Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28Csp-90-2018.pdf
PDF · 172.21 KB
No categories available
28Csp/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobkyne: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, Šaľa proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, neplatnosti právneho úkonu a ochranu práv spotrebiteľa, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.9.2018 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2005 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie sumy 1.080,24 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2005. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.9.2005 bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako spotrebiteľom - dlžníkom a žalovaným ako veriteľom - dodávateľom. Podľa predmetnej zmluvy bola poskytnutá výška úveru 796,65 Eur. Žalovaný má právny nárok len na výšku úveru. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách - Spotrebiteľská zmluva musí obsahovať náležitosti: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. V predmetnej zmluve chýbajú zákonom vyžadované náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa nenachádza údaj - dátum splatnosti poslednej splátky úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere je jednostranne podpísaný dokument zo strany žalovaného ako veriteľa - dodávateľa. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX žalovaný poskytol žalobcovi revolvingový úver na kreditnú kartu opakovane ako vyplýva z výpisu pôžičkovej karty Triangel. Revolvingový úver je typický tým, že žalovaný ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Úver bol poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80%. Zistila som že zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov RPMN, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods.2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva neobsahuje výšku úrokov ani žiadne poplatky. Mám za to, že ide o neplatný právny úkon na strane žalovaného, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti s poukazom na § 37, § 39 a § 43 Občianskeho zákonníka. Od vydania karty na základe Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Triangel zo dňa 30.9.2005 č. z. 0003316465 som postupne čerpala a splácala zároveň použité prostriedky. Po porovnaní a zrátaní finančných prostriedkov žiadam súd o priznanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.080,24 Eur. So spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 1, oddiel Sa, vložka č. 341/B som uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú, predtlačenú, typovú zmluvu, ktorú mi veriteľ predložil na podpis a ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Veriteľ (žalovaný) použil nekalé obchodné praktiky: Neinformoval ma ako spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, použil predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou stranou. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a vady, o ktorých som sa dozvedela až neskôr. Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o úveroch - spotrebiteľská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere nemá písomnú formu. Splátkový kalendár nie je podpísaný žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom. Splátkový kalendár nemá písomnú formu, nie je obojstranne podpísaný, preto ho nemožno považovať za súčasť zmluvy. Len to sa považuje za súčasť zmluvy čo je obojstranne podpísané.
2. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmlúv medzi účastníkmi konania upravoval zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.7.2008, ktorý na danú vec dopadá. Tento za spotrebiteľský úver označoval dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona) a za zmluvu o spotrebiteľskom úvere zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona). Veriteľa definoval ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, pričom v závislosti od formy poskytnutého spotrebiteľského úveru ním mohol byť aj predávajúci (§ 3 ods. 1 zákona) a spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona). Zároveň v § 1 ods. 2 písm. a/ až g/ zákona taxatívne vymenoval zmluvy, na ktoré sa zákon nevzťahuje a v ods. 3 zakotvil, že zákon sa nevzťahuje ani na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Zároveň zákonodarca v § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná a taxatívne vymedzil náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať. Žalobca dáva do pozornosti rozsudky krajských súdov a rozhodcovské rozsudky. Zmluvné dojednania predmetných zmlúv o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., nie sú podpísané zmluvnými stranami. Sú napísané drobným nahusteným písmom, čo odradí od čítania aj najvášnivejšieho čitateľa. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zákonodarca zmenil zákon 129/2010 Z. z. o úveroch. Zákonodarca rozhodol a bude platiť až od 1.5.2018, že v spotrebiteľských zmluvách sa nebude musieť mesačná splátka rozlišovať na termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Zmluvy sa musia posudzovať podľa platných právnych predpisov v čase podpisu zmluvy. Do 30.4.2018 sa v spotrebiteľských zmluvách musí mesačná splátka rozlišovať na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Svedčí o tom aj judikatúra slovenských súdov. Žalobcovia k Uzneseniu NS SR č. k. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 dodávajú, že spotrebitelia na Slovensku podávajú sťažnosti a trestné oznámenia na 3 členov senátu NS SR v súvislosti s uvedeným uznesením. Dôkazom je aj trestné oznámenie, ktoré je priložené k žalobe. Žalobcovia žiadajú súd, aby nerozhodovali podľa Uznesenia NS SR č. k. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 až do prešetrenia veci.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel zo dňa 30.9.2005, schválenie žiadosti zo dňa 7.10.2005, výpisy z pôžičkovej karty Triangel, potvrdenie výšky úverového rámca z 19.10.2007,, poštový peňažný poukaz, prehľad čerpania a splácania úveru, návratku, výzvu na zaplatenie žalovanej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2017.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2018 poukázal na zmätočnosť žaloby. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že žalovaná sa na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatila o sumu 1.080,24 Eur, pričom túto sumu žiada od žalovanej vydať naspäť. Žalobca sa v odôvodnení viackrát odvoláva na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov aj napriek skutočnosti, že Žiadosť o vydanie a používaní pôžičkovej karty Triangel bola podpísaná dňa 30.9.2005.
