Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/51/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová v spore žalobkyne: O. S., rod. I., nar. X.XX.XXXX, E., O. XXXX/XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. , so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti zmlúv a o zaplatenie sumy 904,12 eura eventuálne o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a o zaplatenie sumy 904,12 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -191 zo dňa 22.6.2021 vo výrokoch II. - IV., takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, III. o zaplatenie sumy 904,12 eur a IV. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z a m i e t a . II. U r č u j e , že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. SUA 14/002271, uzavretej medzi stranami sporu dňa 14.6.2014, je bezúročný a bez poplatkov. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 904,12 eura do troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku. IV. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , , , , , , , a ( - ďalej len „CSP“), a o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv, , , , , , , , , až 4, , , , , , , , , , , , b ods. 1, , a , a , až 4, a a , , a , v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), , (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol dňa 14.6.2014 záväzkový právny vzťah založený úverovou zmluvou č. SUA14/002271, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni účelový spotrebiteľský úver

v sume 5.933,- eur na kúpu tovaru konkretizovaného ako osobný automobil zn. Volvo V50 Diesel 2.0D Kinetic, číslo karosérie YV1MW754182405504 s obstarávacou cenou vozidla 7.933,- eur, pričom časť kúpnej ceny vozidla v sume 2.000,- eur uhradila žalobkyňa pri podpise úverovej zmluvy ako akontáciu. Úver sa zaviazala žalobkyňa splatiť v 72 mesačných splátkach po 158,46 eura, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom podľa zmluvy predstavovala sumu 11.409,12 eura, z čoho celkové náklady spotrebiteľa sumu 5.476,12 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 24,697542 % a ročnej RPMN vo výške 27,65 %. V deň uzavretia predmetnej úverovej zmluvy uzavreli strany sporu aj zmluvu o zriadení záložného práva číslo SUA14/002271, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na predmetné motorové vozidlo. Podľa záložnej zmluvy boli záložným právom zabezpečené pohľadávky záložného veriteľa, a to a) pohľadávka záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie úveru a príslušenstva podľa úverovej zmluvy, b) všetky ďalšie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi vzniknuté na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou, c) pohľadávky, ktoré záložnému veriteľovi vzniknú voči záložcovi z titulu porušenia zmluvnej alebo inej zákonnej povinnosti za záložcu (napr. zmluvné pokuty, náhrada škody); d) pohľadávky, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi voči záložcovi v dôsledku odstúpenia záložného veriteľa od úverovej zmluvy; e) pohľadávky, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi voči záložcovi z bezdôvodného obohatenia, všetky zabezpečené pohľadávky do výšky 5.933,- eur, teda do výšky zodpovedajúcej sume reálne poskytnutého úveru. Žalobkyňa nesplácala úver riadne a včas, z ktorého dôvodu žalovaný zaslal žalobkyni minimálne 23 upomienok a výziev na úhradu, pričom z predmetného záväzkového právneho vzťahu si vyúčtoval žalovaný od žalobkyne poplatky za upomienky v celkovej sume 9,96 eura/upomienka x 12 upomienok + poplatok za jednu bližšie neurčenú upomienku v sume 9,96 eura (suma 9,96 eura zahrnutá v sume 129,96 eura v opakovanej upomienke dňa 11.11.2014) a 120,- eur/opakovaná upomienka x 11 upomienok, t. j. 119,52 eura + 9,96 eura (za bližšie neurčenú upomienku) + 1.320,- eur, všetky poplatky za upomienky preukázateľne vyúčtované žalovaným za emailové upomienky v celkovej sume 1.449,48 eura (viac v odseku 14. tohto odôvodenia). Keďže z opakovanej výzvy zaslanej žalobkyni žalovaným formou emailu dňa 19.6.2017 vyplýva, že k 17.6.2017 dlhovala žalobkyňa sumu 316,92 eura, zodpovedajúcu dvom splátkam úveru, vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere a splátkového kalendára, možno dôjsť k záveru, že z 36 splátok úveru, ktoré nadobudli splatnosť pred týmto dátumom, žalobkyňa nezaplatila iba dve, a teda, že k danému dňu bolo zaplatených 34 splátok úveru po 158,46 eura, t. j. že zaplatila sumu 5.387,64 eura. V tejto opakovanej výzve už nie sú uvedené poplatky za predchádzajúce upomienky. Žalobkyňa nemala k dispozícii prehľad všetkých úhrad z predmetného úverového vzťahu, ktorý jej žalovaný odmietol poskytnúť s tým, že mu takúto povinnosť neukladá žiadny právny predpis. K návrhu žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému konajúcim súdom, aby tento prehľad úhrad predložil súdu ako dôkaz, vzniesol žalovaný výhradu argumentujúc, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, ak by bola strana sporu donútená konajúcim súdom predkladať dôkazy na podporu tvrdení protistrany vo svoj neprospech. K tejto výhrade súd poznamenáva, že všeobecná argumentácia niektorým zo základných princípov sama osebe, bez bližšej konkretizácie je neúčinným popretím tvrdení žalobkyne, keďže žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach ( ), nakoľko neuviedol, akú sumu mu žalobkyňa zaplatila z predmetného záväzkového právneho vzťahu. S poukazom na uvedené, popretie tvrdení žalobkyne, že táto žalovanému zaplatila celkom sumu 5.387,64 eura zodpovedajúcu 34 splátkam úveru podľa zmluvy, ako aj sumu 1.449,48 eura preukázateľne vyúčtovanú žalovaným v 23 emailových upomienkach a výzvach, bolo neúčinným popretím žalovanou stranou, a preto tieto tvrdenia žalobkyne o vykonaných úhradách sa považujú za nesporné ( ). Skutočnosť, že žalovaný nielenže netvrdil, akú sumu mu žalobkyňa zaplatila, ale nepredložil ani neoznačil žiadny konkrétny dôkaz o vykonaných úhradách, svedčí iba v jeho neprospech. V neprospech žalovaného bola aj emailová opakovaná upomienka zo dňa 19.6.2017, z ktorej vyplýva výška dlhu žalovanej ku dňu 17.6.2017 v sume 316,92 eura, k čomu súd poznamenáva, že táto suma zodpovedá dvom splátkam úveru po 158,46 eura mesačne. K tejto sume pripočítal žalovaný poplatok za opakovanú upomienku vo výške 120,- eur, a požadoval tak od žalobkyne zaplatenie sumy 436,92 eura. Sumy poplatkov za predchádzajúce upomienky nie sú v poslednej upomienke zo dňa 19.6.2017 uvedené ako súčasť dlhu, z čoho možno usúdiť, že poplatky za predchádzajúce upomienky boli v danom čase žalobkyňou už uhradené. Žalovaný viackrát vyzval žalovanú na odovzdanie predmetného motorového vozidla za účelom realizácie jeho záložného práva z predmetnej záložnej zmluvy. K realizácii záložného práva zatiaľ nedošlo, keďže súd neodkladným opatrením nariadeným v tomto spore dočasne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu predmetného záložného práva, a to až do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. , a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa , keďže žalovaný veriteľ poskytol žalujúcej dlžníčke plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalujúca dlžníčka je fyzickou osobou,

ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označená identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného dodávateľa z tejto zmluvy uzavreli strany záložnú zmluvu, ktorá je z toho dôvodu rovnako spotrebiteľkou zmluvou podľa a nasl. . Obe zmluvy boli uzavreté na vopred predtlačenom formulári, a išlo teda o tzv. formulárové/ adhézne zmluvy. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ani prípadné zmluvné dojednanie o voľbe režimu na predmetný zmluvný vzťah ( ), nakoľko prednostná aplikácia ustanovení pred normami obchodného práva na všetky záväzkové právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je výslovne upravená v ust. .

4. Prvoinštančný súd skonštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o tom, že predmetné spotrebiteľské zmluvy neboli individuálne dojednané, nespočívalo na žalobkyni, keďže zmluvné ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách sa zo zákona nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ (pozn. aj keď nie je žalobcom), nepreukáže opak ( ). Podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nie je navyše časovo obmedzené, preto nedostatočná bola obrana žalovaného, že žalobu podala žalobkyňa po troch rokoch, ktorou žalobkyňa tvrdí, že zmluva nebola individuálne dojednaná. Nakoľko žalovaný dodávateľ nepreukázal, že by obe zmluvy boli individuálne dojednané, vychádzajúc z ust. a z formulárového obsahu oboch zmlúv súd obe zmluvy považoval za spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení predmetných zmlúv.

