Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_17Co-799-2014.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/799/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 215,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/164/2013-63 z 26. 05. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia len v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Žalobca tvrdil, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil tým, že mu poskytol úver na základe úverovej zmluvy neobsahujúcej zákonné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon č. 258/2001 Z. z.“), v dôsledku čoho bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu žalovaný od neho prijal plnenie v celkovej výške 613,44 Eur. Rozdiel zaplatenej sumy 613,44 Eur a poskytnutého úveru 398,32 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Z listín predložených účastníkmi prvostupňový súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 19. 12. 2008 zmluvu o úvere č. 4211356, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 398,32 Eur, ktoré spolu s úrokmi a poplatkami vrátil žalobca žalovanému do 11. 09. 2009. Okresný súd súhlasil s názorom žalobcu, že zákon č. 258/2001 Z. z. v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 4 ods. 2 písm. j) za podstatnú náležitosť zmluvy označoval ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a absencia tejto podstatnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a prijatie sumy z titulu úrokov a poplatkov by sa mohlo podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa podľa § 456 OZ musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, neakceptoval ale tvrdenie žalobcu, že išlo o úmyselné konanie žalovaného, zakladajúce predĺženie premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka až na 10 rokov s odôvodnením, že ak zákonodarca v zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje poskytovateľa úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je nelogické tvrdiť, že neuvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaným bolo úmyselné, pretože v dôsledku zákonnej sankcie by prišiel poskytovateľ úveru o výrazné finančné prostriedky z titulu úrokov a poplatkov. Zákon č. 258/2001 Z. z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému koho sa týka. Aj žalobca v čase uzavretia zmluvy o úvere v zmysle uvedenej zákonnej domnienky vedel, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že úroky a poplatky nemusel žalovanému platiť. Konanie žalobcu vyvracia
úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Nárok uplatnený žalobcom sa premlčal v trojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom 11. 09. 2012. Žaloba bola podaná na súd až 15. 11. 2013, po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným nemohol súd žalobcovi premlčané právo v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka priznať. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal iba z dôvodu, že si ich neuplatnil.
Žalobca s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil. V odvolaní proti jeho rozsudku vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci, keď na plynutie premlčacej doby neaplikoval ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka o 10 ročnej premlčacej dobe v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia na jeho vydanie. Zmluva o úvere bola uzavretá 19. 12. 2008, to znamená viac ako 7 rokov od podnikania žalovaného v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade absencie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere. Krajský súd v Prešove aj Krajský súd v Žiline už vyslovili vo svojich rozhodnutiach názor, že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Z prehľadu splácania úveru podľa zmluvy vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného začalo dochádzať počnúc splátkou k 28. 05. 2009, kedy sa čiastočne splácala ešte aj istina, ale najmä splátkou z 11. 09. 2009 v sume 204,48 Eur, kedy žalovaný preukázateľne vedel, že sa s touto platbou na úroky bezdôvodne obohacuje pre rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi. Žalovaný uzavrel viac ako 250 000 rovnakých formulárových zmlúv rovnakého typu. Už len z toho je zrejmé, že nemôže ísť o nedbanlivosť „nakoľko všetky jeho zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti, resp. obsahujú úroky v rozpore s dobrými mravmi“. Na strane žalovaného išlo o jasný úmysel získať bezdôvodné obohatenie aj z týchto zmlúv, preto nárok na neho vydanie premlčaný nie je. I keby sa na právny vzťah účastníkov neaplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. odmena na úrovni 91,25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi aj ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Akýkoľvek výklad, podľa ktorého nebankový subjekt, ktorý dlhodobo extrémne nasadzuje úroky ako odplatu vo formulárových zmluvách, nekoná úmyselne protizákonne, by viedol k nelegitímnej ochrane silnejšej zmluvnej strany. Argumentovať logikou pri konaní žalovaného nie je na mieste. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že konanie žalobcu vyvracia jeho tvrdenie o úmyselnom získaní bezdôvodného obohatenia žalovaným. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť aj súhlasným a vedomím konaním toho, na koho úkor k bezdôvodnému obohateniu došlo - súhlas žiadneho účastníka zmluvného vzťahu predsa nekonvaliduje absolútne neplatný právny úkon. Žalobca ale v čase vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného o jeho vzniku nevedel. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu naďalej popieral tvrdenie žalobcu o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Úmyselné konanie žalovaného by bolo potrebné jednoznačne preukázať, ale akýkoľvek dôkaz o úmysle žalovaného v prednesoch žalobcu absentuje. Poukázal na opačné rozhodnutia v skutkovo a právne totožnej veci než predkladá žalobca. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal ani zachovanie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O. s. p.“) v celom rozsahu rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový úspech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zákon upravuje 4 možné formy získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe nešpecifikuje spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným, ale zo skutkových tvrdení žalobcu je možné vyvodiť, že žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a poplatky z úveru poskytnutého žalobcovi mu nárok podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2008 nevznikol. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že prijatie plnenia na úrokoch a poplatkoch v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, predsa žalobe nevyhovel
a to len s odkazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110) a na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka; ak sa ale dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Dĺžku premlčacej doby počítal okresný súd podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. K vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa rozhodnutia Okresného súdu došlo 11. 09. 2009, kedy žalobca zaplatil poslednú splátku úveru žalovanému. Tento názor okresného súdu je správny. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve uzavretej so žalobcom preukázaný nebol a právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v trojročnej premlčacej dobe počítanej od 11. 09. 2009, ktorá uplynula 11. 09. 2012.
Ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Žalobca skutkové tvrdenia rozhodné pre posúdenie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v žalobe ani v priebehu konania neuviedol. Začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby neskúmal ani okresný súd. Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci sa tak stalo dňom 11. septembra 2009, kedy žalobca zaplatil poslednú splátku úveru, v ktorej boli započítané aj úroky a poplatky, na ktoré žalovanému podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. nevznikol nárok. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere podľa jej obsahu v zmysle § 497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky čo do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy 19. 12. 2008, ani v čase prijatia platieb od žalobcu nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., najmä ak je žalobca v zmluve o úvere označený aj údajmi živnostníka a v zmluve je uvedený účel úveru „na výkon podnikania“, z čoho žalovaný mohol vyvodiť, že žalobca nekoná ako spotrebiteľ.
Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.