Možno tak uzavrieť, že žalobcova argumentácia ohľadom absencie zákonných náležitostí zmluvy neobstojí, a preto je žaloba zmätočná/nezrozumiteľná. Vzhľadom na uvedené je možný a nutný postup súdu podľa § 129 CSP (oprava/doplnenie zmätočnej žaloby v súdom stanovenej lehote pod hrozbou odmietnutia žaloby zo strany súdu); alebo eventuálne aj § 138 CSP (výzva súdu adresovaná žalobcovi na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby). K uvedeniu ročnej percentuálnej miery nákladov, úrokovej sadzby a poplatkov žalobca uvádza, že Zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku úrokov a poplatky. Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože údaj o RPMN sa nachádza v Zmluve, konkrétne v podobe indikatívneho výpočtu uvedeného priamo v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s SKK. Keďže v tomto prípade sa jedná o osobitný typ úveru tzv. revolvingový úver, jeho podstata spočíva v pravidelnom dopĺňaní dlžníkom a obnovujúcim sa úverovým rámcom. Revolvingový úver môže fungovať na neurčitú dobu, na základe čoho nemožno presne určiť napr. údaj o RPMN v čase kontraktácie zmluvného vzťahu, pretože je závislý od premenných, ktoré v čase kontraktácie žalovaná nepozná. Práve preto žalovaná žalobcovi poskytla len indikatívny výpočet RPMN. Tvrdenie žalobcu o absencii údajov o úrokovej sadzbe a aj poplatkoch sa taktiež nezakladá na pravde, nakoľko tieto boli určené v Cenníku ako súčasti Zmluvy. V zmysle čl. VII. bodu 5. Žiadosti/Zmluvy žalobca svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením Žiadosti/Zmluvy oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dôležitou súčasťou spotrebiteľskej ochrany - tak v prostredí práva SR, ako aj práva EÚ je definícia subjektov, adresátov tejto ochrany. Pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú tak predpisy EÚ (najmä smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách) ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania nie príležitostného (kauzálneho) spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ k slobode pohybu, a za ktorého je považovaný len ten spotrebiteľ primerane správne informovaný, zároveň všímavý a rovnako tiež obozretný. Takýto tzv. priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba kritická v jej správaní sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne ekonomicky (rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby). Z vyššie uvedených definičných znakov tzv. priemerného spotrebiteľa je teda zrejmé, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti. Žalovaná nijak žalobcovi nebránila sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaná zmluvu podpisovala v dobrej viere v záujem žalobcu zmluvu v danom znení podpísať (žiaľ, skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie, už žalovaná nedokáže ovplyvniť, dané je jednoducho vecou podpisujúceho klienta - za pomoci použitia argumentu ad absurdum by sme inak mohli dospieť k tomu, že banka by mala byť zodpovedná za to, či si klient zmluvu prečíta celú alebo nie, či ju prečíta s porozumením alebo nie, prípadne či len nepredstiera záujem o danú zmluvu; má banka nútiť klienta, aby zmluvnú dokumentáciu pred zamestnancom banky či iným svedkom prečítal nahlas a výslovne potvrdil a najmä preukázal porozumenie jej obsahu? - samozrejme, ide o nezmysel). Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu.
5. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že ak by aj tunajší súd nakoniec dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu z dôvodu toho, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov (na čo však podľa názoru žalovanej nie je vzhľadom na vyššie uvedené daný žiaden dôvod), vznáša týmto (za súčasného stavu síce len predbežne, t.j. in eventum) námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky - ak žalobca tvrdí, že považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 3 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru; podľa výpisu z kartového účtu, za obdobie 3 rokov po dátume 10.9.2015 (žalobu podal žalobca na súd 10.9.2018) neuhradil žalobca žiadnu splátku, z čoho vyplýva, že jeho údajný nárok je konzumovaný námietkou premlčania in eventum. Žalovaná v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby konajúci súd žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, neplatnosti právneho úkonu a ochranu práv spotrebiteľa zamietol. Žalovaná si zároveň uplatňuje trovy konania.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.3.2019 uviedol, že v súlade s § 151 CSP popiera všetky skutkové tvrdenia protistrany, žalovaného, a uvádza vlastné. Je tu naliehavý právny záujem na ochranu mojich práv a oprávnených záujmov, aby sa dosiahlo odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, predchádzalo sporom a aby nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Bez určenia súdu či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je moje právo ohrozené. Na veci mám naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c ) CSP. Moja podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, ktorú veriteľ opakovane uzatváral a používal vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov, a ktorej obsah nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Zmluva neobsahuje napríklad nasledovné údaje, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom k čomu sa úver považuje podľa § 11 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvu považujem