5. Súd prvej inštancie zistil, že ÚZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, obsahujú viacero neprijateľných zmluvných podmienok, spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ), napríklad možnosť zosplatnenia úveru žalovaným dodávateľom z iných než zo zákonných dôvodov (, ), ktoré je možné zo zákona dojednať iba pre prípad omeškania dlžníka s platením splátok, za splnenia ďalších zákonných podmienok, a preto prevyšujúca časť zmluvného dojednania o ďalších dôvodoch zosplatnenia úveru v hlave 7 ÚZP je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom podľa , a nielen podľa . Ako neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatným aj ustanovenie hlavy 19 ÚZP, podľa ktorého klient je povinný platiť poplatky za upomienky žalovanému dodávateľovi, k čomu konajúci súd dospel z dôvodu, že za takýto poplatok neposkytuje dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, práve naopak poplatky za upomienky predstavujú iba majetkový prospech dodávateľa a sú z toho dôvodu skrytými sankciami popri zmluvnej pokute a úrokoch z omeškania. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj dojednanie o zmluvných pokutách v tom istom ustanovení ÚZP, keďže výška zmluvnej pokuty vo výške 10 % predajnej ceny predmetu financovania alebo 1.600,- eur za každé preukázané konanie v rozpore s ust. hlavy 5 ÚZP (pozn. zmluvná pokuta 1.000,- eur sa vzťahuje na porušenie zmluvných povinností podľa hlavy 6 ÚZP, ktoré sa výslovne nevzťahuje na spotrebiteľov) nie je závislá od druhu a intenzity porušenej zmluvnej povinnosti spotrebiteľom, pričom predmetné dojednanie neobsahuje ani maximálnu sumu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia viacerých zmluvných povinností spotrebiteľom.

6. Zmluva o úvere ani zmluva o zriadení záložného práva nie sú absolútne neplatnými pre malú veľkosť písma. Zmluva o zriadení záložného práva nie je absolútne neplatnou ani podľa , pretože žalujúca spotrebiteľka neposkytla touto zmluvou zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej ako bola výška jej záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, keďže pohľadávky zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva boli zabezpečené iba do výšky istiny reálne poskytnutého úveru (5.933,- eur), pričom kúpna cena zálohu, ktorým bolo osobné motorové vozidlo, na kúpu ktorého bol predmetný úver poskytnutý, vrátane všetkých ďalších služieb, zodpovedala sume 7.933,- eur vrátane DPH. Zmluva o zriadení záložného práva však obsahuje neplatné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 4., bod 4.2., pretože porušenie zmluvnej povinnosti koncipované ako „dlhšie omeškanie záložcu s registrovaním alebo nevykonaní registrácie“ je porušením neurčitej zmluvnej povinnosti, ktorá neurčitosť vyplýva z neurčitého pojmu „dlhšie omeškanie.“ Keďže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 165,- eur je viazaná na porušenie neurčitej zmluvnej povinnosti, predmetné zmluvné ustanovenie je ako neurčité neplatné podľa . Napriek tomu, že ÚZP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy,

obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú z toho dôvodu neplatnými zmluvnými dojednaniami, tieto neplatné zmluvné dojednania nerobia absolútne neplatnými celú zmluvu o úvere, a celú na ňu nadväzujúcu (akcesorickú) zmluvu o zriadení záložného práva, ako sa nesprávne domnieva žalobkyňa, podľa ktorej neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inej než v hlavnom predmete zmluvy by mala spôsobovať absolútnu neplatnosť (pozn. celej) zmluvy. V tejto súvislosti konajúci súd poznamenáva, že v takomto prípade by stratilo opodstatnenie celé ust. , podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Rovnako by stratilo svoje opodstatnenie aj ust. , podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak by bol totiž správny výklad žalobkyne o neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti akejkoľvek zmluvnej podmienky v časti inej než v hlavnom predmete zmluvy, zákonodarca by zvolil iné znenie ust. , a to vo význame, že neplatnou by sa v takom prípade stala celé spotrebiteľská zmluva, a nie iba neprijateľná zmluvná podmienka. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázanú existenciu takého konania žalovaného, ktoré by bolo možné charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré konanie by mali byť obe zmluvy absolútne neplatnými podľa , keďže žalobkyni bol reálne poskytnutý úver a bolo jej aj odovzdané osobné motorové vozidlo, ktoré bolo z úveru financované, pričom po dobu 34 mesiacov úver žalobkyňa aj riadne splácala.

