 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2017 domáhal určenia, že úverová zmluva zo dňa 30.01.2014 je bezúročná a bez poplatkov, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a určenia, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.01.2014 je neplatná. Okresný súd skôr vydaným rozsudkom v tomto konaní, č.k. -45 zo dňa 10.05.2018 prvou výrokovou vetou určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov, druhou výrokovou vetou určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.01.2014 je neplatná, treťou výrokovou vetou žalobu vo zvyšnej časti zamietol a štvrtou výrokovou vetou žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. -81 zo dňa 28.11.2018, v napadnutej časti prvej a štvrtej výrokovej vety zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti okrem tej, ktorá je konkretizovaná v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle predmetného ustanovenia je náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené má byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmluve majú byť uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN.

17. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenie rozsudku oprel o skutočnosť, že v zmluve ani v jej prílohách sa nenachádza vzorec na výpočet RPMN, a teda spotrebiteľ nemal možnosť skontrolovať veriteľom vypočítanú hodnotu RPMN. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd k záveru o povinnosti veriteľa uvádzať v spotrebiteľskej zmluve predmetný vzorec, keďže zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi takáto povinnosť nevyplýva.

18. Vzorec pre výpočet RPMN - je uvedený v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a predstavuje základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb na druhej strane. Ročná percentuálna miera nákladov sa vypočítava aproximáciou za použitia Newtonovej metódy alebo polenia intervalu, a je preto možné vyvodiť, že nielen spotrebiteľ by mal problém „prekontrolovať“ výpočet RPMN uvedený v spotrebiteľskej úverovej zmluve tak, ako to predpokladá okresný súd.

19. Odvolaciemu súdu zároveň nebolo zrejmé, aký kontrolný výpočet uskutočnil súd prvej inštancie, keďže uvedené nijako bližšie nekonkretizoval a vyslovil, že RPMN vo výške 14,1 % je nesprávna a správna hodnota mala byť vo výške 14,05 %. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na Prílohu č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne na poznámku pod písmenom d), v zmysle ktorej sa výsledok výpočtu RPMN vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto a v prípade, že sa hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste sa zvýši o jeden. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch správne, keď v spotrebiteľskej zmluve uviedol RPMN v zaokrúhlenej výške 14,1 %.

20. V súvislosti s údajnou absenciou predpokladov použitých pri výpočte RPMN odvolací súd uvádza, že základný predpoklad, ktorý sa pri výpočte RPMN aplikuje je uvedený priamo v ustanovení § 19 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto ustanovenia sa pri výpočte RPMN vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Následne v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený súbor desiatich dodatočných predpokladov. Úlohou týchto predpokladov pre výpočet RPMN je určiť tie zložky, ktoré majú byť zahrnuté do celkových nákladov spojených s úverom, čo je potrebné vtedy, keď tieto zložky nie sú známe alebo ich nie je možné v čase výpočtu RPMN určiť alebo v prípade, že sa môžu líšiť v závislosti od spôsobu uplatňovania zmluvy o úvere. Veriteľ v listine označenej ako „štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“ uviedol, že RPMN vo výške 14,1 % je vypočítaná pre výšku úveru, počet a výšku splátok uvedených v predmetnom dokumente, pričom zahŕňa všetky náklady s výnimkou úhrady za poistenie výdavkov, poplatkov za možnosť zmeny výšky a počtu splátok, poplatkov za službu odložené splátky a platieb, ktoré je spotrebiteľ povinný uhradiť v prípade omeškania. Predpoklad pre výpočet RPMN teda bol uvedený v listine, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a prevzatie ktorej potvrdil podpisom úverovej zmluvy.

21. Za nepreskúmateľnú považoval odvolací súd tú časť rozhodnutia okresného súdu, v ktorej vyslovil, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že žalovaný pri zisťovaní bonity žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Odvolaciemu súdu však nebolo zrejmé, aké dôkazy súd vykonal, keď dospel k takémuto záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný riadne a včas plnil svoje záväzky, čo uviedol aj samotný žalovaný. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na to, že z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplývajú určité povinnosti len veriteľovi, ale aj samotnému spotrebiteľovi. Spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou v procesnoprávnych vzťahoch a podstatou jeho ochrany je dorovnanie procesného postavenia na úroveň protistrany. Tento princíp však nie je možné interpretovať tak, že sa má zabezpečiť akési nadradené postavenie slabšej strany vo vzťahu k protistrane. Ochrana spotrebiteľa je síce nevyhnutná, avšak nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností, na čo súdy nižšej inštancie pri rozhodovaní mnohokrát zabúdajú.

22. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle zmenil rozsudok okresného súdu tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

27. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

28. V konaní na súde prvej inštancie bol žalobca úspešný v 1/3 a žalovaný bol úspešný v 2/3. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 1/3, t.j. 33,33 %. Z uvedeného dôvodu priznal odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 33,33 %.

29. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a dospel k záveru, že žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).