za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. V žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Triangel chýba povinný údaj RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov si vyžiadala aj ošetrenie z právneho hľadiska, ktoré sa definuje v zákone č. 129/2010 Z. z. RPMN majú zo zákona povinné uvádzať banky aj splátkové spoločnosti ako vo svojich ponukách, tak aj v zmluve. V prípade, ak sa RPMN v zmluve o pôžičke neuvádza, považuje sa pôžička za bezúročnú. Mám za to, že úver je spotrebiteľský. Dodávateľ je povinný pred uzatváraním zmluvy na diaľku súčasne s ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o dodávateľovi, o finančnej službe, spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností, existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný je dlhodobý poskytovateľ pôžičiek na Slovensku a vedome porušuje zákony a svojvoľne si určuje vlastné pravidlá čím poškodzuje spotrebiteľov. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu ako celok je možné považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Na základe uvedených skutočnosti mám ako žalobca za to, že sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto na neho musia byť aplikované tak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách. Ja ako žalobca mám naďalej za to, že v predmetných zmluvách absentujú obligatórne náležitosti, ktoré sú vyžadované podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to predovšetkým a) neuvedenie priemernej RPMN, b) neuvedenie RPMN. Taktiež mám za to, že nakoľko ide o spotrebiteľský úver, zmluva obsahuje veľa neprijateľných podmienok, a to v prvom rade neprimerane vysoká zmluvná odmena a taktiež neprimerane vysoké sankcie v súvislosti s omeškaním dlžníka s úhradou splátky, rozhodcovská doložka, a mnohé iné. Nakoľko predmetné zmluvy sú v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí, ktoré sú vyžadované zákonom, ako aj v dôsledku prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok považované za bezúročné a bez poplatkov. Ja žalobca zásadne popieram skutkové tvrdenie žalovaného v plnom rozsahu, nakoľko sú účelové a zavádzajúce! Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žiadam súd, aby žalobe vyhovel v plnom rozsahu a taktiež, aby žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.4.2019 zotrval na doterajších podaniach a žiadal súd, aby rozhodol v zmysle týchto podaní, nakoľko neboli uvedené skutočnosti a ani preukázané dôkazy, ktoré by spochybňovali skutočnosti uvedené v týchto podaniach. Ak by aj súd nakoniec dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu z dôvodu toho, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov (na čo však podľa názoru žalovanej nie je vzhľadom na vyššie uvedené daný žiaden dôvod), vznáša (za súčasného stavu síce len predbežne, t.j. in eventum) námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky - ak žalobca tvrdí, že považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 3 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru; podľa výpisu z kartového účtu, za obdobie 3 rokov po dátume 10.9.2015 (žalobu podal žalobca na súd 10.9.2018) neuhradil žalobca žiadnu splátku, z čoho vyplýva, že jeho údajný nárok je konzumovaný námietkou premlčania in eventum. Žalovaná v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby konajúci súd žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, neplatnosti právneho úkonu a ochranu práv spotrebiteľa zamietol.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.9.2019. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa podala žalobu, pretože jej to bolo doporučené súdom a preto, že žalovaný dodávateľ prostredníctvom rôznych vymáhačských spoločností robil na žalobkyňu psychický nátlak, telefonicky a písomne. O písomnom nátlaku súdu predložili listiny od spoločnosti EOS KSI Slovensko s. r. o. Listiny sú farebne odlíšené, originál je červenou, pomarančovou a bielou farbou a je v nich uvedené a zdôraznené upozornenie na úhradu dlhu, a to od výšky 1.343,81 Eur, pričom je aj uvedený návrh žaloby o zaplatenie sumy 1.164,95 Eur s prísl., pričom žalovaný dodávateľ nikdy neposkytol úver v takej výške, aby odôvodňovala žalobný návrh, alebo aby odôvodňovala predžalobné upomienky a výzvy k úhrade dlhu vo výške 1.343,81 Eur. Na tomto súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 15Csp/116/2017, ktoré inicioval dodávateľ a žiadal priznať nárok vo výške 1.931,94 Eur s prísl. Žalobkyňa sa obrátila na občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, aby jej pomohlo, pretože nemala finančné prostriedky na advokáta. Spoločne napísali odpory proti platobným rozkazom, ktorý súd vydal na č.l. 28 uvedeného konania a spisu. Po podaní odporu žalobca, VÚB, späť vzala žalobu v celom rozsahu 23.3.2018 a súd uznesením konanie zastavil. Žiadame, aby tento spis bol pripojený k tomuto konaniu, pretože obsahuje dôkazy, ktoré síce žalobkyňa v tomto konaní súdu priložila, avšak súd uviedol, že nemá všetky dôkazy. Jedná sa najmä o výpis z pôžičkovej karty triangel, pričom ide bezpochyby o relevantný dokaz na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Podľa dodávateľa VÚB mala byť uzavretá so spotrebiteľkou, v tomto konaní žalobkyňou spotrebiteľskí zmluva. Žiaľ táto zmluva máme za to, že nebola uzavretá a s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka ustanovenia § 52, § 53, § 54, ktoré žiadame aby súd aplikoval pri vydaní