7. K obrane žalovaného, že zmluvy neboli súdom určené za neplatné a predmetný úver nebol súdom určený za bezúročný a bezpoplatkový súd poznamenáva, že absolútna neplatnosť právneho úkonu, ako ak bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru nastáva priamo zo zákona, a nie až právoplatným rozhodnutím súdu. Rovnako neobstojí obrana žalovaného, že žalobkyňa si mala obe zmluvy riadne prečítať, pretože v takom prípade by stratili opodstatnenie všetky zákonné ustanovenia o absolútnej neplatnosti písomných právnych úkonov, obzvlášť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, nevynímajúc ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Dokonca aj k vzniku bezdôvodného obohatenia dochádza priamo zo zákona, a až k omeškaniu s vydaním bezdôvodného obohatenia dochádza až márnym uplynutím lehoty na jeho vydanie, spravidla určenej vo výzve oprávneného na vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. Nakoľko predmetná úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa , a predmetný spor je spotrebiteľským sporom z tejto spotrebiteľskej zmluvy, súd podrobil zmluvu súdnemu prieskumu, a zistil, že predmetný úver neobsahuje minimálne dve obligatórne zákonné náležitosti, s absenciou ktorých spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže neobsahuje všetky zákonom požadované informácie podľa ust. ZoSÚ v príslušnom znení o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, keďže zmluva neobsahuje predovšetkým informáciu, či úroková sadzba úveru je fixná, teda nemenná, alebo naopak, bude sa meniť; ak sa bude meniť, za akých podmienok. Zmluva ďalej neobsahuje výslovnú informáciu o všetkých predpokladoch použitých na výpočet RPMN tak, ako to vyplýva z ust. ZoSÚ v príslušnom znení. V tomto smere neobstojí obrana žalovaného, že vzorec pre výpočet RPMN je pre bežného spotrebiteľa zložitý a že všetky vstupné údaje potrebné pre výpočet RPMN podľa zákonného vzorca sa dajú vyčítať zo zmluvy.

9. Žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že z jeho strany nedošlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ZoSÚ, keďže podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalovaný preukázal, že údaje o príjmoch a výdavkoch žalujúcej spotrebiteľky zisťoval nielen z údajov poskytnutých mu samotnou spotrebiteľkou, ale aj z príslušných databáz. Žalovanému dodávateľovi možno vytknúť, že netrval na predložení žiadneho z dokumentov, z ktorých by boli zrejmé vyhlásenia žalobkyne o jej pracovných, majetkových a iných pomeroch, a preto konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, z ktorého dôvodu nie je oprávnený vyžadovať od žalujúcej spotrebiteľky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru tak, ako to vyplýva z ust. ZoSÚ. V danom prípade však nešlo o hrubé porušenie povinnosti podľa ZoSÚ. K tvrdenému označeniu názvu zmluvy o úvere v rozpore so , na ktoré poukazovala žalobkyňa odkazujúc na ust. a) ZoSÚ, súd poznamenáva, že v

čase uzavretia zmluvy predmetné zákonné ustanovenie ešte neexistovalo, a teda dodávateľovi nemožno vyčítať neoznačenie zmluvy spôsobom podľa citovaného ustanovenia. Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch nespája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti s absenciou ktoréhokoľvek údaju podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ale iba s absenciu údajov výslovne uvedených v § 11, súd sa v tomto spore nezaoberal absenciou údajov, neuvedenie ktorých nemalo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru (napr. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. w/ ZoSÚ, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu podľa § 9 ods. 2 písm. x/ ZoSÚ). Predmetný úver sa v teda nepovažuje za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, avšak považuje sa za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy pre absenciu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. i) a j) ZoSÚ. Nakoľko predmetný úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, a dojednania o zmluvných pokutách z oboch zmlúv a ÚZP sú absolútne neplatnými zmluvnými dojednaniami, zmluva o zriadení záložného práva je neplatnou zmluvou nielen v časti dojednania o zmluvnej pokute (čl. 4. bod 4.2. zmluvy), ale aj v časti zabezpečených pohľadávok podľa čl. 3. bodu 3.3. zmluvy v rozsahu úrokov z úveru, poplatkov z úveru a zmluvných pokút, čo však nerobí absolútne neplatnou celú zmluvu. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, peňažné plnenia prijaté žalovaným nad rámec sumy reálne poskytnutého úveru sú plneniami prijatými bez právneho titulu, a teda bezdôvodným obohatením, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, v danom prípade vo výške rozdielu medzi sumou reálne poskytnutého úveru vo výške 5.933,- eur a uhradenými sumami 5.387,64 eura titulom splátok a 1.449,48 eura titulom poplatkov za upomienky, v zodpovedajúcej sume 904,12 eura.

10. V závere odôvodnenia súd zhrnul, že žalobkyňa sa domáhala prvou skupinou žalobných petitov 1.) určenia neplatnosti zmluvy o úvere, 2.) určenia neplatnosti zmluvy o záložnom práve a 3.) zaplatenia sumy 904,12 eura titulom bezdôvodného obohatenia. Pre prípad (in eventum), že by súd nevyhovel prvej skupine žalobných petitov, domáhala sa vyhovenia druhej skupiny žalobných petitov, a to 1.) určenia, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový a 2.) zaplatenia sumy 904,12 eura titulom bezdôvodného obohatenia. Nakoľko prvej skupine žalobných petitov nebolo možné vyhovieť ako celku, súd žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (I. výrok). Keďže žalobný petit o zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 904,12 eura zahrnula žalobkyňa do oboch skupín eventuálnych žalobných petitov, a druhej skupine petitov bolo možné vyhovieť v celosti, žalobný nárok o zaplatenie sumy 904,12 eura, hoci bol žalobkyňou uvedený aj v prvej skupine eventuálnych petitov, súd z toho dôvodu, kvôli prehľadnosti, nezamietol. Keďže celá druhá skupina eventuálnych žalobných petitov bola skutkovo a právne dôvodná, súd žalobe vyhovel tak v časti určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov (II. výrok), ako aj v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 904,12 eura titulom bezdôvodného obohatenia (III. výrok). Predmetom tohto sporu boli viaceré žalobné nároky sformulované žalobkyňou do dvoch skupín eventuálnych petitov. Keďže druhej skupine eventuálnych petitov súd vyhovel v celom rozsahu (II. a III. výrok), žalobkyňa bola v predmetnom spore plne úspešná, napriek zamietajúcemu výroku prvej skupiny eventuálnych petitov (I. výrok). Nakoľko žalobkyňa bola vo veci plne úspešná a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, súd podľa a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu (IV. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. .

11. Proti tomuto rozsudku voči výroku II., III. a IV. podal odvolanie žalovaný, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle a a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

12. Žalovaný ako prvé uviedol, že žalovaná úverová zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ, a pri ich vyhodnocovaní je nevyhnutným prihliadať na eurokonformný výklad práva, k čomu dospeli pri svojej rozhodovacej činnosti viaceré tak okresné, krajské súdy a ku ktorému smeruje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ C-485/19 zo dňa 22.04.2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý účelový úver na kúpu motorového vozidla. Klient bol pred podpisom úverovej zmluvy presne informovaný o všetkých položkách, ktoré vstupujú do vzorca na výpočet RPMN a sú uvedené aj priamo v úverovej zmluve. Žalovaný preto považuje tak údaj o RPMN ako aj o predpokladoch jeho výpočtu v úverovej zmluve za

uvedené korektne a v súlade so zákonným ustanovením. Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN „zrozumiteľne a stručne“, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium, má žalovaný za to, že postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalobcovi úplné a najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalobcovi umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalovaným s akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že nemôže ísť o ten istý prípad ako je uvedenie nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa alebo jeho úplné neuvedenie, ktoré vnútroštátna úprava podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takáto sankcia by nemohla byť považovaná za primeranú, keď žalobca mohol riadne posúdiť rozsah svojich budúcich záväzkov. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10. Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, sa vyžaduje v prípade sankcionovania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy uplatňovanie princípu primeranosti. Aj táto požiadavka by mala byť kritériom pre eurokonformný výklad vnútroštátneho práva. V zmysle bodu 72 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. , ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v časti bodu 4. Podmienky splácania úveru, kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú. Žalovaný preto zastáva názor, že v zmluve uviedol správne výšku RPMN spolu s predpokladmi jej výpočtu. ZoSÚ v ustanovení § 9 ods. j) neupravuje, aby veriteľ do úverovej zmluvy uvádzal priamo vzorec výpočtu RPMN. Rovnako nie je správne stotožňovať predpoklady výpočtu ( čo predstavuje jednotlivé položky, ktoré sa dopĺňajú do vzorca a v úverovej zmluve sú uvedené ako napr. výška splátky, výška čerpania, atď.) s matematickým výpočtom, na ktorý žalovaný využíva program aprobovaný Národnou bankou Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 19.12.2019, sp.zn. .

13. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o spochybnenie neuvedenia indexu alebo referenčnej hodnoty úrokovej sadzby, už v predchádzajúcich vyjadreniach ozrejmil, že išlo o fixnú úrokovú sadzbu na celé obdobie trvania zmluvného vzťahu, čo vyplýva zo samotnej úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok a tiež Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. V konaní teda bolo jednoznačne dôkazmi preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, či úver bude úročený fixnou alebo referenčnou úrokovou sadzbou.

14. V ďalšom bode odvolania žalovaný poukázal, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente, za predpokladu, ak tieto náležitosti (náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ platné v čase uzavretia úverovej zmluvy, resp. podľa článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj ako „smernica 2008/48/ES“)) sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče. Uvedený právny názor žalovaného je v úplnom súlade s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Žalovaný v tejto súvislosti taktiež pripomína, že v súlade s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 sa nevyžaduje: aby žalobca ako klient bol skutočne oboznámený so všetkými svojimi právami a povinnosťami, ale aby sa žalobca mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami (bod 34 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15); podpis písomnosti alebo iných dokumentov, na ktoré odkazuje zmluva o spotrebiteľskom úvere (bod 38 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15). Okrem tej skutočnosti, že úverové zmluvné podmienky a ostatné listiny sú bez výnimky vždy odovzdané klientovi pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sú taktiež dostupné na internetovej stránke veriteľa, pričom žalovaný má za to, že úverové zmluvné podmienky Štandardné európske informácie zverejnené na internetovej stránke veriteľa spĺňajú definíciu trvalého nosiča podľa bodu 37 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, v zmysle ktorého: „...„trvalý nosič“ znamená akýkoľvek nástroj, ktorý

umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý k nim umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií“.

15. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti () a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario)a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( a ) a vec mu v napadnutej časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

17. Súd prvej inštancie výrokom I. preskúmavaného rozsudku žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zamietol, výrokom II. určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. SUA 14/002271, uzavretej medzi stranami sporu dňa 14.6.2014, je bezúročný a bez poplatkov, výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 904,12 eura do troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku, výrokom IV. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Vzhľadom na odvolanie žalovaného predmetom odvolacieho prieskumu sa stal napadnutý vyhovujúci výrok II. a III. vo veci samej a výrok IV. o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje výslovnú informáciu o všetkých predpokladoch použitých na výpočet RPMN tak ako to vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ a preto sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považuje za bezúročný a bezpoplatkov.

19. Podľa ZoSÚ v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

21. V bode 3. a 4. úverovej zmluvy č. SUA 14/002271 je okrem iného uvedené :

Celková výška úveru : 5933 € Ročná úroková sadzba : 24,697542 € RPMN : 27,62 % Priemerná hodnota RPMN : 28,92 % Celkové náklady spotrebiteľa: 5476,12 € Celková čiastka splatná spotrebiteľom: 11409,12 € Konečná splatnosť Úveru:12.6.2020

Výška celkových nákladov nezahrnutých do výpočtu RPMN: ,00 € Mesačná splátka: 158,46 € Dátum prvej mesačnej splátky:12.7.2014 Počet splátok: 72

Klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcom po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci poskytnutia úveru, splatnosť týchto splátok je stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Úhrada nasledujúcich mesačných splátok je vždy do 12. dňa v kalendárnom mesiaci. Klient si vybral ako spôsob úhrady mesačných splátok bankovým prevodom na účet IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pokiaľ veriteľ neurčí inak s tým, že ako variabilný symbol je klient povinný vždy uvádzať číslo úverovej zmluvy, t. j. 14002271.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 24.2.2021 (z bodu 11. odôvodnenia) uviedol „Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri tomto údaji preto zákonodarca požaduje súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Dovolací súd má za to, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú. ...zo znenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací súd nestotožňuje.

23. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR judikoval, že v spotrebiteľskej zmluve musia byť uvedené predpoklady pre výpočet RPMN ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Z bodu 21. tohto odôvodenia vyplýva, že v zmluve je uvedená výška úveru - 5.933,- eur, výška splátky - 158,46 eur, interval splátky - prvá splátka po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, nasledujúce splátky do 12. dňa v mesiaci, počet splátok - 72, výška úroku - 24,697542 %, náklady na poistenie - 0,00 %. So zreteľom na uvedené možno nepochybne konštatovať, že predpoklady RPMN boli v zmluve riadne a úplne uvedené. Odvolací súd v tejto súvislosti je názoru, že v zmluve nie je potrebné tieto predpoklady špeciálne označovať, nakoľko ich možno z nej bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť.

24. Pokiaľ súd prvej inštancie svoj výrok o beúročnosti a bezpoplatkovosti založil aj na absencii predpokladov použitých pre RPMN, pričom sa už z vyššie uvedených dôvodov dopustil nesprávneho právneho posúdenia, odvolacia námietka žalovaného je opodstatnená.

25. Ďalej odvolateľ namietal záver súdu o spochybnení uvedenia indexu alebo referenčnej hodnoty úrokovej sadzby, pričom odvolateľ poukazoval na svoje vyjadrenia pred súdom prvej inštancie v ktorých ozrejmil, že išlo o fixnú úrokovú sadzbu na celé obdobie trvania zmluvného vzťahu, čo vyplýva z úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok tiež zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie konštatoval absenciu informácie podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby naviazaná, keďže zmluva neobsahuje informáciu, či úroková sadzba úveru je fixná, teda nemenná alebo naopak, bude sa meniť; ak sa bude meniť, za akých

podmienok. Pre nedostatok uvedenej náležitosti úverovej zmluvy, súd prvej inštancie preto úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považoval za bezúročný a bezpoplatkov.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

27. Podľa § 11 ods. písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

28. Podľa § 2 písm. j) ZoSÚ úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 2 písm. k) ZoSÚ fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. V bode 4. úverovej zmluvy č. SUA 14/002271 je uvedená Ročná úroková sadzba : 24,697542 %.

31. V Hlave 19. Úverových zmluvných podmienok je ustanovené, že Spoločnosť je oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby a RPMN v závislosti na úrokovej sadzby úveru na medzibankovom trhu v SR (EURIBOR) s tým, že je povinná klientovi zmenu základnej úrokovej sadzby a RPMN bezodkladne oznámiť. Spoločnosť je tiež oprávnená zmeniť (a to aj opakovane) sadzbu o mieru celkovej inflácie (vyjadrenej v %) za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roku. Pri výpočte inflačného nárastu bude postupované podľa indexu rastu spotrebiteľských cien (CPI) za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý zverejňuje Štatistický úrad SR.

32. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval, že v úverovej zmluve je úroková sadzba dojednaná pevne vo výške 24,96 % a to na celé obdobie trvania úverového vzťahu. Zároveň sa vyjadril k spochybňovaniu absencie podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby, tak, že má za to, že z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že uvedené je potrebné v zmluve uvádzať len v prípade, že počas trvania zmluvného vzťahu dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby, čo však nie je prípad žalovanej úverovej zmluvy.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu pri výklade ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ treba zohľadniť o aký úver v danom prípade išlo, a to spotrebiteľský úver za účelom financovania motorového vozidla, úroková sadzba je uvedená priamo v zmluve a podmienky upravujúce jej uplatňovanie sú uvedené v Hlave 19. Úverových zmluvných podmienok. Je nepochybné, že súd prvej inštancie takto nepostupoval, neaplikoval dotknuté ust. na predmetnú úverovú zmluvu a nedal odpoveď na argumentáciu žalovaného o splnení namietanej náležitosti úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie pri posúdení náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ nenapĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na procesnú obranu žalovaného a neposkytol

mu žiadnu repliku na ním predostreté argumenty o dodržaní náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ.

34. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch s použitím ustanovenia a zrušil a podľa ustanovenia vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude opätovne vec prejednať v zrušenom rozsahu, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobkyňou uplatnených jednotlivých nárokov, za tým účelom v súlade s ustanovením doplniť dokazovanie. Následne znova posúdiť žalobou uplatnený nárok v právoplatne neskončenej časti vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).