rozhodnutia. Spotrebiteľská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Túto skutočnosť zdôraznila žalobkyňa v žalobe, pričom je potrebné uviesť, že podľa dodávateľa mala byť uzavretá zmluva formou žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel zo dňa 30.9.2005 a schválením žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel, pričom k žiadosti uvádzame, že v tejto nie je uvedená požadovaná výška úveru zrozumiteľne a určite a v časti 2 je uvedená výška úverového rámca vo výške 30.000 Sk, avšak v tomto článku zmluvy - ods. 2 - údaje o karte je uvedené vami žiadaná výška pernej mesačnej splátky by mala byť 1.000 Sk x 30 = 30.000, avšak tento článok je nezrozumiteľný, pretože schválením žiadosti o vydanie používanie pôžičkovej karty Triangel je uvedený ako parameter vašej pôžičkovej karty úverový rámec 15.000 Sk, čo je v prepočte 497,91 Eur a minimálne mesačná splátka 500 Sk, čo je v prepočte 16,60 Eur. Takto podľa žalovaného dodávateľa mala byť uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pričom my namietame jej uzavretie s poukazom na skutočnosť, že listina schválenie žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel za spoločnosť VÚB, a. s. nie je podpísaná v súlade s údajom uvedeným v obchodnom registri, pretože za spoločnosť VÚB, a. s. v čase 7.10.2005 mali konať dvaja predstavitelia, resp. zástupcovia spoločnosti. Ide o verejne dostupnú listinu obchodný register SR. Tiež uvádzame, že žalobkyňa namieta aj podpísanie žiadosti o vydanie a používanie karty Triangel. Žalobkyňa má za to, že zmluva je neplatná a nebola uzavretá v súlade so zákonom. Napriek všetkým týmto skutočnostiam žalobkyňa bola nútená, aby platila banke a to do roku 2005 do roku 2014 mesačné splátky, pričom banka si účtovala rôzne sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za správu kartového účtu, náklady na vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, pričom máme za to, že nie je možné z neplatnej zmluvy domáhať sa plnení a teda neplatné právne úkony nespôsobujú platné právne účinky. Spotrebiteľka tak bola vystavená neustálemu tlaku každý mesiac, aby platila aj to, čo nebolo zmluvou dohodnuté, aj to, čo nedostala, aj to, na čo nemal dodávateľ VÚB právny nárok. Celkovo do roku 2005 do 28.2.2017 zaplatila dodávateľovi žalobkyňa sumu 1.811,10 Eur. Napriek tomu ju dodávateľ žaloval v spomínanom konaní o sumu 1.931,94 Eur s prísl. a trovami konania. Žalobkyňa má za to, že dodávateľ ju poškodil a bezdôvodne sa na jej úkor obohacoval a to pravidelne každý mesiac a to po dobu 9 rokov. Toto zistila keď súd po späť vzatí žaloby v konaní pod sp. zn. 15Csp/116/2017 zastavil toto konanie a odporučil žalobkyni,
aby sa obrátila na súd so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej podľa právneho názoru súdu patrí. Žalobkyňa preto podala žalobu a má za to, že ju podala v 2 ročnej subjektívnej lehote, odkedy sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Z dôvodu, že žalovaný dodávateľ je subjektom s označením banka, máme za to, že ide o zdatného dodávateľa poskytujúci úvery na celom území SR a to úvery spotrebiteľské, i úvery na bývanie a teda jeho zmluvy podľa nášho názoru by mali byť bezchybné v súlade so zákonom. Máme za to, že došlo zo strany dodávateľa k úmyselnému konaniu poškodzovaniu spotrebiteľky po dobu 9 rokov a to od prvého dňa, kedy jej do poštovej schránky vhodil leták, v ktorom ju nabáda, aby s ním uzavrela zmluvu a bez zabezpečenia jej bude poskytnutá pôžičková karta Triangel. Keďže sa spotrebiteľka v tom období ocital v hmotnej núdzi, pričom od narodenia trpí závažnou zdravotnou genetickou vadou a to ide o praktickú slepotu, tak telefonicky kontaktovala na info linku, čo má urobiť, aby mohla dostať túto pôžičkovú kartu, pretože jej príjem jej nepostačoval ani na platenie bežných účtov. Bolo jej oznámené, že jej môže byť poskytnutá pôžička a že môže očakávať schválenie žiadosti pričom banka mala možnosť sa o jej pomeroch majetkových, osobných a finančných informovať, avšak banka tak neurobila priamo od spotrebiteľky. Tu došlo k porušeniu ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa § 7. Ďalším pochybením zo strany dodávateľa bolo vydanie žiadosti a zverejnenie tejto žiadosti o vydanie a používanie karty Triangel s obsahom, ktorý tvoria neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v prácach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. z. že banka podmienky uvedené v žiadosti neprejednala so spotrebiteľkou, pre ňu bolo dôležité len to, aby získala podpis, čo jej malo poslúžiť na vytvorenie zmluvného vzťahu so spotrebiteľkou. Písomnosti, ktoré predkladal dodávateľ spotrebiteľom sú v rozpore so zákonom, obchádzajú zákon a sú aj v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľka uvedená do omylu dodávateľom, ktorý vedel skutočnosti rozhodujúce pre založenie zmluvného vzťahu a to vytvorením ponuky pričom spotrebiteľka vychádzala zo skutočností, ktoré pre uskutočnenie právneho úkonu - uzavretie zmluvy s dodávateľom sú rozhodujúce, pričom tento omyl vyvolala žalovaná VÚB, pričom ide o porušenie kogentných ustanovení zákona a porušenie práva na ľudskú dôstojnosť. Ak by banka neponúkla svoje produkty spôsobom odporujúcim zákonu tak, aby vyvolala záujem u spotrebiteľky klamlivým konaním a nekalými praktikami, spotrebiteľka by svoje rozhodnutie uzavrieť zmluvu s dodávateľom neurobila. Máme za to, že žalovaná banka konala úmyselne voči spotrebiteľke, pretože bez posúdenia jej platobnej schopnosti napriek tomu mala poskytnúť sumu 15.000 Sk a neskôr ako banka uviedla mala formou revolvingu poskytovať ďalšie prostriedky, ktoré aj keď spotrebiteľka neobjednala je preukázané z karty Triangel, že boli pripísané v prospech kartového účtu, t. z. že dodávateľ úmyselne uviedol žalobkyňu do závislosti platiť mu každý mesiac po dobu 9 rokov minimálne sumu 500 Sk, čiže 16,60 Eur, pričom na základe upomienok žiadal, ako je preukázané, vyššie a vyššie čiastky, tak sa obohacoval. Máme za to, že podľa § 107 ods.2, pričom ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo, na základe čoho žalobkyňa žiada, aby je vrátil žalovaný sumu uplatňovanú v tomto konaní. Úmyslom je hlavne nekalé konanie a uvedenie do omylu, pretože po celých 9 rokov zápasila s nedostatkom peňazí, pretože vždy musela vyhovieť nátlaku dodávateľa, že musí zaplatiť. Máme za to, že žalobkyňa má nárok na primerané finančné zadosťučinenie s poukazom na zákon ochranu spotrebiteľa v tejto výške 1.080,24 Eur, ktorá sumu jej bola nedôstojným spôsobom ulúpená z jej majetku, pričom vlastníctvo zaväzuje, má rovnaký obsah a poukazujeme na článok 20 Ústavy SR a poukazujeme aj na úniové právo, pričom žiadame, aby súd rozhodol o neprijateľnosti podmienok, ktorým sa musela žalobkyňa podriadiť a to na rozsudok súdneho dvora C-397/2011, pričom je v ňom uvedená povinnosť preskúmania nekalej povahy zmluvnej podmienky ex offo vnútroštátnym súdom a povinnosť vyvodiť dôsledky, ktoré má vnútroštátny súd vyvodiť z konštatovania nekalej povahy podmienky. Poukazujeme na uznesenie Súdneho dvora C-76/10 zo 16.11.2010 a výrok II, ktorým je aj tento súd viazaný, pričom je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle čl. 3 a 4 smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhujem ako dôkaz vykonať výsluch žalobkyne, žalovaného a listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa založila do súdneho spisu, ako i dôkazy založené žalovaným v konaní 15Csp/116/2017, najmä výpis z pôžičkovej karty Triangel, ktorú listinu obe strany priložili nepovažujú ju za nepravú, čiže je významným dôkazom o vzťahu medzi stranami, o výške finančných prostriedkov, ktoré mali byť poskytnuté a o výške, ktoré žalobkyňa zaplatila žalovanému.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k namietanej chýbajúcej RPMN a z toho dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy uviedol, že indikatívny výpočet RPMN sa nachádza na zadnej
strane. Povinnosť RPMN bola zavedená zákonom o ochrane spotrebiteľa z r. 2001, s tým, že zákon uvádzal nesprávny vzorec pre výpočet RPMN, pričom toto bolo zo strany zákonodarcu sanované až v r. 2006. Zmluva je z r. 2005, napriek tomu obsahuje indikatívny výpočet RPMN. Pri revolvingovom úvere, o ktorý v tomto konaní ide, nie je možné jednoznačne uviesť RPMN, nakoľko tento je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Tým sa údaje pre správny výpočet RPMN menia a preto nie je dobre možné určiť. Čo nemôže mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Prešove sp. zn. 9Co/95/2010, rovnako tak Krajský súd Nitra sp. zn. 6Co/148/2016. Vo vyjadrení žalobcu boli spomenuté malé písmenká v zmluve, avšak novela o spotrebiteľskom zákone, ktorá upravovala veľkosť písaného textu v týchto zmluvách je z roku 2015. Žalovaný má aj na základe predošlých vyjadrení za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom kladené podmienky v čase podpisu zmluvy. Pridržiavame sa aj toho, že ide o premlčané bezdôvodne obohatenie. Žalobca naposledy platil v r. 2014, teda nárok na bezdôvodné obohatenie je premlčaný. Ďalej máme za to, že sa jedná o bezdôvodnú žalobu, zmluva platne vznikla, žalobca neuniesol dôkazové bremeno svojich tvrdení a z týchto dôvodov navrhujeme súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania žalovanému.
10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa nechce obhajovať, ale má genetické ochorenie zraku, čo sťažuje každodenný život, nemôže si to dať operovať. Už má priznaný invalidný dôchodok. Manžel ich opustil, aj synovia zdedili toto genetické ochorenie, musela s nimi chodiť po doktoroch, mala priznaných 1.037 Sk a z toho sa nedalo vyjsť. Ocitla sa v zlej finančnej situácii aj z dôvodu, že nevládala platiť, tlačil na ňu aj Bytkomfort. Banka, ktorej dôverovala na ňu urobila podvod, zobrala si 15.000 Sk a vrátila 1.811,10 Eur. Napriek tomu žiadali vyše 1.900 Eur v druhom konaní. Keby nevedela o zástupcovi, ktorého má, nevedela by dať ani odpor, oni jej pomohli a stále jej pomáhajú nezištne.
11. Na pojednávaní dňa 26.11.2019 súd vyhovel návrhu žalobkyne na zmenu žaloby v plnom rozsahu v zmysle podaného návrhu zo dňa 23.9.2019.
12. Žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že má právo na zaplatenie sumy 1.080,24 Eur od žalovaného dodávateľa titulom bezdôvodného obohatenia ust. § 451 Občiansky zákonník, pretože platila úhrady žalovanej banke bez právneho dôvodu z neplatného právneho úkonu a keďže 31.10.2010 zaplatila žalobkyňa za úver za požičanú sumu, ktorú jej banka poskytla, nebola viac povinná žalovanej banke platiť. Všetky ďalšie platby, ktoré žalobkyňa urobila v prospech banky musí banka žalobkyni vrátiť. Žalovaná banka má právny nárok len na sumu výšky úveru, ktorú žalobkyni požičala. Táto suma je zaplatená v plnom rozsahu a tak žalobkyňa banke nedlží. Žalobkyňa platila viac, pretože bola napomínaná bankou, že musí platiť. Žalobkyňa bola atakovaná vymáhačskými spoločnosťami poverenými vymáhaním pohľadávky ako je EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako osvedčené v konaní, pričom na základe listinných dôkazov je osvedčené, že ju vvmáhači dôrazne upozorňovali a vyzývali zaplatiť sumy 1.291,43 Eur, 1.318,61 Eur, ktoré musí zaplatiť v lehote 10 dni, pričom jej dlh neustále narastá, inak ak nezaplatí ju dajú na súd a bude mať exekúciu. Žalobkyňa žila v dôsledku toho v strachu a bola neustále pod nátlakom, ktorý vyvolával obavu o jej zdravie, život a stratu obydlia. Dňa 21.4.2017 podala banka návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 1.913,94 Eur s príslušenstvom, pričom súd vyhovel banke a vydal platobný rozkaz na zaplatenie uvedenej sumy sp. zn. 15Csp/116/2017
- 28 dňa 8. augusta 2017. Žalobkyňa v konaní 15Csp/116/2017 ako žalovaná spotrebiteľka podala odpor proti platobnému rozkazu, pričom tento bol zo zákonných dôvodov zrušený a bolo nariadené pojednávanie na deň 22.3.2018. Dňa 20.3.2018 a to 2 dni pred pojednávaním žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu. Súd odporučil žalovanej spotrebiteľke, aby sa domáhala svojho práva o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto podala žalobu v tomto konaní. Úver 30.000 Sk v prepočte 995,82 Eur je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že napadnutá zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žiadame súd, aby predmetnú zmluvu Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel č. 0003316465 podpísanú dodávateľom dňa 30.9.2005, ktorá mala vzniknúť medzi stranami zmluvy podrobil súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti. Žiadame, aby súd rozhodol tak, že určí, že sú neplatné neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel č. 0003316465 podpísanú dodávateľom dňa 30.9.2005, ktoré spotrebiteľka v konaní označila 1) Súd určuje, že je neplatná neprijateľná podmienka v Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel č. 0003316465 zo dňa 30.09.2005 v článku VII. Vyhlásenie klienta bod 2 v znení: Súhlasím so spracúvaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti/Zmluve bankou a/alebo SKK a ďalšími subjektami uvedenými v Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly
rizika budúcich obchodov a ďalších údajov uvedených v Obchodných podmienkach. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, a to na dobu desiatich rokov od podpisu tejto Žiadosti/Zmluvy. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu ďalších desiatich rokov od jeho zániku. Svojim podpisom potvrdzujem, že tento súhlas neodvolám počas 1 roka od podpisu tejto Žiadosti/Zmluvy a v prípade vzniku záväzkového vzťahu počas 1 roka od jeho zániku, a to písomným oznámením doručeným Správcovi. Tento súhlas sa získava na základe dobrovoľnosti. Týmto potvrdzujem, že som bol oboznámený so všetkými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. 2) Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel č. 0003316465 zo dňa 30.09.2005 v článku VII. Vyhlásenie klienta bod 5 v znení: 5. Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy som sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať. 3) Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel č. 0003316465 zo dňa 30.09.2005 v článku VII. Vyhlásenie klienta bod 6 v znení: 6. Dávam výslovný súhlas s prijímaním SMS správ za podmienok uvedených v Obchodných podmienkach. Súhlasím, že obsahom zaslanej SMS správy môžu byť informácie týkajúce sa bankového tajomstva. Tieto podmienky sú neplatné, pretože ide o neplatný právny úkon z dôvodu, že dohoda nebola urobená vo forme, ktorú pre takýto právny úkon vyžadoval zákon v ustanoveniach § 39, § 40 ods. l a 6 Občianskeho zákonníka. Podľa výpis z Pôžičkovej karty Triangel od 16.10.2005 do 31.12.2008 výbery spolu 31.497,94 Sk v prepočte 1.045,54 Eur, uhradené 27.776 Sk v prepočte 922 Eur. Podľa výpisu z Pôžičkovej karty Triangel od 1.1.2009 do 28.2.2017 výbery spolu 607,46 Eur, uhradené 1.811,10 Eur. Výbery 1.045,54 Eur + 607,46 Eur spolu 1.652,96 Eur, Vklady 922 Eur + 1.811,10 Eur spolu 2.733,10 Eur, rozdiel 1.080,24 Eur. Zmluva, ktorú iniciovala žalovaná banka je neplatný právny úkon a napriek tomu, žalovaná vyžadovala od žalobkyne, aby jej platila na jej základe. Zmluva medzi stranami je neplatný právny úkon z dôvodu, že táto nebola urobená vo forme, ktorú pre takýto právny úkon vyžadoval zákon v ustanoveniach § 39, § 40 ods. l a 6 Občianskeho zákonníka. V čase uzavierania a podpisovania zmluvy trpela žalobkyňa praktickou slepotou oboch očí bez možnosti liečebného ovplyvnenia jej stavu, pričom nemohla žiadnou optickou korekciou čítať. Žalobkyňa nebola schopná sa s obsahom zmluvy oboznámiť jej prečítaním, a to ani s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú by si na takýto účel zvolila a zmluva nebola uzavretá vo forme úradnej zápisnice. Poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 3Cdo/90/2019 zo dňa 10. októbra 2019. Máme za to, že banka je odborne zdatný dodávateľ, ktorá bola povinná zmluvu pripraviť tak, aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Poukazujeme na Občiansky zákonník § 43, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Poukazujeme a odôvodňujeme nárok podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Máme za to, že na strane žalovanej banky ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a tak žalobkyňa má nárok na vrátenie platieb, ktoré zaplatila od 24.11.2010 do 21.2.2014 celkom v sume 1.080,24 Eur.
13. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že počas súdneho konania neboli zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy, ktorými by žalobca preukázal údajný úmysel na strane našej spoločnosti (i) uzavrieť zmluvu neobsahujúcu zákonom predpísané náležitosti, či (ii) bezdôvodne sa obohacovať na jeho úkor. Žalobca nenavrhol v tomto smere žiadne dôkazy vykonať a žiadne dôkazy v tomto smere ani vykonané neboli. Naša spoločnosť, práve naopak, počas konania pred súdom prvého stupňa svojimi písomnými a ústnymi podaniami vysvetlila a zdôvodnila formálnu stránku predmetnej zmluvy, jej štruktúru a jej obsahovú náplň, pričom naša spoločnosť naďalej zastáva právny názor, že žalobou napadnutá zmluva o úvere v čase jej uzavretia spĺňala všetky zákonné náležitosti v zmysle príslušných aplikovateľných právnych predpisov. Úmysel (ako najzávažnejšiu formu zavinenia) je potrebné v každom jednom uvažovanom prípade dôsledne preukázať bezo zvyšku a akýchkoľvek rozumných pochybností. Zmluva bola v tomto prípade dvojstranný právny úkon, ktorého účastníkom bol i samotný žalobca, ktorý mal podľa nášho názoru v rámci korektnosti zmluvného vzťahu našu spoločnosť aspoň upozorniť, že jeho právny názor na súladnosť zmluvy so zákonom (čo do obsahu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) sa od právneho názoru našej spoločnosti líši. Nami vyššie uvádzané potvrdzuje i existujúca rozhodovacia prax ohľadne spotrebiteľských zmlúv (úverov) - viď napr. verejne dostupný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.9.2015, sp. zn. 17Co/799/2014, alebo verejne dostupný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.3.2015, sp. zn. 16Co/867/2014. Z prvého menovaného si dovoľujeme na tomto mieste aj zacitovať: ,,Na preukázanie úmyslu konajúcej
osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere podľa jej obsahu v zmysle § 497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky čo do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy, ani v čase prijatia platieb od žalobcu nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z.“. V zmysle vyššie uvedených skutočností je potrebné na tento prípad aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky - ak žalobca tvrdí, že považoval a považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že doba 3 roky na uplatnenie práva na súde mu plynula a plynie od každej ďalšej splátky po dátume úhrady čerpanej istiny úveru; podľa výpisu z kartového účtu, za obdobie 3 rokov po dátume 10.9.2015 (žalobu podal žalobca na súd 10.9.2018) neuhradil žalobca žiadnu splátku, z čoho vyplýva, že jeho údajný nárok je konzumovaný námietkou premlčania. Žalovaná v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby konajúci súd žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, neplatnosti právneho úkonu a ochranu práv spotrebiteľa zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.
14. Na pojednávaní dňa 19.12.2019 zástupkyňa žalovanej doplnila svoju záverečnú reč a uviedla, že ide o výnimočný prípad a to hodný osobitného zreteľa s poukazom na zdravotný stav žalobkyne, ktorá od narodenia trpí ochorením nazvaným praktická slepota. Ide o genetické ochorenie, pričom z judikatúry sa dozvedela, a to aj z rozhodnutia NS SR, že v prípade uzavretia zmluvy spotrebiteľky postihnutej touto chorobou, spotrebiteľka nebola schopná ani za pomoci optických prostriedkov prečítať zmluvu. Z toho dôvodu má za to, že predmetná zmluva, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným VÚB a.s. je neplatná. Okolnosti prípadu uviedli počas konania, rovnako i to, že sa na tunajšom súde viedlo konanie pod sp. zn. 15Csp/116/2017, v ktorom sa VÚB a.s. domáhala zaplatiť od spotrebiteľky 1.931,94 Eur s prísl. Spotrebiteľka podala odpor a dodávateľ zobral žalobu späť. Súdom jej bolo doporučené, aby ona podala žalobu na dodávateľa z dôvodu, že úver, ktorý jej mal byť poskytnutý preplatila o 1.080,24 Eura. V tomto konaní si spotrebiteľka uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia túto sumu, pričom je táto suma osvedčená podľa výpisov z pôžičkovej karty Triangel. Týkajúc sa judikatúry namietanej žalovaným máme za to, že nemožno aplikovať tieto rozhodnutia na daný spor, pretože žalobkyňa trpí praktickou slepotou. Poukazujeme i na skutočnosť, že súd prejednávajúci túto vec nie je viazaný odôvodnením iného súdu. Priložili sme uznesenie NS SR 3Cdo/90/2019, pričom tam z odôvodnenia vyplýva, že je opísaný prípad podobný prípadu, ktorý sa prejednáva v tejto veci, pričom spotrebiteľ v čase uzavierania a podpisovanie spotrebiteľskej zmluvy trpel praktickou slepotou oboch očí bez možnosti liečenia, pričom je uvedené, že uzavretie zmluvy v obdobnom prípade je neplatný právny úkon a to s poukazom na ustanovenia § 39, § 40 OZ. Dovoľujeme si požiadať, aby súd prihliadal na tieto skutočnosti a vyhovel žalobkyne a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.080,24 Eur s prísl., čo má byť ročný úrok vo výške 5,5% a to z každej zaplatenej sumy, ktorú spotrebiteľka zaplatila nad rámec výšky poskytnutého úveru.
15. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržal svojich doterajších vyjadrení a poukázal na nehospodárny postup zo strany zástupkyne žalobkyne, ktorá žiadala o odročenie pojednávania, avšak na dnešnom pojednávaní neuviedla žiadne iné skutočnosti a len zopakovala to, čo uviedla na prechádzajúcom pojednávaní.
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov, výsluchom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav: žalobkyňa dňa 26.9.2015 v Šali podpísala dokument - žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty triangel, ktorým žiadala poskytnutie pôžičky vo výške 995,82 Eur (30.000 Sk), pri počte 30 mesačných splátok vo výške 33,19 Eur (1.000 Sk). Žalobca zmluvu podpísal dňa 30.9.2005 v Poprade. Zástupca žalobcu listom zo dňa 7.10.2005 žalobkyni oznámil schválenie žiadosti
o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel a parametre pôžičky, t.j. poskytnutý úverový rámec vo výške 497,91 Eur (15.000 Sk), minimálna mesačná splátka 16,60 Eur (500 Sk), bez poistenia. Na základe žiadosti žalobkyne bol dňa 19.10.2007 poskytnutý nový úverový rámec vo výške 697,07 Eur (21.000 Sk) s minimálnou splátkou 23.24 Eur (700 Sk).
17. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobkyňou na pojednávaní dňa 26.11.2019, nakoľko vykonanie tých dôkazov nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné.
18. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
21. Podľa § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
22. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Žalobkyňa sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva o úvere č. 0003316465 je bezúročná a bez poplatkov, neplatnosti zmluvy ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.
30. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 29.9.2005 žalobkyňa v Šali podpísala žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty triangel, ktorú žalovaný podpísal dňa 30.9.2005 v Poprade, v ktorej žiadala poskytnúť pôžičku vo výške 995,82 Eur (30.000 Sk) s mesačnou splátkou vo výške 33,19 Eur (1.000 Sk). Z listinného dôkazu - schválenie žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel zo dňa 7.10.2005, ktorý zaslal zástupca žalovaného žalobkyni mal súd za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 497,91 Eur, teda v inej výške ako žalobkyňa žiadala. Žalovaný teda návrh žalobkyne neakceptoval a poskytol žalobkyni úver v nižšej sume ako žiadala. Zo strany žalovaného tak došlo k odmietnutiu návrhu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že v konaní nebolo nepreukázané platné uzavretie zmluvy o úvere v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. Prijatie návrhu žalovaným, pri ktorom zmenil výšku peňažných prostriedkov, ktoré mali byť ako úver poskytnuté, je podľa názoru súdu nutné považovať za nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jeho následné prijatie žalobkyňou a tým platné uzavretie zmluvy preukázané nebolo. Pokiaľ sa jedná o navýšený úverový rámec, na základe žiadosti žalobkyne na sumu 697,07 Eur (21.000 Sk) s minimálnou splátkou 23,24 Eur (700 Sk), súd taktiež nemal preukázané platné uzatvorenie nakoľko návratku podpísanú žalobkyňou a list - schválenie žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty triangel nie je možné považovať za zmluvu o úver uzatvorenú v súlade s § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.
31. V danom prípade žalobkyňa čerpala finančné prostriedky úveru revolvingového typu, ktorý žalobkyňa čerpala a splácala v období od októbra 2005 do februára 2014. Z predloženého dôkazu, a to prehľadu čerpania a úhrad za obdobie od októbra 2005 do februára 2014 vyplýva, že žalobkyňa čerpala revolvingový úver v celkovej výške 2.732,56 Eur a skutočne vyplatila žalovanému 1.652,95 Eur, teda naviac na poskytnutý úver zaplatila 1.079,61 Eur. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil vo výške 1.080,24 Eur. Pokiaľ žalobkyňa zaplatila na úverových zmluvách viac ako bola povinná zaplatiť, v dôsledku toho, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, na strane žalovaného by vznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu vo výške 1.079,61 Eur.
32. V prípade poskytnutia plnenia z neplatného právneho úkonu vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka).
33. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným bol súd povinný sa ňou zaoberať. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má za následok, že súd oprávnenej osobe - žalobcovi premlčané subjektívne právo nemôže priznať, pretože vznesením námietky premlčania došlo k zániku nároku a súd musí žalobu, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravená v § 107 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna, ktorá je dvojročná a objektívna premlčacia doba, ktorá je trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak však skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúce, kedy sa oprávnený - žalobca skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa žalobca o svojom práve skutočne mohol a musel dozvedieť. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby (v prípade neúmyselne získaného bezdôvodného obohatenia), resp. desaťročnej premlčacej doby (v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia, ktoré v tomto prípade žalobca nepreukázal) je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Podľa tvrdenia žalobkyne a prehľadu čerpania a úhrad žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku 21.2.2014. Je teda nepochybné, že už týmto dňom boli žalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda komu a v akej výške plnila. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňom 22.2.2012, pričom posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby tak pripadol na 22.2.2014. Žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila na súde až 10.9.2018, t.j. po uplynutí tejto doby. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby, resp. desaťročnej premlčacej doby (v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia,
ktoré v tomto prípade žalobkyňa nepreukázala) je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uhradila žalovanému poslednú splátku dňa 21.2.2014. Objektívna premlčacia lehota tak uplynula 21.2.2017. Žalobu žalobkyňa podala až 10.9.2018. Ak by sa aj súd stotožnil s názorom žalobkyne, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela až v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn 15Csp/116/2017, ktoré sa právoplatne skončilo 10.5.2018, uplynula už objektívna trojročná premlčacia lehota (21.2.2017) a teda žalobkyni by nebolo možné priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa spolu so svojou zástupkyňou poukazovali na desaťročnú premlčaciu lehotu, z dôvodu úmyselného konania žalovaného obohatiť sa na úkor žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného úmyselne, musela by tento úmysel žalovaného v konaní preukázať. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že žalovaný chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy 30.9.2005, ani v čase prijatia platieb od žalobkyne nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr súd posúdi ním uzavretú zmluvu so žalobkyňou ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola platne uzatvorená. Súd je toho názoru, že desaťročná premlčacia lehota, v tomto prípade, nie je splnená a platí iba trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Posledné plnenie zo strany žalobkyne bolo 21.2.2014, trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 21.2.2017, žaloba bola podaná až 10.9.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že nárok žalobkyne je premlčaný v trojročnej zákonnej premlčacej lehote a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
35. Keďže žalovaný v konaní relevantným spôsobom vzniesol námietku premlčania, v danej veci súd nemohol žalobkyni premlčané právo priznať a preto súd žalobu zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.